Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 17, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717010301
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7717010301.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce- senát v zložení - predseda senátu JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. a prísediaci

Mária Söčová a Anna Kolesnáčová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm.c/ Tr.por oslobodzuje obžalovaných

1/ K. F., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom E. XXX, živnostníka,

2/X. nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom E. XXX, bez pracovného pomeru,

3/J. A., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom F., M. U. XXXX/X, bez pracovného pomeru,

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm.a/, ods. 4 písm.b/ Tr.zák. na tom skutkovom základe,

v presne nezistenom čase v noci z 22.07.2016 na 23.07.2016 v obci E., okres F. v areáli
poľnohospodárskeho družstva spoločnosti T., a.s., V. č. XXXX, K., prišli k uzavretému kravínu č. 5 odkiaľ

vybrali z pántov vchodové vráta, následne vošli do kravína a odcudzili 4 ks kráv, čím pre poškodenú
spoločnosť T., a.s., V. XXXX, K., D. : XXXXXXXX bola spôsobená škoda krádežou vo výške 6000 €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. odkazuje poškodeného T., a.s., V. XXXX, K., D.: XXXXXXXX s nárokom ma
náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal Okresnému súdu Michalovce obžalobu na
obžalovaných K. F., X. F. a J. A. zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm.a/, ods. 4 písm.b/ Tr.zák.
na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol zistený nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný K. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a následne poprel spáchanie trestného
činu, pričom zároveň uviedol, že kritického dňa kravy nekradol, avšak má vedomosť, že v predmetnom

objekte majú kradnúť kravy nejakí cigáni z L..
Obžalovaný X. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a následne poprel spáchanie trestného
činu, pričom zároveň uviedol, že poškodený P. mal stále problémy s krádežami kráv, avšak nevedel
uviesť kto ich kradne.Obžalovaný J. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a následne poprel spáchanie trestného
činu, pričom zároveň uviedol, že kritického dňa nebol na družstve v obci E..
Všetci traja obžalovaní zároveň vo svojich výpovediach priznali, že dňa 4.8.2016 boli prichytení pri

krádeži kráv, za čo boli aj odsúdení.
Poškodený D.. P. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že kritického dňa videl päť osôb
kradnúť kravy ako ich z maštale vytiahli dvakrát po dve, naložili na dodávkové vozidlo a niekde odviezli,
pričom opoznal obžalovaných F. a F. a tretieho obžalovaného neopoznal.
Poškodený Ing. P. P. vo svojich svedeckých výpovediach z prípravného konania z 5.8.2016 a 3.10.2016,

ktoré boli prečítané na základe návrhu obhajoby na hlavnom pojednávaní uviedol, že o krádeži štyroch
kusov kráv sa dozvedel dňa 26.7.2016 v skorých ranných hodinách na základe telefonického rozhovoru
zootechničky Ing. Q., pričom presný čas krádeže nevie uviesť.
Na otázku obhajcu prečo najprv vypovedal, že o krádeži kráv sa dozvedel od zootechničky pani Q.
a neuvádzal polícii, že mal vidieť obžalovaných pri krádeži, poškodený uviedol, že predtým vypovedal
tak lebo tak vypovedal, polícii nedôveroval a aj z tohto dôvodu nekontaktoval políciu, keď mal vidieť

kradnúť kravy obžalovaných, pričom na poslednom hlavnom pojednávaní uviedol, že on nevidí rozpor
vo svojej výpovedi z hlavného pojednávania a prípravného konania pretože on na hlavnom pojednávaní
len detailizoval svoju predchádzajúcu výpoveď.

Na otázku obhajcu prečo podal trestné oznámenie až dva týždne po skutku, ktorý mal podľa jeho

zmenenej výpovede vidieť, poškodený uviedol, že túto skutočnosť nehlásil polícii lebo táto by nič
nevyšetrila. Na ďalšiu otázku obhajcu, aby sa vyjadril k času kedy mal vidieť obžalovaných kradnúť
kravy, poškodený uviedol, že nevie uviesť čas. Takisto nevie uviesť kam odviezli obžalovaní na dvakrát
kravy ani ako dlho boli preč medzi odvozom prvých dvoch kráv a ďalších dvoch kráv a taktiež nevedel
sa vyjadriť k tomu prečo on mal vidieť päť osôb kradnúť kravy a policajti len tri osoby.

