Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200917
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616200917.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Mesto Malacky, IČO:

00 304 913, Radlinského 2751/1, 901 01 Malacky, proti žalovanému: NUBIUM, s.r.o., IČO: 47 545 674,
Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, zastúpený I., o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý odstrániť na vlastné náklady z pozemku parcela registra „R.“ č. XXX,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území C., zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom, 2 ks reklamných zariadení - bilboardov
nachádzajúcich sa pri parkovisku OD Billa v C., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovanému vypratať nehnuteľnosť pozemok registra „R.“ parcela č. XXX, druh pozemku
zastavanéplochyanádvoriavkatastrálnomúzemíC.,zapísanéhonalistevlastníctvač.XXXX vedenom
Okresným úradom C., katastrálnym odborom a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že ako vlastník
tohto pozemku uzavrel so žalovaným dňa 03.11.2014 zmluvu, ktorej predmetom bol nájom časti
pozemku,žalovanývsúladesozmluvouumiestnilnapozemku2ksjednostrannýchreklamnýchpanelov.

Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.01.2015 do 31.12.2015. Žalovaný pred ukončením
dohodnutejdobynájmulistomzodňa19.10.2015doručeným05.11.2015požiadalopredĺženienájomnej
zmluvy. Žalobca s predĺžením nájmu nesúhlasil a požiadal žalovaného o odstránenie reklamných
zariadení z predmetu nájmu listom zo dňa 10.11.2015. Žalovaný predmet nájmu nevypratal a naďalej
užíva bez právneho dôvodu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 01.02.2017, vo vyjadrení namietal miestnu

nepríslušnosť konajúceho s poukazom na § 41 CSP, podľa názoru žalovaného sa spor netýka vecného
práva k nehnuteľnosti (§ 20 ods. 1 písm. a) CSP), ale len vzájomných vzťahov medzi účastníkmi, ktoré
nepôsobia erga omnes. Podľa názoru žalobcu sa ani v predchádzajúcej procesnej úprave konania
týkajúce sa vypratania nehnuteľnosti neposudzovali v režime osobitnej miestnej príslušnosti. V merite
považuje žalobu za nedôvodnú, žalovaný nesúhlasí s tým, že ku dňu podania žaloby nájomný vzťah
medzi stranami neexistoval a že užíva predmet nájmu bez právneho dôvodu. Žalovaný poukazuje na §
676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti

tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa
nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto
dobu. Žaloba je datovaná 01.02.2016, a teda bola podaná až v čase, keď sa nájomný vzťah obnovilpodľa zákona. Ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky, aby nedošlo k obnove nájmu podľa zákona.
Žalobcatotižnepodalžalobudo30dníposkončenínájmu,počas30dňovéhoobdobia,kedybyžalovaný
predmet nájmu užíval a nájom sa obnovil do 31.12.2017.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 29.03.2017. K
námietke miestnej nepríslušnosti uviedol, že žalobca sa domáha v spore ochrany svojho vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, nastavená právna úprava zabezpečuje efektívnejšie a rýchlejšie konanie (napr.
vykonanie ohliadky na mieste), námietku považuje za účelovú. K tvrdeniu o automatickom obnovení

nájmu poukazuje na § 122 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých lehota určená podľa dní sa
začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň. Preto 30 dňová lehota na podanie žaloby plynula od 01.01.2016 a mala uplynúť 30.01.2016,
keďže tento deň pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň,
t.j. pondelok 01.02.2016, teda lehota na podanie žaloby bola dodržaná. K tvrdeniu žalovaného, že

ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky pre vypratanie žalobca poukazuje na rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 28Cdo 1655/2005, ak prenajímateľ opomenul podať v zákonnej lehote 30-tich dní žalobu na
vypratanie, dochádza k obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676 ods. 2 OZ uviedol, že dodatočná
žaloba na vypratanie po uplynutí 30-dňovej lehoty podľa § 676 ods. 2 OZ nie je viazaná na skončenie
doby obnoveného nájmu a možno ju podať kedykoľvek počas tejto doby. Prenajímateľ v takom prípade

však nesie riziko zamietnutia žaloby pre predčasnosť, ak by o nej súd rozhodoval ešte pred uplynutím
obnovenej doby nájmu; pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia.

4. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu doručenej súdu dňa 05.05.2017 zotrval na námietke miestnej
nepríslušnosti, podľa jeho názoru sa spor netýka vecného práva k nehnuteľnosti, ale len vzťahov a

práv medzi účastníkmi vzájomných záväzkových a/alebo mimozáväzkových vzťahov, ktoré nepôsobia
erga omnes, teda práv od vecného práva odvodených. V danej veci nie je spor o vecnom práve, teda
sa konanie vecného práva netýka tak, ako to má na mysli zákon. V konaní prebieha spor o uložení
povinnosti žalovanému, nie o tom, aby súd určil, či tu vecné právo je/alebo nie je. V danom prípade
ide o spor, či tu je a/alebo nie je obligačný (v širšom zmysle slova) vzťah z quasi deliktu, keďže nejde

o spor o existencii vecného práva, ale o iudikovanie povinnosti zodpovedajúcej právu odvodeného od
vecného práva, čo nepatrí pod založenie vecnej príslušnosti podľa § 20 písm. a) CSP a vyplýva to
aj z doktrinálneho výkladu cit. zákona. K argumentácii plynutia času má za to, že § 122 ods. 1 a 3
Občianskeho zákonníka sa týka počítania lehôt na vykonanie úkonu bez ďalšieho a v danom prípade
ide o časový úsek, ktorý právna teória vymedzuje ako dobu, po uplynutí ktorej sa obnoví nájomný vzťah,

ak počas jej plynutia nie je podaná žaloba na súde. V danom prípade ide o hmotnoprávnu dobu užívania
nehnuteľnosti po dni, ktorým sa mal skončiť nájom, uplynutím ktorej sa obnovuje nájomný vzťah, t.j.
ide o inú rozhodnú právnu skutočnosť, než sa domnieva žalobca. Rozhodujúci je počet dní užívania
nehnuteľnosti po dni skončenia doby nájmu, počas ktorej doby bol povinný žalobca podať žalobu, aby
najneskôr 30-ty deň tejto doby trvania takého stavu bola žaloba na súde. V danom prípade nie je preto

správne poukazovanie žalobcu na § 122, ktorá sa týka počítania lehôt a nie počítania doby. Dobou sa
podľa právnej teórie a aj praxe rozumie časové obdobie, v rámci ktorého práva a povinnosti vznikajú a
trvajú alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik. Platí zásada, že začína plynúť prvým dňom (v
tomto prípade prvým dňom užívania po skončení doby nájmu) a končí sa posledným dňom časového
úseku (30-tym dňom užívania), bez ohľadu na to, či ide o pracovný deň, alebo o deň pracovného pokoja.

Doba plynie už od toho dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie a spravidla sa
končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím názvom prípadne číselným označením v danom
kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, v ktorom začala plynúť. Je preto zrejmé, že žalobca nepodal
svoju žalobu včas. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení
nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na

súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná
pôvodne. Z doslovného znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že musia byť splnené dve skutkové
podmienky pre to, aby nedošlo k obnoveniu nájmu za tých istých podmienok: musí tu byť kontinuálne
užívanie po dobu 30 dní po skončení nájmu, čo je v danom prípade zo strany žalovaného splnené a
musí byť v dobe podaná žaloba na súde zo strany prenajímateľa (čo v danom prípade splnené nebolo).

Žaloba podľa žalovaného nebola podaná v zákonom predpísanom čase. Žalovaný dáva do pozornosti
súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.112011, spis. zn. 1Sžr/38/2011 a
zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesnéoprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Žalovaný zastáva názor,
že nie je úlohou nestranného a nezávislého súdu sanovať zanedbanie uplatňovania svojich oprávnení
stranou v konaní, ktorá je navyše aj právnickou osobou a má na takéto účely svoj vlastný odborne zdatný

personálny substrát.

5. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie.

6. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

7. Z listu vlastníctva č. XXXX pre okres C., katastrálne územie C. vyplýva, že žalobca je vlastníkom
pozemku parcela registra R.. XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.
.8. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 03.11.2014 súd zistil že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca

uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom časti pozemku registra Q. parc. č. XXXX/1,
v registri „R.“ parcela č. XXX, druh pozemku zastavaná plocha v katastrálnom území C., zapísaného na
listevlastníctvač.XXXX,predODBilla.Účelomnájmuboloumiestnenie2ksjednostrannýchreklamných
panelov. Podľa čl. II sa zmluva uzatvára na dobu určitú od 01.01.2015 do 31.12.2015.

9. Z písomnosti žalovaného „Žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy zo dňa 03.11.2014“ adresovanej
žalobcovi datovanej 19.10.2015 vyplýva, že žalovaný požiadal žalobcu o predĺženie nájomnej zmluvy
na osadenie 2 ks reklamných zariadení na časti pozemku parcela registra C č. XXXX/X alebo registra
R.. XXX o výmere XXXX m2, k.ú C., LV č. XXXX pred OD Billa.

10. Z písomnosti žalobcu „Nesúhlas s uzatvorením nájomnej zmluvy“ adresovanej žalovanému
datovanej 10.11.2015 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že nesúhlasí s uzatvorením nájomnej
zmluvy na rok 2016 za účelom umiestnenia 2 ks reklamných panelov a z tohto dôvodu žiada žalovaného
o odstránenie týchto reklamných panelov najneskôr do 30 dní odo dňa uplynutia dohodnutej doby nájmu
podľa nájomnej zmluvy zo dňa 03.11.2014.

11. Z Rozhodnutia Mesta Malacky č. Z. Má zo dňa 05.08.2005 súd zistil, že žalobca ako príslušný
správny orgán povolil žalovanému umiestnenie 2 ks jednostranných reklamných zariadení - bilboardov o
rozmeroch 5, 140 x 2, 400 m na pozemku parcela č. XXXX pri parkovisku OD Billa, podľa situácie, ktorá
je prílohou rozhodnutia. Umiestnenie reklamných zariadení bolo povolené na dobu určitú do 01.05.2006

v súlade s nájomnou zmluvou o nájme časti nehnuteľnosti. Po uplynutí termínu je stavebník povinný
zariadenia odstrániť, resp. požiadať o predĺženie nájomnej zmluvy.

12. Žalobca na pojednávaní vo veci nad rámec obsahu písomných podaní k namietanému nedostatku
právomoci súdu, ktorá spočíva v tom, že by sa malo k odstráneniu stavby prejednávať v správnom

konaní stavebným úradom uviedol, že žalobca má právo domáhať sa ochrany vlastníctva aj v konaní
pred súdom, a teda odstránenia reklamných zariadení. Stavebný úrad rozhoduje o odstránení nelegálnej
stavby, na podporu svojich tvrdení predložil rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/621/2013 a
následnevydanýrozsudokOkresnéhosúduŽilinasp.zn.14C/163/2012(pojednávaniedňa28.02.2018).

13. Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní vo veci nad rámec obsahu písomných
podaní uviedol, že podľa jeho názoru konanie prebieha pred miestne nepríslušným súdom, pričom
poukazuje na rozhodnutia 5Ndc/24/2008, R25/1979, R24/1981, R 13/1992, R 100/94, z ktorých vyplýva,
že miestna príslušnosť sa malo týkať len vecného práva nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal totožnosť
pozemku, na ktorom sa nachádza stavba. Počnúc 02.01.2015 novelou stavebného zákona sa reklamné

zariadenia považujú za stavby (rozhodnutie spis. zn. 4Cdo/105/2008), a teda aj v prípade, že ide o
ochranu vlastníckeho práva žaloba by mala zrejme znieť na odstránenie legálne postavenej stavby
(pojednávanie 13.12.2017). Nie je možné prijať argumentáciu žalobcu, nakoľko predložené rozhodnutie
Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/621/2013 a následne vydaný rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.
14C/163/2012 je z roku 2014, pričom medzičasom prišlo k úprave zákona, aj k zmene rozhodovacej

