Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010651
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117010651.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Evžena Kelija a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. februára 2018,
v trestnej veci ml. J. J. H. U.., pre prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného ml. J., obhajkyne obžalovaného JUDr. Agáty
Ševčovičovej a zákonného zástupcu obžalovaného K. J. proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo

dňa 28. 6. 2017, sp. zn. 5T/26/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obžalovaného ml. J. J., zákonného zástupcu K. J. a
obhajkyne JUDr. Agáty Ševčovičovej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/26/2017 zo dňa 28. 6. 2017 boli obžalovaní
ml. J. J. a I. G. uznaní vinnými prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 8. januára 2016 v čase okolo 22.00 hod. v W. na ulici Z. pred podnikom H. S. pod vplyvom
alkoholu po slovnej výmene názorov fyzicky napadli G. C., nar. XX. XX. XXXX tak, že ml. J. J. ho
niekoľkokrát päsťou udrel do oblasti tváre a keď poškodený ležal na zemi, I. G. ho niekoľkokrát kopol

do oblasti hlavy, čím týmto svojím konaním mu podľa znaleckého posudku spôsobili početné odreniny
tváre v podočnicovej oblasti, jarmovej oblasti a spánkovej oblasti vpravo, trieštivé zlomeniny prednej a
vnútornej čeľustnej steny vpravo s vpáčením úlomkov dovnútra do pravej čeľustnej dutiny (Highmoru)
s krvácaním do dutiny a posunutím viacerých úlomkov do nosovej dutiny vpravo, zlomeninu oblasti
čuchovej kosti vpravo, viacnásobnú zlomeninu nosových kostí s posunom, zlomeninu spodiny pravej
očnice s prechodným poškodením podočnicového nervu vpravo prejavujúcu sa dvojitým videním pri

pohľade smerom nadol a poruchou citlivosti hornej pery a zubov, poúrazovú stresovú poruchu s dobou
liečenia a práceneschopnosti nad 42 dní.

Boli im za to uložené:

obžalovanému ml. J. J. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 117 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), l),

§ 37 písm. h) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a
podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil
obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Obžalovanému I. G. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h) Tr.
zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil
a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil

obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovaným, aby spoločne a nerozdielne nahradili poškodenému
G. C., nar. XX. XX. XXXX v W.N., trvale bytom X. XX/A, W., škodu vo výške 2.831 Eur a P.Q. Z. L., a.s.,
krajská pobočka W., U. O. X, IČO: XXX XXX XX škodu vo výške 1.615 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného G. C., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom X. XX/A, W.
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásili odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. J. J.,
zákonný zástupca obžalovaného K. J. a obhajkyňa obžalovaného JUDr. Agáta Ševčovičová.

Obžalovaný ml. J. J. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v odôvodnení rozsudku okresný súd
poukázal na to, že jeho obrana, že konal prakticky v nutnej obrane, keď odvracal hroziaci útok voči C.
W., keďže poškodený mal v ruke nožík, bola síce čiastočne potvrdená svedkami, ale táto bola vyvrátená
obrazovým záznamom, z ktorého má byť zrejmé, že poškodený nemal tesne pred útokom obžalovaných

v ruke žiaden nôž.

K uvedenému uviedol, že nielen on, ďalší obžalovaný a svedkovia, ktorých uvádza súd v rozhodnutí (W.,
I.), videli nôž pred jeho fyzickým útokom, ale aj sám poškodený uviedol, že tento nôž mal, ale tento mal
vraj v aute, aj ho na vyzvanie ukázal policajtom. Uvádzal: „bol som vyzvaný, či mám nôž ... a následne

som ten nôž po tej výzve ukázal policajtom“. Uviedol a uznal, že bol vyzvaný konkrétne na nôž, na nič
iné, takže z toho vyplýva, že tento museli ako obžalovaní, aj svedkovia, ktorí upozornili policajtov na túto
skutočnosť, vidieť ešte predtým, ako ho poškodený mal vybrať z kufra auta, kam ho mal hodiť, čím je
potvrdená jeho výpoveď, že tento nôž videl u poškodeného pred jeho fyzickým útokom na poškodeného.
Poškodený uviedol, že na výzvu policajta, respektíve konkrétnu otázku policajta, či má nôž, tento ukázal

malý červený vreckový nožík s červenou rúčkou, ktorý podľa jeho výpovede na hlavnom pojednávaní
vybral zo spolujazdcových dverí, podľa výpovede v prípravnom konaní z odkladacej skrinky v aute na
strane spolujazdca.

