Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115011311
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115011311.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému Ľ. W. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 odsek 1, 3 písmeno a/ Trestného zákona samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 15.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Ľ. W. I. A. Z. J. Í. S. , nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, bytom Ž., Y. X

j e v i n n ý , ž e :

ako otec maloletej B. Q., nar. X.X.XXXX bytom u matky G. Q. v G. Q. si riadne neplnil svoju zákonnú
povinnosť vyživovať svoje dieťa vyplývajúcu zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra
sp.zn. 24P/128/2014 zo dňa 17.2.2015 právoplatným dňa 18.3.2015 bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletej sumou vo výške 100,-Eur mesačne počnúc dňom 1.4.2014 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky a zročné výživné za čas od 1.4.2014 do 28.2.2015 bolo určené na sumu 1 060,- Eur, čím
obžalovaný zanedbaním vyživovacej povinnosti vydal svoje dieťa do nebezpečenstva núdze, pretože

bolo odkázané na finančnú a materiálnu pomoc starých rodičov, a tak za obdobie od 1.4.2014 do
22.5.2018 dlhuje G. Q. výživné v sume 3.372,45 Eur,
t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po
dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona s použitím § 38 odsek
2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 21T/129/2015 zo dňa 22.05.2018 bol obžalovaný
Ľ. W. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, b/

Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 26.09.2018 sp.zn. 2To/68/2018 na základe odvolania
obžalovaného uvedený rozsudok Okresného súdu Nitra zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejdnal a rozhodol.

Súd z výpovede obžalovaného Ľ. W. a svedkyne G. Q., ako aj z prečítaných listinných dôkazov v rámci
dokazovania pred vyhlásením napadnutého rozsudku, zistil, že:

Obžalovaný Ľ. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je zamestnaný a mesačne zarobí okolo 800

€. Okrem toho pracuje aj po víkendoch, kedy v čistom zarobí za mesiac ešte okolo 140 €. Zo mzdy
sú mu vykonávané zrážky na zaostalé výživné na základe exekučného príkazu X.. P., okrem toho platí
bežné výživné 100 € mesačne matke maloletého dieťaťa. Je si vedomí, že si riadne neplnil vyživovaciu
povinnosť, aj mu je to ľúto, ale nemal stále zamestnanie. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Žije s
priateľkou, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku.

Svedkyňa G. Q. uviedla, že dcéra jej bola zverená do výchovy a opatery po dovŕšení 25 roku veku
rozsudkom súdu, ktorým bola určená obžalovanému vyživovacia povinnosť 100 € mesačne, vyčíslené
zročné výživné povolil splácať po 50 €.
Obžalovaný jej zaslal poštou výživné 80 € dňa 25.1.2017, 40 € dňa 14.2.2017, 40 € dňa 13.3.2017, 40

€ dňa 10.4.2017, 100 € dňa 16.7.2017, 300 € dňa 18.9.2017, 100 € za mesiac október 2017, 100 € za
mesiac november 2017, 100 € za mesiac december 2017 a 100 € za mesiac január 2018. Naposledy
jej obžalovaný poslal poštou 100,- € vo februári 2018 . Z exekútorského úradu X.. I. jej bolo na účet
poukázané výživné nepravidelne. Koncom apríla jej obžalovaný v SMS tvrdil, že jej do 15.5. zašle sumu
1.500 € ako výživné, ale žiadne peniaze ku dňu 22.5.2018 neposlal. Vyplácané náhradné výživné jej bolo

pozastavené v decembri 2017, pretože obžalovaný jej začal pravidelne výživné platiť. S exekútorom
má dohodu o tom, že ak jej obžalovaný cestou pošty zašla výživné toto oznámi exekútrovi.
Exekútorka X.. P. realizovala exekúciu zrážkami zo mzdy obžalovaného, išiel však o dlh na výživné, za
obdobie kedy maloleté dieťa bolo v opatere starých rodičov.
Je síce zamestnaná, ale ak by nebývala s dcérou v spoločnej domácnosti s rodičmi tak, by jej príjem

nepostačoval na pokrytie chodu jej vlastnej domácnosti a ani životných potrieb dieťaťa. Tým, že bývali s
dcérou u rodičov, neplatila za elektrinu ani plyn. Do domácnosti však prispievala sumu 100 € mesačne.
Úradom práce jej bolo priznané náhradné výživné.

