Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9C/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217034
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2112217034.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: U.. O. D., nar.

XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, J. proti žalovanému: U.. Z. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/
XX, XXX XX J., zastúpený: JUDr. Igor Ribár, advokát, Nám. Sv. Michala11, Hlohovec, o zaplatenie 3.240
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.845 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 2.845 eur od 14.10.2012 do zaplatenia

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76%

IV. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 %.

V. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.08.2012 doručenou súdu dňa 28.08.2012 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.240 eur s úrokom z

omeškania vo výške 9 % od 04.04.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústne kúpna zmluva, predmetom ktorej
bol osobný automobil K. L. T. XY, červenej farby, rok výroby XXXX, K. J ev. č. J. za dohodnutú cenu
3.000 eur formou postupných splátok, ktoré neboli presne dohodnuté, avšak posledná splátka mala byť
uhradená 31.05.2011. Žalobca si uvedené vozidlo prevzal v ten deň, avšak náhradné kľúče si ponechal
žalovaný s tým, že mu ich odovzdá až po zaplatené poslednej splátky. Žalobca uhradil splátky v júli 2010
vo výške 1.000 eur, 29.09.2010 vo výške 500 eur, 8.11.2010 vo výške 500 eur, 15.01.2011 vo výške

500 eur, poistné na rok 2011 vo výške 170 eur, zimné pneumatiky vo výške 125 eur, diaľničnú známku
vo výške 50 eur. V noci z 3.4 na 4.4.2011 bolo auto žalobcovi odcudzené spred domu žalovaným (mal
náhradné kľúče, ktoré si ponechal) a po telefonickom upozornení žalobcom ohľadne odcudzenia vozidla,
odobratie vozidla potvrdil s tým, že zvyšuje cenu na dvojnásobok a či je žalobca toľko ochotný zaplatiť
do konca mája 2011. Žalobca túto cenu neakceptoval a žiadal ho, aby dodržal pôvodnú cenu, alebo
aby mu vrátil peniaze. Auto po odcudzení schoval na neznámom mieste. V aute mal žalobca aj osobné
veci v hodnote 200 eur, ktoré mu neboli vrátené. Z dokladov, ktorú mu zostali, má technický preukaz,

asistenčnú kartu a doklady o poistení motorového vozidla. Odcudzené veci boli ďalekohľad, fotoaparát
Olympus, ochranná prilba na stavbu, fľaša vodky na gratuláciu, švajčiarsky vojenský nôž, baterka,
náhradné kľúče od rekreačnej chalupy a bytu, montážna sada, dvojmetrová vodováha a rôzne maličkosti
v celkovej hodnote min. 200 eur. Z e-mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalovaný chce eštedoplatiť 3.500 eur a pokuty z omeškania. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie peňazí telefonicky i
doporučeným listom naposledy dňa 15.06.2012. Na uvedené výzvy nereagoval. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný sa bezdôvodne obohatil.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.11.2012 uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá ústna kúpna zmluva, ktorej predmetom bol osobný automobil K. L. T. XY, červenej farby,
rok výroby XXXX, K. J ev. č. J. za dohodnutú cenu 3.000 eur formou dohodnutých splátok. Zmluva
ale bola uzatvorená s výslovným uvedením povinnosti žalobcu vydať predmet kúpy žalovanému na

jeho výzvu v prípade nezaplatenia celej kúpnej ceny. Žalobca svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v
dohodnutých splátkach aj napriek upozorneniam neplnil a k dnešnému dňu nezaplatil kúpnu cenu v
plnom rozsahu. Zo strany žalobcu teda došlo len k čiastočnej úhrade kúpnej ceny. Napriek opakujúcim
sa výzvam o zaplatenie kúpnej ceny v plnej výške a upozorneniam na povinnosť žalobcu vrátiť predmet
kúpy, žalobca si svoju povinnosť nesplnil. Keďže žalobca nereagoval na výzvy žalovaného, ten bol
tak nútený predmet kúpy aj napriek nesúhlasu žalobcu odobrať žalobcovi, o ktorom postupe bol pre

prípad neplnenia žalovaný žalobcom vopred upozornený. V odobratom automobile sa ale nachádzala
len ochranná prilba na stavbu. Žalovaný upozornil žalobcu, že predmetné motorové vozidlo by bolo v
rámci jeho podnikania používané pre účely autopožičovne a že jeho konaním je žalovaný ukrátený na
zisku. K vráteniu kúpnej ceny zo strany žalovaného nedošlo aj z dôvodu, že žalobca počas používania
vozidla toto opotrebil.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že cena 5.000 eur je nezmyslom, za takú cenu by sa
nekupovalo 10 ročne ojazdené vozidlo z autopožičovne ničené anonymnými užívateľmi. Auto bolo v
základnej najlacnejšej výbave bez metalízy. Stav km nebol zaznamenaný, lebo žalovaný permanentne
na všetkých svojich autách pretáča tachometre. O požičaní vozidla akože z požičovne nebolo ani reči.

O tom svedčí fakt, že žalobca v hotovosti bez dokladov preplácal súčiastky, platil výmenu pneumatík a
zaplatil poistné a diaľničnú známku. Auto bolo odobraté pred termínom splatnosti Žalovaný mu spôsobil
škodu aj na hnuteľných veciach, ktoré sa v aute nachádzali a ktoré žalobcovi nevrátil. Pravdepodobne
ho žalovaný potreboval na nejaký kšeft. Auto bolo vedené na súkromnú osobu ale ako uvádza žalovaný
využívané na podnikanie.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.03.2013 uviedol, že dohodnutá bola cena 3.000 eur,
ktorá vyplývala z veku auta, opotrebenia, výbavy a spôsobu užívania auta v požičovni automobilov.
Výškacenynezodpovedalastavuvozidla,žalobcasňousúhlasilpreto,lebožalovanýmusľúbilbezplatný
servis. L. D. a I.. A. Z. pri dojednaní podmienok predaja auta neboli. Žalovaný tvrdí, že ústna zmluva
bola dojednaná v septembri, čo je klamstvo, lebo 29.07.2010 vo štvrtok žalobca už auto mal a užíval.

Pán D. a syn žalovaného pri dojednaní ceny a spôsobu splácania neboli. Pán D. začal na stavbe
žalovaného pracovať až na jeseň roku 2010. V tomto období sa žalobca nerozvádzal, je rozvedený od
roku 2009, kúpa a prepis auta nemali nič spoločné s BSM, bolo to po rozvode. Žalobca nemal záujem
kupovať auto na leasig, išlo mu o voľné splácanie, len s pevným termínom ukončenia splácania. Je
nezmysel, že žalobca nechcel, aby sa auto zapísalo na meno žalobcu po splatení z titulu exekúcie.

Dlhy vymáhané exekútorom vznikli počas BSM a boli uhradené predajom spoločne nadobudnutého
bytu. Žalobcov osobný majetok - rekreačná chalupa, dve vinice, les pasienky, role a pozemky ďaleko
prevyšovali hodnotu záväzku a počas celej doby exekútor pohľadávku vo výške 6.000 eur sa nepokúsil
vyrovnať predajom tohto osobného majetku, ale až pri predaji bytu v BSM. Predajom v dražbe by za
takéto auto bol príjem max. 800 - 1000 eur, čo by nepokrylo ani náklady exekútora. Letné pneumatiky

za zimné menil žalobcovi žalovaný až koncom novembra 2010, samozrejme ich zaplatil žalobca, bloček
mu nedal a tvrdil, že pôvodné letné musí zahodiť, lebo už boli ojazdené. Klame, keď tvrdí, že na aute
boli v apríli 2011 letné pneumatiky, tie chcel žalobca kúpiť a prehodiť až koncom apríla. Žiadne sms
žalovaný žalobcovi neposlal. Žalovaný stretol žalobcovho syna, ktorý tvrdil, že u neho maká len preto,
aby nenapísal všetko na jeho nevlastnú sestru. Po ukradnutí vozidla mu žalobca písal sms a e-mail,