Ďalší svedok J. T. presne a zhodne ako on v rámci výsluchu v prípravnom konaní, ktorého výpoveď sa

prečítala na hlavnom pojednávaní, uviedol, že v čase, keď tam už bol policajt, poškodený otvoril na jeho
aute kufor a tento nôž tam hodil, uvedený kufor otvoril len čiastočne tak, aby tam vedel hodiť ten nôž.
Svedok tiež počul, ako za prítomnosti policajtov W. kričal na zbitého chlapca (poškodeného), že prečo
bol frajer a vytiahol na nich nožík. On osobne povedal policajtovi, že ten „zbitý chlapec“ držal v ruke
vreckový nožík a hodil ho do kufra. On vo výpovedi v prípravnom konaní tiež uvádzal tieto skutočnosti

obdobne a to, že hneď na mieste incidentu hovoril policajtom, aby zaistili nôž a po otázke policajta na
poškodeného, či má nôž, tento išiel k autu, otvoril kufor a ukázal policajtovi nôž.

Už len tá skutočnosť, že videl u poškodeného nôž, teda nástroj spôsobilý ublížiť na zdraví, hoci tento ani
nemusel žiadnu hrozbu vysloviť a nemusí ísť zo strany útočníka o aktívne konanie, tento použil dostupný

a primeraný prostriedok obrany, mal strach a videl v tej chvíli toto východisko. Jeho subjektívne pocity
vyvolané týmto nožom v tej chvíli vyvolali takéto vyhodnotenie celkovej situácie, aj keď môže byť odlišné
hodnotenie celkovej situácie od objektívneho stavu. Dôležitým hodnotiacim kritériom je to, ako to videl
on.

Súd vo svojom rozhodnutí pripomína, že neobstojí ani verzia obžalovaných o tom, že nekričali na
poškodeného, resp. na osádku vozidla, ale mali kričať na svojich priateľov, ktorí sa nachádzali na druhej
strane cesty, nakoľko, keď poškodený zacúval a zaparkoval, táto skupinka sa vrátila z križovatky k
zaparkovanému vozidlu poškodeného, z čoho súd vyvodil záver, že obžalovaní mali od počiatku úmysel
napadnúť poškodeného.

Takýto záver jednoznačne nevyplýva zo žiadnej z výpovedí, tak ako obžalovaných, svedkov, ako aj
poškodeného. Sám poškodený uviedol, že na križovatke, kde zastavil, videl skupinku chlapcov, ktorá
kričí, aj keď stiahol okno, počul, že niečo kričali, ale nič konkrétne nevedel uviesť. Obžalovaní ajsvedkovia zhodne uviedli, že nekričali na poškodeného, ale na kamarátov. Uvedená skutočnosť, že boli
dve skupiny ľudí, jedna, ako uvádzajú obžalovaní aj svedkovia, pred cestou, pri križovatke, druhá už za
cestou, na druhej strane je viditeľná aj na obrazovom zázname a tak nie je dôvod neveriť, že obžalovaný

aj s kamarátmi kričali na nich. Nemali dôvod ani úmysel napadnúť poškodeného, ktorý navyše viedol
osobné motorové vozidlo, v ktorom sedeli ďalšie osoby. Skôr, ako vyplýva z výpovede obžalovaných aj
svedkov, ako kričali na kamarátov, poškodený dal dole okno na aute a sám sa začal pýtať, čo na neho
kričia a ešte aj vtedy mu on povedal, že nie na neho. Z toho stále nie je možné vyvodiť záver, že on mal
úmysel napadnúť poškodeného a od počiatku. Nie je možné ani jednoznačne uviesť, kde bol počiatok

celého incidentu a na čí podnet. Ako uvádza, že keď vystupoval poškodený z auta, mal v ruke červený
nôž a potom sa postavil pred W., tento mu povedal, nech odhodí ten nôž, on to neurobil a až tak ho
udrel a to preto, že sa bál o W., že ho môže pichnúť.