Svedok F. K. policajt vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe informácie o
príprave na odcudzenie kráv v E. prišli spolu s kolegom Q. vo večerných hodinách k zadnej maštali kde
sa skryli a videli ako obžalovaní F., F., A. vyviedli jednu kravu, ktorú neskôr pravdepodobne nakladali do
auta pretože počuli reťaze ako keď sa krava nakladá do nejakého auta a po odvezení kravy nákladné

autoponejakomčaseprišlonaspäťaznovapočulibučaniekravyanakladaniedovozidla,pričomsvedka
P. na mieste nevidel. Na otázku obhajcu prečo nevykonali služobný zákrok svedok uviedol, že bolo to
z operatívneho hľadiska, keďže tam bola tma a ak by obžalovaní začali utekať, tak by zásah nemusel
byť úspešný. Zároveň uviedol, že ďalších policajtov aj keď mal pri sebe mobil nevolal, pretože by bolo
možné počuť jeho hlas a hliadku ktorá ich priviezla do E. nechcel volať, pretože bola tma a bol by to

pre nich problém s orientáciou.
Svedok F. K. vo svojich svedeckých výpovediach z prípravného konania z 5.8.2016 a 12.9.2016, ktoré
boli na základe návrhu obhajoby prečítané na hlavnom pojednávaní neuvádzal, aby bol kritického dňa
t.j. z 22.7. na 23.7.2016 svedkom krádeže nejakých kráv.
Svedok na otázku obhajoby prečo nevypovedal vo svojich svedeckých výpovediach z 5.8. a 12.9.2016,

že videl krádeže kráv uviedol, že sa ho na to nepýtali.
SvedokK.Q.-policajtvosvojejvýpovedinahlavnompojednávaníuviedol,žekritickéhodňaichpolicajná
hliadka spolu s kolegom odviezla na družstvo v E., pretože ako operatívci mali informácie o chystanom
kradnutí kráv a po príchode k maštali uvideli obžalovaných vyvádzať z maštale kravu, ktorú neskôr akoby
nakladali do auta, potom ju odviezli preč, oni ostali čakať na mieste činu a potom po nejakom čase

znova auto prišlo a znovu policajti počuli bučanie a búchanie po krave, pričom o skutočnosti prečo idú na
družstvo povedali aj policajnej hliadke, pričom oni samotní o tom museli vedieť, pretože o krádeži kráv
sa veľa rozprávalo. Zároveň uviedol, že policajný zákrok nevykonali lebo mohlo dôjsť k jeho zmareniu a
za kríkmi mohli byť ďalšie osoby, keďže nevedeli koľko osôb ešte v kríkoch je.
Svedok K. Q. vo svojich svedeckých výpovediach z prípravného konania z 5.8.2016 a 19.9.2016, ktoré

boli na základe návrhu obhajoby prečítané na hlavnom pojednávaní neuvádzal, aby bol kritického dňa
t.j. z 22.7. na 23.7.2016 svedkom krádeže nejakých kráv.
Svedok na otázku obhajoby prečo nevypovedal vo svojich svedeckých výpovediach z 5.8. a 12.9.2016,
že videl krádeže kráv uviedol, že sa ho na to nepýtali a následne uviedol, že pre odstup času sa k tomu
už nevie vyjadriť.Svedkovia F. V., F. G., X. P. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní popreli, aby chodili kradnúť
kravy od poškodeného na družstvo v obci E..
Svedkovia T. F., X. F., V. X., M. U., F. F. vo svojich svedeckých výpovediach z prípravného konania, ktoré

