Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204366
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8812204366.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.JánomKozenkomvprávnejvecižalobkyne:D.G.,T..XX.

XX. XXXX, U. H. T. G. XX/XXX, XXX XX D. T. U.Ľ., zastúpená JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, M.
R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1/ Dražby a aukcie, s. r. o., Flámska
1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, 2/ TriTé, spol. s. r.o., Mlynská 99, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
31 644 775, 3/ D. Ú. H., Z..G.., I. T. X, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, žalovaní v 1/ a 3/ rade zastúpení
Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, o určenie
neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že dražba zo dňa 5.3.2012, týkajúca sa nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese

Vranov nad Topľou, Mesto Vranov nad Topľou, k.ú. Vranov nad Topľou, vedených na Okresnom úrade,
Katastrálnom odbore Vranov nad Topľou, zapísaných na W. Č.. XXXX Z.: H. Č.. X, T. X. C., D. D. Č.. X,
T. G. D. H. S., G..Č.. XX, D. D. T. U., T. G., v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach
bytovéhodomusúp.č.XX,ktorýjepostavenýnapozemkuC-KNparcelač.XXXX/XD.C.XXXX/XXXXXX
Z. G. C. T. C. X.-Y. C. Č.. XXXX/X B. D. XXX I., druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v podiele
XXXX/XXXXXX, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T.
XXXX/XXXX notára Vladimíra Kostovčáka so sídlom v Martine, j e n e p l a t n á .

II. Súd žalobu žalobkyne, čo do zvyšku, z a m i e t a .

III. Súd v y s l o v u je, že žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 17.4.2012 domáhala voči žalovaným v l/ - 3/ rade vyslovenia,
že opakovaná dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Vranov nad Topľou, obec Vranov nad
Topľou, k. ú. Vranov nad Topľou, vedených na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra Vranov
nad Topľou na liste vlastníctva č. XXXX Z. H. Č. X T. X. C. D. D. Č. X T. G. D. H. S. G. Č.G. XX T. O. T. G.

v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisného čísla XX, Y. N. C.
T. C. X.-Y., C. Č. XXXX/X D. C. XXXX/XXXXXX, Z. G. C. T. C. X.-Y., C. Č. XXXX/X B. D.I. XXX I., S. C.
F. C. Z. T. D. C. XXXX/XXXXXX, ktorá sa konala dňa 05. 03. 2012, je neplatná a to na tom základe, že
žalovaný v l. rade dňa 14.2.2012 vykonal oznámenie o dražbe predmetných nehnuteľností. Jednalo sa
o opakovanú dražbu. Uviedla, že z ustanovenia § 141 zákona číslo 233/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov vyplýva, že dražobná vyhláška jej ako povinnej mala byť doručená do vlastných rúk. Keďže sa
v čase konania opakovanej dražby zdržiavala dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky, oznámenie

o dražbe si nemohla prevziať. O realizácii dražby sa dozvedela iba náhodou, po návrate zo zahraničia
a to deň pred samotnou realizáciou opakovanej dražby. Nebolo jej teda umožnené reagovať na stav,
ktorý vykonal žalovaný, a zabezpečiť tak ochranu svojho majetku a majetku svojej rodiny inými možnými
právnymi prostriedkami. V časovej tiesni nemohla ani požiadať o odklad dražby, prípadne dlh inýmispôsobmi voči oprávnenému uhradiť. Z obsahu zápisnice zistila, že licitátorom na dražbe bol C. F. D. a
až teraz zistila, že ide o osobu, voči ktorej bolo potrebné vzniesť námietku, čo činí až teraz v tejto žalobe.
Pochybnosti vznikli aj voči druhému dražiteľovi I. I., ktorý je taktiež majiteľom obchodnej spoločnosti,

ktorej je aj konateľom. Predmet činnosti tejto spoločnosti je blízky realitám. Vo veci sa jej javí podozrenie,
že pri dražbe zo dňa 5.3.2012 bola od začiatku uvádzaná do omylu a dražba bola zmanipulovaná v jej
neprospech a zrealizovaná tzv. holandskou dražbou. Došlo k porušeniu ustanovenia § 424 OZ, lebo
žalovaný úmyselne konal proti dobrým mravom, preto žiadala, aby súd vyhlásil opakovanú dražbu za
neplatnú a priznal jej trovy konania.

2. Pred nariadením pojednávania podaním zo dňa 29.10.2012 žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorého si v priebehu konania zvolila, zaslala súdu podanie, v ktorom žiadala, aby súd pripustil,
aby do konania na strane ako žalovaný v 2/ rade vstúpila spoločnosť TriTé, spol. s r.o. so sídlom Mlynská
99, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 644 775, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská
Bystrica, oddiel s.r.o., vložka č. 3317/S, zastúpená konateľom spoločnosti I.. C. U., T.. XX. XX. XXXX, H.

H. H., U. XXXX/XX. Uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2012 súd návrhu vyhovel a pripustil
do konania žalovaného v 2/ rade.

3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá, aj na dôvodoch, ktoré
uviedla v žalobe. Uznala, že si je vedomá, že má dlh voči spoločnosti U. Z..G.., a to asi vo výške 5.700,-

€. Asi v mesiaci október 2012 začala čiastočne uhrádzať splátky tejto spoločnosti. O skutočnosti, že
sa má konať opakovaná dražba, nevedela, oznámenie o opakovanej dražbe si neprevzala, lebo v čase
konania opakovanej dražby bola mimo územia Slovenskej republiky. O skutočnosti, že v čase konania
opakovanej dražby bude mimo územia Slovenskej republiky, vedel aj C. R., konateľ žalovaného v l. rade,
s ktorým bola v telefonickom kontakte. Dňa 28.1.2012 odcestovala z územia Slovenskej republiky do

zahraničia a vrátila sa dňa 5.3.2012. V ten istý deň sa jej telefonicky ozval pán R., ktorý ju upovedomil, že
dňa 5.3.2012 o 13.00 hod. sa koná opakovaná dražba. Dražby sa nemohla zúčastniť, lebo oznámenie
o opakovanej dražbe neprevzala. Ďalej uviedla, že dňa 6.3.2012 sa na ňu telefonicky obrátil zástupca
žalovaného v 2/ rade, ktorý jej oznámil, že predmetné nehnuteľnosti boli vydražené a vydražiteľom sa
stal žalovaný v 2/ rade. Zároveň ju požiadal o osobné stretnutie za účelom prevzatia bytu a dohodnutia

ďalších náležitostí ohľadne odovzdania a prevzatia bytu.

