Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/231/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813206606
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5813206606.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX O. XXX, právne zastúpený: FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16,
031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
O. XX, právne zastúpený: JUDr. Michal Murina, advokát so sídlom G. V. XXX, XXX XX G., o ochranu
osobnosti s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 2C/51/2013-285 zo dňa 16. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby sa

mu žalovaný písomne ospravedlnil, z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy
zamietnutá, p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia písomne sa ospravedlniť žalobcovi v obecných novinách s názvom

„Podbiel“ v nasledovnom znení: „Ospravedlňujem sa p. B. C., nar. 6.2. XXXX, bytom O. XXX, za
nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedol v liste zo dňa 2.7.2012 a v liste zo dňa 2.8.2012, ktoré som
adresoval starostovi obce Podbiel JUDr. B. V. a Obecnému zastupiteľstvu obce Podbiel, a ktoré odzneli
aj na verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva v Podbieli dňa 17.8.2012, v ktorých som ho nepravdivo
osočoval a to tým, že som v listoch uviedol, že celý život kradol a cigánil, ďalej tým, že pozemky vo
výmere cca 2 hektáre B. C. ukradol žijúcej osobe a tým, že z toho dôvodu po Vás vyzývam, aby ste
urobili poriadok s B. C., aby v dedine nedošlo k tragédii ako v Hurbanove“. Moje konanie ľutujem. Vo

zvyšku návrh žalobcu, ktorou sa domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietol. Vyslovil, že žiadna
strana nemá právo na náhradu trov konania.

2. V konaní nebolo sporné, že listy zo dňa 2.7.2012 a 8.2.2012 napísal žalovaný a že ich obsahom
boli predmetné dehonestujúce vyjadrenia žalovaného na adresu žalobcu. Rovnako bolo preukázané, že
listy boli prerokované na obecnom zastupiteľstve dňa 17.8.2012 a samotný žalovaný v podaní zo dňa
28. 5. 2015 potvrdil, že sa v listoch vyjadroval k osobe žalobcu a že tieto informácie sa rozšírili. Žalovaný

označil žalobcu za zlodeja a uviedol, že žalobca celý život kradol a cigánil. Uvedeným listom žalovaný
vyzval starostuobce,abyurobilporiadoksožalobcom,abyvdedinenedošloktragédiiakovHurbanove.
V prílohe tohto listu zároveň uviedol nasledovné: „pozemky vo výmere cca 2 ha žalobca ukradol žijúcej
osobe“. V priebehu konania však žalovaný žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že by žalobca bolprávoplatne odsúdený za nejaký majetkový trestný čin, prečin resp. za majetkový priestupok. Taktiež
v priebehu konania nepreukázal, že by u žalobcu išlo o osobu, ktorá má, alebo mala nejaké problémy
psychického rázu, z čoho by bolo možné usúdiť, že by bol schopný použiť bezdôvodne zbraň voči

spoluobčanom. Odvolával sa na niektoré články z obecných novín „Podbiel“ starších ročníkov (2002), v
ktorých sa ich autori kriticky vyjadrovali na činnosť žalobcu vo funkcií starostu v rokoch 1994-1998, ako
aj k podnikateľskej činnosti žalobcu v minulosti a aj v súčasnosti najmä v súvislosti s ťažbou kameňa v
urbárskom kameňolome v Podbieli. Pravdivosť tvrdení žalovaného nebola preukázaná ani svedeckou
výpoveďou svedka Dr. M. K., ktorý vo veci vypovedal ako osoba zaujatá proti žalobcovi (z pohľadu

súdu) pre osobné nedorozumenia s ním. Žalovaný teda v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom označenia žalobcu za zlodeja, ktorý celý život kradol a cigánil, resp. že by mal, ako bývalý
policajt, sklony dopustiť sa podobného konania, k akému došlo pri medializovanej tragédii v Hurbanove.
Nepravdivé tvrdenia žalovaného na adresu žalobcu v uvedených listoch nepochybne privodili zásah do
jeho osobnostnej sféry, do jeho práv ako fyzickej osoby chránených § 11 OZ. Z uvedeného dôvodu súd
uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa tak, ako je to uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto

rozsudku.

