Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010670
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716010670.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Ireny Gabonovej a Ing.

Jany Andrássyovej, v trestnej veci obžalovaného Š. J., trestne stíhaného pre zločin týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Poprad dňa 10. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Š. J. E. U. E. N. X. C., nar. XX. XX. XXXX U. T., trvale bytom T..
R. XXX/XX, L., okres Poprad, toho času
bytom L., S. V. XXX/X,

j e v i n n ý, ž e

v prenajatom byte na ulici T.. R. XXX/XX U. L., okres Poprad, svojej manželke Y.. U. J., s ktorou žil v
spoločnej domácnosti, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tak, že v období od mesiaca október
2013 až do dňa 27.2.2016, v nepravidelných intervaloch opakovane vyvolával hádky, počas ktorých jej

vulgárne nadával a ponižoval slovami „že je piča kurva, hlúpa, lenivá, neschopná, nemožná, že si nevie
nájsť prácu, že nevie variť“ a zakazoval jej po večeroch čítať knihy a ďalej v nepravidelných intervaloch ju
fyzickynapádaltak,žejuudieralotvorenoudlaňourukypotváriahlave,kdeprvýkrátpresnenezisteného
dňa v mesiaci október 2013 počas jej prvého tehotenstva ju udrel rukou do oblasti tváre, v dôsledku čoho
spadla na zem a tam ju ešte kopol do oblasti nôh, ďalej presne nezisteného dňa v nezistenom mesiaci
počas leta v roku 2014, po tom čo sa poškodená Y.. U. J. zamkla v kúpeľni bytu, obžalovaný Š.M. J.
opakovaným búchaním poškodil tieto kúpeľňové dvere, na čo ich poškodená odomkla a ako tehotná v
pokročilom štádiu gravidity sa skrčila do drepu, kde obžalovaný Š. J. ju opakovane bil päsťami svojich

rúk do vlasatej časti hlavy, čomu sa poškodená snažila svojimi rukami brániť, ďalej presne nezisteného
dňa mesiaca február 2015 pred dňom 4.2.2015 ju fyzicky napadol tak, že ju udrel otvorenou dlaňou ruky
po jej tvári, čím jej spôsobil zranenie, a to dve modriny na ľavej časti tváre, následne presne nezisteného
dňavmesiacifebruár2015obžalovanýŠ.J.vrieskalpobyteavulgárnenadávalsvojejmanželkeslovami
„že je sprostá, piča a kurva“, pri tom ju fyzicky napadol, kde ju udrel rukou do presne nezistenej časti
tela, načo poškodená v obave na rukách so svojím maloletým synom vybehla z bytu, čo videli susedia z
vchodu bytového domu, ďalej jej dňa 9.7.2015 vykrútil prsty ľavej ruky, ktoré jej chytil svojou rukou pri tom

ako sa poškodená Y.. U. J. snažila brániť pred fyzickým napadnutím, čím jej takto spôsobil zlomeninu
článku prsta - ukazováka s nevyhnutnosťou operačnej liečby s presne nezistenou dobou liečenia, kde
naposledy ju fyzicky napadol dňa 27.2.2016 tak, že ju udrel rukou po hlave a zároveň do nej hodil
plastovú fľašu plnú vody a zasiahol ju do chrbta,

t e d ablízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán a ponižovaním a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3

Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3
(troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu
podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu ukladá skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov a zároveň podľa
§ 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona mu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s. so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 8. 8. 2016 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 215/16
zo dňa 3. 8. 2016 na obvineného Š. J. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
a to pre skutok, ktorý sa mal tak, že

v prenajatom byte na ulici T.. R. XXX/XX U. L., okres Poprad, svojej manželke Y.. U. J., s ktorou žil
v spoločnej domácnosti, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tak, že od presne nezisteného dňa
mesiaca október 2013 až do dňa 27. 2. 2016, v nepravidelných intervaloch najmenej jedenkrát to týždňa
vyvolával hádky, počas ktorých jej vulgárne nadával a ponižoval slovami „že je piča kurva, hlúpa, lenivá,
neschopná, nemožná, že si nevie nájsť prácu, že nevie variť“ a zakazoval jej po večeroch čítať knihy a

ďalej v nepravidelných intervaloch ju fyzicky napádal tak, že ju udieral otvorenou dlaňou ruky po tvári
a hlave, kde prvýkrát presne nezisteného dňa v mesiaci október 2013 počas jej prvého tehotenstva ju
udrel rukou do oblasti tváre, v dôsledku čoho spadla na zem a tam ju ešte kopol do oblasti nôh, ďalej
presne nezisteného dňa v nezistenom mesiaci počas leta v roku 2014, po tom čo sa poškodená Y.. U. J.
zamkla v kúpeľni bytu, obžalovaný Š. J. opakovaným búchaním poškodil tieto kúpeľňové dvere, na čo ich

poškodená odomkla a ako tehotná v pokročilom štádiu gravidity sa skrčila do drepu, kde obžalovaný Š. J.
ju opakovane bil päsťami svojich rúk do vlasatej časti hlavy, čomu sa poškodená snažila svojimi rukami
brániť, ďalej presne nezisteného dňa mesiaca február 2015 pred dňom 4.2.2015 ju fyzicky napadol tak,
že ju udrel otvorenou dlaňou ruky po jej tvári, čím jej spôsobil zranenie, a to dve modriny na ľavej časti
tváre, následne presne nezisteného dňa v mesiaci február 2015 obžalovaný Š.M. J. vrieskal po byte a

vulgárne nadával svojej manželke slovami „že je sprostá, piča a kurva“, pri tom ju fyzicky napadol, kde
ju udrel rukou do presne nezistenej časti tela, načo poškodená v obave na rukách so svojím maloletým
synom vybehla z bytu, čo videli susedia z vchodu bytového domu, ďalej jej dňa 9.7.2015 vykrútil prsty
ľavej ruky, ktoré jej chytil svojou rukou pri tom ako sa poškodená Y.. U. J. snažila brániť pred fyzickým
napadnutím, čím jej takto spôsobil zlomeninu článku prsta - ukazováka s nevyhnutnosťou operačnejliečby s presne nezistenou dobou liečenia, kde naposledy ju fyzicky napadol dňa 27.2.2016 tak, že ju
udrel rukou po hlave a zároveň do nej hodil plastovú fľašu plnú vody a zasiahol ju do chrbta,

Súd vo veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný Š. J. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, pre
ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodenou sa spoznal v roku 2012,
následne spolu žili v spoločnej domácnosti vo Svite. V lete 2013 poškodená otehotnela, z čoho boli

obaja šťastní. Počas tehotenstva sa zosobášili, všetko bolo v poriadku až do 26. 12. 2013, keď sa
poškodenej narodil mŕtvy plod. Odvtedy zo strany poškodenej začalo osočovanie jeho osoby s tým, že
je vrah a narodenie mŕtveho dieťaťa mu dávala za zodpovednosť. Bral to ako popôrodnú depresiu z jej
strany a keďže v spoločnej domácnosti žili iba oni dvaja, celú situáciu museli znášať iba oni spoločne. S
rodinou poškodenej sa prakticky nekontaktovali, pretože táto bývala v Q.. Do kontaktu prichádzali iba s
rodinnými príslušníkmi z jeho strany. Snažili sa viesť spoločný život rôznym smerom, aby zabudli na túto

situáciu. Hľadali poškodenej prácu, chodili na výlety. Poškodená si robila vodičský preukaz, aby prišli
na iné myšlienky. Takto žili do jari 2014, kedy poškodená opäť otehotnela a keďže mali predchádzajúcu
negatívnu skúsenosť, komunikovali a kontaktovali sa s lekármi, aby predišli situácii, ktorá ich postihla.
Predčasne sa im narodil syn, pričom počas celého času, keď dieťa bolo v inkubátore, snažil sa byť v
spoločnosti manželky, aby ju priviedol k myšlienkam, že všetko bude v poriadku. Následne s dieťaťom

chodili na rôzne kontroly, riadili sa pokynmi lekára, aby toto malo zdravý vývoj. Od januára 2016 došlo k
zhoršeniu vzťahov s manželkou, ktorá naďalej bola zabanovaná nad predchádzajúcim mŕtvym plodom,
aj keď mali už v podstate živé a zdravé dieťa. Manželka mala časté zmeny nálad, pravidelne chodievala
na cintorín a mala rôzne prejavy v spolužití, a to až do 1. 3. 2016, kým neodišla zo spoločnej domácnosti.