4. Na pojednávaní konanom dňa 8.1.2013 právny zástupca žalobkyne podal návrh na vstup ďalšieho
účastníka na strane žalovaného, ako žalovaného v 3/ rade, a to D. Ú. H., Z..G.. G. G. I. T. X, H., V.:
XX XXX XXX, ktorý návrh zdôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona číslo 527/2002 Z.

z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Okresný súd vo Vranove nad
Topľou uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 4.2.2013 pripustil do konania žalovaného v 3/ rade, a
to spoločnosť D., Z..G.., I. T. X, H..

5. Žalovaný v l/ v rade sa vyjadril k žalobe písomným podaním, ktoré podanie došlo súdu 26.6.2012,
v ktorom uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd vyhlásil opakovanú dražbu
za neplatnú, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe. K dôvodom uvádzaným žalobkyňou udáva,
že oznámenie o dražbe (prvá dražba mala byť 12. 12.2011) obdržala žalobkyňa doporučeným listom
od žalovaného v l/ rade dňa 10.11.2011, čo vyplýva z doručenky o prevzatí zásielky. Keďže dražba

12.12.2011 nebola úspešná, konala sa opakovaná dražba, a to dňa 5.3.2012. Oznámenie o tejto dražbe
bolo odoslané žalobkyni od žalovaného v l/ rade dňa 20.2.2012 a zásielka nebola prevzatá v odbernej
lehote na poštovom úrade. V zmysle ustanovenia § 122 ods. 4 zákona číslo 527/2002 Z. z. je dražobník
povinný poslať oznámenie o opakovanej dražbe, a to v lehote 10 dní pred konaním dražby, čo dražobník
dodržal. K otázke najnižšieho podania a údajnej holandskej dražby, najnižšie podanie bolo stanovené v

súlade so znaleckým posudkom na 30.700,- €. Podľa ustanovenia § 16 ods. 6 zákona číslo 527/2002
Z. z. môže byť najnižšie podanie znížené o 1, čo v danom prípade by bolo 7.675,- €, teda najnižšie
podanie by mohlo byť znížené v tomto konkrétnom prípade na 23.025,- €. Nehnuteľnosť bola vydražená
za 24.700,- €, čiže ani povolené zníženie o 1 sa nenaplnilo. Zo zápisnice o dražbe vyplýva, že obaja
účastníci dražby urobili podanie po 24.700,- € a o víťazovi bolo rozhodnuté losovaním. Toto vyvracia

tvrdenia žalobkyne o údajnej holandskej dražbe, preto na základe vyššie uvedeného navrhoval žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.6. Zástupca žalovaného v 2/ rade po doručení žaloby sa k žalobe vyjadril, žiadal ju v celom rozsahu
zamietnuť, ako neopodstatnenú, trovy konania si neuplatnil.

7. Zástupca žalovaného v 3/ rade uviedol, že sa stotožňuje so svojím vyjadrením, ktoré podal k
predmetnej žalobe zo dňa 26.6.2012, lebo prevzal právne zastúpenie za žalovaného v l/ a v 3/ rade.

8. Zástupca žalovaných v l/ a v 3/ rade na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Zástupca žalovaného v 2/ rade považoval predmetnú žalobu za právne neopodstatnenú.

Uviedol, že navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu trovy konania nežiadal. Uviedol,
že žalovaný v 2/ rade sa stal vydražiteľom predmetných nehnuteľností v zmysle podania. O konaní
opakovanejdražbysaspoločnosťdozvedelazverejnýchzdrojovatozNotárskehoregistraainternetovej
stránky vydražiteľa. Telefonicky sa kontaktoval s pánom R., informoval sa, či sa bude konať dražba,
ktorý mu oznámil, že zo strany žalobkyne nebola prevedená žiadna úhrada, a preto nevidí dôvod, prečo
by sa dražba nemala konať. Uviedol, že žalobkyňa neučinila žiadne úhrady, preto neboli ani dôvody

na zastavenie dražby. Predmetné nehnuteľnosti spoločnosť vydražila na opakovanej dražbe, ktorá bola
overená notárom, ktorý bol kompetentný vykonávať túto funkciu, bol opísaný v notárskej zápisnici a má
zato, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia. Uviedol, že o priebehu dražby je spísaná notárska
zápisnica. O výsledku dražby informoval telefonicky žalobkyňu aj pán R.. O tejto skutočnosti sa dozvedel
na druhý deň, lebo aj on sa kontaktoval so žalobkyňou, aby ju informoval, že nehnuteľnosť vydražil.

Má zato, že neboli porušené žiadne zákonné ustanovenia zákona o dražbách, preto navrhoval žalobu
v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise
sa nachádzajúcimi, a to najmä výpismi z obchodného registra žalovaných v l/ a v 3/ rade, oboznámením

žaloby zo dňa 17.4. 2012 na čl. 1 - 3, notárskej zápisnice napísanej v Martine dňa 5.3.2012 č. T. XXX/
XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX na čl. 4 - 9, oboznámením o konaní opakovanej dražby zo dňa
14.2.2012 čl. 10 - 13, vyjadrením sa k žalobe zástupcu žalovaného v l/ rade na čl. 20, kópiami doručeniek
z čl. 32 - 33, kópiami dokladov o vkladoch v hotovosti na čl. 37 - 42 o úhradách zo strany žalobkyne,
oznámením o začatí realizácie záložného práva zo dňa 14.3.2012 na čl. 52, správami Spoločenstva

vlastníkov bytov vo Vranove nad Topľou na čl. 62, znaleckým posudkom č. 189/2011 vypracovaný
znalcom Ing. Jánom Gregušom, oznámením o dražbe zo dňa 27.10.2011 na čl. 80 - 81, žiadosťou
o zverejnenie oznámenia o dražbe zo dňa 27.10.2011 na čl. 82, správou Mesta Vranov nad Topľou o
zverejnení oznámenia o konaní dražby vyvesené na úradnej tabuli Mesta Vranov nad Topľou, výsluchom
svedka, a to konateľa žalovaného v l/ rade I. R. a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Oznámenie o prvej dražbe, ktorá mala byť dňa 12.12.2011, obdržala do vlastných rúk žalobkyňa
listom od žalovaného dňa 10.11.2011, čo vyplýva aj z doručenky o prevzatí zásielky. Prvá dražba
bola neúspešná, preto sa konala opakovaná dražba, ako to vyplýva z priložených listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise.