tri krát bol osobne u žalovaného, tento neotváral. Žalobca má za to, že žalovaný mu auto ani nechcel
predať, len si prilepšiť k invalidnému dôchodku a keďže zmluva nebola písomná, po splatení chcel tak,
ako to napísal v e-maily, cenu zvýšiť vydierať žalobcu, resp. auto znova niekomu predať. Koncom júla
2010 keď sa dohodli na podmienkach predaja auta a auto žalobca prevzal, dal žalovanému sumu 1000
eur (potvrdenie o prevzatí peňazí bez dátumu) ako dvojnásobnú prvú splátku, lebo potreboval nutne

peniaze.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.06.2013 uviedol, že je nepochybné, že žalovaný prenechal žalobcovi
do užívania motorové vozidlo špecifikované v návrhu, za čo sa žalobca zaviazal platiť pravidelnémesačné splátky. Žalovaný v zmysle dohody so žalobcom mal previesť vlastníctvo na žalobcu až úplným
splatením sumy 5.000 eur, ktorá mala predstavovať cenu vozidla. Žalovaný si tak so žalobcom ústne
dohodli výhradu, že k prevodu vlastníctva dôjde až po zaplatení celej kúpnej ceny, pričom žalovaný

upozornil žalobcu, že v prípade nezaplatenia celej kúpnej ceny mu odoberie vozidlo a bude požadovať
náhraduzaužívanievozidla,nakoľkosadohodli,žeaždozaplateniacelejkúpnejcenysabudeprihliadať
na dané auto ako na predmet autopožičovne.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.06.2013 uviedol, že pri odovzdávaní vozidla a dohode o podmienkach

kúpy nikto nebol. Auto po odobratí žalovaným nebolo poškodené, inak by žalovaný škodu dávno
vymáhal, predložil fotografie auta a záznam z poistnej udalosti. Svedok I.. A. Z. je nedôveryhodný, je to
syn žalovaného a hovoril len to, čo ho otec naučil. Napriek tomu, že tvrdí, že bol pri odovzdaní auta si
nevie spomenúť, kedy to bolo. Svedka L. D. žalobca videl prvý krát na jeseň v roku 2010, keď betónoval
podlahu u žalovaného. Pán D. pri odovzdanávaná auta nebol, v tom čase pracoval asi ešte v Z.. Toho
času asi stále pracuje pre žalovaného, je nezmyslom, že by mal záujem kúpiť auto aj keby pri tom

bol. Nakoniec, mohol ho kúpiť po odobratí. Právny zástupca žalovaného neguje a spochybňuje sám
seba a svoje vyjadrenia z predošlých pojednávaní. Na pojednávaní dňa 09.11.2012 právny zástupca
žalovaného tvrdí, že auto bolo žalobcovi odobraté dňa 06.04.2011, na pojednávaní dňa 22.03.2013
uviedol, že auto bolo odobraté 10.05.2011, ale aj tak pred vypršaním splatenia, t.j. koniec mája 2011,
čo žalovaný nespochybňuje. Žalovaný auto predal, zmena vlastníka bola vykonaná dňa 18.06.2012.

Spochybňovanie dokladu o prevzatí splátky 500 eur dňa 08.11.2010 je zavádzajúce.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.06.2013 uviedol, že výpovede svedkov Z. a D. potvrdzujú výpovede
žalovaného ohľadom výšky kúpnej ceny auta 5.000 eur a ohľadom zmluvnej podmienky spočívajúcej vo
výslovnej dohode, že v prípade, ak žalobca nebude svoju povinnosť splácať kúpnu cenu pravidelnými

mesačnými splátkami po 500 eur riadne plniť, bude mu automobil odobratý a žalovaný si bude
nárokovať náhradu za užívanie vozidla, nakoľko sa dohodli, že až do zaplatenia celek kúpnej ceny sa
bude prihliadať na dané vozidlo ako na predmet autopožičovne. Tvrdenia žalobcu o kúpnej cene vo
výške 3000 eur bolo spochybnené. Tvrdenia svedka U.. D. D. sú podľa žalovaného účelové s cieľom
poškodiť žalovaného. Z jeho výpovede vyplýva, že v aute sa nachádzali veci špecifikované svedkom.

Od momentu, kedy sa svedok v aute posledný krát nachádzal do momentu odobratia auta uplynula
určitá doba, počas ktorej mohli byť veci odobraté, ak sa tam nachádzali. Žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal hodnotu údajne odcudzených vecí, preto nie je možné priznať ich náhradu.

8. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že namieta, že znalecký posudok bol

vypracovaný porovnaním originálneho dokumentu s kópiami dokumentov s jeho podpismi a preto ho
považuje za neobjektívny a tendenčný. V znaleckom posudku sú ako porovnávací materiál uvedené 4
kópie písomností, medzi ktorými sa nachádza aj poštová doručenka, ktoré materiály žalovaný považuje
za sporné. Žalovaný nikdy nebol prizvaný na vykonanie tzv. skúšky písma. Žalovaný sa nestotožňuje so
závermi znaleckého posudku vzhľadom k zmätočnosti jeho záverov. Čiastkové závery sa nestotožňujú

so záverom v záverečnej časti posudku. Nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
potvrdiť pravosť sporného podpisu.

9. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 9C/9/2012-215 zo dňa 02.03.2015 vylúčil podanie žalovaného
zo dňa 10.06.2013 doručené súdu dňa 10.6.2013 týkajúce sa uplatnenej pohľadávky vo výške 7075,33

eur na samostatné konanie.

10. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 9C/9/2012-218 zo dňa 27.04.2015 pripustil zmenu petitu tak, že
žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 3045 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy istiny od 4.4.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy

konania a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu a vo výroku II. súd konanie
v časti o zaplatenie sumy 195 eur s úrokom z omeškania prevyšujúcim úrok z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 3045 eur od 4.4.2011 do zaplatenia zastavil.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov U.. D. D., L. D., I.. A.

Z., oboznámením s obsahom založených listinných dôkazov, najmä žalobou zo dňa 27.08.2012,
vyjadrenímžalovanéhokžalobezodňa05.11.2012,vyjadrenímžalobcuzodňa22.01.2013,21.03.2013,
11.06.2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 10.06.2013, 24.06.2013, 27.11.2014, e-mailom zo dňa
06.04.2011, výzvou žalobcu zo dňa 13.06.2012, výdavkovými dokladmi 1,2,3,4 na č.l. 7,8, osvedčení oevidencii č.l. 20-21, medzinárodnou automobilovou poisťovacou kartou č.l. 22-23, kontrolným kupónom
č.l. 23-24, záručným listom F. č.l. 25, výpisom zo živnostenského registra na č.l. 37, čestným vyhlásením
U.. D. D. zo dňa 21.03.2013 na č.l. 47, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 17C/111/2009-55 zo dňa

30.04.2009, požičiavacou zmluvou č. 12/2010, čestným vyhlásením K. E. a A. I. na č.l. 63, potvrdením
MestskejpolícieMestaTrnavazodňa04.02.2013,znaleckýmposudkomč.17/2014,stanoviskomznalca
č. 22/2015, ako aj celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovaný skutkový a právny stav:

12. Žalobca na pojednávaní dňa 09.11.2012 uviedol, že žiada zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť

mu sumu 3.240,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 4.4.2011 do zaplatenia a to na základe
ústnej kúpnej zmluvy účastníkov konania, predmetom ktorej bol prevod osobného motorového vozidla
opísaného v návrhu za cenu 3.000,- eur so splatnosťou kúpnej ceny splátkami minimálne 500,- eur
najneskôr do konca mája 2011. Prevod vlastníckeho práva mal dôjsť až po zaplatení poslednej splátky
s tým, že motorové vozidlo žalobca prevzal v deň uzatvorenia zmluvy do užívania. Bol mu odovzdaný
technický preukaz malý, kľúče, zaplatená poistka za rok 2010, asistenčná karta. Nebol mu odovzdaný

veľký technický preukaz a náhradné kľúče. Auto začal splácať a aj ho užíval s tým, že za rok 2011
zaplatil poistku za auto tak, že peniaze najskôr poukázal žalovanému, ktorý poistku zaplatil sám cez
internetbanking a žalobca kúpil na rok 2011 aj diaľničnú známku. Kúpnu cenu do 31.5.2011 neuhradil,
lebonemalpeniaze,zostalomuuhradiťešte500,-eur,ktoréchceluhradiťdokoncamája2011.Poslednú
splátku neuhradil do konca mája 2011 preto, lebo mu žalovaný odobral motorové vozidlo v noci z 3.4. na

