Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204366
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8812204366.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.JánomKozenkomvprávnejvecižalobkyne:D.G.,T..XX.

XX. XXXX, U. H. T. G. XX/XXX, XXX XX D. T. U., zastúpená JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, M.
R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. Dražby a aukcie, s. r. o., Flámska
1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, 2. TriTé, spol. s. r.o., Mlynská 99, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
31 644 775, 3. D. Ú. H., Z..G.., I. T. X, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, žalovaní v 1. a 3. rade zastúpení
Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, o určenie
neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 17. 04. 2012 domáhala voči žalovaným v l. až 3. rade
vyslovenia, že opakovaná dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Vranov nad Topľou, obec
D. T. U., k. ú. D. T. U., vedených na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra Vranov nad Topľou
na liste vlastníctva č. XXXX ako byt číslo 3 na 9. poschodí vo vchode číslo 1 nachádzajúci sa v bytovom
dome súpisného čísla XX na ulici T. G. v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu súpisného čísla XX, ktorý je postavený na pozemku C-KN, parcela číslo 1848/2 v podiele

6602/211744, a spoluvlastnícky podiel na pozemku C-KN, parcela číslo 1848/2 o výmere 288 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 6602/211744, ktorá sa konala dňa 05. 03. 2012, je
neplatná a to na tom základe, že žalovaný v l. rade dňa 14. 02. 2012 vykonal oznámenie o dražbe
predmetných nehnuteľností. Jednalo sa o opakovanú dražbu. Uviedla, že z ustanovenia § 141 zákona
číslo 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že dražobná vyhláška jej ako povinnej mala
byť doručená do vlastných rúk. Keďže sa v čase konania opakovanej dražby zdržiavala dlhodobo mimo
územia Slovenskej republiky, oznámenie o dražbe si nemohla prevziať. O realizácii dražby sa dozvedela

iba náhodou, po návrate zo zahraničia a to deň pred samotnou realizáciou opakovanej dražby. Nebolo
jej teda umožnené reagovať na stav, ktorý vykonal žalovaný, a zabezpečiť tak ochranu svojho majetku
a majetku svojej rodiny inými možnými právnymi prostriedkami. V časovej tiesni nemohla ani požiadať
o odklad dražby, prípadne dlh inými spôsobmi voči oprávnenému uhradiť. Z obsahu zápisnice zistila, že
licitátorom na dražbe bol pán F. D. a až teraz zistila, že ide o osobu, voči ktorej bolo potrebné vzniesť
námietku, čo činí až teraz v tejto žalobe. Pochybnosti vznikli aj voči druhému dražiteľovi I. I., ktorý je
taktiež majiteľom obchodnej spoločnosti, ktorej je aj konateľom. Predmet činnosti tejto spoločnosti je

blízky realitám. Vo veci sa jej javí podozrenie, že pri dražbe zo dňa 05. 03. 2012 bola od začiatku
uvádzaná do omylu a dražba bola zmanipulovaná v jej neprospech a zrealizovaná tzv. holandskou
dražbou. Došlo k porušeniu ustanovenia § 424 OZ, lebo žalovaný úmyselne konal proti dobrým mravom,
preto žiadala, aby súd vyhlásil opakovanú dražbu za neplatnú a priznal jej trovy konania.2. Pred nariadením pojednávania podaním zo dňa 29. 10. 2012 žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorého si v priebehu konania zvolila, zaslala súdu podanie, v ktorom žiadala, aby súd pripustil,

aby do konania na strane ako žalovaný v 2. rade vstúpila spoločnosť TriTé, spol. s r.o. so sídlom Mlynská
99, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 644 775, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská
Bystrica, oddiel s.r.o., vložka č. 3317/S, zastúpená konateľom spoločnosti Mgr. Pavlom Turňom, T.. XX.
XX. XXXX, H. H. H., U. XXXX/XX. Uznesením č. k. 9C/35/2012-31 zo dňa 30. 10. 2012 súd návrhu
vyhovel a pripustil do konania žalovaného v 2. rade.

3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá a na dôvodoch, ktoré
uviedla v žalobe. Uznala, že si je vedomá, že má dlh voči spoločnosti U. Z..G.. a to asi vo výške 5.700,-
eur. Asi v mesiaci október 2012 začala čiastočne uhrádzať splátky tejto spoločnosti. O skutočnosti, že
sa má konať opakovaná dražba, nevedela, oznámenie o opakovanej dražbe si neprevzala, lebo v čase
konania opakovanej dražby bola mimo územia Slovenskej republiky. O skutočnosti, že v čase konania