praxe k odstraňovaniu reklamných stavieb, nie len nelegálnych stavieb. Ide o špeciálne skrátené
rozhodnutie stavebného úradu, preskúmateľné súdom. Súd by mal skúmať otázku právomoci, pričom
žalobca poukázal na rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2016-86 zo dňa 14.16.2017
bod 59 (pojednávanie dňa 28.02.2018).14. Podaním zo dňa 28.12.2017 doručeným súdu dňa 03.01.2018 žalobca požiadal o zmenu žaloby
tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady z pozemku parcela

registra „R.“ č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území C., zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom, 2 ks reklamných
zariadení - bilboardov nachádzajúcich sa pri parkovisku OD Billa v C.. Svoj procesný návrh odôvodnil
tým, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, a zmena
žaloby sleduje tiež hospodárnosť konania, nakoľko v dôsledku takejto zmeny žaloby nebude potrebná

ďalšia činnosť znalca. Súd Uznesením č.k. 10Cb/18/2016 zo dňa 04.01.2018 zmenu žaloby pripustil,
keď dospel k záveru, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej
žalobe, a na konanie o zmenenej žalobe je vecne (§ 12 CSP) aj kauzálne (§ 22 až 33 CSP) príslušný
konajúci súd.

15. K zmene žaloby sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu 05.02.2018, uviedol, že návrh

žalobcu považuje za zmätočný. Žalobca na jednej strane pripúšťa, že ide o stavby, a to od 02.01.2015,
súčasne navrhuje odstrániť reklamné zariadenia, ktoré z právneho hľadiska neexistujú, preto žalobca
považujenávrhzanevykonateľný.Žalobcaužnežalujevyprataniepozemku,aleodstráneniereklamných
zariadení z tohto pozemku. Pokiaľ žalobca v súčasnosti tvrdí, že žalovaný nemá právny dôvod na
vypratanie pozemku a stavba žalovaného je na cudzom pozemku, potom nejde o žalobu o vypratanie,

ale o žalobu podľa § 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko stavba žalovaného má byť postavená
na cudzom pozemku hoci na to žalovaný nemá právo. Navyše oznámením uplatňovaného práva sám
žalobcapriznal,ženejdeovecnéprávoknehnuteľnosti,aleinétvrdenéprávo.Súdpodľanázoružalobcu
koná o inom práve a preto je námietka miestnej nepríslušnosti dôvodná. Zároveň žalovaný uvádza, že
potom nemôže byť ani splnená podmienka podania žaloby o vypratanie podľa § 676 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v dobe 30 dní užívania nehnuteľnosti. Z procesného hľadiska je zrejmé, že žalobca podaním
doručeným súdu 03.01.2018 podal žalobu o inom práve a nežiada o vypratanie nehnuteľnosti ale
odstránenie ani nie stavby, ale zariadenia. Žalobca uvádza, že uplynutím dňa 31.01.2018 došlo k
obnoveniu nájomného vzťahu do 31.12.2018 za rovnakých podmienok, ako boli pôvodné, nakoľko
žalobca nepodal návrh na vypratanie.

Ďalej žalobca uvádza, že predložené doklady vyvolávajú pochybnosti o právomoci súdu s poukazom
na § 88 ods. 1 písm. c) ods. 7 písm. b) a odsek 8 stavebného zákona, preto je podľa názoru žalobcu
potrebné sa zaoberať úvahou, či nie je nutné konanie zastaviť podľa § 2 v spojení s § 9 a event. § 10
ods. 1 CSP.

16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

17. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

18. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

19. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

20. Podľa § 678 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia
iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

21.Podľa §122ods.1Občianskeho zákonníkalehotaurčenápodľadnízačínasadňom,ktorýnasleduje

po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

22. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

23. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

24. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) CSP namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný
výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.

25. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

26. Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená

včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 43 ods. 2 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá

je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo
zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je
šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov.
Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na
a) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,

b) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

28. Podľa § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

29. Podľa § 137 ods. 1, 2 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto
zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z
vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného
úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode

o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované
opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný
úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán
a konanie preruší.