11. Dňa 5.3.2012 sa konala opakovaná dražba predmetných nehnuteľností. Oznámenie o opakovanej
dražbe žalovaný v l/ rade doručil žalobkyni zásielkou do vlastných rúk, ktorú zásielku si neprevzala
žalobkyňa v odbernej lehote, preto táto bola ako nevyzdvihnutá vrátená žalovanému v l/ rade.

12. Z Notárskej zápisnice T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX zo dňa 5.3. 2012 je zrejmé,
že oznámením o dražbe zo dňa 14.2.2012 bolo vyhlásené konanie o opakovanej dražbe. Predmetom
dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Vranov nad Topľou, obec Vranov nad Topľou,
katastrálne územie Vranov nad Topľou, vedené na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra
VranovnadTopľounaW.Č..XXXXZ.H.Č.XT.X.C.Í.D.D.Č.XT.G.D.H.S.G.Č.XXT.O.T.G.D.C.X/

X,C.T.G.Č.Z.F.H.S.G.Č.XX,Y.N.C.T.C.X.-Y.,C.Č.XXXX/XD.C.XXXX/XXXXXX,G.C.T.C.X.-Y.,
C. Č. XXXX/X B. D. XXX I., S. C. F. C. Z. T. D. C. XXXX/XXXXXX. Ako pôvodná vlastníčka nehnuteľností
je uvedená D. G., M.. I., T.. XX.XX. XXXX, H. G. XXXX/XX, XXX XX D. T. U. v podiele 1/1. Navrhovateľom
dražby bol záložný veriteľ D. Z..G.. G. G. I. T. X, H.. Licitátorom dražby bol F. D., T.. XX.XX.XXXX,
H. Y., F. XXXX/X, ktorý poučil prítomných účastníkov dražby v zmysle príslušných ustanovení podľa

zákonačíslo527/2002Z.z.,opísalpredmetdražbypodľaoznámeniaodražbe.Skonštatoval,žedražené
nehnuteľnosti boli ohodnotené znaleckým posudkom znalcom Ing. Jánom Gregušom na všeobecnú
hodnotu 30.700,- €. Oznámil, že najnižšie podanie je 30.700,- €. Skonštatoval, že ako účastníci dražbysa dostavili: 1/ TriTé, spol. s r.o., Mlynská 99, Banská Bystrica, IČO: 31 644 775 a dražobník pod č. 2/
I. I., M.. I., T.. XX.X.XXXX, H. W. I., T. S.. Z. G., XXXX/XX.

13. Vzhľadom k tomu, že účastníci dražby vedení pod č. 1 a č. 2 vykonali rovnaké podanie vo výške po
24.200,- €, o vydražiteľovi sa rozhodlo losovaním. Na základe vykonaného losovania sa vydražiteľom
predmetných nehnuteľností stal účastník dražby vedený pod č. 1.

14. Z pripojeného znaleckého posudku č. 189/2011 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných

nehnuteľností bola ohodnotená znalcom na sumu 30.700,- €. Ohodnotenie predmetu dražby bolo
žalobkyni doručené žalovaným v l/ rade, ktorá znalecký posudok prevzala dňa 26.9.2011. Proti
znaleckému posudku nepodala žiadne námietky.

15. Zo správy Mesta Vranov nad Topľou na čl. 79 vyplýva, že Mesto Vranov oznámenie o dražbe pod
číslom 110273 vyvesilo na úradnej tabuli Mesta Vranov nad Topľou, a to v čase od 14. 11. 2011 do 14.

12. 2011.

16. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom navrhovaného svedka, pána I. R., výsluch ktorého navrhoval
vykonať právny zástupca žalobkyne, ktorý na pojednávaní uviedol, že s pani G. - žalobkyňou,
niekoľkokrát jednal počas dražobného procesu telefonicky, ako aj tesne pred dražbou, dokonca ju

informovaltelefonickydeňpreddražbou,žepokiaľzjejstranydôjdeaspoňknejakejúhrade,dražbabude
zastavená. Dokonca o priebehu dražby sa telefonicky kontaktoval aj s právnym zástupcom žalobkyne
JUDr. Repovským, ktorý žiadal o odklad dražby s tým, že žalobkyňa prevedie do konania dražby
nejakú úhradu a že má vedomosť o tom, že žalobkyňa požiada o úver a prevedie úhrady. Uviedol, že
žalobkyni dali niekoľkokrát možnosť cestou jej právneho zástupcu, aby zaplatila nejakú sumu, súhlasila

so splátkami, tri alebo štyri mesiace previedla nejaké úhrady a neskôr prestala akékoľvek úhrady
prevádzať.

17. Priloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania a výpoveďou svedka bolo
preukázané, že v danom prípade procesu opakovanej dražby nebolo preukázané žiadne porušenie

ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách číslo 527/2002 Zb. Oznámenie o prvej dražbe bolo
žalobkyni riadne doručené do vlastných rúk. Prvá dražba sa mala konať dňa 12.12.2011 a oznámenie
o dražbe prevzala žalobkyňa doporučeným listom dňa 10.11. 2011. Keďže dražba konaná dňa
12.12.2011 úspešná nebola, dňa 5.3.2012 sa konala opakovaná dražba. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že dražobník uverejnil oznámenie o konaní opakovanej dražby v registri dražieb, vyvesil ho

na verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba mala konať, a zaslal ho zákonom stanoveným
osobám najmenej 10 dní pred začatím dražby. Tieto ustanovenia žalovaný v l/ rade splnil tak, ako mu
to ustanovuje zákon. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalovaným v l/ rade odoslané žalobkyni
dňa 20.2.2012, zásielka nebola prevzatá, táto bola uložená na poštovom úrade a žalovanému v 1/
rade bola vrátená ako nevyzdvihnutá. Je potrebné poznamenať, že zákon o dobrovoľných dražbách

neukladá povinnosť doručiť oznámenie o opakovanej dražbe, ukladá povinnosť iba ho v lehote 10 dní
pred termínom opakovanej dražby odoslať. Vykonaným dokazovaním, ako aj samotnou žalobkyňou bolo
v priebehu konania dokázané, že žalobkyňa o opakovanej dražbe vedela, a vedela a dokonca potvrdila
aj tú skutočnosť, že žalovaný v l/ rade bol ochotný upustiť od konania opakovanej dražby v prípade,
ak žalobkyňa splatí dlh čiastočne v sume 1.700,- €, a to do termínu konania opakovanej dražby, čo