opakovanej dražby bude mimo územia Slovenskej republiky, vedel aj pán Hudec, konateľ žalovaného v l.
rade,sktorýmbolavtelefonickomkontakte.Dňa28.01.2012odcestovalazúzemiaSlovenskejrepubliky
do zahraničia a vrátila sa dňa 05. 03. 2012. V ten istý deň sa jej telefonicky ozval pán Hudec, ktorý ju
upovedomil, že dňa 05. 03. o 13.00 hod. sa koná opakovaná dražba. Dražby sa nemohla zúčastniť, lebo
oznámenie o opakovanej dražbe neprevzala. Ďalej uviedla, že dňa 06. 03. 2012 sa na ňu telefonicky

obrátil zástupca žalovaného v 2. rade, ktorý jej oznámil, že predmetné nehnuteľnosti boli vydražené a
vydražiteľom sa stal žalovaný v 2. rade. Zároveň ju požiadal o osobné stretnutie za účelom prevzatia
bytu a dohodnutia ďalších náležitostí ohľadne odovzdania a prevzatia bytu.

4. Na pojednávaní konanom dňa 08. 01. 2013 právny zástupca žalobkyne podal návrh na vstup ďalšieho

účastníka na strane žalovaného ako žalovaného v 3. rade a to D. Ú. H., Z..G.. G. G. I. T. X, H., V.: XX
XXX XXX, ktorý návrh zdôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona číslo 527/2002 Z. z.
účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Okresný súd vo Vranove nad
Topľou uznesením č. k. 9C/35/2012-46 zo dňa 04. 02. 2013 pripustil do konania žalovaného v 3. rade

a to spoločnosť D., Z..G.., I. T. X, H..

5. Žalovaný v l. v rade sa vyjadril k žalobe písomným podaním, ktoré podanie došlo súdu 26. 06. 2012,
v ktorom uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd vyhlásil opakovanú dražbu za
neplatnú a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe. K dôvodom uvádzaným žalobkyňou udáva, že

oznámenie o dražbe (prvá dražba mala byť 12. 12. 2011) obdržala žalobkyňa doporučeným listom od
žalovaného v l. rade dňa 10. 11. 2011, čo vyplýva z doručenky o prevzatí zásielky. Keďže dražba 12.
12. 2011 nebola úspešná, konala sa opakovaná dražba a to dňa 05. 03. 2012. Oznámenie o tejto
dražbe bolo odoslané žalobkyni od žalovaného v l. rade dňa 20. 02. 2012 a zásielka nebola prevzatá
v odbernej lehote na poštovom úrade. V zmysle ustanovenia § 122 ods. 4 zákona číslo 527/2002 Z. z.

je dražobník povinný poslať oznámenie o opakovanej dražbe a to v lehote 10 dní pred konaním dražby,
čo dražobník dodržal. K otázke najnižšieho podania a údajnej holandskej dražby, najnižšie podanie bolo
stanovenévsúladesoznaleckýmposudkomna30.700,-eur.Podľaustanovenia§16ods.6zákonačíslo
527/2002 Z. z. môže byť najnižšie podanie znížené o 1, čo v danom prípade by bolo 7.675,- eur, teda
najnižšie podanie by mohlo byť znížené v tomto konkrétnom prípade na 23.025,- eur. Nehnuteľnosť bola

vydražená za 24.700,- eur, čiže ani povolené zníženie o 1 sa nenaplnilo. Zo zápisnice o dražbe vyplýva,
že obaja účastníci dražby urobili podanie po 24.700,- eur a o víťazovi bolo rozhodnuté losovaním. Toto
vyvracia tvrdenia žalobkyne o údajnej holandskej dražbe, preto na základe vyššie uvedeného navrhoval
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.

6. Zástupca žalovaného v 2. rade po doručení žaloby sa k žalobe vyjadril, žiadal ju v celom rozsahu
zamietnuť ako neopodstatnenú, trovy konania si neuplatnil.

7. Zástupca žalovaného v 3. rade uviedol, že sa stotožňuje so svojím vyjadrením, ktoré podal k
predmetnej žalobe zo dňa 26. 06. 2012, lebo prevzal právne zastúpenie za žalovaného v l. a v 3. rade.

8. Zástupca žalovaných v l. a v 3. rade na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Zástupca žalovaného v 2. rade považoval predmetnú žalobu za právne neopodstatnenú.
Uviedol, že navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu trovy konania nežiadal. Uviedol,že žalovaný v 2. rade sa stal vydražiteľom predmetných nehnuteľností v zmysle podania. O konaní
opakovanejdražbysaspoločnosťdozvedelazverejnýchzdrojovatozNotárskehoregistraainternetovej
stránky vydražiteľa. Telefonicky sa kontaktoval s pánom Hudecom, informoval sa, či sa bude konať

dražba, ktorý mu oznámil, že zo strany žalobkyne nebola prevedená žiadna úhrada, a preto nevidí
dôvod, prečo by sa dražba nemala konať. Uviedol, že žalobkyňa neučinila žiadne úhrady, preto neboli
ani dôvody na zastavenie dražby. Predmetné nehnuteľnosti spoločnosť vydražila na opakovanej dražbe,
ktorá bola overená notárom, ktorý bol kompetentný vykonávať túto funkciu, bol opísaný v notárskej
zápisnici a má zato, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia. Uviedol, že o priebehu dražby je