30. Súd sa zaoberal žalovaným namietaným nedostatkom podmienok konania, a to námietkou
nedostatku právomoci súdu konať a rozhodnúť vo veci a námietkou miestnej nepríslušnosti tunajšieho
súdu a dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

31. V súdenej veci ide o žalobu na odstránenie stavby zriadenej na cudzom pozemku na základe časovo

obmedzeného záväzkového práva, ktoré zaniklo. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal vypratania
pozemku registra „R.“ parcela č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území
C., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, po zmene žaloby sa domáhal, aby uložil žalovanému
povinnosťodstrániťnavlastnénákladyzpozemkuparcelaregistra„R.“č.XXX,druhpozemku zastavané
plochyanádvoriavkatastrálnomúzemíC.,zapísanéhonalistevlastníctvač.XXXX vedenomOkresným

úradom C., katastrálnym odborom, 2 ks reklamných zariadení - bilboardov nachádzajúcich sa pri
parkovisku OD Billa v C.. Skutkovo žalobu, ako aj zmenu žaloby odôvodňuje rovnakými tvrdenými
skutkovými okolnosťami, v súhrne, že ako vlastník pozemku uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu
na dobu určitú, žalovaný v súlade so zmluvou umiestnil na pozemku 2 ks jednostranných reklamných
panelov a žalovaný po skončení nájmu predmet nájmu nevypratal a reklamné zariadenia z pozemku

žalobcu neodstránil.

32. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je charakterom vlastnícka žaloba, ktorou sa vlastník nedomáha
uloženia povinnosti vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu, ale ochrany svojho vecného právak nehnuteľnosti, do ktorého žalovaný v súdenej veci bez právneho dôvodu zasahuje. Princíp
nedotknuteľnosti vlastníctva je zakotvený priamo v Ústave SR, podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá a
druhá Ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký

zákonný obsah a ochranu. Ochranu vlastníckeho práva a nárok vlastníka na súdnu ochranu upravuje
ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať
najmä prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci alebo zapieracou žalobou. Žaloba
o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym
prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva (z rozsudku NS SR č. 6Cdo179/2010).

Žaloba na vydanie veci (tzv. reivindikačná) je žalobou vlastníka veci na vydanie a odovzdanie veci proti
tomu, kto mu ju neprávom zadržuje. Podmienkou jej úspešnosti je, aby žalovaný mal vec skutočne u
seba, ďalej aby ju mal neoprávnene, tiež takáto žaloba môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže
svoje vlastnícke právo k predmetu vydania.

33. Súd po posúdení obsahu žaloby, a to aj po jej zmene, dospel k záveru, že podaná žaloba je

charakterom žalobou o vypratanie (reivindikačnou žalobou), a na tomto závere nič nemení ani zmena
žaloby, ktorou žalobca špecifikuje, čo konkrétne má žalovaný vypratať z pozemku v jeho vlastníctve, keď
vypratanie celého pozemku, ako žiadal v pôvodnej žaloby, by bolo zjavne nedôvodné s ohľadom na to,
že žalovaný užíval len jeho časť s jasne a konkrétne dohodnutým účelom (umiestnenie 2 ks reklamných
zariadení, napokon súdu je známe z miestnych pomerov, že na dotknutom pozemku vzhľadom na jeho

výmeru sa nachádzajú aj iné stavby, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu). Vyprataním nehnuteľnosti
sa vo všeobecnosti rozumie odstránenie všetkých vecí (v prípade nehnuteľností na bývanie aj osôb)
nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti (analog. § 181 ods. 4 Exekučného poriadku), žiaden právny predpis
však nebráni žalobcovi špecifikovať veci, ktorých odstránenia sa domáha. Podľa názoru súdu nakoľko
zmena žaloby vychádzala z rovnakých skutkových tvrdení a výsledkom požadovaným žalobcom má byť

identický skutkový a právny stav (bude stavba odstránená a práva vlastníka pozemku budú po odpadnutí
obmedzení, vyplývajúcich zo zmluvy, opäť obnovené), charakter žaloby ako vypratávacej žaloby, resp.
žaloby o ochranu vlastníckeho práva sa preto ani zmenou žaloby nezmenil.

