Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716011032
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716011032.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.10.2017, v
trestnej veci proti obžalovanému Y. X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.
c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp. zn. 5T/125/2016 zo dňa 19.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku v r a c i a vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného Y. X. za vinného z prečinu

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

ako otec detí Y. X., nar. XX.XX.XXXX, študenta Strednej odbornej školy drevárskej Spišská Nová Ves
a maloletého T. X., nar. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o
rodine a rozsudku Okresného súdu Poprad č. 14P/47/2013-28 zo dňa 18.06.2013, právoplatným dňa
24.07.2013, ktorým mu bolo zvýšené výživné určené na základe rozsudku Okresného súdu Poprad č.

11C/166/2009-48 zo dňa 20.04.2010, právoplatným dňa 31.05.2010 na Y. zo sumy 83,- eur mesačne na
sumu 150,- eur mesačne a na maloletého T. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne od
01.07.2013,ktoréjepovinnýplatiťdorúkmatkyT.X.vždydo15.dňavmesiacivopred,sitútovyživovaciu
povinnosť od 01.01.2014 až doposiaľ v Poprade ani inde úmyselne riadne neplní, s výnimkou obdobia
od 01.05.2014 do 16.06.2014, kedy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a
príspevky v hmotnej núdzi, pričom od 09.09.2008 do 30.04.2014 bol zamestnaný vo firme B. O. s.r.o.,

B. T. nad P., od 20.10.2014 do 07.04.2015 vo firme U., spol. s r.o., od 15.06.2015 do 31.03.2016 vo
firme U., a.s. U., od 19.04.2016 vo firme D. U. X., pričom matke detí bolo prostredníctvom exekútora
uhradené výživné v roku 2014 a to v januári 121,16 eur a 118,07 eur, vo februári 89,47 eur, v marci 86,45
eur, v máji 85,80 eur, v júni spolu 289,73 eur, v roku 2015 a to v júli 101,08 eur, v auguste 110,85 eur, v
septembri 125,64 eur, v októbri 162,97 eur, v novembri 235,56 eur, v decembri 224,02 eur, v roku 2016
a to v januári 217,89 eur, vo februári 220,85 eur, v marci 297,65 eur, v apríli 239,57 eur, spolu 2.726,76

eur, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku detí T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L., T. č. XX, vo výške 6.773,24 eur a túto svoju vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil aj napriek tomu,
že bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/123/2013-73 zo dňa 09.12.2013, právoplatným
dňa 09.12.2013 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Uložilmuzatopodľa§207ods.3Trestnéhozákona,spoužitím§38ods.2Trestnéhozákona,§36písm.

l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil
odvolanie obžalovaný Y. X. a dňa 24.4.2017 podal na Okresnom súde Poprad odvolanie okresný
prokurátor, čo do výroku o treste, ktoré odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 3.7.2017.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namieta rozhodnutie okresného súdu, pričom uviedol, že

momentálne nemá finančné prostriedky na to, aby mohol vyplatiť dlžnú sumu vo výške 5.773,24 eur.
Má prisľúbené peniaze vo výške 2.000,- eur v najbližších dňoch. Akonáhle dostane tieto peniaze, ihneď
ich odošle jeho bývalej manželke a doklad o zaplatení pripojí k spisu. Nie je to tak, že nechce úmyselne
platiť výživné.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že namieta rozsudok okresného súdu vo

výroku o treste. Súd pri výmere trestu nesprávne aplikoval ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zák., pretože
obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a odmietol vypovedať, preto bola čítaná jeho
výpoveď z prípravného konania a túto jeho výpoveď súd považoval za priznanie a oľutovanie trestného
činu.

V zmysle stanoviska Tpj 55/2016 poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. predpokladá
okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je
potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa po prijatí
vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por.

O postoji obžalovaného svedčí aj to, že po vyhlásení rozsudku zahlásil odvolanie do viny a trestu, teda
nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu. Ničím
nie je odôvodnené ani to, že by spáchanie činu úprimne oľutoval, čo je podmienkou na aplikáciu § 36
písm. l/ Tr. zák.

