Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/162/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211129
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316211129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q. X, zastúpeného Ivanom Chvostekom, advokátom, so sídlom v Humennom, Štefánikova 17 proti
žalovanému Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpenému AK Antol, s.r.o.,
Kupeckého 72, Pezinok, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 15.5.2018 č. k. 10C/151/2016 - 50
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 25.2.2013, ako aj 6.12.2013, obe uzatvorené
medzi stranami sporu. Priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu boli zatvorené zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a teda spotrebiteľské zmluvy, súčasťou ktorých bola aj dohoda o zrážkach

zo mzdy. Znenie dohôd bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalovaného a žalobca nemal
možnosť nijakým spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť. Opak žalovaný v konaní nepreukázal. Uvedenie
dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvniť a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej
exekúcie majetku spotrebiteľa, hodnotil súd ako neprijateľný a zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolností
nemieni poskytnúť ochranu. Ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a
obchádza ho, ide o neplatný právny úkon. Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne

do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Aj keď zákon nevylučuje
uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, túto je nutné vždy posudzovať vo vzťahu k základnému právnemu
vzťahu,ktorýmbolouzatvoreniezmluvyorevolvingovomúvere.Dohodaozrážkachzomzdyjesúčasťou
zmluvy o úvere, a to v oboch prípadoch a bola podpísaná v rovnaký deň. Aj z toho vyplýva, že boli
vzájomne podmienené, pričom formulácia uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená
jednostranne v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má
byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Výslovne to zákonodarca vyjadril aj novele zákona č. 250/2007 Z.z. v § 5a, keď od
1. 5. 2014 nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy v prospech predávajúceho, s výnimkou prípadu jej uzatvorenia vo
formeosobitnejlistiny,akspotrebiteľbolpoučenýodôsledkochjejuzavretiaamalmožnosťjuodmietnuť.Preto žalobu považoval za dôvodnú, vyhovel jej a o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba
bola zamietnutá. Uplatnil si náhradu trov konania. Zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy v oboch
prípadoch bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
Poukazuje na § 551 Občianskeho zákonníka. Má za to, že dohoda spĺňa všetky zákonné atribúty
povinné pre uzatvorenie tohto zabezpečovacieho inštitútu. Žalovaný náležite poučil žalobcu ohľadom

možnosti uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej realizácia mala byť prípustná až okamihom
porušenia podmienok splácania úveru a žalobca na znak akceptácie zmluvných podmienok slobodne
a vlastnoručne podpísal zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Nakoľko
žalobca hrubo porušil podmienky splácania úveru, žalovaný postupoval podľa vopred dojednaných
zmluvných podmienok a pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy. V čase uzatvorenia dohody
o zrážkach zo mzdy nebol účinný žiaden právny predpis, ktorý by ustanovoval povinnosť uzatvárania

dohôd o zrážkach zo mzdy individuálne. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko § 5a
zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť 1.5.2014 a nemožno ho aplikovať v prejednávanej
veci.Tvrdí,žedohoduozrážkachzomzdyuzatvorilsožalobcomslobodneavážne,žalobcabolpoučený
o dôsledkoch jej uzatvorenia a na znak jej akceptácie zmluvu aj vlastnoručne podpísal. K realizácii
dohody o zrážkach zo mzdy došlo až v okamihu, kedy žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce

zo zmluvy o úvere, čím vzniklo právo žalovanému, aby využil tento zákonný zabezpečovací inštitút
na uspokojenie svojej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Žalobca počas čerpania úveru zo
zmluvy o úvere nespochybnil akékoľvek ustanovenia zmluvy o úvere. V zmysle týchto dôvodov navrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobca navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukazuje na to, že v prejednávanej veci
môže nastať situácia, v ktorej si veriteľ vymôže celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z
dlžníkovej mzdy a tieto prostriedky môžu značne prevyšovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný
zaplatiťprináležitomsúdnompreskúmanínekalostiustanovenízmluvyospotrebiteľskomúvere.Dohoda
o zrážkach zo mzdy tak môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže

inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej
je založená na nekalých podmienkach.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného opodstatnené nie je.

6. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje
hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút

prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak
všakexistuječoilenhrozbavymoženianečestnéhoplnenia,jedôvodchrániťspotrebiteľapredhroziacim
rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške,
nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné,
kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

7. V konaní nebolo sporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy o úvere
zo dňa 6.12.2003 v bode 4.9 tejto zmluvy a súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 12.3.2013 v bode 4.8. Ide o
formulárové zmluvy, ktorých znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa ako dodávateľa a žalobca
nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmlúv.

8. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).

9. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možnépreveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím

na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

10. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez

súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

11. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

12. Na týchto záveroch nič nemení ani to, že v čase uzatvárania zmlúv o úvere ust. § 5a ods. 1 písm.
a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ešte nebolo súčasťou právneho poriadku. Existovali
totiž aj ďalšie ustanovenia ukladajúce určité povinnosti dodávateľom v spotrebiteľských vzťahoch.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý aj v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa podľa

§ 4 ods. 8 tohto právneho predpisu rozumelo najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.

15. Neposkytnutie základných informácií o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a jeho dôsledkoch
nemožno hodnotiť inak, ako porušenie zákazu konať v rozpore s dobrými mravmi, čo aj pred účinnosťou
§ 5a zákona č. 250/2007 Z.z. spôsobovalo neplatnosť takéhoto právneho úkonu (§ 39 OZ). Žalovaný ako
poskytovateľ úverov mal povinnosť poskytnúť žalobcovi jasné a zrozumiteľné informácie o dôsledkoch

uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, najmä za situácie, ak na základe takéhoto zabezpečovacieho
inštitútu sa mohli vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky uplatňované zo zmluvy
o úvere preskúmané súdom.

16. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správne.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP.Vzhľadomnavýsledokodvolaciehokonaniamážalobcavovzťahukžalovanémunároknanáhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením postupom podľa
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).