spísaná notárska zápisnica. O výsledku dražby informoval telefonicky žalobkyňu aj pán Hudec. O tejto
skutočnosti sa dozvedel na druhý deň, lebo aj on sa kontaktoval so žalobkyňou, aby ju informoval, že
nehnuteľnosť vydražil. Má zato, že neboli porušené žiadne zákonné ustanovenia zákona o dražbách,
preto navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise

sa nachádzajúcimi a to najmä výpismi z obchodného registra žalovaných v l. a v 3. rade, oboznámením
žaloby zo dňa 17. 04. 2012 na č. l. 1 - 3, notárskej zápisnice napísanej v Martine dňa 05. 03. 2012 č. N
193/2012, Nz 7870/2012, NCR/s 8083/2012 na č. l. 4 - 9, oboznámením o konaní opakovanej dražby zo
dňa 14. 02. 2012 č. l. 10 - 13, vyjadrením sa k žalobe zástupcu žalovaného v l. rade na č. l. 20, kópiami
doručeniek z č. l. 32 až 33, kópiami dokladov o vkladoch v hotovosti na č. l. 37 - 42 o úhradách zo strany

žalobkyne, oznámením o začatí realizácie záložného práva zo dňa 14. 03. 2012 na č. l. 52, správami
Spoločenstva vlastníkov bytov vo D. T. U. na č. l. 62, znaleckým posudkom č. 189/2011 vypracovaný
znalcom Ing. Jánom Gregušom, oznámením o dražbe zo dňa 27. 10. 2011 na č. l. 80 - 81, žiadosťou o
zverejnenie oznámenia o dražbe zo dňa 27. 10. 2011 na č. l. 82, správou Mesta D. T. U. o zverejnení
oznámenia o konaní dražby vyvesené na úradnej tabuli Mesta D. T. U., výsluchom svedka a to konateľa

žalovaného v l. rade Martina Hudeca a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Oznámenie o prvej dražbe, ktorá mala byť dňa 12. 12. 2011, obdržala do vlastných rúk žalobkyňa
listom od žalovaného dňa 10. 11. 2011, čo vyplýva aj z doručenky o prevzatí zásielky. Prvá dražba
bola neúspešná, preto sa konala opakovaná dražba, ako to vyplýva z priložených listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v spise.

11. Dňa 05. 03. 2012 sa konala opakovaná dražba predmetných nehnuteľností. Oznámenie o
opakovanej dražbe žalovaný v l. rade doručil žalobkyni zásielkou do vlastných rúk, ktorú zásielku si
neprevzalažalobkyňavodbernejlehote,pretotátobolaakonevyzdvihnutávrátenážalovanémuvl.rade.

12. Z Notárskej zápisnice N 193/2012, Nz 7870/2012, NCR/s 8083/2012 zo dňa 05. 03. 2012 je zrejmé,
že oznámením o dražbe zo dňa 14. 02. 2012 bolo vyhlásené konanie o opakovanej dražbe. Predmetom
dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Vranov nad Topľou, obec D. T. U., katastrálne
územie D. T. U., vedené na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra Vranov nad Topľou na

liste vlastníctva XXXX ako byt číslo 3 na 9. poschodí vo vchode číslo 1 nachádzajúci sa v bytovom
dome súpisné číslo XX na ulici T. G. v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu súpisné číslo XX, ktorý je postavený na pozemku C-KN, parcela číslo 1848/2 v podiele
6602/211744, spoluvlastnícky podiel na pozemku C-KN, parcela číslo 1848/2 o výmere 288 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 6602/211744. Ako pôvodná vlastníčka nehnuteľností je

uvedená D. G., M.. I., T.. XX. XX. XXXX, H. G. XXXX/XX, XXX XX D. T. U. v podiele 1/1. Navrhovateľom
dražby bol záložný veriteľ D. Z..G.. so sídlom I. T. X, H.. Licitátorom dražby bol F. D., T.. XX. XX. XXXX,
H. Y., F. XXXX/X, ktorý poučil prítomných účastníkov dražby v zmysle príslušných ustanovení podľa
zákonačíslo527/2002Z.z.,opísalpredmetdražbypodľaoznámeniaodražbe.Skonštatoval,žedražené
nehnuteľnosti boli ohodnotené znaleckým posudkom znalcom Ing. Jánom Gregušom na všeobecnú

hodnotu 30.700,- eur. Oznámil, že najnižšie podanie je 30.700,- eur. Skonštatoval, že ako účastníci
dražby sa dostavili: 1. TriTé, spol. s r.o., Mlynská 99, Banská Bystrica, IČO: 31 644 775 a dražobník pod
č. 2: I. I., M.. I., T.. XX. XX. XXXX, H. W. I., T. S.. Z. G., XXXX/XX.