boli prečítané na hlavnom pojednávaní popreli, aby kradli kravy z družstva v obci E..
Ing. F. Q. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní
uviedla, že krádež kráv zistili dňa 23.7.2016 v doobedňajších hodinách a túto skutočnosť hneď nahlásila
poškodenému Ing. P. a následne na jeho pokyn aj na políciu, pretože jej stále poškodený hovoril, že keď
zistí krádeže tak má túto skutočnosť oznámiť polícii.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo 4.8.2016 vyplýva, že poškodený Ing. P. P. podal trestné oznámenie
polícii, pričom do zápisnice uviedol, že dňa 25.7.2016 mu v ranných hodinách telefonovala zootechnička
Ing. Q., ktorá mu oznámila krádež kráv na družstve.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie je zrejmé miesto - družstvo v obci
E. na ktorom došlo k odcudzeniu kráv.
Z vyčíslenia škody vyplýva, že krádežou šesť kusov kráv bola spôsobená pre poškodeného škoda vo

výške 9.000€.
Obžalovaný K. F. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, je živnostník, doposiaľ bol jedenkrát
súdne trestaný, naposledy rozsudkom OS Michalovce sp.zn. 4T 141/2016 z 24.11.2016 pre trestný čin
podľa § 212 ods. 1,3 písm.a/, ods. 4 písm.b/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 36 mesiacov.

Obžalovaný X. F. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, je bez pracovného pomeru, doposiaľ bol
trikrátsúdnetrestaný,naposledyrozsudkomOSMichalovcesp.zn.4T141/2016z24.11.2016pretrestný
čin podľa § 212 ods. 1,3 písm.a/, ods. 4 písm.b/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov.
Obžalovaný J. A. nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený, bez pracovného pomeru. Doposiaľ bol trikrát

súdne trestaný, naposledy rozsudkom OS Michalovce sp.zn. 4T 141/2016 z 24.11.2016 pre trestný čin
podľa § 212 ods. 1,3 písm.a/, ods. 4 písm.b/ Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 36 mesiacov.

Vyhodnotením dôkazov, získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne v zmysle § 2 ods. 12
Tr. por. dospel súd k záveru, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach ako nositeľ dôkazného
bremena neuniesol na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórneho procesu dôkazné bremeno a
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, aby obžalovaní K. F., X. F. a J. A., ktorí svojím
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods.1,3 písm.a, ods. 4

písm.b/ Tr.zák. po objektívnej a subjektívnej stránke- nepreukázal, aby to boli práve obžalovaní F., F.
a A., ktorí kritického dňa odcudzili štyri kusy kráv z družstva v obci E. a preto súd postupoval podľa §
285 písm.c/ Tr.por. a obžalovaných spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože nebolo dokázané, že
skutok spáchali obžalovaní.

Súd môže oprieť výrok o vine obžalovaného len za predpokladu, že existuje súhrn priamych aj
nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím neporušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, navzájom
sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti,
že z nich možno vyvodiť len jediný záver o vine a súčasne tieto dôkazy musia vylúčiť možnosť iného
záveru,pričomnazákladevykonanýchdôkazovvtejtosúdnejveciniejemožnévyvodiťlenjednoznačný

záver o vine obžalovaných, pretože existujú pochybnosti o vine obžalovaných zo spáchania trestnej
činnosti pre ktorú na nich bola podaná obžaloba, na základe ktorých nie je vylúčené, že žalovaného
trestného činu sa mohli dopustiť aj iné osoby.

V uvedenom prípade bola podaná obžaloba na obžalovaných pre trestný čin, ktorý je uvedený v

obžalobe, hlavne na základe svedeckých výpovedí poškodeného Ing. P. P. a svedkov F. K. a K. Q..