34. I keď podľa § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby

odstránenie dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý
bola zriadená, avšak všeobecné súdy majú právomoc rozhodovať o súkromnoprávnych dôsledkoch
odstránenia stavby. Súd má za to, že nie je možné odoprieť vlastníkovi pozemku právo domáhať sa
ochrany svojho vlastníckeho práva súdom podľa § 126 Občianskeho zákonníka ani po 01.02.2015, keď
novelou stavebného zákona sa tzv. bilboardy a iné reklamné zariadenia definované v § 43 stavebného

zákona stali stavbami (reklamnými stavbami) v zmysle stavebného zákona. V konaní o odstránenie
stavby podľa stavebného zákona stavebný úrad rieši dôsledky odstránenia stavby administratívne a
vecnoprávne (t.j. určuje podmienky odstránenia stavby) a nie je oprávnený riešiť námietky vyplývajúce
z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, tieto je oprávnený riešiť výlučne súd. V
kompetencii stavebného úradu nie je riešenie otázky ochrany vlastníctva žalobcu. Vzhľadom na to, že

žalobca je ten, ktorý určuje na základe skutkového stavu a petitu predmet konania a keďže z podaní
žalobcu je zrejmé, že uplatňuje svoje právo na ochranu vlastníctva súdom v súlade s § 126 Občianskeho
zákonníka, na základe tvrdení uvedených v hypotéze je daná právomoc súdu na rozhodnutie o takomto
uplatňovanom nároku. Súd má za to, že nie je možné odoprieť vlastníkovi pozemku právo domáhať sa
ochrany svojho vlastníckeho práva súdom podľa § 126 Občianskeho zákonníka ani po 01.02.2015, keď

novelou stavebného zákona sa tzv. bilboardy stali stavbami (reklamnými stavbami) v zmysle stavebného
zákona.

35. Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti je právnym
prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva (z rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn.

6 Cdo179/2010). Tomuto záveru neodporujú ani žalovaným poukazované rozhodnutia (5Ndc/24/2008,
R25/1979, R24/1981, R 13/1992, R 100/94). Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že žaloba sa týka nie
záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale ochrany vlastníckeho práva žalobcu vo vzťahu k
nehnuteľnosti v k.ú. C., preto tunajší súd je miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie vo
veci týkajúcej sa tohto vecného práva k nehnuteľnosti a pokračoval v konaní s tým, že upovedomil strany

o vybavení námietky miestnej nepríslušnosti na prvom pojednávaní 13.12.2017 s tým, túto odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.36. Podmienkami úspešnosti tzv. reivindikačných žalôb je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu,
preukázanie, že žalovaný má vec u seba v čase rozhodovania súdu a že ju v tomto čase má
neoprávnene. Žalobca preukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie vypratacej žaloby týkajúcej

sa nehnuteľnosti v jeho vlastníctve podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože preukázal,
že je jej výlučným vlastníkom, čo vyplýva z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C.,
táto skutočnosť napokon ani nebola medzi stranami sporná. Ďalšou podmienkou úspešnosti žaloby
bolo preukázanie, že žalovaný užíva predmet jeho vlastníctva bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ na základe nájomnej

zmluvy zo dňa 03.11.2014 prenechal žalovanému do nájmu časť pozemku registra C parc. č. XXXX/
X, v registri „R.“ parcela č. XXX. Je nepochybné, že nájom bol dojednaný na dobu určitú 01.01.2015
do 31.12.2015, a teda pokiaľ žalovaný užíva predmet nájmu aj po tomto dni, užíva ho bez právneho
dôvodu, nakoľko s poukazom na § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa nájom skončí uplynutím doby,
na ktorú sa dojednal a nebolo preukázané, že by sa prenajímateľ a nájomca dohodli inak. Užívanie časti
pozemku žalobcu žalovaným v čase rozhodovania súdu konaní rovnako nebolo sporné.