Pri správnej aplikácii ustanovení § 36 a § 37 Tr. zák. mal súd aplikovať iba ustanovenie § 37 písm. m/
Tr. zák. a vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. mal obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody najmenej vo výmere 28 mesiacov, ako trest nepodmienečný, so zaradením
na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe odvolania obžalovaného a okresného prokurátora krajský súd v zmysle ustanovenia § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateliapodaliodvolania,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloadospelkzáveru,
že odvolanie obžalovaného je dôvodné a až po vykonaní ďalších dôkazov bude možné rozhodnúť aj o
námietkach okresného prokurátora uvedených v odvolaní okresného prokurátora.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného Y. X., ktorý na
hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal, v prípravnom konaní sa ku skutku priznal a na
svoju obranu uviedol len to, že odsťahovaním sa od rodičov mu vznikli zvýšené výdavky na bývanie,
že v žalovanom období prišiel istý čas o zamestnanie, nemal stály finančný príjem a privyrábal si len

brigádami ako i to, že nepoberal sociálne dávky, pretože nebol evidovaný na úrade práce a že mu boli
v rámci exekučného konania vykonávané zrážky zo mzdy na výživné z predchádzajúceho obdobia.

Svedkyňa T. X., matka maloletých detí, potvrdila, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť v
žalovanom období a až do súčasnosti neplnil a neplní, na svoje maloleté deti Y. X. a T. X. neplatí súdom

určenú vyživovaciu povinnosť, s deťmi sa nekontaktuje, nenavštevuje ich, nekupuje im žiadne darčeky či
oblečenie a neprejavuje o nich žiadny záujem. Svedkyňa však zároveň uviedla, že deti núdzou netrpia,
vzhľadom na to, že s výdavkami na ich výchovu, výživu i domácnosť jej finančne vypomáhajú jej rodičia.

Ďalej okresný súd vykonal ako dôkaz rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P 47/2013 zo

dňa 18.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2013 o zvýšení vyživovacej povinnosti
obžalovaného Y. X. oproti pôvodnému rozsudku Okresnému súdu Poprad, sp. zn. 11C/166/2009 zo
dňa 20.04.2010 a to na maloletého Y. zo sumy 83,--eur mesačne na sumu 150,--eur mesačne a
na maloletého T. zo sumy 50,--eur mesačne na sumu 100,--eur mesačne počnúc dňom 01.07.2013.Oboznámil ďalej rodné listy maloletých detí, potvrdenia o návšteve školy maloletých detí, potvrdenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o poberaní prídavkov na maloleté deti ich matkou T. X. a
poberaní náhradného výživného matkou maloletých detí v roku 2014, za obdobie január až september

v roku 2015 a za obdobie máj a september roku 2016, rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny Poprad o priznaní náhradného výživného vo výške 100,--eur a vo výške 108,--eur od 01.05.2016,
resp. 50,--eur od 01.05.2013 zo dňa 07.09.2016 a zo dňa 02.09.2013 pre matku detí T. X., rozhodnutia
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Poprad o vrátení vyplateného náhradného výživného za obdobie
od 01.08.2013 do 31.12.2013, od 01.06.2014 do 30.06.2014, od 01.09.2015 do 31.01.2016 a od

01.10.2015 do 31.01.2016 matkou maloletých detí T. X. zo dňa 01.03.2016. Taktiež boli oboznámené
ďalšie rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v poskytnutí výživného, náhradného výživného
a pod.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, obžalovaný od 01.01.2014 až doposiaľ nepoberal
dávku v nezamestnanosti a nebol ani žiadateľom o dávku v nezamestnanosti, s výnimkou obdobia od

01.05.2014 do 16.06.2014, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie a kedy nepoberal dávky
a príspevky v hmotnej núdzi a podľa ktorých od 09.09.2008 do 30.04.2014, kedy pracoval vo firme B.
O., U. B. T. nad P., od 20.10.2014 do 07.04.2015, kedy pracoval vo firme U., U.., od 15.06.2015 do
31.03.2016, kedy pracoval vo firme U., a.s. U..