žalobkyňa neučinila. Tieto tvrdenia dokonca žalobkyňa potvrdila, lebo bola v telefonickom kontakte so
žalovaným v l/ rade a takisto tieto skutočnosti boli potvrdené aj predloženými SMS správami. Vzhľadom
na tieto skutočnosti súd prijal právny záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Z toho dôvodu rozsudkom zo dňa 17.10.2013, č. k. XC/XX/XXXX-XX žalobu žalobkyne
zamietol. Súčasne rozhodol o trovách konania.

18. Po podaní odvolania žalobkyňou proti vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 18.6.2014, č. k. 3Co/69/2014-117 zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia mimo iného uviedol, že podľa § 21
zákona číslo 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v čase konania spornej dražby (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) sa môže ten,
kto bol dotknutý porušením zákona pri dobrovoľnej dražbe domáhať na súde určenia jej neplatnosti,
a to (okrem niektorých výnimiek) v prepadnej trojmesačnej lehote. Žalobkyňa v žalobe uplatňuje v
podstatedvaokruhydôvodovneplatnostidražby:1/ževdôsledkunedoručeniaoznámeniaoopakovanejdražbe žalovaným v 1/ rade, ako dražobníkom žalobkyni do vlastných rúk je opakovaná dražba konaná
dňa 5.3.2012 neplatná, 2/ že v dôsledku zmanipulovania dražby v neprospech žalobkyne došlo k
porušeniu ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v 1/rade, ako dražobník konal

v rozpore s dobrými mravmi. Konateľ žalovaného v 1/ rade vedel o tom, že v čase od 28.1.2012 do
5.3.2012 sa žalobkyňa pracovne zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, napriek tomu oznámením
o dražbe zo dňa 14.2.2012 bolo vyhlásené konanie opakovanej dražby na deň 5.3.2012 o 13.00 hod.
K vyššie uvedenému odvolací súd uviedol: Žalobkyňa v konaní tvrdila, že v čase od 28.1.2012 do
5.3.2012 sa pracovne zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky, a preto oznámenie o opakovanej

dražbe žalovaným v 1/ rade jej nemohlo byť doručené postupom podľa § 22 ods. 4 veta tretia a štvrtá
zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého v lehote najmenej 10 dní pred začatím opakovanej
dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné
ustanovenia § 17 sa použijú primerane. Uvedený dôvod by však sám o sebe nepostačoval na určenie
neplatnosti dražby, keďže žalobkyňa pred súdom potvrdila, a uviedla to aj v odvolaní proti rozsudku,
že o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby vyhlásenej dňa 14.2.2012 na deň 5.3.2012 vedela, lebo

„bola v telefonickom kontakte s konateľom žalovaného v 1/ rade, s I. R. od samého začatia dražobného
konania“. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách však plynie, že predpokladom
aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby o neplatnosť dražby je tvrdenie určitej osoby, že
pri dražbe došlo k porušeniu ustanovení uvedeného zákona, a že tým bola táto osoba dotknutá na
svojich právach. Toto ustanovenie však neposkytuje jednoznačnú odpoveď na otázku, či môže súd určiť

neplatnosť dražby i z dôvodov, ktoré žalobkyňa výslovne neoznačila za dôvod neplatnosti dražby. V
prejednávanej veci žalobkyňa uplatnila svojou žalobou svoje právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
spornej dražby, čím z hmotnoprávneho hľadiska učinila zadosť požiadavke uvedenej v § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách. Ako bolo uvedené, hmotnoprávne žalobkyňa nebola povinná výkon
tohto svojho práva odôvodniť ani skutkovo, ani právne. Nakoľko však je súdne neuplatnenie tohto práva

v určenej lehote spojené s následkom preklúzie, bola žalobkyňa povinná v žalobe toto svoje uplatnené
právo skutkovo vymedziť, teda uviesť, na akých skutkových základoch ho uplatňuje. Tieto skutkové
okolnostitvoriažalobnýprednesasúnáležitosťoužalobyvzmysle§79ods.1OSP.Súčasťoužalobného
prednesu musí byť - vzhľadom na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách i tvrdenie,
že danými skutkovými okolnosťami bolo zasiahnuté do práv žalobkyne a akým spôsobom. Žalobkyňa

môže svoj skutkový prednes počas konania modifikovať, dopĺňať a meniť. Súd v konaní o podanej
žalobe dôkazmi verifikuje tvrdené skutkové okolnosti a právne ich kvalifikuje, rovnako verifikuje i tvrdené
porušenie práv žalobkyne a po zistení, že sú splnené predpoklady uvedené v § 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách, teda, že žalobkyni hmotnoprávne vzniklo právo domáhať sa neplatnosti dražby,
túto neplatnosť rozsudkom vysloví. Túto verifikáciu nemusí vykonať žalobkyňa ani v žalobe podanej na

súde, ani počas konania; postačí skutkovo vymedziť predmet verifikácie. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP
priznávasúduprávovykonaťajdôkazynenavrhnutéúčastníkmiaprávneposúdenievecijeplnevrukách
súdu (podľa § 79 ods. 1 OSP nemusí byť vôbec náležitosťou žaloby, ďalej porovnaj aj ustanovenie §
100 ods. 1 tretiu vetu a § 119 ods. 2 OSP). Z toho možno uzavrieť, že v konaní o neplatnosť dražby
podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj

na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú žalobkyňa v konaní tvrdila, hoci výslovne nenamietala jej
rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačila za dôvod neplatnosti dražby. Takýto postup nenarúša
kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože súd tu nepomáha
jednému z účastníkov v uplatňovaní jeho práva (nedopĺňa jeho žalobný prednes a nevyhľadáva zaňho
rozhodujúce skutočnosti, ani nemení ním uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou,

teda aplikáciu práva na ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo (porov. § 132 a § 153 ods. 1
OSP). V prejednávanej veci je nesporné, že opakovaná dobrovoľná dražba zo dňa 5.3. 2012 sa týkala
nehnuteľnosti - bytu nachádzajúceho sa v k. ú. Vranov nad Topľou. Z obsahu spisu vyplýva, že dražba
bola vykonaná v priestoroch budovy Dražby a aukcie, s. r. o. na ulici Jilemnického 4012/30 v Martine.
Tiež je nepochybné, že sa na spornej dobrovoľnej dražbe ako dražitelia zúčastnili len žalovaný v 2/ rade