3. Žalobca okrem iného žiadal aj priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 3 333 Eur z titulu, že konaním
žalovaného došlo k vážnemu zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, v pracovnom kolektíve
a pod. Zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcu mali potvrdiť aj žalobcom označení svedkovia - C.

O., predseda urbáru v obci Podbiel a T. C., družka a priateľka žalobcu. Uvedení svedkovia sa ku
zisťovaným skutočnostiam vo svojich výpovediach vyjadrovali len všeobecne a neuviedli nič konkrétne,
čo by preukazovalo vážne poškodenie žalobcu v spoločnosti, v obci. Samotný žalobca v priebehu
celého súdneho konania ani nepreukázal, že by konaním žalovaného utrpel ujmu, resp. poškodenie v
podnikateľskejčinnosti.Súdjepotomtohonázoru,ževtejtooblastižalobcaneuniesoldôkaznébremeno,

a preto bol jeho návrh na priznanie nemajetkovej ujmy zamietnutý.

4. Žiadnej sporovej strane nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko boli čiastočne úspešní, tak
žalobca ako aj žalovaný.

5. V zákonom stanovenej lehote v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, podal odvolanie žalobca. Má za
to, že v bodoch 23. až 25. odôvodnenia sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s nárokom žalobcu
na ochranu osobnosti. Ustálil, že predmetné listy zo dňa 2.7.2012 a 8.2.2012 boli nespochybniteľným
zásahom žalovaného do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Správne ustálil, že listy boli prerokované
na obecnom zastupiteľstve dňa 17.8.2012 a že obsah týchto listín sa rozšíril aj medzi verejnosť v obci.

Žalovaný v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal pravdivosť týchto svojich tvrdení.
Súd správne skonštatoval, že jediný svedok vystupujúci na strane žalovaného B.. M. K. je vo veci
zaujatý v dôsledku množstva súdnych sporov, ktoré osobne vedie proti žalobcovi. Nestotožňuje sa však
s rozsudkom v časti, v ktorej bola jeho žaloba zamietnutá ohľadom priznania nemajetkovej ujmy vo
výške 3.333 €. V každom prípade preukázal, že bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť

v spoločnosti. Už len samotné prerokovanie sporných listov na obecnom zastupiteľstve znamená, že
sa s ich obsahom oboznámila širšia verejnosť, teda poslanci obecného zastupiteľstva. Už len obsah
týchto dehonestujúcich vyjadrení žalovaného na adresu žalobcu je sám o sebe objektívne spôsobilý
v značnej miere znížiť jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Žalovaný sa absolútne neprimeraným
spôsobom na jeho adresu vyjadril tak, že vyzval obecné zastupiteľstvo, aby s ním urobilo poriadok, aby

v dedine nedošlo k tragédii ako v Hurbanove. Takýmto spôsobom sa snažil opísať žalobcu ako človeka,
ktorý je schopný vraždiť. Zníženie dôstojnosti a jeho vážnosti bolo preukázané i výsluchom svedka O.
C. a svedkyne T. C.. Svedok C. sa jednoznačne vyjadril, že po takýchto informáciách jeho vzťah so
žalobcom ochladol, odozva u ľudí bola negatívna, minimálne v ich rodine. Svedkyňa C. popísala, ako
sa zoznámila so žalobcom, ako spolu začali žiť v jednej domácnosti a ako po zverejnení predmetných

informácií odišla zo spoločnej domácnosti so žalobcom. Sankcie v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) majú nielen satisfakčný, ale do určitej miery aj preventívny význam. Žalovaný vo svojich
dehonestujúcich vyjadreniach na adresu žalobcu ďalej pokračuje. Predložil o tom uznesenie Okresného
riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 20.12.2016. Taktiež boli priložené k spisu rôzne články a
vyjadrenia žalovaného adresované rôznym orgánom a osobám, z ktorých vyplýva agresivita žalovaného