Súd vyhodnotiac výpovede poškodeného Ing. P. P. a svedkov- policajtov F. K. a K. Q. dospel k
záveru, že ich výpovede na hlavnom pojednávaní sú nedôveryhodné a nie je vylúčené, že tieto
výpovede na hlavnom pojednávaní sú vymyslené za účelom usvedčenia obžalovaných zo spáchania

trestnej činnosti. Súd samozrejme nemôže vylúčiť, že títo obžalovaní nespáchali uvedený trestný čin
v kritickom čase ,avšak na základe rozporuplných výpovedí vyššie uvedených svedkov na hlavnom
pojednávaní, resp. prípravnom konaní a nimi logicky neodôvodnených zmien výpovedí nie je možné
uznať obžalovaných vinnými zo spáchania žalovaného trestného činu.Súd poukazuje na tú skutočnosť, že poškodený Ing. P. v trestnom oznámení zo dňa 4.8.2016 uviedol, že
o odcudzení kráv sa dozvedel v ranných hodinách od zootechničky Ing. Q., pričom nevedel ani uviesť

presný čas krádeže a následne bol vypočúvaný k tomuto skutku pre ktorý bola na obžalovaných podaná
obžaloba ešte dňa 5.8.2016 a 3.10.2016 v prípravnom konaní, pričom znova uviedol, že o krádeži kráv
sa dozvedel od zootechničky, ktorá mu telefonicky volala a presný čas krádeže nevie uviesť.

Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že aj svedkovia F. K. a K. Q. boli vypočúvaní dvakrát v

prípravnom konaní a to konkrétne 5.8.2016 a 12.9.2016 (K.) a 5.8.2016 a 19.9.2016 (Q.), pričom
vo svojich výpovediach ako svedkovia neuvádzali žiadne skutočnosti spočívajúce v tom, aby videli
obžalovaných kradnúť kravy.

Súd považuje za nelogické, aby poškodený, ktorý vidí ako mu z jeho objektu kradnú kravy, následne na
polícii túto skutočnosť neoznámi a spomenie si na to až po štyroch mesiacoch, že on predsa len videl v

kritický deň páchateľov a to aj napriek tomu, že predtým pri podaní trestného oznámenia a následných
dvoch výsluchoch výsluchoch uvádza, že o krádeži sa dozvedel len od svojej zootechničky, pričom čas
krádeže nevie uviesť.
Súd taktiež považuje za nelogické, aby dokonca policajti, ktorí majú chrániť majetok, či už fyzických
alebo právnických osôb po tom, čo videli páchateľov kradnúť kravy z cudzieho objektu, aby na mieste

činu nezasiahli, aby nezavolali pomoc hliadky, ktorá ich priviezla na miesto činu, aby túto skutočnosť
neoznámili operačnému dôstojníkovi, aj keď majú pri sebe mobil, aby následne o tejto skutočnosti
nevypovedali aj napriek tomu, a že boli vypočúvaní v spojenej trestnej veci na polícii s ďalším skutkom
dokonca dvakrát a takéto konanie z ich strany je nelogické aj z toho dôvodu, že v inom prípade,
keď prichytili týchto obžalovaných pri kradnutí kráv, tak aj pomocou zavolaných posíl proti páchateľom

zasiahli a ich zadržali.
A následne si po určitom čase zhodou okolností rovnako, ako poškodený spomenú na to, že aj oni videli
kritického dňa páchateľov trestnej činnosti, ale nezasiahli napriek tomu, že boli ozbrojení ani nezavolali
pomoc, dokonca páchateľov mali nechať odviesť kravy bez toho, aby o tom informovali buď operačného
dôstojníka, alebo členov hliadky, ktorá ich priviezla na miesto činu a ďalej čakali, či sa náhodou nevrátia

znova pre ďalšie kravy.

Súd naviac poukazuje na zásadný rozpor aj vo výpovediach poškodeného Ing. P. a svedkov K. a Q.
spočívajúci v tom, že poškodený P. mal údajne vidieť piatich páchateľov trestnej činnosti a svedkovia
K. a Q. len troch páchateľov trestnej činnosti.