Z prečítanej výpovede svedkov H. Q. U. A. Q., bolo zistené, že dcéra G. s vnučkou B. žili s nimi v

spoločnej domácnosti, ak by dcére finančne nepomáhali, nezostávali by jej peniaze ani na stravu nieto
na ošatenie vnučky. Bez ich pomoci, by dcéra ani vnučka nemali postačujúci príjem na zabezpečenie
všetkých potrieb na život.

Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.09.2018 sp.zn. 2To/68/2018 bol rozsudok Okresného

súdu Nitra sp.zn. 21T/129/2015 zo dňa 22.05.2018 na základe odvolania obžalovaného zrušený a vec
bola vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Nitre úlohou súdu I. stupňa je zistiť výšku uhradenej sumy
zaostalého výživného, tak prostredníctvom exekútorského úradu vo B. a v Nitre, ako aj priamo svedkyni

G. Q.. Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné konštatovať, že obžalovaný naplnil všetky
zákonné znaky žalovaného trestného činu.

V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Nitra súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom svedkyne G. Q. a svedkyne H. Q., prečítaním listinných dôkazov za splnenia zákonných

podmienok v neprítomnosti obžalovaného.Obžalovaný Ľ. W. sa na hlavné pojednávanie dňa 15.01.2019 nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil
chrípkou, k písomnému ospravedlneniu však nepriložil žiadnu lekársku správu, a preto súd za splnenia
zákonných podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

SvedkyňaG.Q.potvrdila,žeobžalovanýriadneneplatíbežnévýživnéaneuhradiljejanidlhnavýživnom.
Po vypočutí na hlavnom pojednávaní dňa 22.5.2018 jej zaslal 14.10.2018 poštovou poukážkou sumu
200 € a ako je uvedené v správe pre prijímateľa išlo o výživné za mesiac september a október. Okrem
toho jej exekútorský úrad X.. I. v septembri 2018 na účet zaslal sumu 2,79 € ako výživné a túto sumu

považuje za čiastočnú úradu dlhu za obdobie od júna 2018. Obžalovanému naďalej trvá povinnosť
platiť výživné na maloletú dcéru vo výške 100 €. Na obžalovaného podala nové trestné oznámenie,
pre neplnenie si vyživovacej povinnosť od júna 2018. Obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť ani v
období, kedy maloletá B. bola na základe rozhodnutia súdu zverená do výchovy a starostlivosti starým
rodičom. Pre neplnenie si vyživovacej povinnosti stará matka maloletej B. podala na obžalovaného
trestného oznámenie a tiež návrh na výkon exekúcie.

SvedkyňaH.Q. nahlavnompojednávanípotvrdila,žemal.B.Q.bolajejajejmanželovi,starýmrodičom,
zverená do výchovy a starostlivosti a obžalovanému Ľ. W. bola určená vyživovacia povinnosť. O vnučku
sa starali až do r. 2014, kedy táto bola zverená do výchovy svojej matky G. Q.. Ľ. W. dobrovoľne výživné
neplatil, a preto na neho podala trestné oznámenia a požiadala o výkon exekúcie, tiež poberal náhradné

výživné. Exekúciu vykonával najprv X.. W., potom X.. P. a teraz by ju mal realizovať X.. S., pretože X..
P. exekučný úrad zatvorila. Na Ľ. W. na základe jej trestného oznámenia bola podaná obžaloba a bol aj
odsúdený za neplnenie si vyživovacej povinnosti, čo mohlo byť v roku 2007.
Svedkyňa potvrdila, že na základe exekúcie jej v roku 2011 a 2012 exekútorský úrad od obžalovaného
vymohol časť dlhu na výživnom, o čom predložila súdu aj útržky poštových poukážok. Okrem toho

jej na účet exekútorský úrad X.. P. poukázal dňa 19.1.2018 sumu 159,36 €, 8.2.2018 sumu 126,22 €,
15.3.2018 sumu 371,78 €, 10.4.2018 sumu 348,86 €, 7.5.2018 sumu 484,97 €, 13.6.2018 sumu 198,10
€, 19.7.2018 sumu 117,50 €. Ďalšie peniaze jej neboli poukázané. Podľa svedkyne celý dlh na výživné za
obdobie, kedy bola mal. B. zverená do výchovy starým rodičom nebol uhradený ani formou exekučného
konania.