týkajúca sa jeho vyjadrení na adresu iných osôb, nepochybne narušujúca osobnostné práva v zmysle
§ 11 OZ. Poukazuje na vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 2.5.2017 a jeho prílohy, v ktorých
žalovaný ďalej dehonestujúcim spôsobom útočil na žalobcu. Napokon je to Rozhodnutie o priestupku
Okresného úradu Námestovo zo dňa 16.11.2017 č. OU-NO-OVVS-2017/006942-97-P-D, ktorým bolžalovaný uznaný za vinného z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, z čoho je zrejmé, že
žalovaný vo svojich vyjadreniach na adresu žalobcu ďalej pokračuje. Navrhuje napadnutý rozsudok v
tejto časti zmeniť tak, že jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže k náhrade trov

odvolacieho konania.

6. Voči výrokom, ktorými bolo žalobe vyhovené a o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný. Súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Obsah listov zo dňa 02.07.2012 a 02.08.2012 bol

kritikou spojenou s reagovaním na konanie žalobcu, ktorý vtedy považoval ospravedlnenie sa od pána E.
O., ktorého zastupoval v priestupkovom konaní, za nedostatočné. Listy neboli adresované za účelom ich
uverejneniadoobecnýchnovínpodnázvom„Podbiel“,alelistzodňa02.02.2012boladresovanývýlučne
starostovi a zo dňa 02.08.2012 bol adresovaný starostovi a obecnému zastupiteľstvu. Tvrdenie žalobcu,
že v čase odo dňa 02.07.2012 do 02.08.2012 ho niektorí občania oslovovali na ceste „čo zlodej“, je
nepravdivé, nakoľko verejnosť nemala o liste zo dňa 02.07.2012 sa dozvedieť. V zápisnici obecného

zastupiteľstva zo dňa 26.07.2012 sa žiadny list od žalovaného nespomína. Uvedené nepotvrdil ani
svedok O. C.. Je presvedčený o tom, že žalobca sa o liste zo dňa 02.07.2012 nemal ako dozvedieť
a nemohli sa o jeho obsahu dozvedieť ani občania obce, a preto nemohol žalobcovi spôsobiť ujmu
tak, ako sa to snažil v priebehu súdneho konania preukazovať. Išlo o jeho subjektívny názor. Obsah
listu zo dňa 02.08.2012 bol predložený obecnému zastupiteľstvu a z jeho obsahu vyplýva požiadavka

žalovaného na urobenie nápravy zo strany starostu obce Podbiel. Nebolo nijako preukázané, že
žalobcovi na základe listu zo dňa 02.08.2012 vznikla ujma. Práve žalobca aj vo funkcii starostu obce
spôsoboval problémy nielen s nezaplatením finančných prostriedkov rodine žalovaného, keď skončil
funkciu starostu obce, s osvedčovaním vlastníctva neznámych i známych vlastníkov pozemkov v obci,
ich neospravedlniteľným prevodom na obec a na svoju manželku, ktorá nebola rodáčkou z Podbiela,

všetko na základe nepravdivých tvrdení o tom, že ich mali darovať obci občania, ktorí sa odsťahovali do
zahraničia. Napokon žalobca ani nespochybnil, že spôsobil iným žijúcim osobám ťažkosti s vlastníckym
právom k nehnuteľnostiam. Každé tvrdenie svedka B.. M. K. je podložené listinnými dôkazmi, preto má
za to, že bolo nesprávne vyhodnotené, že výpoveď tohto svedka je zaujatá proti žalobcovi. Svedkovia O.
C. a T. C. nepotvrdili tvrdenia žalobcu o tom, ako mali listy spôsobiť ujmu. Svedok C. nepotvrdil tvrdenie