37. V občianskom práve sa uplatňujú princípy právnej istoty a dobrej viery. Pokiaľ účastníci uzavrú
zmluvu, ktorej obsahom je prenechanie pozemku na zriadenie stavby na časovo obmedzenú dobu,
vychádzajú nevyhnutne z toho, že po uplynutí tejto doby bude stavba odstránená a práva vlastníka
pozemku budú po odpadnutí obmedzení, vyplývajúcich zo zmluvy, opäť obnovené (pružnosť vlastníctva)

(viď. R 72/2000). Z vykonaného dokazovania (listiny pod bodom 9,10,11 a 12 odôvodnenia) tiež
vyplynulo, že umiestnenie reklamných zariadení žalovaného na pozemku žalobcu malo vždy dočasný
charakter. V zásade platí, že ak reklamné zariadenia boli na pozemkoch mesta umiestnené na základe
nájomnej zmluvy medzi ich vlastníkom a mestom a táto zmluva skončila (napr. uplynutím času alebo
iným spôsobom), nejde o neoprávnenú stavbu (pri umiestňovaní bola táto stavba oprávnená, pretože

užívanie pozemku za týmto účelom mal jej vlastník pri postavení stavby s vlastníkom pozemku zmluvne
dohodnuté) a túto skutočnosť žalobca ani nerozporuje. Ak však po skončení oprávnenia pozemky užívať
vlastník reklamného zariadenia toto neodstráni, môže sa vlastník pozemku domáhať ochrany v režime
ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

38. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že by malo ísť o žalobu podľa § 135c ods.
1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ale vlastnícku žalobu podľa § 126, ako je uvedené vyššie. V zmysle
citovaného ustanovenia ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len „vlastník stavby“). V súdenej veci však nie je možné aplikovať režim neoprávnenej stavby

podľa § 135c Občianskeho zákonníka, tento upravuje vyporiadanie vzťahov dotknutých vlastníkov
(stavby a pozemku), ak dôjde k postaveniu neoprávnenej stavby, t.j. k postaveniu stavby na cudzom
pozemku, hoci na to stavebník nemá právo, potom sa môže vlastník pozemku domáhať na súde
odstránenia stavby na náklady toho, kto stavbu zriadil. V čase realizácie stavby žalovaný, t.j. vlastník
stavby,malkpozemkuprávo(nájomnéprávo)apozánikutohtoprávajemožné,abysadomáhalochrany

svojho vlastníctva. Nakoľko vlastník stavby existenciou stavby zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka
pozemku, môže sa vlastník pozemku domáhať odstránenia stavby (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1120/2006).
Pokiaľvlastníkstavbyzriadinazákladedohodysvlastníkompozemkustavbunapozemku,ktorýjepodľa
tejto dohody oprávnený užívať pozemok len dočasne, stráca po uplynutí dohodnutej doby právo mať
naďalej na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka

pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby (viď. Rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1997/2000,
rozhodovacia činnosť z príbuzného právneho prostredia). Podľa názoru súdu ani neskorším zánikom
titulu sa stavba už neoprávnenou nestane. Z uvedených dôvodov sa preto ani žalovaným predložený
nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 3/2016-86 na skutkový stav v súdenej veci nevzťahuje.

39. V merite veci žalovaný opiera svoju procesnú obranu o tvrdenie, že prišlo k automatickému
obnoveniu nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade režimu nájomnej
zmluvy občiansky zákonník hranice zmluvnej autonómie upravuje v § 678, ktorý dáva prednosť
dohode strán ohľadom výpovednej doby, vypratania a odovzdania predmetu nájmu pred úpravou v
občianskom zákonníku (tiež ale za predpokladu, že osobitné predpisy neustanovujú inak), táto v spore

preukázaná nebola, preto s poukazom na úpravu občianskeho zákonníka by v súdenej veci mohlo
dôjsť k automatickému obnoveniu nájmu priamo zo zákona iba za podmienok upravených § 676
ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení je zakotvená nevyvrátiteľná právna domnienka
konkludentného obnovenia nájomného vzťahu dojednaného na dobu určitú v prípade, že nájomcaužíva nehnuteľnosť aj po skončení nájmu a zároveň prenajímateľ nepodá v stanovenej lehote žalobu
na vypratanie nehnuteľnosti. Prenajímateľ sa jej vyhne jedine spôsobom upraveným v § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka, t.j. podaním žaloby na vypratanie alebo vydanie veci na príslušný súd.