-TriTé so sídlom Mlynská 99, Banská Bystrica a I. I., H. W. I., T.V. S.. Z. G. XXXX/XX. Ďalej je všeobecne
známe, že mestá Vranov nad Topľou a Martin sú od seba po ceste vzdialené približne 300 km. Podľa
§ 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách musí byť miesto dražby určené dražobníkom po dohode
s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Citované ustanovenie
treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že miesto dražby treba určiť s prihliadnutím na

predmet dražby tak, aby sa na nej zúčastnilo čo najviac záujemcov (pod pojmom účasť na dražbe v
citovanom ustanovení tak treba rozumieť účasť dražiteľov, nie verejnosti), ktorí majú záujem dražiť práve
tento predmet, a aby sa tak mohol dosiahnuť čo najvyšší výťažok dražby. Tento výklad v prípade dražby
konanej na návrh záložného veriteľa - žalovaného v 3/ rade zodpovedá i zmyslu ustanovenia § 151mods. 8 Občianskeho zákonníka, z ktorého plynie, že tam uvedené povinnosti sa vzťahujú len na predaj
zálohu mimo dražby, z čoho možno usúdiť, že zákonodarca vychádzal z toho, že pri dražbe je inými
ustanoveniami právnych predpisov zabezpečené dosiahnutie čo najvyššieho výťažku.

19.Vtejtosúvislostijepretodôvodnévytknúťsúduprvéhostupňa,žetútootázkupraktickyvôbecneriešil,
neskúmal, prečo žalovaný v 1/ rade za miesto dražby určil mesto Martin vzdialené približne 300 km
cesty od Vranova nad Topľou, kde už z hľadiska vzdialenosti a s tým spojenej časovej straty nemožno
očakávať dostavenie sa väčšieho počtu dražiteľov z tejto oblasti, v ktorej by o draženej nehnuteľnosti

mohol byť najväčší záujem, t. j. z mesta Vranov nad Topľou a okolia. O nevhodnom určení miesta
opakovanej dražby svedčí napokon aj okolnosť, že na dražbe okrem žalovaného v 2/ rade a I. I., bytom
W. I., sa nezúčastnil nikto, čo zasa navodzuje dojem, že len účasť týchto dvoch uvedených subjektov
bolo v skutočnosti cieľom žalovaného v 1/ rade pri organizovaní dražby. Na základe uvedeného sa preto
javí, že žalovaný v 1/ rade porušil pri organizovaní dražby spornej nehnuteľnosti - bytu ustanovenie §
11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konanej dražby určil vzdialené mesto,

čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 24. 10. 2013 sp. zn. 4Cdo/100/2012, z rozhodnutia ktorého vyplýva, cit.: „Dobrovoľná dražba (§ 2
písm. a/ zákona č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska možnosti
účasti všetkých potencionálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Ak ide o

dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti
a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho
neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých
záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca“. Zistený skutkový stav
teda potvrdzuje záver, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona číslo

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, keď za miesto konania dražby bola určená vzdialená obec
(Martin), čím sa sťažila účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať (Vranov nad Topľou a
okolie), a tým sa obmedzila účasť na dražbe, čo nepochybne mohlo mať vplyv aj na dosiahnutý výťažok
z dražby. Na dražbe sa okrem žalovaného v 2. rade a Martina Mikuša, bytom Liptovský Mikuláš, nikto
iný nezúčastnil. Za týchto okolností predmetná vec nemala byť skončená neúspechom žalobkyne, ale

naopak, poskytnutím ochrany žalobkyne, ktorá je adekvátna pri porušení ustanovenia § 11 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách žalovaným v 1/ rade. Napadnutý rozsudok je preto v rozpore s princípom
spravodlivého usporiadania veci týkajúceho sa neplatnosti dobrovoľnej dražby.

20. Žalovanými v 1/ a 3/ rade bolo podané dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo

dňa 18.6.2014 spisovej značky 3Co/69/2014. Najvyšší súd uznesením zo dňa 26. 5.2016, č. k.
3Cdo 441/2014-150 dovolanie odmietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. V
odôvodnení mimo iného uviedol, že názor dovolateľov, že odvolací súd prekročil rozsah i dôvody
odvolania, teda i keby v preskúmavanej veci došlo k tzv. inej procesnej vade, majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania žalovaných v 1/a 3/ rade. Samo

nesprávne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania, nejde totiž o
vadu uvedenú v § 237 OSP ani znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 OSP ako zakladajúci
prípustnosť dovolania.

21. Po vrátení spisu tunajšiemu súdu žalobkyňa nepoprela, že pokiaľ sa týka predmetného bytu, dlhuje

Spoločenstvu vlastníkov bytov sumu 4.456,44 €, ako aj 896,76 €. Nepoprela ani kontaktovanie so
zástupcom žalovaného v 2/ rade, pokiaľ sa týka predmetnej veci. Uviedla ďalej, že celkove uhradila
sumu 198,- € (z dlžnej čiastky v súvislosti s predmetným bytom). Dodala, že v súvislosti s predmetným
bytom neuhradila zvyšok, pretože čaká úhradu rodinných prídavkov za posledné tri roky.