žalobcu, že ako mu mal na ulici podať ruku a povedať „ servus zlodej a usmiať sa“. Svedkyňa C. stále
žije v obci Podbiel so žalobcom ako druh a družka a podľa jeho názoru už z tohto dôvodu je potrebné
považovať jej výpoveď ako nedôveryhodnú pre blízky vzťah so žalobcom. Najdôležitejšou obsahovou
náležitosťou rozhodnutia je petit žalobného návrhu. Pokiaľ ide o petit predmetného žalobného návrhu
na morálne zadosťučinenie formou uverejnenia ospravedlnenia sa žalovaného žalobcovi v obecných

novinách pod názvom „Podbiel“, tak forma a navrhovaný spôsob musí byť primeraný forme uverejnenia
výrokov a nimi spôsobenému zásahu, čo v danom prípade zo strany žalobcu navrhované nebolo. Takýto
žalobný petit je neadekvátny, neprimeraný a neodôvodnený z dôvodu, že obsah listov nebol adresovaný
a uverejnený v predmetných novinách. Počas súdneho konania predložil niekoľko listinných dôkazov
o tom, že žalobca ako starosta obce konal protizákonne. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie po

vykonaní dokazovania výsluchom svedkov nesprávne, v rozpore so skutočným stavom veci vyhodnotil
dôkazy, a to či už listinné alebo výpovede svedkov. Žalovaný listy neposlal ani občanom, ani nežiadal
o ich uverejnenie v novinách obce Podbiel, ale poslal ich na vedomie starostovi obce a obecnému
zastupiteľstvu za účelom nápravy. Ak ich obsah údajne niekto doniesol žalobcovi, tak to nebol žalovaný
a rozhodne nie spôsobom ako požaduje žalobca nápravu. S hodnotiacim úsudkom, ktorý potvrdil i

svedok B.. M. K. ohľadne osoby žalobcu, sa mal súd objektívne vysporiadať aj s prihliadnutím na to,
že list z 02.07.2012 nie je spôsobilý žiadnym spôsobom privodiť žalobcovi ujmu. Navrhuje napadnutý
rozsudok vo výroku I. a III. zmeniť tak, že žalobu zamietne aj v časti, ktorej súd prvej inštancie vyhovel
a žalovanému prizná náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. K odvolaniu žalovanému sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho
listy boli kritikou, z obsahu listov takáto skutočnosť vôbec nevyplýva a nie je ani relevantná. Navyše ide
o nové tvrdenie zo strany žalovaného, ktoré v konaní doposiaľ neprezentoval. Žalobca nikdy netvrdil, že
spomínané listy boli prečítané na obecnom zastupiteľstve dňa 26.7.2012, ale že tieto boli prerokované
na verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva dňa 17.8.2012. Zo zápisnice z mimoriadneho verejného

rokovania obecného zastupiteľstva z tohto dňa jednoznačne vyplýva, že na zasadnutí boli prítomní
členovia obecného zastupiteľstva a občania obce, pričom v bode č. 8 je uvedené, že starosta informoval
prítomných o liste pána B. M. adresovanom obecnému zastupiteľstvu. Prílohou tejto zápisnice je
list žalovaného a súvisiaca korešpondencia. Od začiatku tvrdí tie isté skutočnosti vychádzajúc zjednoznačných listinných dôkazov, t.j. sporných listov a zápisnice z obecného zastupiteľstva. Pokiaľ
žalovaný poukazuje na rôzne spory z minulosti týkajúce sa nezaplatenia finančných prostriedkov jeho
rodine, osvedčovaním vlastníctva pozemkov a podobne, jednak žalovaný tieto skutočnosti nepreukázal

a jednak s vecou nemajú nič spoločné. Je zrejmé, že výsluch svedka B.. K. nemôže byť v tejto veci
rozhodný, keďže ide o osobu bezpochyby zaujatú voči žalobcovi, ako to vyplývalo z jeho výsluchu
a ďalšieho kontextu. Navrhuje jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť a zamietnuť odvolanie
žalovaného.

8. Žalovaný v replike namieta, že by v odvolaní uvádzal nové skutočnosti. Už pri prvotných úkonoch
žalovaného vyplývalo, že sa jednalo o obranu p. E. O.. V žiadnom prípade nezavádza, ale uvádza
fakty, čo sa nedá povedať o žalobcovi. Ak je list adresovaný starostovi, nemožno tvrdiť, že bol určený aj
obecnému zastupiteľstvu. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že svedok C. vypovedal pravdivé skutočnosti
a práve svedka B.. M. K. sa snaží spochybniť preto, že vypovedal proti žalobcovi. Tento však svoje
tvrdenia potvrdil aj listinnými dôkazmi, čo sa nedá povedať o svedkovi Bc. C.. Sú to práve skutky žalobcu,

ktoré privodili na jeho osobu negatívne svetlo. Žalobca sa v celom konaní vôbec nezmieňoval o finančnej
ujme, ktorá mu údajne bola spôsobená predmetnými listami. To navodzuje dojem, že žaloba je čisto
tendenčná.

