Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/406/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203371
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715203371.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
81109Bratislava,IČO:36865141,protipovinnémuZ.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.XX,XXXXXO.J.,
štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave,
Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 42041/14, na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume

287,60 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/104/2015-23 zo
dňa 25. marca 2015

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/104/2015-23 zo dňa 25. marca 2015 zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie voči povinnému podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05752/13 zo dňa 14.04.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“),
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému

sumu 287,60 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 287,60 Eur od
25.05.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 287,60 Eur od 08.01.2013
do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku.Zodôvodneniarozhodcovskéhorozsudkuokresnýsúdzistil,žeoprávnenýapovinnýuzatvorili
dňa 18.10.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoczrozhodcovskejzmluvyzodňa18.10.2011.Okresnýsúdspoukazomnaust.§41ods.2písm.

d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dospel k záveru, že zmluvu o úvere
uzavretú medzi oprávneným a povinným (ďalej len Zmluva“), s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah a formu zmluvy, vyhodnotil ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Po
preskúmaní veci okresný súd ďalej dospel k záveru, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu
pre vydanie exekučného titulu. Svoje závery odôvodnil tým, že vzhľadom na povahu zmluvných strán

ide o spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovskú doložku okresný súd subsumoval pod ust. § 54 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že tak ako je rozhodcovská doložka koncipovaná tak, že
dáva možnosť na výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom podľa toho, kde podá žalobca
žalobujeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,pretožepovinnému,akospotrebiteľoviodopieramožnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd,
nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Napriek

tomu, že znenie rozhodcovskej doložky neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, svojimi
dôsledkami sleduje, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. V závereokresný súd ešte uviedol, že rozhodcovská zmluva vykazuje znaky formulárovej zmluvy a rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne, keďže jej obsah bol vopred pripravený oprávneným, ako
dodávateľom a povinný nemohol ovplyvniť jej obsah, len ju prijať, ako celok, alebo odmietnuť. Vzhľadom

na neprijateľnú povahu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky
nemožno považovať rozhodcovský súd za riadne splnomocnený na rozhodovanie vo veci, preto okresný
súd posúdil rozhodcovskú doložku ako nulitný právny akt. S ohľadom na uvedené závery okresný súd
dospel k názoru, že predmetný exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
okresný súd na správne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45
zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citovaného ustanovenia

okresným súdom, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ
tiež namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keď okresný súd uviedol, že zmluvnými stranami
nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého uzatvára s povinným rozhodcovskú

zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Okresný súd uvedené skutočnosti nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Tiež poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré
pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory medzi spotrebiteľom a dodávateľom boli

riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účelom predmetného ustanovenia je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Konajúci súd teda konal nad rámec zákonných ustanovení. S
ohľadom na uvedené námietky odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenO.s.p.),beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.
a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu o úvere, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,- Eur. K Zmluve oprávnený priložil aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), v ktorých podľa bodu 14 sa zmluvné strany dohodli,
že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana
využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy

o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie. Za týmto účelom zmluvné strany uzavreli mediačnú doložku v tom znení, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou, s jej porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, či dohody o vyplnení zmenky, budú riešené
primárne mediáciou pred Mediačným centrom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská,

a.s., Bratislava podľa vnútorných predpisov Mediačného centra. Súčasne v ten istý deň zmluvné
strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa rozumie konanie
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava
podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského
súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania. (čl. I Rozhodcovskej zmluvy). V

čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským
súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V bode 2 toho istého
článku je upravená rozväzovacia podmienka rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná na podanie žaloby
na všeobecnom súde vynímajúc konaní vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlades vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Od tejto
rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či Zmluva, ktorá založila záväzkový vzťah medzi
oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou a či rozhodcovská doložka, na základe ktorej si
založil právomoc rozhodcovský súd, bola platne dojednaná. Záver okresného súdu o spotrebiteľskej
povahe zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným považuje odvolací súd za správny. Pre
úplnosť argumentácie o správnosti tohto záveru odvolací súd ďalej uvádza nasledovné. V právnom

poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno
aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je
úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti, alebo povolania a vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme výraznú ochranu
pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, vrátane