4.4.2011, teda pred zaplatením poslednej splátky. Žalovaný asi chcel urýchliť zaplatenie kúpnej ceny,
resp. navýšenie dohodnutej kúpenej ceny. To, že žalovaný zobral auto vie žalobca na základe ich
mailovej komunikácie a aj na základe toho, že on mal náhradné kľúče od motorového vozidla. Predtým
žalobcu žiadnym spôsobom nevyzýval. Žalobca nevie, prečo mu žalovaný zobral motorové vozidlo
ešte pred splatením dohodnutej kúpnej ceny. Peniaze žiada vrátiť na základe predložených dokladov o

zaplatení kúpnej ceny, resp. jej časti a pretože mu tým vznikla škoda, lebo nemá ani peniaze ani vozidlo.
Žalobca trvá na tom, že dohodnutá kúpna cena je 3.000 eur je nezmyselné, aby platil 5.000,- eur za
desať ročné auto využívané žalovaným na účely jeho živnosti teda požičiavania áut. Termín splatenia
bol do 31.5.2011, dokedy žalobca musel kúpnu cenu zaplatiť a to v splátkach v minimálnej splátke 500,-
eur, nebola dohodnutá ich mesačná splatnosť. Žalobca sa nepamätá, že by pri tom niekto bol. Dohoda o

pevnom splátkovom kalendári s možnosťou odobratia predmetu kúpy v prípade jeho nedodržania medzi
účastníkmi nebola, taká by ani neprichádzala do úvahy. To, že mu auto odobral skôr, než bol dohodnutý
termín splatnosti kúpnej ceny napriek dohode, vyplýva z jeho vlastností, týmto chcel zvýšiť kúpnu cenu
a využil ústnosť dohody. Žalovaného ubezpečil, že do konca mája cenu doplatí tak, ako sa dohodli a
auto sa malo prepísať na žalobcu aj u policajtov, s tým, že dovtedy sa žalobca cítil byť jeho vlastníkom,

pretože ho splácal podľa dohody. Žalobca bol v tom, že vlastníkom vozidla bol už pri prevzatí vozidla,
nebral to tak, že má auto požičané s tým, že akceptoval len to, že prepis na dopravnom inšpektoráte sa
uskutoční po zaplatení poslednej splátky. Na znak toho, že žalobca auto bral za svoje už odovzdaním
svedčí to, že v pneuservise žalovaného dal vymeniť letné pneumatiky za zimné na svoje náklady a v
roku 2011 zaplatil diaľničnú známku a zaplatil aj poistné za rok 2011. Kúpna zmluva medzi účastníkmi

podľa žalobcu bola uzavretá riadne s dohodou o cene a predmetu a aj s prevodom vlastníckeho práva pri
odovzdaní motorového vozidla, vrátiť zaplatenú časť kúpnej ceny chce v tomto konaní preto, že vozidlo
nemá a už ani nechce. Pokiaľ je spochybňovaný výdavkový doklad z apríla 2011, tento potvrdil žalovaný,
ale môže sa to dať zistiť aj grafológom.

13. Žalobca na pojednávaní dňa 23.01.2013 uviedol, že k uzavretiu zmluvy došlo na prelome júla a
augusta, nikto pri tom nebol. Žalobca žiada vrátiť sumu 3.240 eur, ktorá suma predstavuje bezdôvodné
obohatenie časť a časť titulom náhrady škody za v podstate odobraté hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali
v motorovom vozidle v čase jeho odobratia. Žalovaný mal žalobcu upozorniť na to, že neplatí s tým,
že žiada vozidlo vrátiť späť a nie spôsobom akým to urobil, pretože aj podľa Občianskeho zákonníka

pokiaľ sa kupujúci dostane do omeškania, má nárok predávajúci na úroky z omeškania. Žalobca
nebol v omeškaní, mal ešte mesiac do konca mája so zaplatením kúpnej ceny a žalovaný mu už
zobral auto. Výdavkové pokladničné bloky vystavoval žalobca, ale na bloky, ktoré mu dal k dispozícii
žalovaný. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo faktickým odobratím motorového vozidla a tým pádom
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, pretože žalobca nemá motorové vozidlo nemá k

dispozícii. Žalobca viackrát vyzýval žalovaného o vrátenie peňazí a takisto aj na vrátenie vecí, ktoré boli
v aute, ďalekohľad, fotoaparát, prilba, fľaša vodky, vojenský nožík, baterka, náhradné kľúče od chaty
a bytu, montážna sada, dvojmetrová vodováha. Išlo o staršie veci, ich zostatková hodnota je 200 eur.To že sa tieto veci nachádzali v aute môže potvrdiť svedok U.. D. D., tieto veci mal uložené v aute v
bedničke na zeleninu, tento svedok si bral veci z kufra, preto vie, že tam tieto veci mal.

14. Žalobca na pojednávaní dňa 22.03.2013 uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy došlo koncom júla 2010
v kancelárii prevádzkarne žalovaného na M. XX, boli tam prítomní len oni dvaja, auto mu odovzdal
na dvore, stále za prítomnosti len ich dvoch. Od konca júla 2010 žalobca auto užíval. V kancelárii
neboli žiadni pracovníci žalovaného ani pri jeho odovzdaní nebol prítomný nikto. Auto bolo odobraté v
noci medzi 3. a 4. aprílom 2011 a prevzal ho 30.7.2010. Hneď pri uzatvorení zmluvy a prevzatí bolo

zaplatených prvých 1.000 eur, čiže v júli, ďalšia splátka bola až v septembri. Žalovaný potvrdil prevzatie
sumy 1.000 eur pri uzatváraní zmluvy, prítomný pri tom nebol nikto. Pokiaľ ide o pokladničný doklad
potvrdený žalovaným na sumu 500 eur s dátumom 8.11.2010 žalobca tvrdí, že túto sumu žalovanému
zaplatil a potvrdil prevzatie svojim podpisom, na tomto doklade sa nachádza jeho podpis, žalobca má
k dispozícii aj originál, ak to druhá strana sporuje, navrhuje pribrať do konania znalca grafológa. Na
preukázanie skutočností o obsahu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v aute v čase jeho odobratia

navrhuje vypočutie svedka U.. D. D.. Žalobca na pojednávaní dňa 14.06.2013 zobral čiastočne svoj
návrh na začatie konania späť a žiadal, aby mi súd priznal pohľadávku v sume 3.045 eur spolu s 9 %-
ným ročným úrokom z omeškania od 4.4.2011 a vo zvyšnej časti žiada konanie zastaviť.

15. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.11.2012 uviedol, že žalobu žiada zamietnuť, pretože ju považuje

za nedôvodnú a to z dôvodu, že žalobca nesplnil zmluvne dohodnuté podmienky účastníkov konania.
Žalobca potvrdzuje, že právny vzťah účastníkov konania bol založený kúpnou zmluvou, išlo o kúpnu
zmluvu uzavretú ústne, s predmetom kúpy motorového vozidla popísaného protistranou za skutočne
kúpnu cenu 5.000,- eur, ktorá mala byť zaplatená v splátkach minimálne 500,- eur končiac mesiacom
máj 2011 s tým, že k prevodu vlastníckeho práva malo prísť po splatení kúpnej ceny. Predmet kúpy bol

odovzdaný, bol užívaný žalobcom na základe dohody zmluvných strán, toto žalovaný nespochybňuje.
Auto mohlo byť užívané žalobcom počas doby splácania s tým, že pokiaľ by bol býval dodržal splátkový
kalendár, zaplatením poslednej splátky by došlo k prevodu vlastníckeho práva a vec medzi účastníkmi
by bola vybavená a mohol by ho bezplatne užívať. Motorové vozidlo bolo žalobcovi odovzdané po
uzatvorení ústnej zmluvy v septembri 2010 spolu s technickým preukazom s tým, že jedny kľúče si

ponechal žalovaný preto, lebo toto vozidlo pochádza z auto požičovne žalovaného, ktorú prevádzkuje
ako podnikateľ, s tým, že už pri uzatvorení zmluvy bol žalobca ústne poučený, že pre prípad nesplácania
kúpnej ceny si žalovaný prevezme - odníme motorové vozidlo a preto si necháva tieto náhradné kľúče.
Zároveňhoupozornil,žeaknesplatíkúpnucenuvdohodnutomtermíneavprípade,žedôjdekodobratiu
vozidla, tak mu bude žalovaný účtovať obvyklú odplatu za užívanie tohto motorového vozidla tak, ako by

si ho z jeho auto požičovne požičal. To, že žalovaný bol takto upozornený, môžu preukázať svedkovia A.
Z. a známy L. D.. Po poslednú splátku bolo splácané riadne s tým, že posledná splátka bola zaplatená v
marci2011vminimálnejvýške,keďjedenzdokladovpredloženýchprotistranoujesfalšovanýatofyzicky
posledný dátum nie je pravdivý. Takáto splátka ani nebola žalovaným prijatá na tvrdenú sumu 500,- eur
dňa 4/2011. Je to zrejmé aj z rukopisu ostatných troch výdavkových dokladov. Prevzatie týchto dokladov

žalovaný nepotvrdil v kolónke príjemca. Splácať sa malo začať v septembri, tam žalovaný potvrdzuje,
že žalobca zaplatil 500,- eur. V októbri nebola zaplatená žiadna splátka, v novembri bolo zaplatených
500,- eur a 1.000,- eur bolo zaplatených tiež ešte v septembri pri uzavretí zmluvy. Ešte aj v januári
2011 bolo zaplatených 500,- eur a to bola posledná splátka. Žalovaný potvrdzuje, že podľa dohody
posledná splátka mala byť 31.5.2011 pri minimálnych splátkach 500,- eur mesačne, čo korešponduje

aj s ním tvrdenou kúpnou cenou pri akceptovaní minimálnych splátok 500,- eur mesačne, čo by pri
ich dodržaní aspoň týchto minimálnych splátok korešpondovalo s poslednou splátkou k 31.5.2011.
Motorové vozidlo skutočne odobral žalobcovi a to dňa 6.4.2011 pre nesplácanie, čo korešponduje
aj s mailovou komunikáciou predloženou žalobcom. Žalovaný má vozidlo u seba, to nespochybňuje.
Žalovaný odobral vozidlo po predchádzajúcom upozornení, telefonickom upozornení, pretože účastníci

spolu komunikovali a to spôsobom takým, že žalovaný si sám motorové vozidlo zobral s náhradným
kľúčom pred bydliskom žalobcu za prítomnosti osôb, ktoré navrhuje vypočuť ako svedkov, ktoré si
úmyselne na tento úkon ako svedkov bral. Motorové vozidlo si jednoducho žalovaný bez ďalšieho zobral
z dôvodu nesplácania kúpnej ceny. Iná komunikácia než tá, ktorú súdu popísal nebola ani ústna ani
písomná. S podaným návrhom teda nesúhlasí z dôvodu, že užívanie motorového vozidla predstavuje

sumu, ktorú si žalovaný započítal na pohľadávku, ktorá mu vznikla titulom užívania motorového vozidla
žalobcom, keď hodnota užívania prevyšuje uplatnenú pohľadávku žalobcom. Pohľadávku žalobcu ako
takú žalovaný nesporuje, uznáva ale len tú časť, ktorou si žalobca uplatňuje vrátenie časti dohodnutejkúpnej ceny. Avšak druhou stranou mince je užívanie samotného vozidla žalobcom, žalovanému vznikol
nárok na zaplatenie ceny za toto užívanie.

16. Žalovaný na pojednávaní dňa 23.01.2013 uviedol, že potvrdzuje existenciu zmluvného vzťahu s
tým, že kúpna cena nebola 3.000 eur ale 5.000 eur, k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo faktickým
odobratím motorového vozidla, iný prejav vôle tu nebol, jednoducho si žalovaný motorové vozidlo zobral
z dôvodu omeškania žalobcu so splácaním splátok, nie jednej splátky. Sporný je aj dátum uzatvorenia
zmluvy, zmluva bola uzatvorená v septembri. ústne za prítomnosti L. D. a syna A. Z.. Tieto dve osoby

boli prítomné pri dohode o celom obsahu zmluvy, teda aj ohľadne splácania. Vlastníkom sa mal stať
žalobca až splatením kúpnej ceny, teda ústne sa dohodli na výhrade vlastníctva s tým, že nemalo sa to
zapisovať ani na dopravnom inšpektoráte, pretože žalobca mal exekúciu a nechcel mať vozidlo písané
na seba a rovnako sa v tomto období rozvádzal a aj od žalovaného chcel tvrdenie pre účely rozvodu, že
auto nekúpil, že auto má iba požičané. Vozidlo žalovaný v septembri odovzdal a pri preberaní vozidla
bola ústna dohoda, že pokiaľ auto nebude splácať, že mu ho zoberie, preto si aj ponechal kľúče až do

splateniaposlednejsplátky.Ajpritejtodohodeboliprítomnéosoby,ktoréžalovanýoznačilunehovpráci.
Žalovaný potvrdzuje, že poistku si žalobca zaplatil, zaplatil aj diaľničnú známku, vymieňal pneumatiky,
ale keď sa vozidlo prevzalo, bolo na letných gumách, teda gumy, o ktorých tvrdil, že si kúpil ako zimné v
aute neboli. V aute bola len prilba, kahance aj baterka a nejaký zápisník, všetky tieto veci má žalovaný
u seba a kedykoľvek si ich môže zobrať. Iné veci v aute neboli. Žalobcu ešte aj ústne vyzval, že nech

doplatí splátky, aj ho dopredu upozornil, že mu auto zoberie, aj syn ho stretol. Žalobca tvrdil, že príde
a vyrovná to, mailom ho upozornil, že mu vozidlo zoberie, aj SMS - kami, stále bol v omeškaní, tak
to žalovaný ukončil. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo len samotným odobratím auta, aj keď mal
možnosť prísť a dorovnať dlžobu a mohol si ho znovu zobrať.

17. Žalovaný na pojednávaní dňa 22.03.2013 uviedol, že uzavretie zmluvy prebehlo tak, ako to popísal
žalobca, v kancelárii bol prítomný ešte syn žalovaného, nebol v kancelárii sústavne, mal svoju robotu,
chodil hore dole. Bol prítomný pri tom, ako sa dohadovali o sume a splácaní. Presne si nepamätá,
počas akej časti rozhovoru syn odišiel, ale určite tam bol vtedy, keď sa dohadovala suma a splácanie.
Vie to preto, lebo mu následne vytkol, že žalobcovi predáva auto za takú cenu a podmienky splácania.