9. Žalobca v duplike zotrval na svojom odvolaní ako aj na vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Žalovaný

v replike neuvádza žiadne konkrétne relevantné skutočnosti. Opätovne tvrdí, že spornými vyjadreniami
na adresu žalobcu len bráni pána E. O.. Ide o novú obranu žalovaného, ktorú v doterajšom konaní
neprezentoval. Z obsahu sporných listov a ani zo žiadnej inej skutočnosti uvádzanej žalovaným v
doterajšom konaní nevyplýva, že zo strany žalovaného by malo ísť o obranu pána Pazúrika. V replike
žalovaný opäť nespochybnil tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení 4.5.2018, že sporné listy boli

prerokované na obecnom zastupiteľstve 17.8.2012 a nie 26.7.2012. Zotrváva na pôvodnom návrhu.

10. Krajský v Žiline ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§
355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 378 a § 380 ods. 1 CSP a
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo vyhovené žalobe žalobcu ohľadne morálneho
zadosťučinenia a to, že žalovaný je povinný písomne sa ospravedlniť žalobcovi v obecných novinách
pod názvom „Podbiel“ podľa § 388 CSP zmenil a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá ohľadne náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. Ochranu osobnej cti poskytuje Občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú
objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že zneužijú jeho česť u iných
ľudí a ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. K porušeniu práva na česť

môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami informačného charakteru aj zverejnením neprípustných
hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. Ak sú v kritike k charakterizácii určitých javov a osôb použité
výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky, a vyplýva z nej úmysel znevážiť
či uraziť kritizovanú osobu, ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu
osobnosti fyzickej osoby (§ 11 Občianskeho zákonníka). Za neoprávnený zásah možno považovať aj

pravdivé tvrdenie, ak je spôsobilé ohroziť vážnosť fyzickej osoby.

12. V konaní bolo preukázané, že žalovaný dňa 2.7.2012 zaslal list starostovi obce Podbiel a dňa
2.8.2012 zaslal list starostovi obce Podbiel a Obecnému zastupiteľstvu obce Podbiel. Zo zápisnice
obecného zastupiteľstva zo dňa 17. augusta 2012 vyplýva, že pod bodom 8. starosta informoval

prítomných o liste pána B. M. (žalovaného) adresovanom obecnému zastupiteľstvu, pričom bolo
konštatované, že záležitosť sa obce netýka, avšak starosta považoval za potrebné poslancov o listoch
od pána M. informovať a doporučil ich zobrať na vedomie. Prílohou tejto zápisnice bol okrem iného list B.
M.asúvisiacakorešpondencia.Ďalejzozápisnicevyplýva,žeprítomníbolistarostaobce,poslanciobce,
a to Bc. O. C., P. Z., A. C., E. Y., V. V., T.. T. C. a neprítomný bol O. L.. Ďalej bola prítomná kontrolórka

Z. K.. V zápisnici sa konštatuje, že ďalší prítomní podľa prezenčnej listiny. Uvedená prezenčná listina
nie je obsahom sporného spisového materiálu, preto nie je zrejmé, kto ďalší mal/nemal byť prítomný
na mimoriadnom rokovaní obecného zastupiteľstva dňa 17.8.2012. Zo zápisnice nevyplýva, že by na
tomto obecnom zastupiteľstve bol oboznamovaný list žalovaného zo dňa 2.7.2012, ktorý bol adresovanýstarostovi obce. Súd prvej inštancie v tejto časti správne konštatoval, že svoje tvrdenia žalovaný na
adresu žalobcu v uvedených listoch nepreukázal a išlo preto o zásah do osobnostnej sféry žalobcu,
do jeho práv ako fyzickej osoby chránených § 11 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný na svoju

obranu uvádzal určité skutočnosti, pre ktoré sa tak vyjadroval na adresu žalobcu, odvolací súd považuje
za nutné poukázať na to, že ak žalovaný svojimi listami mienil kritiku na osobu žalobcu, túto nemožno
považovať za primeranú, vzhľadom na použité výrazy, ktoré ohrozovali vážnosť osoby žalobcu.