13. Vzhľadom k tomu, že účastníci dražby vedení pod č. 1 a č. 2 vykonali rovnaké podanie vo výške po

24.200,- eur, o vydražiteľovi sa rozhodlo losovaním. Na základe vykonaného losovania sa vydražiteľom
predmetných nehnuteľností stal účastník dražby vedený pod č. 1.14. Z pripojeného znaleckého posudku č. 189/2011 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných
nehnuteľností bola ohodnotená znalcom na sumu 30.700,- eur. Ohodnotenie predmetu dražby bolo
žalobkyni doručené žalovaným v l. rade, ktorá znalecký posudok prevzala dňa 26. 09. 2011. Proti

znaleckému posudku nepodala žiadne námietky.

15. Zo správy Mesta D. T. U. na č. l. 79 vyplýva, že Mesto D. oznámenie o dražbe pod číslom 110273
vyvesilo na úradnej tabuli Mesta D. T. U. a to v čase od 14. 11. 2011 do 14. 12. 2011.

16. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom navrhovaného svedka, pána Martina Hudeca, výsluch
ktorého navrhoval vykonať právny zástupca žalobkyne, ktorý na pojednávaní uviedol, že s pani G.
- žalobkyňou, niekoľkokrát jednal počas dražobného procesu telefonicky ako aj tesne pred dražbou,
dokonca ju informoval telefonicky deň pred dražbou, že pokiaľ z jej strany dôjde aspoň k nejakej úhrade,
dražba bude zastavená. Dokonca o priebehu dražby sa telefonicky kontaktoval aj s právnym zástupcom
žalobkyne JUDr. Repovským, ktorý žiadal o odklad dražby s tým, že žalobkyňa prevedie do konania

dražby nejakú úhradu a že má vedomosť o tom, že žalobkyňa požiada o úver a prevedie úhrady.
Uviedol, že žalobkyni dali niekoľkokrát možnosť cestou jej právneho zástupcu, aby zaplatila nejakú
sumu,súhlasilasosplátkami,trialeboštyrimesiacepreviedlanejakéúhradyaneskôrprestalaakékoľvek
úhrady prevádzať.

17. Priloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania a výpoveďou svedka bolo
preukázané, že v danom prípade procesu opakovanej dražby nebolo preukázané žiadne porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách číslo 527/2002 Zb. Oznámenie o prvej dražbe bolo
žalobkyni riadne doručené do vlastných rúk. Prvá dražba sa mala konať dňa 12. 12. 2011 a oznámenie
o dražbe prevzala žalobkyňa doporučeným listom dňa 10. 11. 2011. Keďže dražba konaná dňa 12. 12.

2011 úspešná nebola, dňa 05. 03. 2012 sa konala opakovaná dražba. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že dražobník uverejnil oznámenie o konaní opakovanej dražby v registri dražieb, vyvesil ho
na verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba mala konať, a zaslal ho zákonom stanoveným
osobám najmenej 10 dní pred začatím dražby. Tieto ustanovenia žalovaný v l. rade splnil tak, ako mu
to ustanovuje zákon. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalovaným v l. rade odoslané žalobkyni

dňa 20. 02. 2012, zásielka nebola prevzatá, táto bola uložená na poštovom úrade a žalovanému v 1.
rade bola vrátená ako nevyzdvihnutá. Je potrebné poznamenať, že zákon o dobrovoľných dražbách
neukladá povinnosť doručiť oznámenie o opakovanej dražbe, ukladá povinnosť iba ho v lehote 10 dní
pred termínom opakovanej dražby odoslať. Vykonaným dokazovaním ako aj samotnou žalobkyňou bolo
v priebehu konania dokázané, že žalobkyňa o opakovanej dražbe vedela, a vedela a dokonca potvrdila

aj tú skutočnosť, že žalovaný v l. rade bol ochotný upustiť od konania opakovanej dražby v prípade,
ak žalobkyňa splatí dlh čiastočne v sume 1.700,- eur a to do termínu konania opakovanej dražby, čo
žalobkyňa neučinila. Tieto tvrdenia dokonca žalobkyňa potvrdila, lebo bola v telefonickom kontakte so
žalovaným v l. rade a takisto tieto skutočnosti boli potvrdené aj predloženými SMS správami. Vzhľadom
na tieto skutočnosti súd prijal právny záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie

svojich tvrdení.