V rámci dokazovania súd prečítal listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené, že:
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 24/P/128/2014 zo dňa 17.2.2015 súd zveril maloletú B. Q. nar.
X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke G. Q. a otca Ľ. W. zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo
výške 100 € mesačne počnúc dňom 1.4.2014, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné

výživné za čas od 1.4.2014 do 28.2.2015 bolo vyčíslené na sumu 1.060,- €, ktorú súd povolil otcovi
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 € tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v
mesiacinasledujúcompoprávoplatnostirozsudku,podnásledkamistratyvýhodysplátok,zodôvodnenia
tohto rozsudku vyplýva, že obžalovaný súhlasil s výškou vyživovacej povinnosti 100 € mesačne,
- v exekučnom konaní č. EX3450/15 vedenom Exekútorským úradom X.. A. I. v prospech mal. B. Q.

v zastúpení matky G. Q. bol realizovaný výkon rozhodnutia od 5.4.2016, pričom z prehľadu peňažných
operácii (č.l. 303) a výpisu z účtu G. Q.( č.l. 238-243) bolo zistené, že exekútor bezhotovostným
prevodom poukázal na jej účet 5.4.2016 sumu 23,76 €, 13.6.2017 sumu 157,61 €, 14.7.2017 sumu
42,42 €, 17.8.2016 sumu 23,76 €,
- podľa ďalšieho prehľadu peňažných operácii (č.l. 302) obžalovaný G. Q. zaslal priamo poštovou

poukážkou 9.6.2016 sumu 40,- € , 25.1.2017 sumu 80,-€, 14.2.2017 sumu 40,- €, 13.3.2017 sumu 40,-
€, 19.6.2017 sumu 100,- €, 16.7.2017 sumu 100,- €, 11.9.2017 sumu 100,- €, 18.9.2017 sumu 300,-€,
16.1.2018 sumu 100,- €, 15.2.2018 sumu 100,- €, dňa 14.10.2018 sumu 200,- €
- podľa útržkov poštových poukážok predložených svedkyňou G. Q. (č.l. 236) obžalovaný jej zaslal
priamo poštovou poukážkou dňa 10.4.2017 sumu 40 €, 20.10.2017 sumu 100€, 21.11.2017 sumu 100

€, 14.12. 2017 sumu 100 €
-obžalovanýuzamestnávateľaScheidt&BachmannSlovenskos.r.o.pracovalod1.4.2017do26.6.2017,
kedy bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe nakoľko 12.6.2017 prestal chodiť do práce,
vyživovaciu povinnosť si nahlásil keď dňa 30.5.2017 im bol doručený exekučný príkaz na výživné, za
mesiace 05-06/2017 boli na účet Exekútorského úradu zaslané zrážky vo výške 280,93 €

-súdnaexekútorkaX..U.P.vexekučnomkonanímEX1106/07realizovalavýkonrozhodnutiavprospech
oprávnenej mal. B. Q. v zastúpení H. Q. voči povinnému Ľ. W., z peňažných operácií vyplýva, že zrážky
z pracovnej odmeny boli obžalovanému vykonávané počas výkonu trestu odňatia slobody a následne
v mesiacoch 11/12/2017 a 1/2/2018Obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je.
Z odpisu registra trestov bolo zistené, že doposiaľ bol 6 krát súdne riešený, pričom na tri odsúdenia

súd neprihliadol, pretože sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.
Rozsudkom Vojenského súdu Bratislava sp.zn. 3T/30/2004 zo dňa 23.2.2005 bol uznaný vinným z
trestného činu dezercie podľa § 282 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v
trvaní28mesiacovsozaradenímdoI.NVS,zvýkonutrestubolpodmienečneprepustenýdňa16.2.2006,
osvedčil sa v skúšobnej dobe podľa § 64 odsek 3 Trestného zákona

Z pripojených spisov Okresného súdu Nitra bolo zistené, že :
-rozsudkom sp.zn. 4T/96/2007 zo dňa 5.12.2007 bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188
odsek 1,2 písmeno c/, d/ Trestného zákona a zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno
a/, b/ Trestného zákona a z prečinu zanedbania povinnej výživy (dlh na výživnom na na mal. B. Q. za
obdobie od 1.2.2007 do 30.4.2007 vo výške 4.500,- Sk) podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a
bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 9 mesiacov so zaradením do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
- rozsudkom sp.zn. 4T/9/2009 zo dňa 18.2.2009 bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody
v trvaní 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
Z oboch postupne uložených nepodmienečných trestov bol podmienečne prepustený uznesením

Okresného súdu Trnava sp.zn. 3Pp/128/2013 zo dňa 28.10.2013 a bola mu určená skúšobná doba v
trvaní 6 rokov

Na základe aj doplneného dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav
veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
rozsudku a spáchal ho obžalovaný.