Okresný súd potom oboznámil pracovné zmluvy a fotokópie výplatných pások od týchto
zamestnávateľov. Následne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák.

Obžalovaný Y. X. bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp.

zn.5T/123/2013zodňa09.12.2013,právoplatnýmdňom09.12.2013,prerovnakýtrestnýčinzanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobodyvovýmere1rokaaskúšobnoudobouvovýmere2rokov,t.j.do24.10.2015,spoluspovinnosťou
zaplatiť dlžné výživné, pričom okresný súd uvádza, že vo veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté
o neosvedčení sa obžalovaného v zmysle § 50 ods. 4 Trestného zákona, aj keď súd na verejnom

zasadnutí dňa 03.10.2016 rozhodol o tom, že ods. Y. X. sa v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Poprad, pod sp. zn. 5T/123/2013 neosvedčil pre nesplnenie povinnosti zaplatiť počas skúšobnej doby
matke detí dlh na výživnom vo výške 1.631,--eur, z evidencie priestupkov príslušného štátneho orgánu
vyplýva, že obžalovaný má 4 záznamy za porušenie ďalšieho protispoločenského konania majúceho
znaky priestupkov, z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený iba všeobecne.

Okresný súd pri rozhodovaní o treste prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť obžalovaného a to
priznanie sa k spáchaniu žalovaného skutku a jednu priťažujúcu okolnosť a to, že už bol v minulosti
právoplatne odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 6T/142/2013 a uložil
mu nepodmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 15 mesiacov

s jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v
posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného a okresného prokurátora
a spisového materiálu, poukazujúc pritom na uznesenie krajského súdu sp. zn. 5T/123/2013 zo dňa

03.10.2016 je toho názoru, že okresný súd nedostatočne zisťoval majetkové pomery obžalovaného. Ako
to vyplýva z výpovede obžalovaného z prípravného konania, tento sa opätovne oženil a majú spolu už
dve deti, ako to je zrejmé zo spisu, a teraz malo sa narodiť aj dieťa tretie. Poukázal na to, aké mal príjmy,
aké mali výdavky a potom uviedol, že nemá dostatočné finančné prostriedky na to, aby mohol výživné
platiť. Poukázal aj na tú skutočnosť, že výživné mu bolo zrážané formou exekúcie, keď pracoval, resp.

bol zamestnaný.

Bude preto povinnosťou okresného súdu obžalovaného opätovne vyslúchnuť na jeho majetkové
pomery, prípadne ak obžalovaný odmietne vypovedať, je potrebné vyslúchnuť na hlavnom pojednávaní
exekútorku T. P. I., ktorá mala vykonávať zrážky na výživné od zamestnávateľov. Túto bude potrebné

vyslúchnuť k tomu, prečo tieto zrážky vykonávala, v akých sumách a za aké obdobie.

Bude potrebné sa zaoberať, tak, ako to už uviedol krajský súd vo vyššie citovanom uznesení, aj sumou,
ktorá musí obžalovanému zostať ako životné minimum.Až po takto vykonanom dokazovaní bude môcť okresný súd ustáliť, či obžalovaný bol spôsobilý platiť
výživné v sume 250,- eur, resp. v akej inej výške mohol výživné na svoje maloleté deti mesačne platiť.

V súvislosti s tým bude potom potrebné aj ustáliť výšku dlžného výživného.

Okresný súd je povinný vykonať dôkazy tak, ako sú vyššie uvedené, prípadne vykonať ďalšie dôkazy,
ktorých vykonanie bude považovať za potrebné a až potom bude môcť náležitým spôsobom v súlade
so zákonom vo veci rozhodnúť.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.