Syn bol prítomný aj pri odovzdávaní vozidla, syn má pracovisko priamo tam, kde sa auto nachádzalo,
teda vonku, preto bol aj pri odovzdávaní auta. Pri odovzdávaní auta stál pri nich, bol prítomný pri ich
rozhovorochsožalobcom.Žalobcovidalpriodovzdaníautakľúče,doklady,urobilasaohliadkaauta,auto
si popozeral. Pri odovzdávaní auta bol ešte aj ďalší navrhovaný svedok L. D., on v tom čase pracoval
v tomto vonkajšom priestore, pri uzatváraní zmluvy nebol. Pri odovzdávaní auta prišiel za žalovaným

a pýtal sa ho, za akých podmienok sa auto predáva, žalovaný mu ich uviedol, že za 5.000 eur po 500
eurových splátkach mesačne. Svedok uviedol, že takýchto podmienok by aj on to auto kúpil. Žalovaný
uviedol, že to auto je už predané a že podmienky na odpredaj auta sú tvrdé, že keby ho aj chcel a
nesplácal by ho, auto by mu zobral. Táto osoba pri uzatváraní zmluvy nebola, vie potvrdiť len jej obsah
z podania žalovaného pri odovzdávaní auta žalobcovi. Pokiaľ ide o odobratie auta žalobcovi, prebehlo

to tak, že žalovaný a syn spolu išli pre auto, prišli k autu, otvorili ho s kľúčom a odišli. Auto pri odobratí
bolo poškodené, ľavý predný blatník, zadný nárazník a maska. Pokiaľ ide o zaplatenie poistky auta v
kalendárnom roku, kedy auto užíval žalobca, toto žalovaný nesporuje, išlo o rok 2011 a sumu 170 eur.
Rovnako nesporuje, že žalobca zakúpil diaľničnú známku za rok 2011. Potvrdzuje, že auto bolo odobraté
10.5.2011 a odovzdané bolo 6.9.2010. V deň, kedy sa dohodli, skutočne žalobca zaplatil 1.000 eur a

žalovaný mu potvrdil ním vystavený doklad. Pri tomto nebol prítomný nikto v kancelárii. Žalovaný tvrdí,
že žalobca mu na kúpnej cene zaplatil sumu 1.670 eur, pokiaľ má ísť o doklad ním potvrdený o prevzatí
sumy 500 eur 8.11.2010, túto sumu od žalobcu neprevzal a na vystavenom doklade sa jeho podpis
jednoznačne nenachádza, preto nemá námietky na pribratie znalca, ktorý to posúdi.

18. Žalovaný na pojednávaní dňa 27.06.2017 uviedol, že z predložených listinných dôkazov vyplýva,
že skutočne predmetné vozidlo v čase, keď ho žalobca nemal v užívaní, bolo požičiavané v rámci
výkonu podnikateľskej činnosti. Žalobca nepreukázal žalobné tvrdenia jednak v kontexte preukázania
bezdôvodného obohatenia, ktoré malo nastať v čase odobratia predmetného vozidla, momentom
odobratia nemohlo nastať bezdôvodné obohatenie titulom zaplatených splátok, nakoľko bezdôvodné

obohatenie sa viaže na právny dôvod kauzu. V danom kontexte právny dôvod odobratie je samostatným
dôvodom, ktorý nastal po vykonaní úhrady jednotlivých splátok. K posudzovaniu náhrady škody
žalovaný uviedol, že predmetné vozidlo bolo aj v čase odobratia vo vlastníctve žalovaného, nakoľko
k prevodu vlastníctva malo dôjsť až po úhrade plnej kúpnej ceny, čo vo svojich vyjadreniach potvrdilaj žalobca. Nepriamo daná skutočnosť vyplýva aj z faktu, že žalobca neohlásil odcudzenie vozidla
a domáhal sa náhrady svojho deklarovaného nároku po období vyše 14 mesiacov. Zo svedeckých
výpovedí a vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že skutočná kúpna cena bola 5.000 eur, nepriamo to

vyplýva aj z tvrdení žalobcu, ktorý zhodne so žalovaným uviedli dátum, kedy malo dôjsť k úhrade
celej kúpnej ceny, čo v kontexte dohodnutej výšky splátok na sumu 500 eur činí spolu 5.000 eur.
Žalobca sám potvrdil, že neuhradil celú kúpnu cenu ani vo výške, ktorú deklaroval on, pričom po
údajnej úhrade poslednej splátky naďalej užíval predmetné vozidlo. Zo strany žalovaného bol na to
niekoľkokrát ústne upozorňovaný. K samostatným nárokom, ktoré sú zahrnuté v celkovej požadovanej

sume, žalovaný uviedol, že položky ako pneumatika, fľaša.. neboli v konaní presne špecifikované a
nebolo preukázané, že boli vo vozidle. Čo sa týka úhrady poistného a diaľničnej známky, podmienkou
užívania predmetného vozidla je úhrada daných dokladov, pričom nie je sporné, že v rozhodnom čase
žalobca skutočne užíval dané vozidlo. Nie je možné považovať danú položku za škodu. Žalovaný
poukázal na vyjadrenie znalkyne, ktorá v posudku uviedla, že nie je možné potvrdiť pravosť podpisu na
doklade, ktorý bol predmetom znaleckého skúmania. Žalobca nepreukázal znaky titulu náhrady škody a

existenciu samotnej škody, ktorá mala nastať podľa neho titulom odobratia vozidla, v dôsledku ktorého je
podľa neho vzniknutá škoda nezaplatenej splátky na základe platnej zmluvy, ktorej platnosť nesporoval
a nedomáhal sa ani odstúpenia od zmluvy počas celého konania.

19. Svedok L. D. na pojednávaní uviedol, že pracoval u žalovaného na rekonštrukcii priestoru, môže to

byť asi dva roky dozadu, mohlo to byť nejako v auguste. Svedok má vedomosť o tom, že žalobca kupoval
od žalovaného auto, auto stálo vonku, teda vo vonkajších priestoroch prevádzky žalovaného. Svedok
videl, ako prišiel žalobca k autu, bol tam aj A. - syn žalovaného. Svedok k nim prišiel, urobil si prestávku
a videl, že žalobca ide kúpiť auto, boli otvorené dvere aj kufor, robila sa ohliadka. Svedok počul, za akú
cenu sa auto predáva od žalovaného, teda že cena je 5.000 eur. Žalobca povedal, že nemá hotovosť a

že auto vezme na splátky, splátky mali byť po 500 eur a kúpna cena 5.000 eur. Svedok prišiel k autu,
kde sa účastníci dohadovali o kúpnej cene a aj o tom, ako má byť splácaná, preto sa to dozvedel, že
kúpna cena je 5.000 eur na splátky po 500 eur a hneď tam žalovanému povedal, že keby to bol býval
vedel, tak auto kúpi. Žalovaný povedal, že už ide neskoro, lebo to je už sľúbené inému, žalobcovi. Toto
všetko sa udialo pri aute. Pri aute žalovaný povedal žalobcovi, že keď nebude auto splácať, tak mu ho

zoberie alebo mu to bude musieť vrátiť. Toto svedok počul.

20. Svedok I.. A. Z. na pojednávaní uviedol, že má vedomosť o tom, že medzi účastníkmi bola uzavretá
kúpno-predajná zmluvu ohľadne auta. Svedok nevie, či existovala nejaká písomná zmluva, žalobca
kupoval od jeho otca auto. Svedok bol pri tom, keď sa účastníci konania dohadovali, bolo to v kancelárii

jeho otca, kde pracujem aj svedok, preto bol prítomný pri väčšine ich rozhovoru, do kancelárie prišiel v
čase,keďsaúčastnícirozprávaliopodmienkachpredaja.Svedokpočul,žesadohodlinasume5.000eur
a na splácaní po 500 eur mesačne, detaily si nepamätá. Splatnosť splátok mala byť mesačná, nevie, ku
ktorému dňu mesiaca, ostatné dojednania si už nepamätá. Potom videl, ako účastníci odišli z kancelárie
a išlo sa odovzdať žalobcovi auto. Pracovnou náplňou svedka bolo splniť všetko, o čo ho žalovaný

požiada. Svedok si pamätá, že na dvore sa motal pracovník otca D. L.. Pohyboval sa blízko, potom
prišiel, niečo sa rozprával s otcom a ďalej už nevie. Svedok presne nevie, ako sa auto splácalo, nikdy
nebol prítomný pri splácaní. Žalobcu videl aj neskôr, lebo sa mu vymieňala baterka v aute. Pokiaľ ide o
predmet kúpy v súčasnej dobe, je predaný. Žalobca prestal splácať auto, preto mu ho žalovaný odobral.
Svedok bol pri tom, ako sa auto odoberalo. Keďže sa otec sťažoval, že žalobca kúpnu cenu nespláca,