22. Zástupca žalovaných v 1/ a 3/ rade poukázal na úplne iné právne názory, než ten, ktorý je v
zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove, a to jednak na rozsudok Okresného súdu v Senici
spisovej značky 6C/84/2014, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/592/2015 s tým, že podľa ich názoru
zo strany žalobkyne ide o zneužívanie jej práva v rozpore s dobrými mravmi a na postavení žalobkyne
sa nič nezmení z toho dôvodu, že ako záložný veriteľ zostáva žalovaný v 3/ rade a pribudne aj nový

veriteľ Spoločenstvo vlastníkov bytov. Žalobkyni tento stav vyhovuje a poukázal ďalej, že trvá na tom, že
Martin má takú polohu, že sa nachádza v strede Slovenska na hlavnej trati medzi Bratislavou a Košicami,
je výhodné spojenie, a keď naviac nebolo preukázané, že by bolo ďalšiemu záujemcovi znemožnené
zúčastniť sa dražby z dôvodu vzdialenosti Martina od Vranova a táto skutočnosť nebola preukázanáani vyžiadaním správ z Okresného úradu, katastrálneho odboru vo Vranove nad Topľou, z toho dôvodu
žiadal v dôsledku klasického zneužívania práva zo strany žalobkyne ako aj jej konania v rozpore s
dobrými mravmi žalobu zamietnuť.

23. Žalovaný v 2/ rade prostredníctvom svojho konateľa uviedol, že oni, ako vydražitelia predmetného
bytu boli kontaktovaní Spoločenstvom vlastníkov bytov, kde sa nachádza predmetný byt, z ktorého
vyplýva, že doposiaľ neboli uhradené vyššie uvedené sumy s tým, že ak by žalobkyňa bola taká, ako
sa snaží vykresliť, nedošlo by k tomuto, naviac, ak tento byt užíva a tvrdila, že má záujem o tento
byt. Spoločenstvom vlastníkov bytov boli kontaktovaní, aby dali do poriadku pohľadávky v súvislosti s

predmetným bytom. Ďalej dodal, že ich spoločnosť zaoberajúca sa kupovaním, resp. sprostredkovaním
nákupu a predaja nehnuteľností, ešte minútu pred samotným konaním dražby kontaktovali nebohého
právneho zástupcu žalobkyne (JUDr. Repovského) s tým, že žalobkyňa mala zložiť malú čiastku, čím by
bola dražba znemožnená. Žalobkyňa tak neurobila, a preto aj došlo ku konaniu dražby. Z toho je teda
zrejmé, že žalobkyňa vedela o tom, že sa má konať dražba a teraz má záujem naťahovať vyporiadanie
tejto veci.

24. Z vyžiadanej správy Okresného úradu, odboru katastrálneho Vranov nad Topľou vyplýva, že v období
od 2.3.2012 do 9.3.2012 boli uzavreté zmluvy o predaji a kúpe nájomných bytov v troch prípadoch (z
ktorých jeden je týkajúci sa predmetnej veci), kde dražby boli vykonané v Martine.

25. Súd potom poukázal na ust. §2 písmeno a, §17, §22 ods. 1, 2 zák. č. 527/2002 Z.z. a
rozsudkom zo dňa 26.1.2017, č.k. 9C/35/2012-234 žalobu žalobkyne zamietol a priznal žalovaným
v 1/ - 3/ rade trovy konania v rozsahu 100%. V odôvodnení mimo iného uviedol, že, stabilizovaná
judikatúra súdov zastáva názor, podľa ktorého, ak má byť súd prvého stupňa skutočne viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, musí odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia zreteľne

uviesť, z akého právneho názoru vychádza a súdu prvého stupňa musí byť zrejmé, v čom spočíva
zrušenie zrušovacích dôvodov ..., hlavne v čom spočívajú nedostatky dokazovania skutkových zistení
a skutkových záverov, alebo prečo bolo právne posúdenie veci chybné. Aj keď zmena skoršieho pre
súd prvého stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca, nemožno ju
považovať za nepatričnú predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je

vo všeobecnosti viazaný len zákonom. Opodstatneným dôvodom odlišného právneho názoru môže byť
okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov, judikatúrou Najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu. V
tejto súvislosti súd považoval za potrebné poukázať, že po doplnení dokazovania tunajším súdom v tejto
veci došlo k zmene doposiaľ skutkovo preukázaných skutočností v tom, že žalobkyňa naďalej si neplní
svoje povinnosti s predmetným bytom, dochádza k zadlžovaniu tak, ako predtým, keď v dôsledku týchto

skutočností došlo k predmetnej dražbe. V inkriminovanom období prebehol predaj bytov, kde dražby
taktiež sa konali v Martine a v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Okresného súdu
Senica z 15.4.2015 spisovej značky 6C/84/2014, Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.5.2016 spisovej
značky 24Co/592/2015, kde sa mimo iného uvádza, že navrhovatelia v konaní tiež tvrdili, že došlo k
porušeniu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko dražobník určil ako miesto konania

mesto Martin, čím obmedzil účasť na dražbe. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách
miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby
tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Súd mal v tomto prípade za to, že dražobník
nijakým spôsobom neobmedzil účasť iných osôb na dražbe. Z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že
miesto, dátum a čas dražby majú byť určené bez obmedzenia účasti iných osôb na dražbe. Zákon

však neviaže takéto určenie na obec, okres alebo inak určený obvod, v ktorom sa nehnuteľnosť
nachádza. Predmetné ustanovenia treba vykladať tak, aby všetkým potenciálnym záujemcom v rámci
celého územia Slovenskej republiky bola umožnená účasť na dražbe. Mesto Martin vzhľadom na
jeho polohu, infraštruktúru, počet obyvateľov a dostupnosť služieb takúto účasť umožňuje, a to pre
všetkým záujemcov z oblasti Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu, žalobkyňa mala dostatočný