Vo svojej výpovedi vo vzťahu k podanej obžalobe a k samotnému skutku, ktorý je mu kladený za vinu
ďalej uviedol, že nie je pravdou, aby mal minimálne jedenkrát do týždňa manželku slovne napádať a
vyvolávať hádky, pretože táto minimálne jedenkrát do mesiaca chodievala k svojej rodine do Q., kde ju
bral autom, po prípade tam šla vlakom. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany manželky bol osočovaný,
že je vrahom ich dieťaťa, mohlo sa stať, že na takéto jej prejavy reagoval aj on prejavmi, ktoré nie sú

bežné v manželskom spolužití. Vo vzťahu k tvrdeniu, že sa mal manželke posmievať, že si nevie nájsť
prácuuviedol,žespoločnesasnažilinájsťjejprácu,čovkonečnomdôsledkusaajpodarilo,nomanželka
nemala dobrú pracovnú disciplínu a v tomto smere mal potom výhrady predovšetkým k nástupu do
práce, pretože meškala skoro vždy. Pokiaľ mal manželku ponižovať, že nevie variť, samozrejme, že
sa stalo, že niekedy sa jej nepodarilo, no pokiaľ však nechal nedojedené jedlo na tanieri, bol z toho

problém. Pokiaľ poškodená uvádza, že ju mal obmedzovať tým spôsobom, že nesmie po večeroch čítať
knihy, to odmieta, pretože sám jej kupoval knihy a uhrádzal jej aj predplatné na časopisy. Poprel, aby
mal poškodenú fyzicky napadnúť v októbri 2013, kedy mali sobáš, resp. aby v lete 2014 mal búchať
do dverí na kúpeľni a tieto poškodiť. K incidentu z 2014, pri ktorom mal spôsobiť poškodenej modriny
na tvári, uviedol, že tento vylučuje, pričom z tohto obdobia predložil súdu aj fotografie, ktoré nie sú

nijako retušované, ktoré nepotvrdzujú, že mala modriny. K incidentu z 9. 7. 2015, pri ktorom mal zlomiť
prst poškodenej - ukazovák na pravej ruke uviedol, že táto skutočnosť nie je pravdivá. V ten deň mal
malého na rukách, pričom poškodená mu opätovne tvrdila, že je vrah ich prvého dieťaťa a následne ho
udierala rukou do hlavy, na čo on ju chcel odtlačiť a zrejme pri tomto muselo dôjsť k poškodeniu jej prsta.
K incidentu z 27. 2. 2016, kedy mal hodiť po poškodenej fľašu s vodou, uviedol, že v tento deň opäť

manželka mu kričala, že je zodpovedný za smrť ich dieťaťa a že syna, ktorého majú, neuvidí do smrti.
Rovnako sa negatívne vyjadrila na adresu jeho mamy, ktorá mala druhú mozgovú príhodu s tým, že sa
o ňu postará, že zomrie a napokon ho aj vyhodila z domu, čo potom vo svojich nervoch riešil tak, že
odpitú fľašu vody Rajec hodil do poškodenej. K intenzite samotných hádok uviedol, že tieto boli bežné,
podobne ako v iných domácnostiach, ale od januára 2016 sa ich počet zvyšoval a intenzita nadobúdala

väčší rast. Odmietol, aby používal fyzické násilie vo vzťahu k poškodenej, no pripustil, že v súvislosti s
útokmi poškodenej súvisiace so smrťou dieťaťa, ho mohli viesť k tomu, že použil aj vulgarizmus. Navyše
bola to samá poškodená, ktorá ho vyhadzovala zo spoločného bytu. K príčinám modrín poškodenej na
stehnách či zápästí uviedol, že tieto mohli byť z toho, že sa šmykla, buchla, ale neboli to modriny, ktoré
vznikli jeho pričinením.

Svedkyňa poškodená Y.. U. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným sa spoznala asi
v roku 2012 a následne začali spolu žiť v spoločnej domácnosti. Neskôr otehotnela, pričom v tom čase
pracovala, a to až do 7. mesiaca svojho tehotenstva. Žili bezproblémovo, dňa 19. 10. 2013 mali sobáš.Pred sobášom mali konflikt, ktorý súvisel práve so svadbou s tým, že všetko muselo byť tak, ako bolo
povedané zo strany rodinných príslušníkov obžalovaného. Keď sa vzoprela proti takýmto podmienkam,
dostala od obžalovaného facku. Keď si obliekala svadobné šaty, mala aj modriny na nohách a keď sa

jej pýtali, odkiaľ má modriny, povedala, že mala konflikt s manželom. Keďže počas tehotenstva mala
problémy, bola aj práceneschopná, medzi ňou a obžalovaným dochádzalo k bežným hádkam. Bolo
jej vytýkané, že je neschopná, že nevie navariť. V 36. týždni tehotenstva začali vážnejšie tehotenské
problémy, gynekológ jej povedal, že cez Vianoce musí ísť do nemocnice, no ona nešla, následne mala
kontrakcie, no nakoniec keď s manželom šli do nemocnice, tak lekár im povedal, že dieťa je mŕtve.

Samozrejme že bola nešťastná, že jej gravidita skončila takým spôsobom, v dôsledku čoho bola plačlivá,
od manžela nedostávala žiadnu podporu, komunikácia s ním nebola žiadna. Manžel ju potom fyzicky
napadol pred Silvestrom, lebo nechcela ísť k jeho rodičom na večeru tak, že ju buchol rukou do hlavy
s tým, že je to pohlávok. Potom sa už pravidelne hádali. S manželom boli aj na výlete, aby zmenila
myšlienky, medzitým aj otehotnela, našla si aj prácu, no manželovi vadilo, že nie je doma a že je v práci.
Keď bola tehotná, bola aj hospitalizovaná v nemocnici a keď sa vrátila domov, ich vzťahy boli zlé, vkuse

sa hádali, manžel jej vždy nadával, 2 dni bolo dobre, 2 dni zle. Obmedzoval ju v pozeraní televízora
a ani jej rodina jej už netelefonovala po siedmej večer, lebo jemu to vadilo. Dňa 7. 10. 2014 porodila
syna M., v nemocnici bola do 14. 11. 2014. Keď sa vrátila domov, tak bolo zle. Manžel jej vyčítal, že
sa točí iba okolo syna a že si ho nevšíma. Vždy jej vynadal. Keď mala meniny, tak ju udrel, mala aj
modrinu, čo videli aj jeho rodičia. Na Valentína jej dal kyticu ruží, no potom jej vynadal a zbil ju. Manžel

bol dosť vyčerpaný, pretože bol nevyspatý. Často chodil k svojej matke, ktorá bola chorá, z čoho mal
nervy a to sa vypomstilo v ich domácnosti. Ona potom častejšie raz za mesiac na celý týždeň chodila
k svojim rodičom do Q., čo sa manželovi nepáčilo. K incidentu z 9. 7. 2015 uviedla, že v ten deň bola
doma, syn bol na pohovke, pričom obžalovaný jej kričal, že nepomáha jeho rodine, že je neschopná,
nemožná, prečo si ju bral. Keď navrhla rozvod, bolo zle. Chytil ju za ruku, ktorú jej vyvrtol, čím jej spôsobil

zlomeninu ukazováka na pravej ruke. Povedal jej, že to nechtiac urobil, ale ona mala zlomeninu, ktorú
musela liečiť. Po tejto udalosti mu povedala, že to tak nenechá a že od neho odíde. Raz keď ju napadol,
ušla do kúpeľne, kde sa zavrela, na čo on urobil dieru do dverí. Ona mu potom otvorila a on ju buchol
po hlave rukou a odišiel. Pravidelne jej nadával, že je nemožná, že nevie nakojiť decko, že je sprostá,
hlúpa, neschopná a vulgárne sa vyjadroval, že je špina. Obmedzoval ju aj pri čítaní kníh, keď večer

nemohla čítať, ale mala byť s ním v posteli.