otec sa rozhodol, že auto treba zobrať a tým sa žalobca donúti dlžnú čiastku zaplatiť. Svedok nevie, či
to bolo v čase, keď auto malo byť podľa dohody zmluvných strán splatené. Otec ho požiadal, aby s ním
išiel auto žalobcovi odobrať. Svedok vie od otca, že jedny rezervné kľúče si nechal, prišli na miesto, kde
bolo auto odstavené, žalobca pri tom nebol, auto otvorili a zobrali a odviezli ho domov. Doma sa urobila
ohliadka, boli tam nejaké poškodenia na karosérii. V aute boli nejaké veci, nejaké kvety na cintorín,

kahance, nedopitá fľaša vodky, prilba, reflexná vesta, povinná výbava, tieto veci boli odložené. Svedok si
nespomína, na akých gumách bolo auto, keď sa odvážalo. Bezprostredne pred odobratím auta žalovaný
určite neupozorňoval žalobcu, že auto bude odobraté, ale predtým ho otec vyzýval na riadne splácanie.
Svedok nevie v omeškaní s akou sumou bol žalobca, keď otec pristúpil k odobratiu auta. Svedok si
nepamätá dátum uzavretia zmluvy, ani mesiac ani ročné obdobie ani rok. Pri upozornení žalovaným

prítomný nebol, vie to sprostredkovane od otca, že žalobcu upozorňoval. Svedok stretol žalobcu v I. a
sám ho upozornil, že by bolo dobré, keby sa u otca zastavil a dlžobu zaplatil.21. Svedok U.. D. D. na pojednávaní uviedol, že vie, že žalobca niekedy v lete 2010 začal užívať
motorové vozidlo zn. K. L. červené kombi. Vie to preto, lebo s týmto autom chodili spolu na jeho chalupu.
Vie, že ho kúpil na splátky od žalovaného, vie to od žalobcu. Žalobca spomínal, že boli dohodnutí na

kúpnej3000eur,nevienaakýchsplátkach.Zhrubajedenrokužívalmotorovévozidložalobca,možnoani
nie rok, bol prvý aprílový víkend, keď boli spoločne na tomto motorovom vozidle na záhrade u žalobcu,
to bolo naposledy. Potom už žalobca motorové vozidlo neužíval, na druhý deň mu sám zatelefonoval,
že auto sa nenachádza pred jeho činžiakom, že zmizlo. Nebol si istý, či je ukradnuté alebo čo sa s ním
stalo. Deň predtým, čo mu žalobca telefonoval, bol svedok s ním na jeho záhrade, žalobca mal vo vozidle

drobnosti, nosieval tam digitálny fotoaparát, v prístrojovej doske mal nožík, baterku, doklady od vozidla,
ďalekohľad a vodováhu, v kufri mal kľúče, keď bolo niečo treba opraviť a nejaké náhradné súčiastky,
nejaké stierače a stavbársku prilbu. Svedok to vie preto, lebo v kufri mal aj on svoje veci, pretože keď
chodievali spolu robiť, brával aj on svoje náradie. Tieto veci svedok videl v aute u žalobcu v posledný
deň, kedy s ním bol autom na záhrade. Jednoznačne potvrdzuje, že veci tak, ako ich súdu popísal v
aute boli, iné veci z auta si s odstupom času nepamätá, určite tam bola prilba, lebo boli na cintoríne

na D. ceste, kufor sa na cintoríne otváral, preto videl, čo v kufri je a zapamätal si, že tam bola prilba.
Dvojmetrovú vodováhu mal v aute žalobca len v ten deň, lebo v ten deň na stenu osádzali skrinky v
kuchyni. Svedok si pamätá, že na aute boli zimné gumy, auto ešte nebolo prezuté, to vie jednoznačne.
Pri kúpe vozidla prítomný nebol, informácie má sprostredkovane od žalobcu.

22. Z e-mailu zo dňa 06.04.2011 na č.l. 5 adresovaného žalovaným žalobcovi vyplýva, že žalobca buď
zaplatí dlžnú sumu plus pokuty z omeškania čo činí 3.500 a vec je vybavená, alebo pôjdu tou cestou,
čo navrhuje žalobca, čo je pre žalovaného úsmevné vzhľadom na to, že žalobca podniká načierno a má
pozastavenú živnosť. Keď žalobca žalovanému nezaplatí do 7 dní dlžnú sumu alebo nevráti kľúče od
vozidla aj s dokladmi, niekto z daňového, živnostenského alebo jeho exmanželka sa o tom dozvie.

23. Z výzvy žalobcu zo dňa 13.06.2012 vyplýva, že žalobca vyzýva žalovaného na vrátenie záloh a
platieb na kúpu jeho auta - L. T. K. ktoré mu žalovaný ukradol aj s obsahom (ďalekohľad, fotoap., kľúče,
atď.), keď odmietol sto percentné navýšenie ceny auta (na 6.000 eur). Lehota na vrátenie peňazí 2.945
eur je od 10.06.2012.

24.Zvýdavkovéhodokladuč.1nač.l.7vyplýva,žežalobcavyplatilžalovanémusumu1.000eur,účelom
bola záloha na auto J a žalovaný prijatie sumy potvrdil podpisom. Z výdavkového dokladu č. 2 na č.l. 7
vyplýva, že žalobca dňa 29.09.2010 vyplatil žalovanému sumu 500 eur, účelom bola záloha na kúpu auta
J a žalovaný prijatie sumy potvrdil podpisom. Z výdavkového dokladu č. 3 na č.l. 7 vyplýva, že žalobca

dňa 08.11.2010 vyplatil žalovanému sumu 500 eur, účelom bola záloha na kúpu auta J a žalovaný
prijatie sumy potvrdil podpisom. Z výdavkového dokladu č. 4 na č.l. 7 vyplýva, že žalobca dňa 08.11.2010
vyplatil žalovanému sumu 170 eur, účelom bolo poistenie vozidla 2011 J a žalovaný prijatie sumy potvrdil
podpisom. Z výdavkového dokladu č. 5 na č.l. 8 vyplýva, že žalobca dňa 15.01.2011 vyplatil žalovanému
sumu 500 eur, účelom bola záloha na kúpu auta J a žalovaný prijatie sumy potvrdil podpisom.

25. Z osvedčenia o evidencii na č.l. 20-21 vyplýva, že žalovaný bol ku dňu 23.03.2009 vlastníkom vozidla
K. L. T. XY, červenej farby, rok výroby XXXX, K. J ev. č. J.
26. Z medzinárodnej automobilovej poisťovacej karty na č.l. 22-23 vyplýva, že táto je platná do
31.12.2011.

27. Z kontrolného kupónu na č.l. 23-24 vyplýva, že k osobnému motorovému vozidlu J bola zakúpená
1 ročná diaľničná známka na rok 2011.

28. Zo záručného listu F. na č.l. 25 vyplýva, že tento je nevyplnený.

29. Z výpisu zo živnostenského registra na č.l. 37 vyplýva, že podnikateľský subjekt podnikajúci pod
obchodným menom U.. Z. Z. - W. - Z. podnikal v predmete podnikania autopožičovňa od 19.08.1992,
od 18.12.2012 do 30.09.2013 je činnosť pozastavená.

30. Z čestného vyhlásenia U.. D. D. zo dňa 21.03.2013 na č.l. 47 vyplýva, že v dňoch 02.04.-03.04.2011
bol so žalobcom cez víkend na chalupe, kam chodili pravidelne počas celého roka 2010, od augusta
2010 chodili na červenej K. L. o ktorej vie, že ju kúpil na splátky od žalovaného. V nedeľu 03.04. sa vrátili
okolo 16:00 hod., zaparkovali pred domom žalobcu. Svedok si vzal z auta svoje veci. Vzhľadom k tomu,že spolu chodili každý víkend na jeho chalupu, vie čo v aute vozil. Svedok môže potvrdiť, že v prednej
priehradke palubnej dosky mal vždy fotoaparát, nôž, baterku a kľúče od chalupy. Pod sedadlom mával
ďalekohľad. V kufri auta mal bedničku, v ktorej mal rôzne veci k autu - sadu kľúčou, nejaké náhradné

diely, stierač, remene na motor, handry a stavbársku prilbu. Bola tam aj fľaša vodky, lebo sa chystal ísť
gratulovať a mali so sebou aj vodováhu.