časový priestor vysporiadať majetkové záležitosti ohľadne predmetného bytu už aj vzhľadom k dobe,
ktorá uplynula od podania žaloby, avšak táto v predmetnej veci v podstate nič neurobila, jej doterajšie
konanie v súvislosti s predmetným bytom (keď si neplní svoje povinnosti ani k Spoločenstvu vlastníkov
bytov, v tejto veci je úplne pasívna) je v každom prípade podľa názoru súdu v rozpore s dobrými
mravmi. Z toho dôvodu súd dôvodne predpokladá, že aj keby sa dražba uskutočnila v mieste, kde sa

draženánehnuteľnosťnachádza,poprípadebližšie,ideoúčelovétvrdeniažalobkynetýkajúcesaurčenia
dražby. Okrem toho aj výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nie je tu záruka, resp.
predpoklad, aby došlo k prihláseniu sa viacerých záujemcov o predmetný byt. Za tejto situácie, teda
podľa názoru súdu, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom, že v dôsledku tejto skutočnosti došlok obmedzeniu jej účasti na dražbe. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že vzhľadom k
podstatným zmenám, ktoré sa udiali od rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (ktorý vyslovil svoj právny
názor za vtedajšej aj skutkovej situácie), prichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa výroku tohto rozsudku,

a teda žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

26. Po podaní odvolania žalobkyňou proti vyššie uvedenému rozsudku, vyjadrení sa žalovaných, Krajský
súd v Prešove uznesením zo dňa 9.1.2018, č.k. 3Co/110/2017-297 zrušil vyššie uvedený rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení, mimo iného uviedol, že

odvolací súd v zrušujúcom uznesení č.k. 3Co/69/2014-117 z 18.6.2014 vyslovil právny názor vo veci,
keď uviedol: „Zistený skutkový stav, teda potvrdzuje záver, že v danom prípade došlo k porušeniu ust.
§ 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, keď za miesto konania dražby bola určená vzdialená
obec (Martin), čím sa sťažila účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať (Vranov nad
Topľou a okolie), a tým sa obmedzila účasť na dražbe, čo nepochybne mohlo mať vplyv aj na dosiahnutý
výťažok z dražby. Na dražbe sa okrem žalovaného v 2/rade a I. I., H. W. I., nikto iný nezúčastnil. Za

týchto okolností predmetná vec nemala byť skončená neúspechom žalobkyne, ale naopak, poskytnutím
ochrany žalobkyne, ktorá je adekvátna pri porušení ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách
žalovaným v 1/rade. Napadnutý rozsudok je preto v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania
veci týkajúceho sa neplatnosti dobrovoľnej dražby. Inštruktívnym spôsobom takto odvolací súd súdu
prvej inštancie ozrejmil, prečo dospel k svojím skutkovým a právnym záverom a aké dôsledky z toho

pre nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu plynú. V týchto vyššie citovaných intenciách bolo úlohou
prvoinštančného súdu rozhodnúť. Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu platí len pre skutkový
stav, z ktorého vychádzalo prvotné prvoinštančné rozhodnutie a nakoniec i samotné rozhodnutie
odvolacieho súdu, v ktorom bol právny názor vyjadrený.

27. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie odvolací súd nesúhlasil so záverom, že došlo k zmene
doposiaľ skutkovo preukázaných skutočností, najmä teda tých, ktoré majú význam pre posúdenie
platnosti resp. neplatnosti dobrovoľnej dražby. Prvoinštančný súd sa teda, podľa názoru odvolacieho
súdu, bez splnenia zákonných predpokladov odklonil od záväzného právneho záveru vyjadreného
odvolacím súdom v predmetnej právnej veci. Zároveň tiež súd prvej inštancie nekonštatoval, že by šlo

v predmetnej právnej veci o prípad aplikácie unijného práva, kedy by nerešpektovanie právneho názoru
súdu vyššieho stupňa bolo dôvodným (Elchinov). Odvolací súd ďalej v tejto súvislosti poznamenal, že
zákonným sudcom je nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitného predpisu, ale aj sudca,
ktorý rešpektuje právny názor vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí súdu vyššieho stupňa. Porušenie tejto
zásady je na úkor procesných práv strán konania a odníma sa im možnosť konať pred súdom.

28. Pre vyslovený právny záver odvolacieho súdu, týkajúceho sa miesta konania dražby a s tým
súvisiacim obmedzením účasti na dobrovoľnej dražby, nemá vplyv ďalšie zadlžovanie sa žalobkyne.
Žalovaný v 3/ rade má iné možnosti domáhať sa ochrany svojho práva. Niet dôvodu mu poskytnúť
ochranu len zo samotnej tejto skutočnosti, keď tento, ako navrhovateľ dražby spolu s dražobníkom

(žalovaným v 1/ rade) určil miesto výkonu dražby, ktoré nepochybne obmedzilo možnosť účasti na
dražbe. Na platnosť, resp. neplatnosť dražby, ktorej vydražiteľom sa stal žalovaný v 2/ rade, nemajú
vplyv okolnosti, ktoré nastali po výkone dobrovoľnej dražby. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na
výhodnú polohu miesta Martin, tak odvolací súd opätovne pripomína, že predmetom dobrovoľnej dražby
mal byť byt a priestory k nemu prináležiace, ktorý nepochybne slúži na bývanie. Teda, záver Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Cdo/100/2012, na ktorý poukázal v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení, je aplikovateľný aj na prejednávanú vec.

29. Nad rámec vyjadreného právneho záveru, na ktorom odvolací súd zotrváva, sa žiada uviesť, že ust.
§ 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách má povahu všeobecnej normy, podľa ktorej musí dražobník

vo vzťahu k dražbe určiť jej miesto, dátum a čas začatia po dohode s navrhovateľom dražby, aby nebola
obmedzená možnosť účasti na dražbe.

30. Je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu jednak na mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej
dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov,

oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom
naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvorenie vhodných
podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby.31. Regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych
účastníkov dražby od záujmu sa tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na
miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby.

32. Dražobník porušil pri organizovaní dražby nehnuteľnosti ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o
dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konania dražby určil vzdialenú obec, čím sťažil účasť
dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe. Takéto konanie
nepochybne mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby, a tým reálne aj na práva žalobkyne. Aj

takýmto konaním je podľa odvolacieho súdu naplnený predpoklad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách.

33. V zmysle uvedeného nemôže obstáť argumentácia žalovaných, že všetkým potenciálnym
záujemcom v rámci celého územia Slovenskej republiky bola umožnená účasť na dražbe. Mesto Martin
vzhľadom na jeho polohu, infraštruktúru, počet obyvateľov a dostupnosť služieb takúto účasť umožňuje,

a to pre všetkým záujemcov z oblasti Slovenskej republiky. Nepochybne šlo v predmetnej veci o
dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, u ktorej bolo v rozpore s požiadavkou primeranosti
a vhodnosti stanovenie podmienok dražby takým určením miesta konania dražby, ktoré v dôsledku
neprimerane veľkej vzdialenosti (cca 250 km) od draženej nehnuteľnosti obmedzilo možnosť účasti na
dražbe tých záujemcov, pre ktorých mohla byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca.