V časti oboznámenej výpovede z prípravného konania poškodená vo vzťahu, ktorý súvisel so svadbou,
ktorú mali 19. 10. 2013, uviedla, že už v samotnom týždni, kedy mali svadbu sa obžalovaný na ňu zahnal
a udrel ju aj do hlavy, aj do tváre, a to rukou, no nevie sa vyjadriť, či dostala facku alebo päsťou, kde po

zasiahnutí sa ocitla asi meter od miesta, kde ju udrel, na zemi, a kde ju následne aj kopal do nôh. Vtedy
bola v 6. mesiaci tehotenstva, na čo mu povedala, že ruší svadbu, na čo obžalovaný reagoval tak, že
odišiel, vrátil sa asi po polhodine alebo hodine a ospravedlnil sa jej a oľutoval, čo urobil. K udalostiam,
ktoré sa odohrali na Valentína roku 2015 vypovedala, že manžel jej dal kyticu ruží, no hneď na druhý
deň bola hádka, pri ktorej ju zavrel do spálne, hodil ju na posteľ aj s malým, ktorého mala na rukách,

silno ju udrel do hlavy, keď jej dal facku, na čo hneď padla na posteľ a strašne plakala, nech ide preč.
Manžel vtedy volal svojej sestre K., že jej robí problémy, na čo aj ona volala svojej mame. Mama jej vtedy
povedala, nech sa okamžite zbalí a nech príde domov okamžite aj s malým, no nemala na to odvahu.
Uvedené tvrdenia potvrdila aj na hlavnom pojednávaní.

K poslednému útoku, ktorý mal súvisieť s jej fyzickým napadnutím vypovedala, že tento konflikt vznikol z
dôvodu, že mu podala telefón, aby zablahoželal známej k meninám, čo ho mohlo naštvať spolu aj s tým,
že nechcela ísť s obžalovaným a jeho sestrou na lyžovačku, na čo sa obžalovaný nazlostil a hodil po nej
fľašu, v ktorej bolo 7 dcl vody. Dal jej aj facku a silno ju chytil za ruku. Doplnila, že po fyzických útokoch
väčšinou mala znaky na tele, väčšinou na tvári alebo modrinku pri uchu alebo nohe alebo na rukách,

keď ju silno chytil. Nešlo o prípady, že by sama spadla, prípadne sa buchla. Vo svojej výpovedi ďalej
potvrdila,žeprihádkachajonaobžalovanémuvynadalaabolaajvulgárna.Väčšinoupohádkachmanžel
odchádzal k svojej mame, kde strávil veľa času a niekedy tam aj spal. K samotnej zlomenine prsta, ktorú
utrpela, uviedla, že tejto predchádzal vzájomný fyzický konflikt, keď aj ona dala obžalovanému po hlave.
Oni sa vtedy strkali, ona ho odsotila, on ju chytil rukami a vtedy nastala zlomenina prsta. Uviedla, že

v súčasnosti sú rozvedení, vzájomne sa nestretávajú a vzájomné konflikty nemajú. Doplnila, že počas
konfliktov, keď bola na zemi, obžalovaný ju nekopal.Svedkyňa Q. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je bývalou susedou obžalovaného a
poškodenej. S poškodenou si ako susedy pomáhali. Zo začiatku jej poškodená o manželstve
nespomínala nič, chodila si k nej pichať injekcie a všimla si na poškodenej aj nejaké modriny na stehnách

a nad zápästím, ako keď niekto niekoho silno chytí. Asi po 2 mesiacoch prestala si chodiť pichať injekcie
s tým, že tieto jej pichá manžel. Z ich bytu počula občas krik, beh, počula ženské kvílenie, aj zvýšený
mužský hlas. Občas to boli aj opakované buchnutia dverí. V lete v r. 2015 vo večerných hodinách, keď
otvorila dvere na byte, otvorili sa aj dvere bytu, v ktorom bývala poškodená s obžalovaným a z bytu
vybehla poškodená, ktorá veľmi plakala a dieťa mala na rukách. Videla na nej, že sa bojí. Obžalovaný

bol tesne za ňou, ale keď ju zbadal, z bytu nevybehol. Poškodenej ponúkla pomoc, či nechce ísť k nej do
bytu alebo nemá volať políciu. Táto však len plakala a krútila hlavou, že nie. Po nejakej chvíli poškodená
vošla naspäť do bytu, z ktorého sa ozval mužský krik a jej plač. Poškodenej potom napísala sms správu,
činepotrebujepomoc,notátojejodpísalaažnadruhýdeň.Keďsapotomstretli,poškodenájejpovedala,
že manžel ju bije, nadáva jej, uráža ju. Taktiež jej povedala, že ju bil počas oboch tehotenstiev, pričom
ona sa skrývala do kúpeľne a on jej zhasínal svetlo. Takisto sa jej zdôverila, že musela robiť to, čo

vyžadoval od nej manžel. Poškodená mala problém, keď neumyla chodbu pred bytom, pričom manžel
ju čakal nazúrený a vytýkal jej, kde bola, že nič nerobí. Keď šla na krstiny ich syna, videla u poškodenej
aj monokel na tvári. V tej chvíli jej poškodená nepovedala nič, ale neskôr jej povedala, že ju zbil manžel
a že ju bil často a keď pred ním utekala, tak ju chytil a zhodil na zem. Občas sa mu pokúsila aj brániť a
v sebaobrane aj udrieť. Raz, keď obžalovaný nebol v byte, ju poškodená požiadala, aby jej pomohla s

výmenou dverí, ktoré boli poškodené, pričom poškodená jej povedala, že obžalovaný sa rozzúril a že do
nich udrel. Takisto jej spomínala, že pri hádkach sa snaží byť ticho, neoponovať mu, lebo obžalovanému
už vadilo všetko. V lete roka 2015 jej poškodená napísala sms-správu, že je na centrálnom príjme a že
jej manžel zlomil prst a že to tak nenechá. Od začiatku roka 2016 badala na poškodenej väčší strach.
Predtým, než poškodená definitívne odišla od manžela, nechala si poškodená nejaké kufre u nej a

spomínala jej, že manžel hádzal po nej rôzne predmety, ako fľašu s vodou, či nožnice. K samotnému
kriku, ktorý počula z bytu obžalovaného a poškodenej, upresnila, že počula ženský plač a mužský krik.
K obsahu kriku sa bližšie vyjadriť nevedela, ale počula niečo v tom zmysle, ako žena kričala „daj mi
pokoj“. K modrinám na tele poškodenej doplnila, že ona registrovala iba modrinu pod okom pri krstinách.
K nadávkam obžalovaného vo vzťahu k poškodenej dodala, že poškodená jej opakovane hovorila,

že ju uráža, že nedokáže donosiť dieťa, že je neschopná matka, manželka, že je tučná, škaredá a z
profesionálneho hľadiska úplne nemožná.

Svedkyňa K. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bývala v rovnakom bytovom dome ako
obžalovaný s poškodenou, a to o poschodie vyššie. Keď stretla poškodenú, tá sa jej slušne pozdravila,

ale osobne sa jej nezvykla zdôverovať. V dobe, keď poškodená mala už dieťa, videla ju chodiť so sadrou,
resp. dlahou na ruke, no čo sa jej stalo, to nevie. Ona sa jej na to nepýtala. Vie, že medzi susedmi sa
hovorilo, že pán J. svoju manželku týra, ale kto to hovoril, to nevie a nevie, či to bola pravda. Nebola
svedkomžiadnehonevhodnéhosprávaniaobžalovanéhokpoškodenej.Nikdynepočulaanikrik,čizvadu
z ich bytu.