13. Ak môže byť nemajetková ujma vzniknutá na osobnosti fyzickej osoby zmiernená na niektorú z

foriem zadosťučinenia v zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka, je potrebné zvoliť takú jeho formu,
ktorá je podľa okolností každého konkrétneho prípadu primeraná a postačujúca na relatívnej sanácii
nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávneným zásahom, a ktorá tak súčasne bude aj účinná. Súd pri
úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie musí predovšetkým vyjsť ako z celkovej povahy tak aj z
jednotlivých okolnosti konkrétneho prípadu (napríklad musí prihliadnuť k intenzite, povahe a spôsobu
neoprávneného zásahu na charakter a rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, k trvaniu i šírke vzniknutej

nemajetkovej ujmy a podobne). Ak zistí súd na základe vykonaných dôkazov, že forma morálneho
zadosťučinenia navrhnutá postihnutou fyzickou osobou je s ohľadom na okolnosti daného prípadu
primeraná, t.j. že je s prihliadnutím k nim schopná primerane vyvážiť a zmierniť vzniknutú nemajetkovú
ujmu, potom navrhnutú formu morálnej satisfakcie postihnutej fyzickej osobe prizná. Ak nepovažuje
však navrhnutú formu morálneho zadosťučinenia za primeranú a tým z hľadiska § 13 Občianskeho

zákonníka za dôvodnú, súd žalobu na priznanie navrhnutej formy morálneho zadosťučinenia zamietne.
Primeranosť formy morálneho zadosťučinenia vždy závisí na posúdení povahy a okolností konkrétneho
prípadu.

14. Z vyššie konštatovaného vyplýva, že ochrana poskytnutá v zmysle ust. § 11 a § 13

Občianskeho zákonníka musí byť primeraná a postačujúca na sanáciu nemajetkovej ujmy, ktorá
vznikla neoprávneným zásahom žalovaného. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva,
že listy, ktoré písal žalovaný a ktorými neoprávnene zasiahol do ľudskej dôstojnosti žalobcu boli
adresované jednak starostovi obce Podbiel (zo dňa 2.7.2012) a Obecnému zastupiteľstvu obce Podbiel
(zo dňa 2.8.2012) a na obecnom zastupiteľstve dňa 17.8.2012 bol oboznámený obsah listu zo

dňa 2.8.2012. Žalovaný ich nerozširoval ďalšej verejnosti. Preto primeraná forma zadosťučinenia -
morálneho zadosťučinenia by zodpovedala, ak by žalobca žiadal, aby sa mu žalovaný ospravedlnil
pred obecným zastupiteľstvom a tam prítomnými osobami, ktorí mali možnosť oboznámiť sa s obsahom
predmetného listu. Žalobca sa však svojim žalobným návrhom domáhal morálneho zadosťučinenia tým
spôsobom,žežalovanýsamumápísomneospravedlniťvobecnýchnovináchsnázvom„Podbiel“.Podľa

názoru odvolacieho súdu ide o požadovanú neprimeranú satisfakciu za zásah do jeho osobnostných
práv, nakoľko dostupnosť obecných novín je širokej verejnosti, teda aj verejnosti, ktorej žalovaný svoje
listy neadresoval a nebolo preukázané, ani že ich iným spôsobom rozširoval. Žalovaný obsah sporných
listov v uvedených novinách neuverejnil.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že morálne zadosťučinenie, ako to v žalobe požaduje
v žalobe (uverejnenie ospravedlnenia v obecných novinách) je neprimerané k spôsobu, ako tieto
listy žalovaný rozširoval, akým spôsobom zasiahol do osobnosti žalobcu. Preto rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu ohľadne morálneho
zadosťučinenia zamietol.