Podľa § 327 odsek 2 Trestného poriadku ak bol napadnutý rozsudok zrušený iba v dôsledku odvolania
podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho
neprospech.
Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/8/2018 zo dňa 26.9.2018 bol len na podklade odvolania
obžalovaného, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku zrušený rozsudok súdu

I. stupňa v tejto trestnej veci zo dňa 22.05.2018 sp.zn. 21T/129/2015 a podľa § 322 odsek 1 Trestného
poriadku bola vec vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejadnal a rozhodol.
Okresný súd v tomto skoršom rozsudku, s ohľadom na osobitnú povahu trestného činu zanedbania
povinnej výživy vyplývajúcu z § 122 odsek 13 Trestného zákona, pri ktorom ide o pokračovanie
(protiprávneho) konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd

druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu, protiprávnosť konania obžalovaného (spočívajúcu v
zavinenom neplnení si vyživovacej povinnosti) časovo skutok ustálil ako ukončený dňom vyhlásenia
rozsudku, t.j. dňom 22.05.2018.
Zásada upravená v § 327 odsek 2 Trestného poriadku pri opätovnom rozhodovaní o vine obžalovaného
bráni I. stupňovému súdu nie len z pohľadu právnej kvalifikácie ale aj skutkových okolností uznať vinu

obžalovaného spôsobom pre obžalovaného prísnejším t.j. oproti skoršiemu rozsudku v skutku časovo
posunúť neplnenie vyživovacej povinnosti do dňa 15.1.2019 (vyhlásenie rozsudku po doplnenom
dokazovaní) a v nadväznosti na to bráni upraviť aj výšku dlhu na výživnom.

Na základe vykonaného dokazovania však súd korigoval výšku výživného na sumu 3.372,45 €, čo však

nie je v rozpore so zásadou upravenou v § 327 odsek 2 Trestného poriadku.

Súd mal jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy, a preto bol skutok právne kvalifikovaný podľa
§ 207 odsek 1 odsek 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona, keďže obžalovaný si najmenej tri mesiace

v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom vydal oprávnenú osobu do
nebezpečenstva núdze a trestný čin páchal po dlhšiu dobu (§ 138 písmeno b/ Trestného zákona) a to
viac ako štyri roky. Z tohto dôvodu súd upravil aj právnu kvalifikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty oďalší kvalifikačný znak, spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, keďže
obžalovaný na prísnejšiu právnu kvalifikáciu bol včas písomne upozornený.

Zo spisu vyplýva, že obžalovaný sa už viackrát z rôznych dôvodov na pojednávanie nedostavil, okrem
iného aj preto, že mienil dlh na výživnom zaplatiť. Obžaloba bola podaná na súd dňa 23.12.2015.

Obžalovaný k veci bol vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 1.2.2018, kedy na svoju obranu uviedol,
že výživné nemal z čoho platiť, lebo nemal stále zamestnanie, čo však nie je skutočnosť, ktorá by bola

spôsobilávyviniťhospodobžaloby,pretoženiejeprávneopodstatnená.Preosobu,ktorámávyživovaciu
povinnosť, vyplývajúcu zo Zákona o rodine, určenú, čo do výšky a čo do spôsobu platenia právoplatným
rozsudkom súdu, nemôže slúžiť na ospravedlnenie neplnenia tejto povinnosti skutočnosť, že ju „nemá
z čoho platiť“.

Z výpovede svedkyne G. Q. bolo preukázané, že obžalovaný si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť na

svoju maloletú dcéru po zverení do jej opatery a starostlivosti a vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil
ani v čase, keď jej dcéra bola zverená do výchovy a opatery starým rodičom. Preto podala návrh na
výkon rozhodnutia, ktorý realizuje exekútorský úrad X.. A. I.. Z výpovede tejto svedkyne ako aj svedkyne
H. Q. bolo preukázané, že ak by matke maloletého dieťaťa finančne nepomáhali rodičia a nebolo jej
priznané náhradné výživné, maloletá by trpela núdzu.