Súd predpokladá a v drvivej väčšine prípadov to tak je, že ak by poškodený videl páchateľov trestnej
činnosti, tak buď by priamo zasiahol, alebo by trestnú činnosť hneď oznámil minimálne telefonicky
polícii. Ak by túto skutočnosť neoznámil hneď polícii, tak by nasledujúceho dňa podal na polícii
trestné oznámenie. Ak poškodený neoznámi hneď polícii páchateľov trestnej činnosti, neoznámi ich

ani nasledujúci deň, neoznámi ich ani o 2 týždne pri podávaní trestného oznámenia, neoznámi ich
ani pri ďalších 2 svedeckých výpovediach pred políciou, tak súd považuje za logické, že sú minimálne
vážne pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti následnej zmeny výpovede takéto svedka, ktorý po
už spomínaných úkonoch v rámci prípravného konania, v rámci ktorých neuvádzal, aby bol svedkom
páchania trestnej činnosti, zrazu tvrdí, že on vlastne bol svedkom, ale neoznámil to polícii, lebo jej

nedôveruje. Poškodený teda neoznámil dôležité skutočnosti po krádeži kráv polícii, ktorej nedôveruje,
aby následne po niekoľkých mesiacoch už tej istej polícii oznámil tie isté dôležité skutočnosť.

Súd s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti opätovne konštatuje, že na základe takýchto
nedôveryhodných, rozporuplných dôkazov pri ktorých nie je úplne vyvrátená ani možnosť, že tieto

následné výpovede oproti prvotným výpovediam sú vymyslené ( súd považuje za logické, že ak
poškodený je svedkom trestnej činnosti, o to viac policajti, tak neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby
o týchto skutočnostiach nevypovedali hneď, resp. pri prvej príležitosti pred orgánmi činnými v trestnom
konaní a naviac aby policajti hneď nezasiahli v uvedenom prípade, čím by prichytili páchateĺov priamo pri
čine a zabránili by spôsobeniu škody pre poškodeného ) nie je možné uznať vinu obžalovaných, pretože

na základe zásady indubio pro reo - pri pochybnostiach v prospech obžalovaného nie je možné prijať iný
záver ako ten, že prokurátor v uvedenom prípade neuniesol dôkazné bremeno a preto bolo zákonnou
povinnosťou súdu obžalovaných oslobodiť spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo jednoznačne a
bezakýchkoľvekpochybnostízákonnýmidôveryhodnými,priamymiajnepriamymidôkazmipreukázané,že práve obžalovaní K. F., X. F. a J. A. v noci z 22.7.2016 na 23.7.2016 odcudzili štyri kusy kráv z objektu
družstva v obci E..

Súd už vo svojom prvom rozsudku konštatoval, že sa nezaoberal fotografiami z fotopascí, pretože
v uvedenom prípade tieto fotografie nie sú zákonnými dôkazmi. Súd sa týmito fotografiami bližšie
nezaoberal aj z toho dôvodu, že prokurátorka pravdepodobne už pri podávaní obžaloby sama
vyhodnotila tieto fotografie, ako dôkazne nepoužiteľné pred súdom, pretože v samotnej obžalobe nie je
ani zmienka o týchto fotografiách a v obžalobe ani nenavrhovala oboznámiť tieto fotografie.

V nadväznosti na uznesenie odvolacieho súdu súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné fotokópie
fotografíí nesplňajú náležitostí zákonného dôkazu z viacerých dôvodov.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v spise sa nenachádzajú okrem fotografie vozidla žiadne originály
fotografií, ale len fotokópie originálu, alebo fotokópie fotokópii, nie je preukázaný zdroj a pôvod týchto

fotokópií, miesto ich vyhotovenia, čas ich vyhotovenia, keďže nie je žiadnym či už znaleckým, alebo
obdobným dokazovaním preukázané, že sa jedná o fotokópie z originálov, do ktorých nebolo nejakým
spôsobom zasahované a tieto neboli upravované a že tieto boli skutočne vyhotovené na určitom mieste
a v určitom čase.

V druhom rade je vzhľadom na v tom čase účinný zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov
v znení neskorších právnych predpisov poukázať na tú skutočnosť, že v spise sa nenachádza žiadny
dôkaz, kto je vlastníkom predmetných nehnuteľností v okolí objektu, kde došlo ku trestnej činnosti, nie
je žiadny dôkaz - žiadne zmluva, či predmetná nehnuteľnosť je v užívaní niekoho, čo má význam pre
označenie o zaznamenávaní-monitorovaní priestoru vlastníkom, či prevadzkovateľom, nie žiadny dôkaz

o tom, aby bola predmetná nehnuteľnosť označená nejakým upozornením v súvislosti s § 15 ods.7
citovaného zákona.

