Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717010301
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717010301.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému K. F. a spol.
pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora a
poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/81/2017 zo dňa 17. 7. 2018 na
verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 11. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a odvolanie poškodenej strany T., a.s., V. XXXX,
K., D.: XXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 4T/81/2017 zo dňa 17. 7. 2018 podľa § 285 písm. c/ Tr.
por. oslobodil obžalovaných K. F., X. F. a J. A. spod obžaloby prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v noci z 22.07.2016 na 23.07.2016 v obci Lastomír, okres Michalovce v areáli
poľnohospodárskeho družstva spoločnosti T., a.s., V. č. XXXX, K., prišli k uzavretému kravínu č. X odkiaľ
vybrali z pántov vchodové vráta, následne vošli do kravína a odcudzili 4 ks kráv, čím pre poškodenú
spoločnosť T., a.s., V. XXXX, K., D. : XXXXXXXX bola spôsobená škoda krádežou vo výške 6000 €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. odkázal poškodeného T., a.s., V. XXXX, K., D.: XXXXXXXX s nárokom ma
náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásila odvolanie prokurátorka okresnej prokuratúry, ktoré aj následne písomne

odôvodnila. Nestotožnila sa s oslobodzujúcim rozsudkom okresného súdu a v tejto súvislosti poukázala
na výpoveď poškodeného, ktorý opätovne uviedol, že ku krádeži kráv dochádzalo opakovane a dôvod,
prečo vždy neprivolal hliadku bol ten, že nemal dôveru k polícii z dôvodu bagatelizovania jeho oznámení.
Poškodený jednoznačne opoznal obžalovaných. Svedok - poškodený a svedkovia K. a Q. tak v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní neuviedli, aby v inkriminovanom čase sledovali
objekt z jedného miesta, a teda z jedného zorného uhla a v rovnakom čase, pričom nevylúčili, že sa

tam mohlo pohybovať aj viac osôb. Obžalovaných podľa jej názoru nepriamo usvedčuje aj skutočnosť,
že rovnakého skutku sa už dopustili v minulosti. Namietala, že okresný súd neprihliadol na jednotlivé
výpovede svedkov K. a Q. a ich vysvetlenia o ich operatívnych postupoch a tieto nahradil svojou úvahou
alogickýmizávermi,ktorésaneopierajúoskutočnostiafakty,ktorévyplynulizvykonanéhodokazovania.
K námietke súdu, že v obžalobe nie je uvedená správna paragrafová forma spáchania trestného činu
podľa § 20 Tr. zák. uviedla, že obžaloba bola spracovaná v elektronickom systéme, ktorý neumožňoval

tútokvalifikáciuajčíselneuviesť,avšakvprávnejvetejeformaspolupáchateľstvajednoznačneuvedená.Z uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaní vo vyjadrení k odvolaniu prokurátorky navrhli, aby ho krajský súd zamietol ako nedôvodné.
Podľa ich názoru je toto odvolanie tendenčné, prokurátorka v ňom vytrháva veci z kontextu. Uviedli, že
svedkovia P., K. a Q. vo svojich výpovediach zo dňa 22. 7. 2016 a 23. 7. 2016 vôbec neuviedli, že
mali byť priamymi svedkami toho, ako mali obžalovaní odcudziť z areálu družstva nejaké kravy. Podotkli,
že poškodený podal trestné oznámenie až o dva týždne neskôr, kde doslova uviedol, že sa o krádeži

štyroch kráv dozvedel až ráno dňa 23. 7. 2016 od zootechničky D.. Q. a túto skutočnosť potvrdil aj vo
svojej výpovedi dňa 5.8.2016. Poškodený až dňa 3.10.2016 a 9.11.2016, t. j. tri mesiace po skutku
a po troch výpovediach pred vyšetrovateľom uviedol, že vlastne videl, ako mu malo päť osôb v noci z
22.7.2016 na 23.7.2016 kradnúť kravy. Podotkli, že je zvláštne, že poškodený mal pozorovať dve hodiny
ako mu kradnú kravy a za celý čas nekontaktoval políciu s tým, že obžalovaní mali dokonca aj raz odísť
s kravami a ešte sa aj vrátiť späť. Ešte zarážajúcejšia ako zmenená výpoveď poškodeného sú zmenené

výpovede "zasahujúcich" policajtov Q. a K., kde vo svojich výsluchoch zo dňa 5.8.2016, 12.9.2016 a
19.9.2016 sa žiadnym spôsobom nevyjadrili, že mali osobne pozorovať troch páchateľov ako kradli z
družstva kravy z 22.7.2016 na 23.7.2016, ale vyjadrovali sa len o skutku zo dňa 3.8.2016, za ktorý boli
obžalovaní právoplatne odsúdení napriek tomu, že sa jednalo o spoločné konanie. Poznamenali, že
obajapolicajtipotomvpozíciisvedkovvypovedali,žesaminimálnehodinupozeralinato,akoobžalovaní

kradnú kravy, ale nezakročili, pretože sa báli o svoj život a zdravie napriek tomu, že boli ozbrojení a v
službe. Poukázali tiež na rozpor medzi tým, koľko osôb videli na mieste činu policajti a koľko poškodený.