16. Zadosťučinenie v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka plní podpornú funkciu,
takže nastupuje vždy až po tom, keď sa morálne zadosťučinenie ukáže ako nedostačujúce. Vzniká
vtedy, keď morálna satisfakcia, ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých
následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje.Túto relutárnu satisfakciu je

potrebné považovať za občianskoprávny prostriedok v zásade výnimočného charakteru. Priznanie
zadosťučinenia v peniazoch súdom predpokladá naplnenie radu zákonných predpokladov, ktoré
súčasne musia byť súdom skutočne známe a pre daný prípad individualizované. Určujúcim je okrem
iného predovšetkým zistenie, že v konkrétnom prípade ide o nemajetkovú ujmu vzniknutú v osobnostnej
sfére fyzickej osoby, ktorú táto fyzická osoba objektívne, najmä vzhľadom k povahe, intenzite, trvaniu a

rozsahu spôsobenia nepriaznivého následku môže pociťovať a prežívať ako závažnú.

17.Súd prvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavvoveciazamietolžalobužalobcuvčastiuplatneného
nároku nemajetkovej ujmy z dôvodov, že tento neuniesol dôkazné bremeno na priznanie nemajetkovejujmy v peniazoch. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, či u neho došlo v dôsledku konania žalovaného v značnej miere k negatívnym
následkom v jeho osobnom, spoločenskom, či profesijnom živote. V tomto smere žalobcom navrhované

dôkazy, a to výsluch svedka C. nepotvrdili jeho tvrdenie, že ho mal na ulici osloviť tak, ako to žalobca sám
uvádzal vo svojej žalobe. Svedok sa vyjadroval iba všeobecne k danej skutočnosti, že list žalovaného
bol oboznamovaný na obecnom zastupiteľstve. Na jednej strane tvrdil, že sa určite s občanmi o tom
rozprával, odozva bola negatívna, ale na druhej strane už nevedel označiť osoby, s ktorými sa o tom
rozprával. Svedok si tiež protirečí, keď jednak tvrdí, že v listoch boli napísané nepravdy, ale práve na

základe týchto listov jeho vzťahy k žalobcovi ochladli. Svedkyňa C., družka a priateľka žalobcu, na jednej
strane tvrdila, že so žalobcom sa spoznali pred Vianocami roku 2011 a začali spolu žiť ako rodina, aj si
rozumeli a žili v spoločnej domácnosti. Potom v druhej polovici roku 2012 mali kolegyne z obce Podbiel
v kolektíve v práci rozprávať o situácii v obci Podbiel, kde bol žalobca vykresľovaný ako nejaký zlodej
a vrah a zistila, že boli zaslané nejaké listy na obecný úrad a ich autorom mal byť pán M.. Na základe
týchto skutočností mala zhodnotiť vzťah ku žalobcovi a to tak, že odišla zo spoločnej domácnosti a

odsťahovala sa do obce Brezovica. Neskôr mala zistiť, že uvedené negatívne správy o žalobcovi boli
výmyslom a preto kontaktovala žalobcu SMS správou a v súčasnosti je medzi nimi priateľský vzťah a
občas sa stretávajú. Tejto výpovedi tak, ako súd prvej inštancie vyhodnotil aj výpoveď svedka B.. K., nie
je možné priznať náležitú vážnosť. Vzhľadom na vzťah svedkyne so žalobcom nie je možné považovať
uvedenú svedeckú výpoveď za dôveryhodnú. Žalobca tvrdenie o zásahu do jeho podnikateľskej činnosti

ničím nepodložil, neuviedol, v čom konkrétne sa mal tejto zásah prejaviť.

18. Vychádzajúc z konštatovaného, odvolací súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom toho, že iba morálne zadosťučinenie nepostačuje voči zásahom zo strany žalovaného. Preto
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu ohľadne nemajetkovej ujmy

v peniazoch, a to podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), § 396 ods. 2 CSP (ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie),

aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci). V predmetnom konaní mal plný úspech žalovaný, keď aj žaloba v časti morálneho zadosťučinenia
(písomné ospravedlnenie) bola zamietnutá. Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému priznáva proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)