18. Z toho dôvodu rozsudkom zo dňa 17. 10. 2013 č. k. 9C/35/2012-93 žalobu žalobkyne zamietol.
Súčasnerozhodolotrováchkonania.Popodaníodvolaniažalobkyňouprotivyššieuvedenémurozsudku
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 18. 06. 2014 č. k. 3Co/69/2014-117 zrušil vyššie uvedený

rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia mimo iného
uviedol, že podľa § 21 zákona číslo 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase konania spornej dražby (ďalej len „zákon o dobrovoľných
dražbách“) sa môže ten, kto bol dotknutý porušením zákona pri dobrovoľnej dražbe domáhať na súde
určenia jej neplatnosti, a to (okrem niektorých výnimiek) v prepadnej trojmesačnej lehote. Žalobkyňa

v žalobe uplatňuje v podstate dva okruhy dôvodov neplatnosti dražby: 1/ že v dôsledku nedoručenia
oznámenia o opakovanej dražbe žalovaným v 1. rade ako dražobníkom žalobkyni do vlastných rúk
je opakovaná dražba konaná dňa 05. 03. 2012 neplatná, 2/ že v dôsledku zmanipulovania dražby v
neprospech žalobkyne došlo k porušeniu ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný
v 1. rade ako dražobník konal v rozpore s dobrými mravmi. Konateľ žalovaného v 1. rade vedel o tom,

že v čase od 28. 01. 2012 do 05. 03. 2012 sa žalobkyňa pracovne zdržiava mimo územia Slovenskej
republiky, napriek tomu oznámením o dražbe zo dňa 14. 02. 2012 bolo vyhlásené konanie opakovanej
dražby na deň 05. 03. 2012 o 13:00 hod. K vyššie uvedenému odvolací súd uviedol: Žalobkyňa v konaní
tvrdila, že v čase od 28. 01. 2012 do 05. 03. 2012 sa pracovne zdržiavala mimo územia Slovenskejrepubliky, a preto oznámenie o opakovanej dražbe žalovaným v 1. rade jej nemohlo byť doručené
postupom podľa § 22 ods. 4 veta tretia a štvrtá zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého v lehote
najmenej 10 dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj

osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane. Uvedený dôvod by však sám
o sebe nepostačoval na určenie neplatnosti dražby, keďže žalobkyňa pred súdom potvrdila, a uviedla to
aj v odvolaní proti rozsudku, že o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby vyhlásenej dňa 14. 02. 2012 na
deň05.03.2012vedela,lebo„bolavtelefonickomkontakteskonateľomžalovanéhov1.radesMartinom
Hudecom od samého začatia dražobného konania“. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách však plynie, že predpokladom aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby o neplatnosť
dražby je tvrdenie určitej osoby, že pri dražbe došlo k porušeniu ustanovení uvedeného zákona, a že tým
bola táto osoba dotknutá na svojich právach. Toto ustanovenie však neposkytuje jednoznačnú odpoveď
na otázku, či môže súd určiť neplatnosť dražby i z dôvodov, ktoré žalobkyňa výslovne neoznačila za
dôvod neplatnosti dražby.

19.Vprejednávanejvecižalobkyňauplatnilasvojoužalobousvojeprávodovolaťsarelatívnejneplatnosti
spornej dražby, čím z hmotnoprávneho hľadiska učinila zadosť požiadavke uvedenej v § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách. Ako bolo uvedené, hmotnoprávne žalobkyňa nebola povinná výkon
tohto svojho práva odôvodniť ani skutkovo, ani právne. Nakoľko však je súdne neuplatnenie tohto práva
v určenej lehote spojené s následkom preklúzie, bola žalobkyňa povinná v žalobe toto svoje uplatnené

právo skutkovo vymedziť, teda uviesť, na akých skutkových základoch ho uplatňuje. Tieto skutkové
okolnostitvoriažalobnýprednesasúnáležitosťoužalobyvzmysle§79ods.1OSP.Súčasťoužalobného
prednesu musí byť - vzhľadom na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách i tvrdenie,
že danými skutkovými okolnosťami bolo zasiahnuté do práv žalobkyne a akým spôsobom. Žalobkyňa
môže svoj skutkový prednes počas konania modifikovať, dopĺňať a meniť. Súd v konaní o podanej

žalobe dôkazmi verifikuje tvrdené skutkové okolnosti a právne ich kvalifikuje, rovnako verifikuje i tvrdené
porušenie práv žalobkyne a po zistení, že sú splnené predpoklady uvedené v § 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách, teda, že žalobkyni hmotnoprávne vzniklo právo domáhať sa neplatnosti dražby,
túto neplatnosť rozsudkom vysloví. Túto verifikáciu nemusí vykonať žalobkyňa ani v žalobe podanej na
súde, ani počas konania; postačí skutkovo vymedziť predmet verifikácie. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP

priznávasúduprávovykonaťajdôkazynenavrhnutéúčastníkmiaprávneposúdenievecijeplnevrukách
súdu (podľa § 79 ods. 1 OSP nemusí byť vôbec náležitosťou žaloby, ďalej porovnaj aj ustanovenie §
100 ods. 1 tretiu vetu a § 119 ods. 2 OSP). Z toho možno uzavrieť, že v konaní o neplatnosť dražby
podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj
na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú žalobkyňa v konaní tvrdila, hoci výslovne nenamietala jej

rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačila za dôvod neplatnosti dražby. Takýto postup nenarúša
kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože súd tu nepomáha
jednému z účastníkov v uplatňovaní jeho práva (nedopĺňa jeho žalobný prednes a nevyhľadáva zaňho
rozhodujúce skutočnosti, ani nemení ním uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou,
teda aplikáciu práva na ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo (porov. § 132 a § 153 ods. 1