Nazákladeuvedenéhoniejemožnévyvrátiťaneveriťjehovýpovedi,ževidelnôžvrukáchpoškodeného,
potom nie je preukázaný žiadny dôvod fyzického útoku na poškodeného, ktorý si nepamätá, prečo ho

udrel obžalovaný päsťou do tváre.

Z týchto dôvodov navrhol oslobodiť ho spod obžaloby, pretože ten, kto odvracia útok, nebude trestne
zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo
zľaknutia.

Podľa súdu nebolo preukázané, že by poškodený útočil ako prvý, ani aby jeho akýmkoľvek spôsobom
ohrozoval a teda neboli naplnené podmienky nutnej obrany. Ťažko potom vysvetliť, že obžalovaní aj
svedkovia videli nôž u poškodeného, túto skutočnosť oznámili policajtom, títo následne na základe toho
vyzvali poškodeného, či má nôž a tento presne popísaný nôž ukázal policajtom. Prečo a ako by inak on

aj svedkovia mohli oznámiť policajtom, že poškodený má nôž, ak by tento nevideli.

Ak by súd neprijal záver, že boli splnené podmienky nutnej obrany, bolo namieste vyhodnotiť takúto
situáciu ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. i) Tr. zák., ako aj ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa
§36písm.n)Tr.zák.,podľasúdubolizistenélenpoľahčujúceokolnostipodľa§36písm.j)al).Následne,

keďže ide o mladistvého a je možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom
postačí na jeho nápravu, bolo alternatívne navrhnuté upustenie od potrestania.

V tejto súvislosti poukázal na výpoveď znalca MUDr. Zoltána Sidora, PhD., že najzávažnejšie zranenie
nemohlo byť spôsobené prvotným úderom päsťou do tváre, teda jeho úderom.

Súd nevyhodnotil získané dôkazy logicky a vôbec nie dôkazy svedčiace v prospech neho.

S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I vyplýva, že s rozhodnutím samosudcu učinenom
na hlavnom pojednávaní dňa 28. 6. 2017, ako aj dôvodmi, ktoré ho viedli k takémuto rozhodnutiu sa v
celom rozsahu stotožňuje. Čo sa týka obrany obžalovaného ml. J. J. spočívajúcej v tvrdení, že konal
v nutnej obrane, keď poškodený G. C. mal držať v ruke nôž, bola vyvrátená vykonaným dokazovaním,

a to najmä obrazovým záznamom z inkriminovaného dňa. Samotný poškodený poprel, aby mal v ruke
nôž. Rovnako aj ďalší svedkovia (okrem svedka W. a I.) si nevšimli v ruke poškodeného nôž pred
samotnýmincidentom.Zuvedenéhodôvodupovažujeobranuobžalovanéholenzaúčelovú.Mázato,že
súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu, dôkazy správne
vyhodnotil, preto navrhol odvolanie obžalovaného ml. J. J. ako nedôvodné zamietnuť

Z vyjadrenia poškodeného G. C. vyplýva, že má za to, že celá obrana obžalovaného je len účelovo
vyfabulovaná za účelom obrany v trestnom konaní a nemôže obstáť pred súdom.

Vplnomrozsahusastotožňujesodôvodnenímrozsudkuokresnéhosúduanavyšepoukazujenarozpory

vo výpovediach jednotlivých obžalovaných a svedkov, z ktorých, tak ako je uvedené vyššie vyplýva, že
sa jedná o účelové vytváranie si skutočnosti na samotnú obranu obžalovaného.Sám obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, čo robil poškodený s
nožom ani pred, ani počas, ani po bitke, čo dáva jednoznačne dôvod domnievať sa, že poškodený
žiadennôžnemal.Neskôrpriotázkachobžalovanýtvrdil,žepoškodenýsnožommával,zčohovyplynula

aj potreba odstránenia rozporov s výpoveďami obžalovaného v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní, nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že poškodený počas incidentu držal ruky
pri tele a teda je zrejmé, že nikoho neohrozoval.

Z výpovede obžalovaného I. G. vyplynuli taktiež rozpory v jeho výpovedi s výpoveďou obžalovaného J.

