Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210463
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317210463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej M.
G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 536,89 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 5Csp/309/2017-114 zo dňa 09. októbra 2018,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 187,35 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo
sumy 32,69 eur od 29.12.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 38,98 eur od 26.01.2016 do
zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 38,98 eur od 26.02.2016 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 38,98 eur
od 30.03.2016 do zaplatenia, 5% ročne zo sumy 37,72 eur od 26.04.2016 do zaplatenia, v lehote do 15

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 524 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2,

§ 544 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 44 ods.
1, 2, 4, 9, § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, smernica Rady 93/13/EHS, § 255 ods. 1, 2,
§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu spoločnosť N. Y., a.s. a žalovaná uzavreli
dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX L. o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých
sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej elektronické telekomunikačné služby
prostredníctvom zvoleného programu. V tých istých dňoch strany sporu uzatvorili aj Dodatky k zmluvámo poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých právny predchodca žalobcu zabezpečil žalovanej
predaj mobilného telefónu za kúpnu cenu 9,- Eur a 19,- Eur s tým, že neakciová cena týchto telefónov
by bola 79,- Eur a 229,- Eur. Žalovaná sa zaviazala k viazanosti na obdobie 24 mesiacov, zmluvná

pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) je 120,- Eur a 330,- Eur. Bližšie podmienky
zmluvy boli upravené vo Všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti
N. Y., a.s., a v Cenníkoch. Faktúrami bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval
žalovanej mesačné poplatky za hlasové a nehlasové služby vo výške 187,35 Eur. Zároveň žalovanej
bola vyfakturovaná aj zmluvná pokuta, a to faktúrou splatnou zo dňa 25.10.2016 vo výške 349,54 Eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, Dodatkom č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
a Prílohami, spoločnosť N. Y., a.s., postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto
konania, na žalobcu. Výzvou k úhrade dlhu zo dňa 17.10.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu
celkovej sumy vo výške 745,17 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danej veci mal dostatočne preukázané, že medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou boli uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle
Zákonaoelektronickýchkomunikáciách.Predmetnézmluvyvrátaneichdodatkovjepotrebnépovažovať
aj za spotrebiteľské zmluvy a je potrebné na nich aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj
Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., ako aj smernicu Rady č. 93/13/EHS. Žalobca postavenie
žalovanej ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na uvedenú zmluvu je tak potrebné prednostne

aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 187,35 Eur,
keďže právny predchodca žalobcu dodal služby a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 187,35 Eur neuhradila. Preto súd žalobe v časti zaplatenia
ceny za dodané služby vo výške 187,35 Eur vyhovel, pretože žalovaná ako účastník má povinnosť
zaplatiť cenu služieb. Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením záväzku vo

výške 187,35 Eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. V danej veci si žalobca
uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 349,54 Eur. Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadom
zmluvnej pokuty medzi stranami sporu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovanej, ako to predpokladá ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na právach,

ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Okrem uvedeného, dojednanie o
zmluvnej pokute je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a teda je sporná aj skutočnosť,
či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu,
keďže mal záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené
dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty

preto nie je možné, podľa názoru súdu, považovať ani za individuálne dojednané v zmysle ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z týchto dôvodov mal súd za to, že žalobca nemá nárok na zmluvnú
pokutu vo výške 349,54 Eur a ani úrok z omeškania z uvedenej sumy.

5. O trovách konania rozhodol tak, že súd vyhovel v časti o zaplatenie 187,35 Eur, čo na jednej strane

predstavuje úspech žalobcu a na druhej strane neúspech žalovanej. V prevyšujúcej časti o zaplatenie
349,54 Eur žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej a na druhej strane neúspech žalobcu. Z
uvedeného výsledku konania vyplýva, že v konaní bola úspešnejšia žalovaná, ktorej by patrila náhrada
trov konania. Žalovaná so však náhradu trov konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli.
Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že právny
predchodca žalobcu a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia
záväzkuviazanosti,ktorýjedefinovanývbode3.Dodatku.Žalovanásadostaladoomeškaniasplatením

faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku,
ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že
žalovaná porušila svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzala
faktúry za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaná uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom
nerozporovala a ani nepreukázala. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil.