Svedkyňa W. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola susedou manželov J., bývali na rovnakom
poschodí. Vie, že im zomrelo dieťa, z čoho bola pani J. veľmi smutná. Osobne nebola svedkom žiadneho
protiprávneho konania pána J. voči jeho manželke. Je pravdou, že občas z ich bytu sa ozýval krik,
pričom šlo o mužský hlas. Slovám nerozumela a ani nevie, čo bolo dôvodom kriku. Vo februári 2015 sa

odsťahovala do vedľajšej bytovky. Neskôr jej pani J. oznámila, že je opäť tehotná, k čomu jej gratulovala,
ale o svojich problémoch v manželstve sa jej nezdôverila. Pamätá si len, že raz ju videla s nejakou
dlahou na ruke, ale čo sa jej stalo, to nevie. Niektorá suseda spomínala, že ju manžel údajne týra, ale
či to bola pravda, to nevie.

Svedkyňa Y. T. - sestra poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená so svojím
manželom žili v nájomných bytoch vo L.. Počas tej doby sestru bola navštíviť asi desaťkrát. Tie návštevy
prebehli vždy v poriadku. Pri návštevách bol prítomný aj obžalovaný, ktorý ju vždy privítal. Nikdy
nebola svedkom žiadneho násilia obžalovaného vo vzťahu k poškodenej. Párkrát bola svedkom hádky.
Obžalovaný poškodenej vyčítal, že stále plače, dohováral jej, aby zabudla na smrť dieťaťa, aby si

našla prácu. Takisto obžalovaný hovoril, že sestra je lenivá a že sa jej nechce pracovať. Na druhej
strane poškodená manželovi vyčítala, že sa nevenuje patrične jej a synovi, ale často odchádza k svojim
rodičom, na čo obžalovaný reagoval, aby sa do toho nestarala. Vtedy sa obžalovaný väčšinou zbalil a z
bytu odišiel. Nespomína si, aby obžalovaný pred ňou sestre nadával alebo používal vulgarizmy. Sestra juinformovala,žedňa1.3.2016odišlaodmanželaažepodalaajnávrhnarozvod.Vosvojejvýpovediďalej
poukázala na to, že s poškodenou bola v pravidelnom telefonickom kontakte, pričom táto sa jej sťažovala
na zlé spolunažívanie s manželom, že jej neustále nadáva, zosmiešňuje ju, že je lenivá a že ju vyhadzuje

z bytu. Ich vzťah bol taký, že 2 týždne boli v poriadku a 2 týždne sa hádali. Zmienila sa jej, že dostala od
manžela facku, alebo že tento do nej strčil a hodil po nej aj plastovú fľašu. Viackrát jej dohovárala, aby
od manžela odišla, na čo nereagovala a chcela manželstvo zachrániť. Dvakrát si aj všimla modriny na
tele poškodenej, a to na predlaktí ruky a keď boli na krstinách, videla pod mejkapom zranenia na tvári a
krku. Sestra jej vtedy povedala, že sama sa udrela. Neskôr povedala, že to má od facky od manžela. Čo

sa týka zlomeniny prsta ľavej ruky, s ktorou bola sestra na operácii, táto jej najprv povedala, že padla
v kúpeľni, až s odstupom času sa priznala, že jej zlomeninu spôsobil manžel. Doplnila, že po tom, čo
sa poškodená odsťahovala od obžalovaného, nebola svedkom žiadneho ďalšieho stretnutia, no vie, že
obžalovaný počas víkendov tak poškodenú, ako aj syna, navštevoval a že chodili von na vychádzky. O
tom, že obžalovaný je trestne stíhaný pre týranie blízkej osoby, sa dozvedela od sestry, čo ju prekvapilo,
pretože podľa nej ide o manželské problémy, ktoré sú zavinené podielom viny každého z manželov.

Svedkyňa C. R. - matka poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej dcéra s obžalovaným
uzavrela manželstvo v októbri 2013, pričom v tom čase bola už tehotná. Dňa 26. 12. 2013 poškodená
porodila mŕtve dieťa, pričom jej dcéra ani dlho nevedela, kde je jej dieťa pochované, z čoho všetkého
mala veľkú traumu. V manželovi nemala veľkú oporu. V krátkej dobe opäť otehotnela a 7. 10. 2014 sa

im predčasne narodil syn, ktorý je však zdravý. Poškodená s obžalovaným žili vo Svite v nájomnom
byte, pričom dcéru navštevovala asi trikrát do roka, keď chodila k nej vlakom od piatku do nedele.
Dcéru aj vždy finančne podporovala. V júli 2015 obžalovaný priviezol poškodenú aj so synom k nej do
Q.. Poškodená bola po operácii, mala zlomený prst. Nedokázala vykonávať žiadne domáce práce a
nevedela sa ani postarať o dieťa. Vedela, že ten prst jej zlomil obžalovaný, o čom ju dcéra telefonicky

predtým informovala. Obžalovaného sa pýtala, čo to malo znamenať, no ten jej neodpovedal. Hrozila
mu, že keď sa to bude opakovať, príde do L. po dcéru a vnuka a zoberie ich do Q.. Naposledy bola
na návšteve u dcéry v októbri 2015 aj so synom R.. Boli na oslave vnukových narodenín. Vnuk vtedy
plakal, mal bolesti bruška. Obžalovaný vtedy robil veľký krik. Neskôr odišiel z bytu preč a vrátil sa až
na druhý deň, ako keby sa nič nestalo. S dcérou bola v pravidelnom telefonickom kontakte, tá sa jej

sťažovala, že s manželom sa stále hádajú, že majú problémy, že ju vyhadzuje z domu, nadával na jej
rodinu. Dňa 1. 3. 2016 odišla za dcérou do L. pomôcť jej zbaliť sa s tým, že odchádza od manžela.
Zároveň v ten deň podala aj návrh na rozvod. Obžalovaný potom dcéru aj syna vyhľadal v Q., chodil na
návštevy, ktoré sa konali u nich v byte. Všetko prebiehalo kľudne, bez hádok. Chodili aj na vychádzky
po Q.. Ona však s obžalovaným nekomunikovala. Vyjadrila sa, že ona osobne nikdy nebola svedkom

fyzického násilia, pretože obžalovaný by si nedovolil napadnúť jej dcéru v jej prítomnosti. Bola však
svedkom toho, ako jej nadával, že je suka, špina, kurva a podobne. O tom, že mal obžalovaný fyzicky
napádať poškodenú, vie z telefonátov od dcéry. Pri každej návšteve dcéry videl na nej nejaké modriny,
či už na rukách, stehnách alebo krku a tá jej povedala, že modriny jej spôsobil manžel vždy pri hádke,
ale nikdy nevyhľadala lekárske ošetrenie a ani nepodávala oznámenie na polícii.

Svedok R. R. - brat poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že býva v Q., svoju sestru
navštevoval asi trikrát do roka. Raz bol na návšteve sám, poväčšine tam na návštevy chodieval so
svojou matkou. Naposledy bol na návšteve v mesiaci február 2016. Obžalovaný sa k nemu vždy dobre a
korektne správal, nikdy nebol svedkom žiadneho násilia obžalovaného vo vzťahu k sestre. Pri návšteve

vo februári 2016 bol však účastníkom hádky, pri ktorej mu sestra vyčítala, že s ňou a synom trávi málo
času a viac sa venuje svojej rodine, na čo obžalovaný jej odpovedal, že sa musí postarať aj o svoju
rodinu, aby to nechala tak, aby do neho nerýpala. Niekedy v júli 2015 obžalovaný priviezol sestru aj
so synom do Q. k ich matke, pričom sestra mala zlomený prst, s ktorým bola aj na operácii, mala ho v
dlahe a zafixované mala celé predlaktie. Keď sa pýtal sestry, ako došlo k zraneniu, tá mu povedala, že

si to spôsobila sama v byte v kúpeľni. Dňa 2. 8. 2015 bol svedkom hádky medzi sestrou a manželom,
ktorý chcel opäť z bytu odísť. Sestra ho chcela zadržať, ale obžalovaný zvýšeným hlasom jej hovoril, že
sa musí ísť postarať o rodinu. V tom čase sestrina svokra dostala mozgovú príhodu. On obžalovaného
upozornil, aby nekričal, na čo tento sa aj na neho osopil, aby sa do toho nestaral. Sestra mu potom
povedala, že ten prst jej zlomil obžalovaný, ale že jej ho zlomiť nechcel. Obžalovaný potom z bytu odišiel,