J., nakoľko tento tvrdil, že nebola žiadna potýčka medzi obžalovaným J. a W., tvrdil, že poškodený sa
mal vyhrážať im ako celku. Čo sa týka samotného ohrozovania nožom, obžalovaný G. taktiež potvrdil, že
poškodený držal ruky pri tele a určite s nimi nemával, tak aby vznikla reálna obava, aby mohol niekoho
pichnúť.

Uvedené tvrdenia potvrdil aj svedok C. W., o ktorom obžalovaný tvrdí, že ho bránil. Tento svedok potvrdil,

že poškodený držal ruky pri tele a nikoho neohrozoval. Ak svedok, ktorého obžalovaný mal údajne brániť
a preto zaútočil na poškodeného, potvrdil, že nepociťoval žiadnu hrozbu z konania poškodeného, nie je
reálne, aby takúto hrozbu pociťoval samotný obžalovaný J..

Poškodený má za to, že je potrebné sa vyjadriť vôbec k existencii noža počas útoku na jeho osobu. Tak,

ako už bolo spomínané aj v odôvodnení rozsudku okresného súdu, súd vylúčil existenciu noža pri útoku
a to s poukazom na kamerový záznam, výpovede svedkov a obžalovaných, ktoré tak, ako bolo uvedené
vyššie, sa jednoznačne odlišujú. Skutočnosti o existencii noža vyvracia samotný fakt, že poškodený
ukazovalnôžpopríchodehliadkypolície,atovprítomnostitakobžalovaných,akoajsvedkovprítomných
pri incidente, a teda je zrejmé, že všetky tieto osoby zaznamenali a videli na vlastné oči, že poškodený

má takýto predmet nachádzajúci sa v aute (nie pri sebe), čo využili vo svoj prospech a prispôsobili tomu
svoju obhajobu a svedkovia účelovo vypovedali v snahe napomôcť obžalovaným.

Neobstojí obrana obžalovaného vo vzťahu k nutnej obrane, nakoľko táto musí byť primeraná útoku. O
primeranosti obrany nie je vo vzťahu ku konaniu obžalovaného možné hovoriť. Z kamerového záznamu,

ako aj z výpovede obžalovaného G. a svedkov je zjavné, že obžalovaný J. udrel poškodeného viackrát
a dokonca mal v úmysle ho ešte aj kopnúť, čo sa mu však nepodarilo. Z útoku obžalovaného na
poškodeného je zjavné, že tento vedel, čo robí a nejednalo sa len o odvracanie útoku. Obžalovaný
opakovane udieral poškodeného niekoľkokrát a to brutálnym spôsobom, z čoho vyplýva aj intenzita
odvracania údajného útoku poškodeného.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že existencia noža a útoku poškodeného bola jednoznačne
vyvrátená, a teda nie je možné sa stotožniť s názorom obhajoby a taktiež nie je možné vyjadriť súhlas
so skutočnosťou, že samotné prejednanie veci pred súdom by malo byť pre obžalovaného postačujúce,
nakoľko útok obžalovaného je potrebné považovať za mimoriadne agresívny a brutálny, čoho následkom

sú zranenia poškodeného, ktoré utrpel pri útoku obžalovaného.

Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku, a v
ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného ml. J. J..

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného ml. J. J..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného ml. J. J.,
poškodeného G. C., svedkov C. W., T. T., Z. W., C. I., znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia MUDr. Zoltána Sidora PhD., znaleckého posudku z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria JUDr. MUDr. Y.B. D., ako aj ďalších listinných dôkazov,
ktoré tvoria súčasť spisového materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného ml. J. J., krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na
vykonané dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie
uvedenými dôkazmi, za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana
obžalovaného je účelová v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý
je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného
právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

Trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu
uvedeným v § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného ml. J. J., ktorý je na Úrade práce sociálnych vecí

a rodiny Košice, Oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately evidovaný od roku 2013 z
dôvodu výchovných problémov, ako aj páchania priestupkov, dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký mu bol uložený súdom prvého
stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne správne a zákonne odôvodnil.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku
osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolania obžalovaného ml. J.
J., obhajkyne obžalovaného JUDr. Agáty Ševčovičovej a zákonného zástupcu obžalovaného K. J. ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.