OSP). V prejednávanej veci je nesporné, že opakovaná dobrovoľná dražba zo dňa 05. 03. 2012 sa
týkala nehnuteľnosti - bytu nachádzajúceho sa v k. ú. D. T. U.. Z obsahu spisu vyplýva, že dražba bola
vykonaná v priestoroch budovy Dražby a aukcie, s. r. o. na ulici Jilemnického 4012/30 v Martine. Tiež je
nepochybné, že sa na spornej dobrovoľnej dražbe ako dražitelia zúčastnili len žalovaný v 2. rade -TriTé
so sídlom Mlynská 99, Banská Bystrica a I. I., H. W. I., T. S.. Z. G. XXXX/XX. Ďalej je všeobecne známe,

že mestá D. T. U. a Martin sú od seba po ceste vzdialené približne 300 km. Podľa § 11 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách musí byť miesto dražby určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom
dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Citované ustanovenie treba podľa názoru
odvolacieho súdu vykladať tak, že miesto dražby treba určiť s prihliadnutím na predmet dražby tak, aby
sa na nej zúčastnilo čo najviac záujemcov (pod pojmom účasť na dražbe v citovanom ustanovení tak

treba rozumieť účasť dražiteľov, nie verejnosti), ktorí majú záujem dražiť práve tento predmet, a aby
sa tak mohol dosiahnuť čo najvyšší výťažok dražby. Tento výklad v prípade dražby konanej na návrh
záložného veriteľa - žalovaného v 3. rade zodpovedá i zmyslu ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho
zákonníka, z ktorého plynie, že tam uvedené povinnosti sa vzťahujú len na predaj zálohu mimo dražby,
z čoho možno usúdiť, že zákonodarca vychádzal z toho, že pri dražbe je inými ustanoveniami právnych

predpisov zabezpečené dosiahnutie čo najvyššieho výťažku.

20. V tejto súvislosti je preto dôvodné vytknúť súdu prvého stupňa, že túto otázku prakticky vôbec
neriešil, neskúmal, prečo žalovaný v 1. rade za miesto dražby určil mesto Martin vzdialené približne300 km cesty od D. T. U., kde už z hľadiska vzdialenosti a s tým spojenej časovej straty nemožno
očakávať dostavenie sa väčšieho počtu dražiteľov z tejto oblasti, v ktorej by o draženej nehnuteľnosti
mohol byť najväčší záujem t. j. z mesta D. T. U. a okolia. O nevhodnom určení miesta opakovanej

dražby svedčí napokon aj okolnosť, že na dražbe okrem žalovaného v 2. rade a I. I., H. W. I., sa
nezúčastnil nikto, čo zasa navodzuje dojem, že len účasť týchto dvoch uvedených subjektov bolo v
skutočnosti cieľom žalovaného v 1. rade pri organizovaní dražby. Na základe uvedeného sa preto javí,
že žalovaný v 1. rade porušil pri organizovaní dražby spornej nehnuteľnosti - bytu ustanovenie § 11
ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konanej dražby určil vzdialené mesto, čím

sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe. V
tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
24. 10. 2013 sp. zn. 4Cdo/100/2012, z rozhodnutia ktorého vyplýva, cit.: „Dobrovoľná dražba (§ 2 písm.
a/ zákona č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti
všetkých potencionálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Ak ide o dobrovoľnú
dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti

stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane
veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre
ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca“. Zistený skutkový stav teda potvrdzuje
záver, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona číslo 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách, keď za miesto konania dražby bola určená vzdialená obec (Martin), čím sa

sťažila účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať (D. T. U. a okolie), a tým sa obmedzila
účasť na dražbe, čo nepochybne mohlo mať vplyv aj na dosiahnutý výťažok z dražby. Na dražbe sa
okrem žalovaného v 2. rade a I. I., H. W. I., nikto iný nezúčastnil. Za týchto okolností predmetná vec
nemala byť skončená neúspechom žalobkyne, ale naopak, poskytnutím ochrany žalobkyne, ktorá je
adekvátna pri porušení ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách žalovaným v 1. rade.

Napadnutý rozsudok je preto v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania veci týkajúceho sa
neplatnosti dobrovoľnej dražby.