vrátil sa na druhý deň. Sestre aj jemu sa opakovane ospravedlňoval s tým, že sa bude správať slušne a
celý týždeň, čo bol vtedy u nich na návšteve bolo už všetko v poriadku. S poškodenou bol v pravidelnom
telefonickom kontakte, ale tá mu nikdy nepovedala, že má s manželom problémy. O týchto veciach sa
zdôverovala ich mame. Dňa 1. 3. 2016 poškodená odišla od obžalovaného, pri odchode jej pomáhalamatka a podala aj návrh na rozvod. Obžalovaný potom vyhľadal poškodenú aj syna v Q., kde chodil na
návštevy cez víkendy, ktoré sa konali u nich v byte a všetko prebiehalo v kľude a bez hádok, pričom
poškodená s obžalovaným aj so synom chodili na spoločné vychádzky. Najväčší problém vo všetkom

vidí v tom, že obžalovaný je veľmi citovo napojený na svojich rodičov a starú mamu a nedostatočne sa
venoval svojej manželke a synovi. Keď bol na návštevách svojej sestry vo L., pri každej návšteve videl u
nej na nohách nejaké modriny, ale na ich pôvod sa nepýtal a ona mu o nich nič ani nehovorila. Povedala
mu len o tom zlomenom prste.

Svedkyňa F.. H. Č. - sestra poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nikdy nebola svedkom
fyzického útoku obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, no stále mala pocit, že obžalovaný sa k sestre
správal neúctivo a že nemala v ňom oporu. Keď boli na návšteve, sestre hovoril, že čo sedí doma, prečo
nejde do roboty a podobne. Videla aj na poškodenej modriny na rukách, ale nechcela to riešiť. Sestra
vtedy povedala, že jej to urobil syn M., no ten mal asi 1 rok, čo jej prišlo dosť divné. Vie, že sestra mala aj
zlomený prst, no povedala jej, že spadla vo vani. Tak, ako nebola svedkom žiadneho fyzického násilia zo

strany obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, neregistrovala ani používanie vzájomných vulgarizmov,
či nadávok medzi nimi s tým, že zvláštnosť ich vzťahu vnímala v tom smere, že tam cítila neúctivosť.

Svedkyňa Y.. K. F. - sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poškodenou ako
švagriné mali dobrý vzťah. Veľkou tragédiou v spolužití obžalovaného a poškodenej bola smrť ich prvého

dieťaťa v decembri 2013, po ktorej udalosti bola poškodená vo veľmi zlom psychickom stave. Zo svojho
pohľadu v ich manželstve nebádala nejaký vážnejší problém. Neskôr sa im narodilo druhé dieťa, z čoho
sa obaja tešili. Na poškodenej však badala náhle zmeny nálad a z úplnej maličkosti táto dokázala urobiť
obrovský problém. V januári 2016 jej brat v telefóne povedal, že ho manželka vyhodila z domu a že spal
pri babke, kde sa nekúrilo. Poškodená jej bratovi vyčítala, že sa stará o svojich rodičov a starú mamu a

nepáčili sa jej jeho neskoré príchody domov, keď tento prichádzal až o 17-tej hodine. 27. 2. 2016 bola
na lyžovačke, po ktorej išla na návštevu do bytu obžalovaného a poškodenej, kde už cez dvere počula,
ako poškodená kričala na brata, aby zdochla mu mama a celá jeho rodina, nech vypadne, nech si ide
bývať k starej mame a nech jej dá pokoj. Keď otvorili dvere v byte, poškodená sa tvárila akoby nič a
keď jej povedala, že počula, čo kričala o jej rodine, začala kričať po nej. Potom sa ukľudnila, obliekla

malého a šli sa poprechádzať, kde počas prechádzky jej povedala, že chce rozvod, že brat nedostane
malého, že chce od neho peniaze a spravodlivosť. Tiež jej povedala, že dostane jej brata do väzenia, no
nerozumela, čo tým myslela. Vyjadrila sa, že nemá vedomosť o tom, aby obžalovaný poškodenú niekedy
napadol alebo jej akokoľvek ublížil. Vie, že obžalovaný bol veľmi starostlivý, bál sa o svoju manželku,
pričom nikdy nevidela na nej ani žiadne modriny. Od otca sa dozvedela, že poškodená si mala v lete

2015 zlomiť prst. Keď jej volala, čo sa stalo, povedala, že spadla nešťastne vo vani. Dňa 1. 3. 2016
jej brat oznámil, že poškodená odišla z domu, zobrala malého do Q. a nechala mu lístok, že podala
návrh na rozvod a návrh na predbežné opatrenie a že keď ich chce vidieť, má ísť za nimi do Q.. Svojho
brata hodnotila ako dobráčiska, nekonfliktnej povahy. Po odchode poškodenej z domácnosti tento chcel
aspoň cez víkend navštevovať syna. Doplnila, že nebola svedkom žiadneho incidentu, pri ktorom mal

jej brat po poškodenej hodiť nejaký predmet.

Svedkyňa F.. R. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje ako sociálna pracovníčka Úradu
prácu, sociálnych vecí a rodiny v T.. Dňa 29. 2. 2016 sa na úrad dostavila pani U. J. z dôvodu, že
opakovane minimálne jeden rok ju fyzicky napadá jej manžel Š. J. a že ju bil, aj keď bola tehotná.

Konkrétnosti potom uviedla do úradného záznamu, ktorý s menovanou spísala a ktorý na znak súhlasu
podpísala. Pani J. prišla s tým, že potrebuje právnu radu, že chce opustiť spoločnú domácnosť aj s
maloletým synom a odsťahovať sa do Q.. V tom čase podávala aj návrh na predbežné opatrenie, na
zverenie dieťaťa do svojej výchovy, a uvažovala o podaní návrhu na rozvod. Predložila aj lekárske
správy o zranení prsta z roku 2015, z ktorých si vyhotovila fotokópie a uviedla, že tento prst jej úmyselne

zlomil manžel. Vzhľadom na podozrenie zo spáchania trestnej činnosti potom vec odstúpila na Okresnú
prokuratúru v Poprade. Spomína si, že pri návšteve jej poškodená ukazovala aj modriny na chrbte, kt.
na vlastné oči videla, no k rozmerom modriny sa už vyjadriť nevedela s tým, že pani J. uviedla, že ide
o dva dni starú modrinu. Opísala jej aj incident, že manžel hodil po nej plnú plastovú fľašu vody, kde ju
trafil do chrbta a požiadala ju, aby neoboznámili manžela, že u nich bola, kým sa neodsťahuje. Dňa 7. 3.