40. Ustanovenie § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje dobu skončenia nájmu (doba sa počíta
na dni, mesiace alebo roky), na rozdiel od odseku 2, ktorý upravuje vzniku nevyvrátiteľnej právnej
domnienky konkludentného obnovenia nájomného vzťahu v prípade nepodania žaloby o vydanie veci
alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Je nepochybné, že v oboch prípadoch ide o

hmotnoprávnu lehotu, počítanie ktorej upravuje § 122 Občianskeho zákonníka. Platnosť nájomnej
zmluvy skončila s poukazom na § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. II Nájomnej zmluvy dňa
31.12.2015, hmotnoprávna lehota 30 dní na podanie žaloby podľa § 676 ods. 2 teda s poukazom na
§ 122 ods. 1 začala plynúť 01.01.2016 a pripadla na deň 30.01.2016, t.j. na sobotu. Bez ohľadu na
to, či ide o lehotu určenú podľa dní, týždňov, mesiacov alebo rokov platí, že ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň

(§ 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Preto ak žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 01.02.2016,
ktorý deň pripadá na pondelok ako najbližší nasledujúci pracovný deň, k automatickému obnoveniu
nájomného vzťahu neprišlo a žalovaný užíva predmet nájmu bez právneho dôvodu. Výklad ustanovenia
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaným, podľa ktorého je pre automatickú obnovu nájmu
rozhodujúci počet dní užívania nehnuteľnosti po dni skončenia doby nájmu, počas ktorej doby bol

povinný žalobca podať žalobu, aby najneskôr 30-ty deň tejto doby trvania takého stavu bola žaloba na
súde, je nesprávny. Ustanovenie občianskeho zákonníka o počítaní času sa vzťahuje na všetky lehoty
občianskeho hmotného práva (R17/1955).

41. Žalovaný ďalej v rámci procesnej obrany uvádza, že zmenou žaloby nie je splnená podmienka

podania žaloby o vypratanie podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dobe 30 dní užívania
nehnuteľnosti, nakoľko žalobca podaním doručeným súdu 03.01.2018 podal žalobu o inom práve a
zmenou žaloby nežiada o vypratanie nehnuteľnosti, ale odstránenie ani nie stavby, ale zariadenia,
preto podľa žalobcu uplynutím dňa 31.01.2018 došlo k obnoveniu nájomného vzťahu do 31.12.2018
za rovnakých podmienok, ako boli pôvodné, nakoľko žalobca nepodal návrh na vypratanie. Ani s

uvedeným právnym posúdením sa súd nestotožňuje, podaná žaloba charakterom ako aj obsahom
spĺňa podmienku tzv. vypratávacej žaloby, ktorú môže podať vlastník v prípade neoprávneného
(bezdôvodného) umiestnenia vecí na nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na to, či sa domáha vypratania
nehnuteľnosti vo všeobecnosti, alebo odstránenia konkrétnych špecifikovaných vecí z nehnuteľnosti vo
svojom vlastníctve, ako žiada žalobca zmenou žaloby (analog. § 181 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z.).

Reštriktívny výklad ustanovenia § 676 ods. 2 tak ako ho prezentuje žalovaný, nie je v súlade s ochranou
vlastníckeho práva ako absolútneho vecného práva.

42. Z vyššie uvedených dôvodu po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci potom súd
dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne, keď žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu

bez právneho dôvodu. Súd preto dospel k záveru, že žalovanému vznikla ku dňu skončenia nájmu
31.12.2015 povinnosť predmet nájmu odovzdať prenajímateľovi. Nakoľko žalovaný túto povinnosť
nesplnil, užíva nehnuteľnosť na zaniknutou zmluvou dohodnutý účel, ktorým bolo umiestnenie 2 ks
reklamných zariadení - bilboardov nachádzajúcich sa pri parkovisku OD Billa v C. bez právneho dôvodu
a preto žalovanému uložil povinnosť vypratať tento pozemok, a to v súlade s navrhovaným petitom

odstrániť tieto reklamné zariadenia - bilboardy nachádzajúce sa pozemku žalobcu parcela registra „R.“
č. XXX pri parkovisku OD Billa v C. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).