Proti výroku o škode podal odvolanie poškodený, ktoré následne písomne neodôvodnil.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch podaného
odvolania.

Obžalovaní v celom rozsahu poukázali na vyjadrenie k odvolaniu prokurátorky. Dodali, že nie je ani jeden
presvedčivý dôkaz, ktorý by preukazoval ich vinu.

Splnomocnenec poškodeného navrhol, aby poškodený nebol odkázaný na civilné konanie, ale aby mu
bola priznaná náhrada škody v celej výške, ako ju uplatnil.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora a poškodenej
strany nie je dôvodné.

Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že krajský súd už v predmetnej veci konal, keď uznesením sp.

zn. 8To/9/2018 zo dňa 5. 3. 2018 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil vec okresnému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil a pri rozhodovaní
o vine obžalovaných vychádzal z dôkazov, ktoré zákonne nevykonal. Okresný súd mal po vrátení
veci napraviť vytýkané procesné pochybenia, zákonným spôsobom mal vykonať výpovede svedkov
P., K. a Q. z prípravného konania, tieto vyhodnotiť v súlade so zásadou upravenou v § 2 ods. 12 Tr.

por., presvedčivým spôsobom sa vysporiadať s fotografiami z fotopascí a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť.

Okresný súd po vrátení veci krajským súdom nariadil vo veci hlavné pojednávaniem na ktorom
opakovane vypočul svedkov D.. P. P., F. K. a K. Q. a opätovne rozhodol o oslobodení obžalovaných

spod skutku obžaloby. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní
vychádzal z výpovedí obžalovaných, z výpovede poškodeného D.. P. P., F. K., K. Q., F. V., F. G., X. P.,
T. F., X. F., V. X., M. U., F. F., D.. F. Q., zo zápisnice o trestnom oznámení zo 4.8.2016, zo zápisnice o
obhliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie, z vyčíslenia škody, na podklade ktorých dospel
k záveru, že prokurátor okresnej prokuratúry neuniesol dôkazné bremeno v rámci kontradiktórneho

procesu a jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že by obžalovaní naplnili po
stránke objektívnej aj subjektívnej všetky znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1,
3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., resp., že by to boli práve obžalovaní, ktorí sa dopustili žalovaného
skutku, a preto ich spod obžaloby oslobodil. Okresný súd neuveril usvedčujúcim výpovediam svedkov P.,K. a Q., pretože sú nedôveryhodné a rozporuplné a nie je vylúčené, že tieto výpovede sú vymyslené za
účelom usvedčenia obžalovaných zo spáchania trestnej činnosti. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal
na to, že svedok D.. P. sa podľa jeho trestného oznámenia a výpovede mal dozvedieť o odcudzení kráv v

ranných hodinách od zootechničky D.. Q., pričom ani nevedel uviesť presný čas krádeže, kým na druhej
strane na pojednávaní tvrdí, že videl, ako mu kradnú kravy. Ani svedkovia K. a Q. vo svojich výsluchoch
v prípravnom konaní v dňoch 5.8.2016 a 12.9.2016, resp. 19.9.2016 neuvádzali žiadne skutočnosti
spočívajúcevtom,ževideliobžalovanýchkradnúťkravy.Okresnýsúduviedol,žepovažujezanelogické,
aby poškodený, ktorý vidí ako mu z jeho objektu kradnú kravy, následne na polícii túto skutočnosť

neoznámil a spomenie si na to až o 4 mesiace napriek tomu,že predtým pri podaní trestného oznámenia
a následných dvoch výpovediach uvádza, že sa o krádeži dozvedel od zootechničky. Okresný súd
pri hodnotení dôveryhodnosti výpovede poškodeného skonštatoval, že poškodený neoznámil dôležité
skutočnosti po krádeži kráv polícii, ktorej nedôveruje, aby následne po niekoľkých mesiacoch tej istej
polícii oznámil tie isté dôležité skutočnosti. Rovnako považuje za nelogické, že policajti, ktorí mali
sledovať celý priebeh skutku, počas neho nezasiahli, nezavolali pomoc hliadky, ktorá ich priviedla na