2016 na úrad sa dostavil aj pán J. spolu s právnym zástupcom, chceli spísať úradný záznam a vyvrátiť
tvrdenia manželky, že ju napádal. Povedal, že manželka opustila spoločnú domácnosť aj s dieťaťom bez
jeho vedomia a súhlasu, že ich osobne navštívil v Q. a že chce využiť služby referátu za účelom obnovy
manželského spolužitia, pretože svoju manželku a syna ľúbi.Svedok Š. J. - otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodenej, keď bolo treba,
vždycky pomohol tak, aby obžalovaný nemusel stále odbiehať z práce. Vie, že obžalovaný bol veľmi

starostlivý, skôr myslel na manželku ako na seba. Obžalovaný mu pomáhal aj v starostlivosti o jeho
93-ročnú matku, pričom jeho manželka mala už 3 mozgové príhody a takisto sa u nich doma vždy
zastavil, či niečo nepotrebujú. Poškodená mu to zvykla vyčítať s tým, že sa viac staral o nich ako o ňu s
dieťaťom, čo nebola pravda. O vážnejších manželských problémoch nevedel, nikto mu nič nespomínal.
Od januára 2016 cítil medzi obžalovaným a poškodenou napätie, ale nezdalo sa mu to vážne. Niekedy

v januári alebo februári 2016 videl pred svojím domom parkovať auto obžalovaného, ktorý mu povedal,
že poškodená mala hysterický záchvat a aby bol pokoj, radšej odišiel z domu. Nejako bližšie v tomto
smere sa nebavili. Vo februári 2015 mali krstiny vnuka M., ktoré prebehli normálne, bez incidentov,
na poškodenej si nevšimol žiadne modriny alebo maskovanie modrín. Nikdy na nej nevidel žiadne
modriny. O tom, že by sa poškodená nevhodne správala k jeho rodine alebo nadávala na nich, nevie,
s poškodenou nikdy nemal problém a nikto z rodiny mu nič v tomto smere nespomínal. Dňa 1. 3. 2016

mu syn oznámil, že zistil, že poškodená aj s vnukom odišli k jej mame do Q., pričom vie, že po odchode
z domácnosti obžalovaný za nimi chodieval, pretože chcel vidieť syna. Doplnil, že koncom roka 2013
poškodená nečakane potratila, čo bolo pre neho veľmi ťažké, bola vo veľmi zlom psychickom stave, a
preto ju pravidelne navštevovali. Z celej situácie, ktorá súvisí s trestným stíhaním jeho syna, ostal nemilo
prekvapený, pretože tak, ako ho pozná, on pomáhal všetkým okolo, všetkých sa zastával, skôr nevedel

zastať seba. K zlomenine prsta poškodenej uviedol, že o tejto skutočnosti má vedomosť, vozieval ju aj
na rehabilitácie a tak, ako ostatným, aj jemu spomínala, že spadla vo vani.

Svedkyňa Y. J. - matka obžalovaného, využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať.

Svedkyňa X. F. vypovedala, že priamo nebola svedkom žiadneho protiprávneho konania, cez strop
počula len hádky, krik a buchot v byte obžalovaného a poškodenej, čo bolo najmenej trikrát do týždňa.
Takéto hádky trvali aj 3 hodiny počas dňa, keď počula tak mužský, ako aj ženský hlas, viac ženský, kde
akoby kričala, dupala nohami. Maximálne rozumela slovám „daj mi pokoj“ a „vypadni“, kde toto kričala
žena. Počas hádok sa ozýval ženský plač. Nebola svedkom žiadneho napadnutia, ani nadávok. Na

poškodenej nevidela žiadne modriny, aj keď osobne sa s ňou stretávala veľmi málo.

Svedkyňa W. T. vypovedala, že o zlom správaní obžalovaného k poškodenej, ktorá je jej sestrou,
sa dozvedela iba sprostredkovane od svojej matky, ktorá jej napísala, že poškodená sa pohádala s
manželom. Sestra jej spomínala, že sa s manželom neustále hádavali a takisto že jej manžel zlomil

prst. Na poškodenej si raz všimla počas krstín malého M., že na tvári a krku mala silný makeup, ktorým
zakrývala modrinu.

Svedok K.. U. A. vypovedal, že obžalovaného a poškodenú pozná iba z videnia z bytového domu, v
ktorom býva. K ich spolužitiu sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa A. V. vypovedala, že nebola svedkom žiadneho protiprávneho konania obžalovaného voči
jeho manželke. Občas počula krik z ich bytu, počula kričať mužský hlas, pri náhodnom stretnutí na ulici
videla poškodenú s dlahou na ruke, no čo sa jej stalo, uviesť nevedela. Suseda jej spomínala, že ju
manžel údajne týra. Či to bola pravda, to nevie.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie vypracovaného znalcom PhDr. Antóniou Solárovou,
PhD., ktorý bol vypracovaný k osobnosti obžalovaného, vyplýva, že u tohto bol preukázaný výskyt
rysov emočnej nestability, aktuálne dekompenzovanej s narušeným psychickým stavom. V oblasti
afektivity sú prítomné znaky vysokej senzitivity, citovej nestability osobnosti, ukazovateľ silných afektov,

voči ktorým je osoba bezbranná a z ktorých má strach. U menovaného je nedostatočne brzdená
impulzivita, afektívne napätia sú odvádzané neadekvátnym spôsobom. Agresivita je zvýraznená,
avšak nie je jadrovou zložkou osobnosti. Dominantne je prítomné neurotické napätie a pocity
menejcennosti, neistoty, podráždenosti, pesimizmu, vnútornej prázdnoty a depresívneho prežívania.
Osobnosť je dobre sociabilná, avšak s ambivalentným vzťahom so zábranami voči druhým. Vzhľadom

na nekompromisnosť, egocentrizmus a na konfliktný typ osobnosti, ktorý sa ľahko uráža, má časté
konfliktné vzťahy. Voči druhým je nátlakovitý, má snahu nadobúdať nadradené postavenie, zároveň
v blízkych väzbách s vyžadovaním opory od druhej osoby. Osobnosť je energická, správanie je
zamerané na rozhodnejší životný štýl, koná na základe momentálnych podnetov. Jeho správanieje v rozhodujúcej miere determinované okolnosťami. Osobnosť možno označiť ako impulzívnu. V
záťaži možno očakávať infantilné reakcie a regresné prejavy, ale aj výbušnosť, opozičné prejavy
a agresívne prejavy. V oblasti adaptability sú pravdepodobné prechodné ťažkosti v prispôsobovaní.

U osobnosti sú pravdepodobné závažnejšie psychosomatické poruchy, vylúčená je však prítomnosť
psychiatrickej poruchy. Schopnosť vnímať realitu je dobrá, ukazovatele paranoidity sú zvýšené skôr
situačne. Nie sú u neho patologicky prítomné sklony k afektívnemu a agresívnemu správaniu za triezva,
kedy je schopný dostatočnej sebaregulácie. Nedostatočne brzdená impulzivita a afektívne napätia
odvádzané neadekvátnym spôsobom sa objavujú najmä v záťažových kritických životných situáciách a

okolnostiach. Vyšetrením nebola preukázaná závislosť na psychoaktívnej látke. Motív jeho prípadného
protiprávneho konania by mohol byť psychologicky zrozumiteľný na pozadí dlhodobejšieho konfliktného
manželského súžitia vzhľadom k osobnostným dispozíciám oboch manželov. Patologickú motiváciu
konania možno vylúčiť. Charakter protiprávneho konania je v rozpore s mentálnou osobnosťou a
morálnou výbavou obvineného. U tohto neboli zistené sklony k fabuláciám ani konfabuláciám. Spolužitie
obvineného s poškodenou nesie známky dlhodobejšieho narušeného partnerského vzťahu, v ktorom v

popredí je najmä nedostatočné uspokojovanie potrieb každého z nich a nedostatok afektívnej vzájomnej
komunikácie.

Zo znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného, vypracovaného znalcom z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, MUDr. Martinou Rákayovou, vyplýva, že u obvineného

nebola zistená prítomnosť žiadnej duševnej choroby alebo poruchy, ktorá by bola príčinou
podstatnejšieho zníženia jeho ovládacích či rozpoznávacích schopností. Obvinený bol v čase skutku
schopný rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a bol schopný svoje konanie aj
ovládať. Nebola zistená u neho závislosť na alkohole, gemlingu, ani na drogách, či iných návykových
látkach. Bolo zistené len škodlivé užívanie alkoholických nápojov bez prejavov závislosti, a preto nie

sú dané dôvody pre nariadenie žiadnej formy ochranného liečenia. Pobyt na slobode z psychiatrického
hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Zo znaleckého posudku o duševnom stave poškodenej, vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia psychiatrie, MUDr. Monikou Gregorovou, vyplýva, že u poškodenej nie je prítomná

duševná choroba, ani porucha v pravom slova zmysle. Osobnosť je akcentovaná v zmysle zmnožených
histrionských prejavov v správaní. U menovanej sú výraznejšie histrionské črty, ako agocentrizmus,
má tendenciu k dramatizovaniu, teatrálnosti a prehnaným emočným reakciám, ktoré sú plytké a
labilné. Potrebuje pozornosť a ocenenie okolia. Správanie je zamerané na efekt s cieľom stať
sa stredobodom pozornosti. Je zvýšene zraniteľná a na druhej strane dokáže s druhými osobami

výborne manipulovať. U poškodenej nie je prítomná posttraumatická porucha, pretože nie sú splnené
medzinárodneklasifikovanékritériaprestanovenietejtodiagnózy.Poškodenánetrpí,anipredsamotným
skutkom netrpela duševnou chorobou, či poruchou v pravom slova zmysle. Vzhľadom k osobnostným
predpokladom skutok spôsobil u poškodenej mierne reaktívne prechodné zhoršenie stavu v zmysle
prítomnej depresívnej symptomatiky ľahkého stupňa. Následkom konania páchateľa šlo o menej

závažné obmedzenie na obvyklom spôsobe života, keď udávala nespavosť asi 2 týždne. Jej stav
nevyžadoval návštevu psychológa ani psychiatra a nebola potrebná medikamentózna liečba.