31.ZrozsudkuOkresnéhosúduTrnavač.k. 17C/111/2009-55zodňa30.04.2009vyplýva,žemanželstvo
žalobcu bolo dňa 30.04.2009 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2009.

32. Z požičiavacej zmluvy č. XX/XXXX na č.l. 58 vyplýva, že vozidlo L. T. ŠPZ: J bolo požičané od
03.09.2010 do 05.09.2010.

33. Z čestného vyhlásenia K. E. a A. I. na č.l. 63 vyplýva, že dňa 30.07. (v piatok) 2010 sa zišli so
žalobcom na každoročnom stretnutí bývalých spolužiakov ešte z Materskej škôlky a ZDŠ-ky vA. asi o

16:30 hod v reštaurácii G. v K. pri K.. Žalobca prišiel na K. L.ervenej farby s trnavskou K.. Povedal
im, že auto kúpil na splátky od svojho známeho, majiteľa W. v J.. Počas posedenia žalobca nemohol
naštartovať auto, samovoľne sa mu vybila auto batéria, museli ho po hrádzi K. roztlačiť. Neskoršie im
oznámil, že predávajúci mu autobatériu vymenil bez problémov. Žalobca mal auto už na konci mesiaca
júl 2010, dobre si ti pamätajú vzhľadom na nepríjemnú skutočnosť s autobatériou.

34. Z potvrdenia Mestskej polície Mesta Trnava zo dňa 04.02.2013 vyplýva, že žalobca zaplatil blokovú
pokutu 10 eur za priestupok spáchaný dňa 23.08.2010 o 9:19 hod. v J. na ulici B. I., vozidlom zn. K.
L., C.: J

35. Zo znaleckého posudku znalkyne A.. A. Y., znalkyne z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné
písmo (identifikácia pisateľa) č. 17/2014 vyplýva, že na znalecké skúmanie bol predložený originál
písomnosti VÝDAVKOVÝ pokladničný doklad č. 3 zo dňa 08.11.2010, na ktorom sa nachádza sporný
podpis príjemcu - žalovaného. Sporný podpis znalkyňa označila SM1. Pri analýze spornej písomnosti
znalkyňa zistila, že podpis SM1 je autentickým pisárskym prejavom, bez akýchkoľvek znakov použitia

niektorej metódy technického, mechanického falšovania podpisov. Vo vzorke porovnávacích podpisov
sanevyskytuježiadnaukážkapodpisužalovaného,ktorábysospornýmpodpisomvykazovalaabsolútne
znaky. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný je s vysokou mierou pravdepodobnosti
pisateľom sporného podpisu na výdavkovom pokladničnom doklade č. 3 zo dňa 08.11.2010 vystavený
žalovaným. Zápis dátumu 8.11.2010 na spornej písomnosti SM1 pravdepodobne dodatočne dopísal ten

istý pisateľ, ktorý je pisateľom textových, číselných zápisov na porovnávacích písomnostiach, ktoré na
skúmanie vydal žalovaný.

36. Zo stanoviska znalkyne A.. A. Y., znalkyne z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo
(identifikáciapisateľa) č.22/2015vyplýva,ženazákladepredloženéhoporovnávaciehomateriálumohla

pristúpiť k znaleckému skúmaniu. Skúšky písma nemajú prednosť a ani takú hodnotu, akú majú ukážky
podpisov pisateľ z obdobia vzniku spornej písomnosti. Znalkyňa poukázala na metodický materiál kde je
podrobneuvedené,akýobsah,formumajúmaťporovnávaciemateriály.Kópieporovnávacíchmateriálov
neboli sporné. Ak by mala znalkyňa pochybnosti o pravosti niektorého porovnávacieho podpisu, určite
by ho zo skúmania vylúčila. Znalkyňa žiadne znaky, na základe ktorých by mohla sporný podpis hodnotiť

ako napodobnený, nezistila. Záver znaleckého posudku nie je v rozpore s čiastkovými závermi, záver
skúmania je len stručnejší. Znalkyňa po preštudovaní znaleckého posudku č. 17/2014 na záveroch
znaleckého posudku trvá.

37. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

38. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

39. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.40. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

41. Podľa § 588 ods. 1 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

42. Podľa § 601 Občianskeho zákonníka ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na

kupujúceho až po zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva
niečo iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho
odovzdaním veci.

43. Podľa § 610 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj
iné vedľajšie dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu

založeného kúpnou zmluvou.

44. Z vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu bolo preukázané,
že žalobca a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu ústnou formou, predmetom ktorej bolo osobné motorové

vozidlo K. L. T. XY, červenej farby, rok výroby XXXX, K. J ev. č. J. XXX I. za kúpnu cenu splatnú formou
splátok minimálne vo výške 500 eur splatnú najneskôr do 31.05.2011 s tým, že k prevodu vlastníckeho
práva k autu zo žalovaného na žalobcu malo dôjsť po úhrade poslednej splátky. V deň uzavretia kúpnej
zmluvy žalovaný ako predávajúci odovzdal auto žalobcovia ako kupujúcemu a žalobca ho prevzal a
užíval. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca nezaplatil žalovanému celú kúpnu cenu auta, žalobca

ďalej zaplatil žalovanému poistku na auto na povinní zmluvné poistenie v sume 170 eur, diaľničnú
známku na auto v sume 50 eur, žalobca kúpil zimné pneumatiky na auto. Zo zhodných tvrdení strán
sporu bolo ďalej preukázané, že žalovaný odobral žalobcovi auto v noci z 3.4.2011 a 4.4.2011 a v aute
sa nachádzala ochranná prilba žalobcu a baterka.

45.Vkonanízostalspornýmdátumuzavretiakúpnejzmluvy. VýpoveďsvedkaL.D.,podľaktoréhokúpna
zmluva bola uzavretá niekedy v auguste, nepotvrdila tvrdenia ani žalobcu ani žalovaného a svedok I.. A.
Z. sa k tejto skutočnosti nevyjadril. Z výpovede svedka U.. D. D. bolo preukázané, že tento od augusta
2010 chodieval so žalobcom na chatu na predmetnom osobnom motorovom vozidle, ktoré podľa neho
žalobca kúpil od žalovaného v lete 2010. Uvedené svedok potvrdil aj v čestnom vyhlásení zo dňa

21.03.2013 na č.l. 47 a uvedenú skutočnosť potvrdili v čestnom vyhlásení na č.l. 63 aj K. E. a A. I., ktorí
dňa 30.07.2010 pomáhali žalobcovi roztláčať predmetné motorové vozilo, ktoré nemohlo naštartovať. Z
potvrdenia Mestskej polície Mesta Trnava zo dňa 04.02.2013 mal súd preukázané, že žalobca zaplatil
blokovú pokutu 10 eur za priestupok spáchaný dňa 23.08.2010 o 9:19 hod. v J. predmetným osobným
motorovým vozidlom. Uvedené dôkazy vo vzájomnej súvislosti bez pochyby preukazujú, že kúpna

zmluva bola uzavretá dňa 29.07.2010, kedy žalobca prevzal predmetné osobné motorové vozidlo a toto
od uvedeného dňa užíval.