miesto skutku, aby túto neoznámili operačnému dôstojníkovi a aby o nej následne ani nevypovedali
napriek tomu, že boli vypočúvaní v spojenej trestnej veci o to viac, že v inom prípade, keď prichytili
týchto obžalovaných pri kradnutí kráv, tak aj pomocou zavolaných posíl zasiahli proti páchateľom a
zadržali ich. Okrem toho okresný súd poukázal na zásadný rozpor medzi výpoveďou poškodeného a
výpoveďami K. a Q. pokiaľ ide o počet osôb pohybujúcich sa na mieste činu. Okresný súd sa nezaoberal

fotografiami z fotopascí, pretože nie sú zákonnými dôkazmi. Okresný súd v tejto súvislosti vysvetlil, že
v spise sa nenachádzajú okrem fotografie vozidla žiadne originály fotografií, ale len fotokópie, nie je
preukázaný zdroj a pôvod fotografií, miesto a čas ich vyhotovenia, rovnako žiadnym posudkom nie je
preukázané, že sa jedná o fotokópie z originálov, do ktorých nebolo nejakým spôsobom zasahované a
tieto neboli upravované. Okrem toho poukázal na v tom čase účinný Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane

osobných údajov, kde sa v spise nenachádza žiadna informácia o tom, komu patrí nehnuteľnosť, na
ktorejbolivyhotovenéfotokópiefotografií,čomávýznampreoznačenieozaznamenávaní-monitorovaní
priestoru vlastníkom, či prevádzkovateľom, ani žiadny dôkaz o tom, aby bola predmetná nehnuteľnosť
označená nejakým upozornením v súvislosti s § 15 ods. 7 citovaného zákona. Úlohou súdu nie je snažiť
sa napraviť nepoužiteľnosť týchto fotografií vykonávaním ďalších úkonov, ktoré mal urobiť prokurátor

v rámci prípravného konania ak chcel predložiť fotografie ako zákonný dôkaz. Dodal, že pri právnej
kvalifikácii uvedenej v obžalobe nie je uvedená správna paragrafová forma spáchania trestného činu
podľa § 20 Tr. zák., keďže predmetný trestný čin mal byť spáchaný troma obžalovanými.

Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému

rozsudku okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti tak v prospech, ako aj v neprospech
obžalovaných a nepochybil, keď oslobodil obžalovaných spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo
dokázané, že sa dopustili žalovaného skutku.

K odvolaniu prokurátora krajský súd uvádza, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej

otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech
obžalovaného. Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v tom prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obžalovaného a v prípade, ak vina nie je preukázaná, musí byť obžalovaný
oslobodený spod obžaloby podľa § 285 Tr. por.

V danej veci, zostali o vine obžalovaných dôvodné pochybnosti aj po vykonaní všetkých dostupných
dôkazov, v dôsledku čoho okresný súd správne aplikoval zásadu in dubio pro reo a obžalovaných spod
obžaloby oslobodil. Aj podľa názoru krajského súdu nebolo dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že sa skutku dopustili práve obžalovaní.

Podľa názoru prokurátora obžalovaných usvedčovali výpovede poškodeného a svedkov F. K., K. Q..
V týchto výpovediach sa však aj podľa názoru krajského súdu objavili tak podstatné rozpory, že
neumožňovali prijať jednoznačný záver o vine obžalovaných zo žalovaného konania.
Na všetky tieto rozpory podrobne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a
prokurátorka okresnej prokuratúry neuviedla v odvolaní žiadne presvedčivé argumenty, prečo by sa

krajský súd mal prikloniť práve k ich izolovanému hodnoteniu v neprospech obžalovaných.

Rovnako prokurátorka neuviedla a neoznačila dôkazy, pre ktoré by mal krajský súd dôvod opätovne
zrušovať napadnutý rozsudok a vec vracať okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd po prvomzrušení veci nariadil vo veci hlavné pojednávanie, predvolal na neho všetkých troch svedkov, ktorí
mali podľa prokurátorky usvedčovať obžalovaných, a ani po ich opätovnom vypočutí sa nepodarilo
vysvetliť rozpory v ich výpovediach spôsobom, ktorý by rozptýlil pochybnosti o skutočných páchateľoch

žalovaného konania.

Z uvedených dôvodov krajskému súdu neostávalo nič iné ako zamietnuť odvolanie prokurátorky ako
nedôvodné a v ďalšom už len poukázať na správne odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach na neho odkazuje.

Krajský súd zamietol aj odvolanie poškodeného proti výroku o náhrade škody, pretože v prípade ak súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodí, nemôže už podľa § 288 ods. 3 Tr. por. rozhodnúť o nároku na
náhradu škody, ale vždy musí poškodeného s jeho nárokom odkázať na civilný proces, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.