Súd zastáva názor, že ak prokurátor predkladá súdu obžalobu, tak ju predkladá s tým, že na základe
vykonaných dôkazov, ktoré predkladá súdu, v kontradiktórnom procese na hlavnom pojednávaní unesie

dôkazné bremeno. Prokurátor predkladá súdu dôkazy, ktoré sú vykonané zákonným spôsobom a
teda spĺňajú zákonné náležitosti dôkazu. Súd zastáva názor, že nie je pomocníkom orgánov činných
v trestnom konaní, ktorý má suplovať ich prácu v prípravnom konaní a odstraňovať nedostatky z
prípravného konania na hlavnom pojednávaní, pretože v takomto prípade by došlo k narušeniu jednej
zo základných zásad kontradiktórneho procesu- a to zásady rovnosti strán.

Súd zastáva názor, že ak v tomto konkrétnom prípade sú súčasťou spisu nejaké fotokópie fotografíí bez
zisteného zdroja a pôvodu vyhotovenia, bez objektivizácie miesta a času, bez objektivizácie pravosti
originálov a zhody fotokópií s originálom, tak takéto fotografie nespĺňajú náležitosti zákonnosti dôkazu
a sú absolútne nepoužiteľné ako dôkaz pred súdom, pričom nie je úlohou súdu snažiť sa napraviť

nepoužiteľnosť týchto fotografíí vykonávaním ďalších úkonov, ktoré mal urobiť prokurátor v prípravnom
konaní, ak chcel predložiť fotografie ako zákonný dôkaz (zdroj, pôvod fotografií, originály, zisťovanie
miesta, času, objektivizácia pravosti...). Úlohou súdu je vyhodnotiť prokurátorom predložený dôkaz a ak
tento, ako v tomto prípade nespĺňa zákonné náležitosti, tak ho vyhodnotí, ako absolútne neúčinný a súd
k tomuto záveru dospel v tomto súdnom konaní.

Súd naviac uvádza, že ak by v teoretickej rovine (čo zákonným spôsobom preukázané nebolo)
predložená fotokópia fotografie (originálu, či fotokópie) bola pravá, tak v zmysle už vyššie uvedenej
citácie ust. § 15 ods. 7 nebolo prokurátorom preukázané, aby predmetný priestor bol zreteľne označený
o zaznamenávaní informácii, na základe čoho by takéto zaznamenávanie nebolo v súlade s predmetnou

osobitnou právnou normou a v tejto súvislosti súd poukazuje na príslušnú judikatúru NS SR z roku 2014,
v zmysle ktorej takto vykonaný dôkaz nie je možné pripustiť ako dôkaz zákonný.

Súd zároveň na rozdiel od právnej kvalifikácii uvedenej v obžalobe prokurátorky opätovne upravil

paragrafovú formu spáchania trestného činu aj podľa § 20 Tr.zák. (spolupáchateľstvo), keďže
predmetný trestný čin mal byť spáchaný troma obžalovanými.Súd zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr.por. odkázal poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody na
civilný proces z dôvodu, že obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby prokurátora.

V súvislosti so zápisnicou z hlavného pojednávania pred vyhlásením rozsudku bolo zistené, že žiadny
z obžalovaných na hlavnom pojednávaní neprehlásil v rámci posledného slova, že chce uložiť trest
povinnej práce, pričom predmetná veta ostala v zápisnici pri prenose zápisnice asistentkou v inej veci,
o čom svedčí aj tá skutočnosť, že zo zápisnice vyplýva, že obidvaja obžalovaní t..j. F. a F. nevyužívajú
právo posledného slova, pričom tretí obžalovaný A. nebol prítomný na hlavnom pojednávaní.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké

chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže

vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.