Znalec z odboru psychológie, PhDr. Martin Chylík, ktorý vypracoval znalecký posudok o psychologickom
profile osobnosti poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že u poškodenej nebol zistený sklon

k fabulačným či konfabulačným tendenciám, ani snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Z
vyšetrenia nevyplynulo, aby mala sklon k vymýšľaniu, či interpretácii skutočností bez toho, aby ich
prežila. Neboli u nej zistené tendencie ku klamstvu. Je schopná relatívne presne vnímať skutočnosti,
uchovať si ich v pamäti a následne správne a neskreslene ich reprodukovať. Má čiastočné zábrany
presne reprodukovať prežité udalosti vzhľadom k pocitom hanby. Ide o zmiešaný typ osobnosti s hojným

zastúpením introverzívnych a extraverzívnych tendencií s črtami nezrelosti. Je emocionálna so sklonom
silne sa naviazať vo vzťahu s tendenciou podrobiť sa a s neschopnosťou prevziať zodpovednosť za
rozhodovanie vo vzťahu. Vzťah k obžalovanému bol charakterizovaný rysmi pasivity i závislosti. Nejde
o osobu s potrebou vyhľadávať či vytvárať konflikty. V konflikte sa skôr prispôsobí. V záťažových
situáciách sa môže prejaviť aj zvýšená labilita, či sklony k expresívnemu, dramatickému vyjadreniu

emócie navonok. Z diagnostiky osobnosti možno konštatovať symptómy týranej ženy.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie, MUDr.
Alexandra Köröcza, PhD., vyplynulo, že poškodená U. J. dňa 9. 7. 2015 utrpela zlomeninu základnéhočlánkuII.prstaľavejrukysprejavomopuchuabolestivosti,patologickejpohyblivostiprstasobmedzením
fyziologickej hybnosti. Mechanizmom vzniku zranenia je pôsobenie násilia strednej intenzity, ktoré
pôsobilo na prsty ľavej ruky spredu dozadu v smere dlhej osi ľavej ruky a bolo spojené s rotáciou

II. prsta ľavej ruky. Pôsobením tohto násilia došlo k nadmernému vystretiu a rotácii II. prsta ľavej
ruky v základnom článku, výsledkom ktorého násilia bola uvedená zlomenina. Predmetom násilia bol
tupý predmet, mohlo sa jednať o uchopenie inou rukou a následné vystieranie prstov s rotáciou. V
dôsledku uvedeného poranenia bola poškodená obmedzovaná v obvyklom spôsobe života s nutnosťou
telesného šetrenia s obmedzením nadmernej fyzickej záťaže, závažným obmedzením v manuálnych

činnostiach v dôsledku sadrovej fixácie a ortézy, čiastočným obmedzením manuálnych činností,
obmedzením kontaktu so spoločenským prostredím a obmedzením spoločenskej činnosti, nutnosťou
osobnej asistencie, obmedzenými možnosťami vykonávania nevyhnutných životných hygienických
úkonov a obmedzeným vykonávaním prác v domácnosti. Doba liečby v danom prípade je 5 týždňov.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä oznámením Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o podozrení zo spáchania trestného činu, lekárskymi správami
predloženými poškodenou, sms komunikáciou, charakteristikami obžalovaného, rozsudkom o rozvode,
vyčíslením regresného nároku Všeobecnej zdravotnej poisťovne, registra trestov obžalovaného, ako aj
ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
mal súd dostatočne a nepochybne preukázané, že obžaloba v predmetnej trestnej veci bola podaná
dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba,
sa stal, je trestným činom a že tento skutok spáchal práve obžalovaný Š.M. J..

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti popieral s tým, že potvrdil, že v jeho manželskom spolužití s
poškodenouU.J.existovalikonflikty,ktorévšakpodľanehonebolivtakomrozsahu,akojemutokladené
za vinu. Potvrdil, že počas konfliktov bol aj vulgárny a vytýkal poškodenej, že nevie variť, že nemá
dobrú pracovnú disciplínu, no obdobne bola to aj samotná poškodená, ktorá sa k nemu tiež správala
vulgárne, opakovane ho obviňovala zo smrti ich dieťaťa, vyhadzovala ho zo spoločného bytu. Poprel,

aby poškodenú fyzicky napádal, aby jej spôsobil poranenia, ktoré súvisia s jeho trestným stíhaním s tým,
že síce mal podiel na zlomení jej prsta, ale táto skutočnosť mala súvis s tým, že bola to práve poškodená,
ktorá ho najprv udierala dlaňou po hlave a keď jej chytil ruku a ona sa chcela odsunúť, zrejme vtedy
došlo k tomuto zraneniu. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu usvedčuje vo
svojichvýpovediachpoškodenáY..U.J.,ktorávosvojichvýpovediachtakvprípravnomkonaní,akoajna

hlavnom pojednávaní popísala okolnosti konfliktného spolužitia s obžalovaným spôsobom, ktorým tento
jejspôsobovalpsychickéafyzickéutrpeniebitím,údermi,spôsobenímránaponižovanímpočasobdobia
odoktóbra2013aždo27.2.2016.Vosvojichvýpovediachpoukázalanaokolnostijednotlivýchkonfliktov,
ktorý charakter bol prevažne verbálny a súvisel aj s vulgárnymi nadávkami zo strany obžalovaného
a ponižovaním jej osoby. Rovnako sa vyjadrila aj k okolnostiam, pri ktorých obžalovaný ju aj fyzicky

napádal, či už dlaňou ruky po tvári, či po hlave, ale aj kopnutím do nôh, výsledkom ktorých incidentov
boli modriny na tvári, ale aj zlomenina článku prsta. Poukázala na časové hľadiska jednotlivých
incidentov. V zhode s výpoveďou svedkyne poškodenej U. J. sú aj ďalšie vykonané dôkazy, a to najmä
výpoveď svedkyne Q. Q., susedy v mieste spoločného bydliska, ktorá vypovedala jednak o okolnostiach
konfliktného spolužitia obžalovaného s poškodenou tak, ako ich sama vnímala, ktorá vypovedala o