21. Žalovanými v 1. a 3. rade bolo podané dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
dňa 18. 06. 2014 spisovej značky 3Co/69/2014. Najvyšší súd uznesením zo dňa 26. 05. 2016 č.

k. 3Cdo 441/2014-150 dovolanie odmietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.
V odôvodnení mimo iného uviedol, že názor dovolateľov, že odvolací súd prekročil rozsah i dôvody
odvolania teda i keby v preskúmavanej veci došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania žalovaných v 1. a 3. rade. Samo
nesprávne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania, nejde totiž o

vadu uvedenú v § 237 OSP ani znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 OSP ako zakladajúci
prípustnosť dovolania.

22. Po vrátení spisu tunajšiemu súdu žalobkyňa nepoprela, že pokiaľ sa týka predmetného bytu, dlhuje
Spoločenstvu vlastníkov bytov sumu 4.456,44 eur ako aj 896,76 eur. Nepoprela ani kontaktovanie so

zástupcom žalovaného v 2. rade pokiaľ sa týka predmetnej veci. Uviedla ďalej, že celkove uhradila sumu
198 eur (z dlžnej čiastky v súvislosti s predmetným bytom). Dodala, že v súvislosti s predmetným bytom
neuhradila zvyšok, pretože čaká úhradu rodinných prídavkov za posledné tri roky.

23. Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho konateľa uviedol, že oni ako vydražitelia predmetného

bytu boli kontaktovaní Spoločenstvom vlastníkov bytov, kde sa nachádza predmetný byt, z ktorého
vyplýva, že doposiaľ neboli uhradené vyššie uvedené sumy s tým, že ak by žalobkyňa bola taká, ako
sa snaží vykresliť, nedošlo by k tomuto, naviac, ak tento byt užíva a tvrdila, že má záujem o tento
byt. Spoločenstvom vlastníkov bytov boli kontaktovaní, aby dali do poriadku pohľadávky v súvislosti s
predmetným bytom. Ďalej dodal, že ich spoločnosť zaoberajúca sa kupovaním resp. sprostredkovaním

nákupu a predaja nehnuteľností, ešte minútu pred samotným konaním dražby kontaktovali nebohého
právneho zástupcu žalobkyne (JUDr. Repovského) s tým, že žalobkyňa mala zložiť malú čiastku, čím by
bola dražba znemožnená. Žalobkyňa tak neurobila, a preto aj došlo ku konaniu dražby. Z toho je teda
zrejmé, že žalobkyňa vedela o tom, že sa má konať dražba a teraz má záujem naťahovať vyporiadanie
tejto veci.

24. Zástupca žalovaných v 1. a 3. rade poukázal na úplne iné právne názory, než ten, ktorý je v
zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove, a to jednak na rozsudok Okresného súdu v Senici
spisovej značky 6C/84/2014, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/592/2015 s tým, že podľa ich názoruzo strany žalobkyne ide o zneužívanie jej práva v rozpore s dobrými mravmi a na postavení žalobkyne
sa nič nezmení z toho dôvodu, že ako záložný veriteľ zostáva žalovaný v 3. rade a pribudne aj nový
veriteľ Spoločenstvo vlastníkov bytov. Žalobkyni tento stav vyhovuje a poukázal ďalej, že trvá na tom, že

Martin má takú polohu, že sa nachádza v strede Slovenska na hlavnej trati medzi Bratislavou a Košicami,
je výhodné spojenie, a keď naviac nebolo preukázané, že by bolo ďalšiemu záujemcovi znemožnené
zúčastniť sa dražby z dôvodu vzdialenosti Martina od D. a táto skutočnosť nebola preukázaná ani
vyžiadaním správ z Okresného úradu, katastrálneho odboru vo Vranove nad Topľou, z toho dôvodu
žiadal v dôsledku klasického zneužívania práva zo strany žalobkyne ako aj jej konania v rozpore s

dobrými mravmi žalobu zamietnuť.

25. Z vyžiadanej správy Okresného úradu, odboru katastrálneho Vranov nad Topľou vyplýva, že v období
od 02. 03. 2012 do 09. 03. 2012 boli uzavreté zmluvy o predaji a kúpe nájomných bytov v troch prípadoch
(z ktorých jeden je týkajúci sa predmetnej veci), kde dražby boli vykonané v Martine.

26. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. dražbou sa rozumie verejné konanie,
ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe
návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na
vopred určenom mieste, s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu
ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo verejné konanie,

ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Z ustanovenia §
10 zákona číslo 527/2002 Z. z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných
rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk
osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. V
zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby

podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť, alebo
o kultúrnu pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň
konania dražby starší ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva
alebo iného práva zaniknú a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

27. Podľa ustanovenia § 17 zákona číslo 527/2002 Z. z. dražobník vyhlási konanie dražby oznámením
o dražbe, v ktorom uvedie:
a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby,
b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby

c) či ide o opakovanú dražbu
d) označenie a popis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby
viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis
stavu, v akom sa predmet dražby nachádza a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu
e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť

f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu
miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške
dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia, či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou
alebo šekom.

28. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 a ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z. oznámenie o dražbe uverejní
dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.
Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť v
príslušnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná.

29. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1, 2 zákona č. 527/2002 Z. z. opakovaná dražba sa uskutoční na
základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej
dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený
alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad
predmetudražby,akmákdispozíciiodhadniestaršíako1rok,predkonanímopakovanejdražby.Zmluva

o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe
alebo o vyrozumení o zmarení dražby. Opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil
od dražby, alebo ak bola dražba neplatná.30. Stabilizovaná judikatúra súdov zastáva názor, podľa ktorého, ak má byť súd prvého stupňa skutočne
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, musí odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho
uznesenia zreteľne uviesť, z akého právneho názoru vychádza a súdu prvého stupňa musí byť zrejmé,

v čom spočíva zrušenie zrušovacích dôvodov ..., hlavne v čom spočívajú nedostatky dokazovania
skutkových zistení a skutkových záverov, alebo prečo bolo právne posúdenie veci chybné. Aj keď zmena
skoršieho pre súd prvého stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca,
nemožno ju považovať za nepatričnú predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti
sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom. Opodstatneným dôvodom odlišného právneho

názoru môže byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov, judikatúrou Najvyššieho súdu alebo
Ústavného súdu.

31. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať, že po doplnení dokazovania tunajším súdom
v tejto veci došlo k zmene doposiaľ skutkovo preukázaných skutočností v tom, že žalobkyňa naďalej si
neplní svoje povinnosti s predmetným bytom, dochádza k zadlžovaniu tak, ako predtým, keď v dôsledku

týchto skutočností došlo k predmetnej dražbe. V inkriminovanom období prebehol predaj bytov, kde
dražby taktiež sa konali v Martine a v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Okresného
súdu Senica z 15. 04. 2015 spisovej značky 6C/84/2014, Krajského súdu v Trnave zo dňa 18. 05. 2016
spisovej značky 24Co/592/2015, kde sa mimo iného uvádza, že navrhovatelia v konaní tiež tvrdili, že
došlo k porušeniu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko dražobník určil ako miesto

konaniamestoMartin,čímobmedzilúčasťnadražbe.Podľa§11ods.1zákonaodobrovoľnýchdražbách
miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby
tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Súd mal v tomto prípade za to, že dražobník
nijakým spôsobom neobmedzil účasť iných osôb na dražbe. Z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že
miesto, dátum a čas dražby majú byť určené bez obmedzenia účasti iných osôb na dražbe. Zákon

však neviaže takéto určenie na obec, okres alebo inak určený obvod, v ktorom sa nehnuteľnosť
nachádza. Predmetné ustanovenia treba vykladať tak, aby všetkým potenciálnym záujemcom v rámci
celého územia Slovenskej republiky bola umožnená účasť na dražbe. Mesto Martin vzhľadom na jeho
polohu, infraštruktúru, počet obyvateľov a dostupnosť služieb takúto účasť umožňuje, a to pre všetkým
záujemcov z oblasti Slovenskej republiky.

32. Podľa názoru súdu žalobkyňa mala dostatočný časový priestor vysporiadať majetkové záležitosti
ohľadne predmetného bytu už aj vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od podania žaloby, avšak táto v
predmetnej veci v podstate nič neurobila, jej doterajšie konanie v súvislosti s predmetným bytom (keď
si neplní svoje povinnosti ani k Spoločenstvu vlastníkov bytov, v tejto veci je úplne pasívna) je v každom

prípade podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Z toho dôvodu súd dôvodne predpokladá,
že aj keby sa dražba uskutočnila v mieste, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, poprípade bližšie,
ide o účelové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa určenia dražby. Okrem toho aj výsledkami vykonaného
dokazovania bolo preukázané, nie je tu záruka resp. predpoklad, aby došlo k prihláseniu sa viacerých
záujemcov o predmetný byt. Za tejto situácie teda podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné

bremeno v tom, že v dôsledku tejto skutočnosti došlo k obmedzeniu jej účasti na dražbe.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že vzhľadom k podstatným zmenám, ktoré sa udiali
od rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (ktorý vyslovil svoj právny názor za vtedajšej aj skutkovej
situácie), prichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa výroku tohto rozsudku a teda žalobu žalobkyne v

celom rozsahu zamietol.

34. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

35. V tomto prípade boli žalovaní v 1. až 3. rade úspešní v celom rozsahu, z toho dôvodu im súd priznal
trovy konania v plnom rozsahu (100 %).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.