46. V konaní bola ďalej spornou výška kúpnej ceny. Žalobca tvrdil, že kúpna cena predmetného vozidla
bola 3.000 eur, ktorú kúpnu cenu žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.11.2012 najprv potvrdil,

až neskôr v konaní začal tvrdiť, že dohodnutá kúpna cena bola 5.000 eur. Zmenu skutkového tvrdenia
žalovaného súd považoval za účelovú a výpovede svedkov I.. A. Z., ktorý je synom žalovaného a ktorý
pre neho pracoval a svedka L. D., ktorý podľa vyjadrenia samotného žalovaného pri dojednávaní kúpnej
zmluvy prítomný nebol a ktorý rovnako pracoval pre žalovaného, za nedôveryhodné, preto dospel k
záveru, že kúpna cena bola dojednaná vo výške 3.000 eur.

47. Žalobca aj žalovaný v konaní zhodne potvrdili, že v kúpnej zmluve sa dohodli, že k prevodu
vlastníckeho práva k autu zo žalovaného na žalobcu dôjde po úhrade poslednej splátky. V konaní bolo
nesporné, že kúpna zmluva bola uzavretá ústne. Súd poukazuje na ustanovenie § 601 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po

zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Vzhľadom na to, že kúpna zmluva bola
uzavretá ústne a ústne bola dohodnutá aj výhrada vlastníctva, je kúpna zmluva v tejto časti pre
nedodržanie písomnej formy, ktorú vyžaduje zákon, absolútne neplatná. Žalobca teda nadobudolvlastnícke právo k predmetu kúpy okamihom jeho prevzatia bez ohľadu na to, že zmena vlastníka v
evidencii vozidiel nebola vykonaná, nakoľko táto má len evidenčný charakter.

48. Rovnako súd považoval za absolútne neplatnú kúpnu zmluvu aj v časti dojednania výhrady, že v
prípade nezaplatenia celej kúpnej ceny žalobcom je žalovaný oprávnený vozidlo žalobcovi odobrať a
to z dôvodu nedodržania písomnej formy, nakoľko podľa § 610 Občianskeho zákonníka iné vedľajšie
dojednania majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného
kúpnou zmluvou môže účastníci dohodnúť len písomnou zmluvou.

49.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žežalobcazaplatilžalovanémučasťkúpnejceny(v
splátkach) spolu vo výške 2.500 eur. Uvedené bolo preukázané z výdavkových pokladničných dokladov
na č.l. 7 a 8, z ktorých vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému v júli 2010 sumu 1.000 eur, dňa
29.09.2010 sumu 500 eur, dňa 08.11.2010 sumu 500 eur, dňa 15.01.2011 sumu 500 eur. Zaplatenie
kúpnej ceny vo výške 2.500 eur potvrdil žalovaný na pojednávaní dňa 09.11.2012 keď uviedol, že

žalobca zaplatil v septembri sumu 500 eur, v októbri nezaplatil žiadnu splátku, v novembri 2010 žalobca
zaplatil sumu 500 eur, 1.000 eur bolo zaplatených ešte v septembri pri uzavretí zmluvy a v januári bola
zaplatená posledná splátka 500 eur. Žalovaný neskôr poprel, že podpis na výdavkovom pokladničnom
doklade z 8.11.2010 je jeho a že uvedenú splátku prijal. Súd preto pribral do konania znalkyňu z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) A.. A. Y. za účelom určenia, či podpis

príjemcu na listine - výdavkovom pokladničnom doklade č. 3 zo dňa 8.11.2010 vystavený žalobcom,
je pravým podpisom žalovaného. Zo znaleckého posudku znalkyne A.. A. Y. č. XX/XXXX vyplynulo, že
sporný podpis je autentickým pisárskym prejavom, bez akýchkoľvek znakov použitia niektorej metódy
technického, mechanického falšovania podpisov. Vo vzorke porovnávacích podpisov sa nevyskytovala
žiadna ukážka podpisu žalovaného, ktorá by so sporným podpisom vykazovala absolútne znaky. Zo

záveru znaleckého posudku mal súd preukázané, že žalovaný je s vysokou mierou pravdepodobnosti
pisateľom sporného podpisu na výdavkovom pokladničnom doklade č. 3 zo dňa 08.11.2010 vystavený
žalovaným. Zo stanoviska znalkyne A.. A. Y. č. XX/XXXX vyplynulo, že znalkyňa žiadne znaky, na
základe ktorých by mohla sporný podpis hodnotiť ako napodobnený, nezistila a na záveroch znaleckého
posudku č. XX/XXXX trvá. Po zhodnotení znaleckého posudku znalkyne A.. A. Y. č. XX/XXXX,

stanoviska znalkyne č. XX/XXXX ako aj vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 09.11.2012 súd
dospel k záveru, že žalovaný prevzal od žalobcu dňa 08.11.2010 splátku vo výške 500 eur a uvedené
potvrdil na výdavkovom pokladničnom doklade svojím podpisom.

50. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný v noci zo dňa 03.04.2011 na 04.04.2011 odobral žalobcovi

predmetné osobné motorové vozidlo.

51. Na vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje
naplnenie nasledovných predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. vznik
škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie. Všetky

štyri predpoklady vzniku zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Všeobecná zodpovednosť je
založená na princípe zodpovednosti za predpokladané zavinenie, to znamená, že poškodený musí
preukázať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška sú v príčinnej súvislosti s
týmto porušením. Škodca musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie vinu.
Poškodenému sa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

52. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný zavineným protiprávnym úkonom -
odcudzením predmetného motorového vozila vo vlastníctve žalobcu spôsobil žalobcovi škodu vo výške
2.845 eur, ktorá spočívala jednak v doposiaľ zaplatenej kúpnej cene predmetného motorového vozila
vo výške 2.500 eur, v zaplatenom poistnom za povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na vozilo na rok 2011 vo výške 170 eur, zaplatenie ktorého
žalobcom žalovaný potvrdil, v náhrade za diaľničnú známku vo výške 50 eur, ktorej zaplatenie žalobcom
žalovaný rovnako potvrdil a v kúpnej cene zimných pneumatík vo výške 125 eur, keď v konaní nebolo
sporné, že žalovaný na predmetnom aute prezul letné pneumatiky za zimné, pričom letné pneumatiky
vzhľadom na opotrebenie neboli viac použiteľné a zimné pneumatiky na aute potvrdil aj svedok U.. D.

D.. Žalobca v konaní nepreukázal hodnotu prilby a baterky, ktoré sa v aute nachádzali, keď ich cenu
vyčíslil spolu s ostatnými hnuteľnými vecami, ktorých prítomnosť v aute v čase odcudzenia nepreukázal,
napriek tomu, že prítomnosť a hodnotu žalovaný v konaní sporoval, preto súd priznal žalobcovi náhraduškody vo výške 2.845 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovaný zároveň v konaní nepreukázal,
že škodu nezavinil a teda zodpovednosti sa nezbavil.

53. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

54. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

55. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky)platnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania, ktorý súd žalobcovi priznal vo výške 8,75 % ročne z
priznanej sumy 2.845 eur od 14.10.2012 do zaplatenia a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, kedy

bola žalovanému doručená výzva na splnenie dlhu, žaloba s prílohami bola žalovanému doručená dňa
12.10.2012, žalovaný dlžnú sumu nasledujúci deň nezaplatil, preto sa žalovaný dostal do omeškania až
dňa 14.10.2012. Súd mal preukázanú výšku úrokovej sadzby ku dňu omeškania 14.10.2012, ktorá bola
vo výške 0,75 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,75 % + 8 bodov spolu výška 8,75
% ročne. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

57. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods.
1 CSP, keď žalobca zavinil zastavenie konania v časti vo výške 195 eur, nakoľko svoju žalobu v tejto

časti zobral späť a žiadal konanie zastaviť, pričom zo sumy 3.045 eur s príslušenstvom bola žalobcovi
priznaná suma 2.845 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 88 % a hrubý úspech
žalovaného 12 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 76, % (88 % - 12 %), čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 76 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

62. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

63. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

64. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli súdu zaplatením znalečného znalkyni zo
štátnych prostriedkov vo výške 968,78 eur (722,03 eur + 246,75 eur) rozhodol súd podľa pomeruúspechu strán sporu vo veci tak, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
12 % a voči žalovanému má štát nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %, o výške ktorej súd
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.