častých a opakovaných hádkach v spojení s krikom a ženským kvílením, ale aj o okolnostiach, o ktorých
sa jej zverovala samotná poškodená, ktoré mali súvis s jej psychickým a fyzickým týraním. Tvrdeniam
uvedenej svedkyne zodpovedajú aj výpovede ďalších vypočutých svedkov - susedov, a to X. F., K. N.
E. A. V., ale aj výpovede svedkov Y. T.Á., R. R., C. R., W. T. E. H. Č., blízkych rodinných príslušníkov
poškodenej, ktoré vypovedali o konfliktnom spolužití obžalovaného s poškodenou, ako aj o okolnostiach

spojených s fyzickým násilím, či samotným správaním sa obžalovaného k poškodenej tak, ako im
to prezentovala samotná poškodená, resp. ako to sami vnímali. Svedkyňa R. Š. vo svojej výpovedi
poukázala na okolnosti, za ktorých ju ako pracovníčku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade
navštívila poškodená s tým, že minimálne jeden rok ju napáda jej manžel a s poukazom na tieto tvrdenia
poškodenej, ktoré poškodená podložila aj pripojenými lekárskymi správami a sama jej ukázala jej

modriny na chrbte, potom spísala úradný záznam, ktorý postúpila orgánom činným v trestnom konaní. V
súlade s výpoveďami vypočutých svedkov sú aj predložené lekárske správy o poraneniach poškodenej,
znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie, ktorý sa viaže k zlomenine
základného článku II. prsta ľavej ruky poškodenej, ale aj podané znalecké posudky o duševnom staveobžalovanéhoapoškodenejaznalecképosudkyvypracovanékuvedenýmosobámajznalcamizodboru
psychológie. Takto vykonané dôkazy potvrdzujú spáchanie trestnej činnosti zo strany obžalovaného a
vyvracajú jeho obranu. Zároveň vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že takto trvajúci stav fyzického

a psychického utrpenia poškodenej pretrvával po dlhší čas, za ktorý v zmysle ustálenej súdnej praxe je
potrebné považovať dobu minimálne šiestich mesiacov. Vo vzťahu k podanej obžalobe na druhej strane
súd konštatoval, že fyzické a psychické utrpenie, ktoré spôsoboval obžalovaný poškodenej v období
od mesiaca október 2013 až do 27. 2. 2016, bolo síce spôsobované v nepravidelných intervaloch a
opakovane. Nebolo však preukázané, aby k takémuto stavu dochádzalo najmenej jedenkrát do týždňa

počas uvedeného obdobia, tak ako to obžaloba obžalovanému kládla za vinu, ktorú skutočnosť potom
súd zohľadnil v skutkovej vete výroku rozsudku.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona, pretože blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi,

spôsobením rán a ponižovaním a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas. Obžalovaný
je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Trestnej činnosti sa dopustil vo
forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom uvedeného trestného činu
je ochrana blízkych osôb pred prejavmi spojenými so spôsobovaním fyzického a psychického utrpenia.
Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, zamestnávateľ ho hodnotí pozitívne. Doposiaľ
trestne stíhaný nebol a nebol ani priestupkovo riešený.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.

Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Za uvedený trestný čin obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 7 - 15 rokov. Poľahčujúcu
okolnosť súd konštatoval okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že obžalovaný pred

spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona
súd nezistil žiadne.

V súvislosti s ukladaním trestu prihliadajúc na základné kritéria ukladania trestu, ale aj prihliadajúc
na výmeru hroziaceho trestu odňatia slobody súd potom zvažoval, či v danom prípade nie sú dané

podmienky pre mimoriadne zníženie trestu tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého ustanovenia, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na
pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti
tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. Z vykonaných
dôkazov v predmetnej trestnej veci súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre
mimoriadne zníženie trestu tak vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj vzhľadom na pomery páchateľa.

Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že v prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá doposiaľ žila
riadnym spôsobom života, pričom vo vzťahu k nemu neboli zistené žiadne negatívne alebo agresívne
prejavy, ktoré by mali súvis či už s jeho prácou alebo okolím. V jeho osobe ide o páchateľa, ktorý je
ináč pozitívne hodnotený, ktorý je zároveň otcom štvorročného syna, ktorý jednak zabezpečuje jeho
výživu, plnenie vyživovacej povinnosti a takisto sa podieľa v rámci stretnutí s uvedeným dieťaťom aj

na jeho výchove. Prípadný hroziaci vysoký trest by výrazným spôsobom zasiahol do vzťahu medzi
rodičom a dieťaťom a nepochybne by došlo k narušeniu existujúcich vzťahov, ako aj znemožneniu
obžalovanému podieľať sa na výchove syna a zároveň si aj riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
V súvislosti s osobou obžalovaného je potrebné ďalej poukázať aj na závery znaleckého posudku
z odboru psychológie, ktorý sa viaže k osobnosti obžalovaného, keď podľa vyjadrenia samotného

znalca, motív prípadného protiprávneho konania by mohol byť psychologicky zrozumiteľný na pozadí
dlhodobejšiehokonfliktnéhomanželskéhosúžitiasmanželkouvzhľadomkichosobnostnýmdispozíciám
oboch z manželov. Patologickú motiváciu konania v danom prípade je možné vylúčiť, pričom samotné
spolužitieobžalovanéhospoškodenouniesloznámkydlhodobejšiehonarušenéhopartnerskéhovzťahu,v ktorom popredí bolo najmä nedostatočné uspokojovanie potrieb každého z nich a nedostatok
efektívnej vzájomnej komunikácie. Uvedené zistenia znalca z odboru psychológie korešpondujú aj
záverom ďalšieho znaleckého posudku o duševnom stave poškodenej, keď v tomto smere bolo

zistené, že u poškodenej sú prítomné výraznejšie histeriónske črty ako egocentrizmus, má tendenciu k
dramatizovaniu, teatrálnosti, prehnaným emočným reakciám, ktoré sú plytké a labilné. Jej správanie je
zamerané na efekt s cieľom stať sa stredobodom pozornosti, je zvýšene zraniteľná, no na druhej strane
dokáže druhými osobami výborne manipulovať. Uvedené zistenia súvisiace s okolnosťami skutku potom
nepochybne svedčia o tom, že samotné spolužitie obžalovaného s poškodenou bolo poznačené nielen

negatívnymi prejavmi na strane obžalovaného spôsobom, ktorý súvisí s protiprávnou činnosťou, pre
ktorú je stíhaný, ale nie nevýznamnú úlohu v konfliktnom spolužití zohrávali aj osobnostné a povahové
dispozície na strane poškodenej. V tomto smere je potrebné ďalej zobrať do úvahy spôsobený následok,
keď u poškodenej konaním páchateľa nebola spôsobená žiadna duševná choroba, či porucha a neboli
u nej ani splnení medzinárodne uznávané kritéria pre stanovenie diagnózy posttraumatickej stresovej
poruchy. U poškodenej konaním páchateľa bola zistená prítomnosť depresívnej symptomatiky ľahkého

stupňa,pričomišloomenejzávažnéobmedzenienaobvyklomspôsobeživota,keďpoškodenáuvádzala
nespavosť asi 2 týždne, pričom jej stav si nevyžadoval ani návštevu psychológa, ani psychiatra a nebola
potrebná ani medikamentózna liečba. Uvedená skutočnosť nepochybne nezbavuje obžalovaného
trestnej zodpovednosti za protiprávne konanie, z ktorého súd tohto uznal vinným, no na druhej strane
pomery súvisiace s osobou páchateľa a okolnosťami skutku vytvárajú podmienky pre mimoriadne

zníženie trestu tak, ako to má na zreteli citovaného ustanovenie hmotnoprávneho predpisu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené potom súd mal za to, že účel trestu v danom prípade bude
dosiahnutý aj uložením mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom osoba
obžalovaného dáva predpoklady na to, aby takto sledovaný účel bol dosiahnutý aj hrozbou trestu počas

primeranej skúšobnej doby. Z uvedeného dôvodu preto súd vyslovil trest ako podmienečný a keďže
výmera uloženého trestu presiahla dobu 2 rokov, zároveň ho uložil aj s probačným dohľadom, v rámci
ktoréhopotomuložilobžalovanémuajpovinnosťsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkom,alebo
iným odborníkom zúčastniť sa programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorá
povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

Do trestného konania s nárokom na náhradu škody sa pripojila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.
s. z titulu regresného nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s poškodením zdravia
poškodenej v dôsledku konania obžalovaného zo dňa 9. 7. 2015. V tomto smere súd poukazuje na
to, že tento poškodený si síce nárok uplatnil a vyčíslil, avšak na druhej strane žiadnym spôsobom

nezdokladoval samotný rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti, a teda svoj nárok si uplatnil iba v
rozsahu tvrdenia bez náležitého dôkazu, ktorý ináč v rámci civilného konania je povinný predkladať.
Z uvedeného dôvodu, keďže dokazovanie v tomto smere by presiahlo rámec trestného konania, súd
poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, spôsobením rán a ponižovaním a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.