Okrem toho zo spisového materiálu mal súd preukázané, že obžalovaný bol v prípravnom konaní
písomne upozornený na možnosť zaplatenia dlhu na výživnom vo výške 1660 € vyčísleného ku dňu
21.8.2015 a v prípade uhradenia dlhu na zánik trestnosti podľa § 86 Trestného zákona. Obžalovaný
túto možnosť v prípravnom konaní nevyužil, a preto na neho bola dňa 23.12.2015 podaná obžaloba s

vyčíslením dlhu na výživnom sumou 1.860 €. Po nariadení hlavného pojednávania bolo toto opakovane
odročené pre záujem obžalovaného zaplatiť dlh na výživnom. Obžalovaný o možnosti využitia účinnej
ľútosti bol poučený aj samosudkyňou v predvolaní na hlavné pojednávanie nariadené na 1.2.2018.
Týmto je možné konštatovať, že obžalovaný možnosť zániku trestnosti činu nevyužil, či už v prípravnom
konaní, kedy dlh na výživnom bol podstatne nižší, a ani po podaní obžaloby keď viackrát na hlavnom

pojednávaní osobne alebo písomne sa vyjadril, že dlh chce uhradiť, čo urobil iba čiastočne, a preto dlh
narástol ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 22.5.2018 na sumu 3.372,45 €.
Aj táto skutočnosť preukazuje to, že obžalovaný k svojej zákonnej povinnosti pristupoval ľahostajne. Zo
zamestnania, v ktorom mal uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú od 1.4.2017 do 31.12.2017 bol
prepustený v trojmesačnej skúšobnej dobe, pretože sa do práce nedostavil, a tým mal súd preukázané,

že sám sa dobrovoľne zbavil výhody zamestnania a možnosti si v plnej výške pravidelne platiť výživné
a splácať zaostalé výživné.

Obžalovaný dňa 14.10.2018 poštovou poukážkou zaslal G. Q. sumu 200 € ako výživné za mesiace
september a október, túto sumu však súd neodpočítal už od ustáleného dlhu preto, že sám obžalovaný

deklaroval na šeku že peniaze sú určené na výživné za mesiac september a október a jednak preto, že
aj svedkyňa tieto peniaze považovala za úhradu bežného výživného .

Usvedčujúce výpovede svedkýň súd vyhodnocoval v kontexte ďalších dôkazov. Aj z právoplatného
rozhodnutia súdu obžalovaný vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená, a vedel aj to, komu, kedy,

koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak nerobil. Okrem toho, obžalovaný
za neplnenie vyživovacej povinnosti už raz súdom bol potrestaný, a preto vedel, že svojím konaním
môže porušenie trestného zákona spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Z tohto
dôvodu (na rozdiel bez označenia zavinenia v právnej vete obžaloby) bol obžalovaný uznaný vinným
z úmyselného prečinu zanedbania povinnej výživy.

Aj zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že obžalovaný v priebehu žalovaného obdobia
síce bol zamestnaný u rôznych zamestnávateľov, napriek tomu si vyživovaciu povinnosť riadne a včas
neplnil.
Súd preto nemal žiadne pochybnosti o dobe neplnenia vyživovacej povinnosti, ktorú ustálil na obdobie

od 1.4.2014 až do vyhlásenia rozsudku t.j. do 22.5.2018, za ktoré mu dlh narástol na sumu 3.372,45
€. Súd pri tom vychádzal z celkovej sumy, ktorú mal ako výživné obžalovaný zaplatiť (4.960 €), ktorú
zaplatil sám (1.340 €) a ktorú vymohol exekútor (247,55 €)Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd obžalovanému priznal jednu
spočívajúcu v priznaní a oľutovaní spáchaného trestného činu (písmeno l/), a zistil jednu priťažujúcu
okolnosť v zmysle § 37 písmeno m/ Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený.

Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, ako aj všetky
okolnosti prípadu, osobu obžalovaného, dobu neplnenia vyživovacej povinnosti a predovšetkým to,
že prejednávaný trestný čin spáchal v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody, dospel k záveru, že iný druh trestu ako nepodmienečný (§ 49 odsek 2 Trestného
zákona) neprichádza do úvahy a účel trestu bude dosiahnutý jedine uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, a to v dolnej polovici zákonnom stanovenej trestnej sadzby (1

rok až 5 rokov), z dôvodu vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa názoru
súdu nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený preukázateľne
neviedol k jeho náprave a nebol pre neho ani dostatočnou výstrahou, zvlášť s poukazom na špeciálnu
recidívu, keď už bol za rovnaký trestný čin odsúdený. Obžalovaný v podstatne krátko po prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody (28.10.2013) od 1.4.2014 si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť, čím sa

dopustil spáchania trestného činu počas plynutia skúšobnej doby.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin, na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona).

Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že zabráni
mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu , a súčasne odradí iných
od páchania trestnej činnosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo
zrejmé, ktorejčastisarozsudoknapádaaakéchybysavytýkajúrozsudkualebokonanie,ktorérozsudku
predchádzalo.