Namietal, že súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine,
keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti. Poukázal na to,
že dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody. Ďalej nesúhlasil
s názorom súdu, že zmluvná pokuta nie je v danom prípade výsledkom individuálneho dojednaniaúčastníkov.Malzato,žespôsob,akýmdošlomedzistranamikdohodeozmluvnejpokute,jeindividuálne
dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná mala možnosť vybrať si
mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je

logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Uviedol, že doposiaľ z rozhodovacej praxe súdov nevyplynul
konkrétny príklad toho, čo považujú za individuálne dojednanie zmluvných podmienok. Zdôraznil, že
žalovanej bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli
od doby viazanosti, a to vrátané dní, počas ktorých bola žalovaná ešte pripojená. Zmluvná pokuta bola v
Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu

preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie žalobe o zaplatenie 349,54 Eur, resp. ho zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 zákona č. 160/215 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo

7/2010).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským
v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb sú
štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami, kde právny predchodca žalobcu vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb boli síce uzatvorené podľa zákona č. 351/2011 Z. z.o elektronických komunikáciách, avšak odvolací súd uvádza, že aj takéto zmluvy možno považovať za
spotrebiteľské.

15. Obdobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané uzatvorenie
Zmlúv o poskytovaní verejných služieb a Dodatkov k zmluvám medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou, pričom právnym predchodcom žalobcu, boli vyfakturované žalovanej mesačné poplatky vo
výške 187,35 Eur, ktoré však žalovaná neuhradila, a tak sa následne dostala aj do omeškania s platením
uvedenej sumy. Súd prvej inštancie tak správne rozhodol, keď zaviazal žalovanú na úhradu sumy 187,35

Eur spolu z úrokom z omeškania za poskytnuté služby.

16. Vo vzťahu k zmluvnej pokute, odvolací súd uvádza, že zmluvná pokuta predstavuje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré
na seba zmluvou prevzali, a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej
strane škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný

svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany
účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve
nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti.
Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky
sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať

účinky záväzku akcesorického.

17. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatkom k zmluvám bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter tohto
dojednania a jeho začlenenia v texte Dodatkov zmlúv, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná

pokuta nebola dojednaná individuálne ani v jednom pírpade. O takéto individuálne ustanovenie by
sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O
individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku
(jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v
zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia

aj neustále opakované tvrdenia, že žalovaná mala možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým
záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca
„efekt bludiska ďalších záväzkov“. Žalobca vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, teda platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú
podmienku.

18. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§544ods.1Občianskehozákonníkaaodspotrebiteľskýchzmlúv,ktoréakotypovézmluvysúuzatvárané
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

19. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.
Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch.
Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu

a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej
zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre
posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej

neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

20. Vo vzťahu k degresívnej zmluvnej pokute odvolací súd uvádza, že sankcia spočívajúca v degresívnej
zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru
porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej

ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby
nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť
bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj
k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát apod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň
nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a
výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom

úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov.

21. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva
služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo
sociálna situácia donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje
cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje
možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia
pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k
úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej
a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj

so sadzbami DPH. Popri tom mal právny predchodca žalobcu ako operátor mnoho iných možností
ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“ nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo
rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilných
zariadení, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné
komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v

podobe dodatočného účtovania DPH, či vymáhanie nárokov.

22. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa
alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ

však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov,
najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorí od
počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú povinnosť,
pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných ustanovení,
nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám a preberal by rolu

určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti s
aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

24. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom
a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch.

25. Hoci odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v

občianskoprávnych vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa
spotrebiteľov, nezistil okolnosti, ktoré by ho prinútili zmeniť názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých
rozhodnutiach s obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích súdov,
napríklad aj ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokute.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol žalobcu v časti
požadovania zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 349,54 Eur a úrokov z omeškania z uvedenej sumy.

27. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny
súvisiaci výrok o trovách konania.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V
odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho

konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn.
6Cdo/544/2015.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).