služieb na finančnom trhu, upravený v ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (v spojení s
ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že aj na právny
vzťah založený medzi oprávneným a povinným zmluvou, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v
danej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné
a účinné v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce

sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva
o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Klauzula o aplikácii Obchodného
zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,
medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, na ktoré odkazuje
aj odvolací súd. Odvolací súd tiež poukazuje na ustanovenie § 2 písm. a) a b) zákona o ochrane

spotrebiteľa, ktoré definuje zmluvné strany. Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je
zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na
účely vyššie uvedených zákonov rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku
a poskytovaní služby, prípadne ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní

dobromyseľnosti,čestnosti,zvyklostiapraxeapriktoromsavyužívanajmäomyl,lesť,vyhrážka,výrazná
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Zmluva dojednaná medzi oprávneným a
povinným obsahuje ustanovenia (dojednania), ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami, preto, ako
je už vyššie uvedené, túto zmluvu možno nesporne považovať za typovú zmluvu podľa § 3 ods. 3 zákona
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, je

možné za spotrebiteľské zmluvy v širšom ponímaní považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i
podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku
záväzkového vzťahu - spotrebiteľa z jeho práv. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa

ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s
ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontaktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť
dodávateľa, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a zo zreteľom na možnosť
určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Ochrane spotrebiteľa
venuje mimoriadnu pozornosť aj Európska únia, a preto aj odvolací súd poukazuje na Smernicu, ktorá je

základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa. Táto bola do slovenského právneho poriadku prebratá
zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinným od 1. apríla 2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom
nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii). Okrem toho, že tento
zákon novelizoval Občiansky zákonník, Smernica má aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre
Slovenskú republiku a slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov, čo

však neznamená, že nemožno na ňu odkazovať pri výklade vnútroštátneho práva.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc. Okresný súd nesprávne právne posúdil otázku formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, v tomto prípade, či ide o rozhodnutie vydané orgánom majúcim

právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Z predchádzajúcej súdnej praxe je už zrejmé, že
rozhodcovský súd zakladá svoju právomoc na rozhodovanie vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky,čokonštatovalvodôvodneníajokresnýsúd.Pretosaodvolacísúdprimárnezaoberalskúmanímrozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci, a či bola
splnená podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,
a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo
b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a osoby, ktorá právny úkon urobila.

Podľa § 4 ods. 6 ZoRK, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením

zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Úprava formy rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 ZoRK je prísne striktná, bez možnosti extenzívneho
výkladu a formálna podmienka písomnosti v danom prípade bola dodržaná. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnej listine, ktorú
povinný podpisoval osobitne od Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné dojednania

Zmluvy o revolvingovom úvere. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným, ako veriteľom vopred
pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník
možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd tiež
poukazuje na znenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebráni povinnému, ako spotrebiteľovi uplatniť svoje
práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným

spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný
súd.

To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv.
Odvolací súd totiž poukazuje na rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou podľa § 3 a nasl. ZoRK a

rozhodcovskou doložkou podľa § 5 ods. 2 ZoRK, ako súčasťou inej zmluvy. Tým, že zmluvné strany
výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 ZoRK tak, že ju podpísali,
došlo k jej individuálnemu dojednaniu, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v
zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. S ohľadom na formu, obsah a ostatné podmienky Zmluvy, ako aj znenie ustanovení

rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný, ako spotrebiteľ kvalifikovaným
spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo
o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa,akotooznačilokresnýsúd.Tentoprávnyzávervšaknemožnopaušálneaplikovaťnavšetky
Zmluvy a rozhodcovské zmluvy uzatvárané oprávneným. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka

je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s
ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich
obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa
ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať

neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na
zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z.z. novelizujúci Občiansky
zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných
podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za
neprijateľnúnepovažovalzmluvnúpodmienku,ktoráboladohodnutáindividuálne,novelazaneprijateľné

nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.

Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Kpostupuokresnéhosúdu,ktorýodvolateľoznačil,akopostup,ktorýnemáoporuvzákone,odvolacísúd
uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať podmienky formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.

II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže
urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom

ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať
aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd
tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007
(publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998)

a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku
zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je
exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne

odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť
C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy

o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede, je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, rozhodcovská zmluva bola

uzavretá platne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods.
1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.