34. Len v súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi z Okresnému úradu Vranov nad Topľou,
katastrálny odbor, odvolací súd uvádza, že tieto vyššie uvedené skutočnosti naopak potvrdzujú. Z
notárskej zápisnice T. spísanej notárom JUDr. Jánom Hamarom dňa 27.11.2012 plynie, že draženým bol
byt Č.. XX T. X C.. F. T. W. Č.. XXXX Y.. Ú.. D. T. U. a k nemu prináležiace priestory a zastavené plochy a

vydražiteľom je spoločnosť Photon Solar s.r.o. so sídlom v Bratislave a z notárskej zápisnice T. XXXXX
spísanej JUDr. Vladimírom Kostovčákom dňa 23.10.2012 plynie, že draženým je byt Č.. X T. X. C.. F. T.
W. Č.. XXXX a k nemu prináležiace priestory a vydražiteľom je N. X., H. C., B. I.. Z uvedeného plynie
tá skutočnosť, že sa na dražbe, ktorej predmetom boli byty určené na bývanie, došlo k obmedzeniu
možnosti účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých mohla byť geografická poloha nehnuteľnosti

rozhodujúca. Záverom sa žiada uviesť, že iné právne posúdenie obmedzenia možnosti účasti na dražbe
posudzujúc mesto Martin ako vhodné miesto, vzhľadom na jeho polohu, nie je novou otázkou skutkovou,
ktorá by priniesla zmenu zisteného skutkového stavu v čase prvotného rozhodovania odvolacieho súdu,
na ktorý by toho času odvolací súd nebral zreteľ pri vyslovení záväzného právneho záveru.

35. Odvolací súd na základe uvedeného napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). Úlohou súdu prvého inštancie bude
opätovne vo veci rozhodnúť, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 1 CSP). Zároveň
rozhodne i o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 CSP).

36. Po vrátení spisu Krajským súdom v Prešove zástupca žalobkyne uviedol, že naďalej trvá na
podanej žalobe, uvádzajúc, že v priebehu konania nebolo preukázané, aby došlo k porušeniu zákona o
dobrovoľných dražbách. Dodal, že už len tým, že Mesto Martin je vzdialené cca 300 km od Vranova, sa
mohli a pravdepodobne boli reálne osoby odradené, aby sa zúčastnili dražby.

37. Zástupca žalovaných v 1/, 3/ rade uviedol, že voči týmto bola porušená rovnosť účastníkov konania.
Uviedol, že trvá na svojich ústnych a písomných vyjadreniach. Naviac, námietky neboli uplatnené v
prekluzívnej 3-mesačnej lehote, čím sa súdy nezaoberali.

38. Žalovaný v 2/ rade prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že sa naďalej pridržiava svojich

písomných a ústnych vyjadrení. Dodal, že žalobkyňa napriek sľubom, že bude svoje záväzky uhrádzať,
tak nerobí, jej dlh narastá. To dokazuje, aký má žalobkyňa prístup k bývaniu v predmetnom byte.

39. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. dražbou sa rozumie verejné konanie,
ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe

návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na
vopred určenom mieste, s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu
ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo verejné konanie,
ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Z ustanovenia §10 zákona číslo 527/2002 Z. z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných
rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk
osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. V

zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby
podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť, alebo
o kultúrnu pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň
konania dražby starší ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva

alebo iného práva zaniknú a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

40.Vzmysleustanovenia§17zákonačíslo527/2002Z.z.dražobníkvyhlásikonaniedražbyoznámením
o dražbe, v ktorom uvedie:
a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby

c) či ide o opakovanú dražbu
d) označenie a popis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis
stavu, v akom sa predmet dražby nachádza a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu
e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť

f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu
miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške
dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia, či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou
alebo šekom.

41. Z ustanovenia § 17 ods. 2 a ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva, že oznámenie o dražbe uverejní
dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.
Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť v
príslušnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná.

42. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 1, 2 zákona č. 527/2002 Z. z. opakovaná dražba sa uskutoční na
základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej
dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený
alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad
predmetudražby,akmákdispozíciiodhadniestaršíako1rok,predkonanímopakovanejdražby.Zmluva

o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe
alebo o vyrozumení o zmarení dražby. Opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil
od dražby, alebo ak bola dražba neplatná.

43. Podľa §391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

44. Na základe vyššie uvedeného, po vykonaní obsiahleho dokazovania, v celom rozsahu poukazujúc
na vyššie uvedené podrobné dôvody krajského súdu v jeho zrušujúcich uzneseniach v tejto veci, na
ktoré súd v celom rozsahu poukazuje, ktorými je tunajší súd viazaný, rešpektujúc vyššie uvedený právny

názor Krajského súdu v Prešove, rozhodol podľa prvého odseku výroku tohto rozsudku.

45. Pokiaľ sa týka petitu žaloby žalobkyne, aby súd zakázal príslušného katastrálnemu úradu vykonať
zápis prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené v notárskej zápisnici zo dňa
5.3.2012, č. T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX, zapísanej notárom JUDr. Vladimírom

Kostovčákom so sídlom v Martine, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, súd poukazuje na tú
skutočnosť, že Okresný úrad, odbor katastrálny vo Vranove nad Topľou nie je žalobkyňou označený ako
účastník, žalovaný, teda proti tomuto nebola žalobkyňou podaná žaloba, z toho dôvodu súd ani proti
tomuto nemohol žalobe žalobkyne vyhovieť. Naviac, petit žaloby je neurčitý, nevykonateľný, žalobkyňa
nepreukázala naliehavý právny záujem, z toho dôvodu súd v tejto časti žalobu žalobkyne zamietol.

46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zmysle §255 CSP súd prizná strane náhradutrov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. V danom prípade žalobkyňa bola úspešná, pokiaľ sa týka prvého odseku výroku tohto rozsudku a
neúspešná, pokiaľ sa týka druhého odseku tohto rozsudku. Keďže strany mali úspech len čiastočný, súd
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.