Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715206724
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1715206724.6

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu G. U. N., N..
V.. Q.., N. N. G. XX, XXX XX G., F. : XX XXX XXX zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Nespalovou,
so sídlom Saratovská 6/D, 841 02 Bratislava 4 proti žalovanému V. G. N.. V.. Q.., N. N. V. XXX, XXX XX
V., F. : XX XXX XXX o zaplatenie ceny elektriny vo výške 2.700,-eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 1.740,-eur a úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne

zo sumy 900,-eur od 21.09.2011 a úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 900,-eur od
14.08.2011 zastavuje.

II. Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500,-
eur do 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov súdneho konania a trov právneho zastupovania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.08.2015 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 2.700,-eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov
súdnehokonania.Svojnávrhodôvodniltým,žežalovanýsazúčastnilprojektu„.O.XXXX“,organizovaný
žalobcom. Za poskytnuté plnenie bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 2.700,-eur s DPH. Faktúra č. P.-
XX/XXXX na sumu 900,-eur bola splatná dňa 13.08.2011, faktúra č. P.-XX/XXXX na sumu 900,-eur

bola splatná dňa 25.12.2011 a faktúra č. P.-XX/XXXX na sumu 900,-eur bola splatná dňa 20.09.2011.
Žalovaný napriek upozorneniam faktúry nezaplatil.

2. Tunajší súd rozsudkom č. k. 36Cb/128/2015 - 79 zo dňa 07.11.2016 žalobu v celom rozsahu a priznal
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania.

3. Žalobca súčasne s podaným odvolaním zo dňa 28.12.2016 proti rozsudku č.k. 36Cb/128/2015 -
79 zo dňa 07.11.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2016, zobral žalobu v časti istiny vo
výške 1.740,-eur a úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 900,-eur od 21.09.2011 do
zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 900,-eur od 14.08.2011 späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť, čo odôvodnil tým, že z doposiaľ súdom vykonaných dôkazov vyplýva, že
nepremlčaný nárok žalobcu predstavuje sumu vo výške 1.800,-eur a z nej preukázaný nárok na úhradu

za poskytnutie služby je vo výške 960,-eur, preto žiada pokračovať v konaní o istine vo výške 960,-eur
a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 960,-eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne
od 26.12.2011 do zaplatenia.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/109/2017 - 106 zo dňa 28.03.2018 právoplatným dňom
16.05.2018 rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/128/2015 - 79 zo dňa 07.11.2016 zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1

Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie v časti zastavil, keď žalobca písomne
zobral žalobu v časti späť a žalovaný nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, pričom určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.

6. Vzhľadom na to, že strany sporu uzavreli dňa 11.01.2019 dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré žiadali
posúdiť a rozhodnúť o nich súdom (v rozsahu istiny vo výške 960,-eur a úrokov z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 960,-eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.12.2011 do zaplatenia),
pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd posúdiac súlad dohody so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny zmier schválil (§ 148 ods. 2
Civilného sporového poriadku). Strany sporu sa dohodli o celom predmete uplatneného nároku, týmto

rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol samotným schválením súdneho zmieru (§ 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku), keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trov súdneho konania dohodli,
nebolo preto potrebné rozhodovať samostatne o nároku na náhradu trov súdneho konania a o výške

náhrady trov konania, nebude potrebné preto ani následne rozhodovať o výške náhrady trov konania.

8. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu
rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých rozsudkom

rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto
potrebné predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutím vo veci samej.

9. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok.
Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho

rozhodnutia a jednak základom nároku t. j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný
návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského
soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec samá je potom v literatúre
definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 O.s.p.
(teraz § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), o ktorom sa má v konaní rozhodnúť, vrátane

úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 písm. a/ OZ (V. STEINER, Občianske procesné
právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho
zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom
žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda
skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.

10. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna
novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád
komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád,
Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama,

Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár,
1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán
sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne
autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu

hmotnoprávnu dohodu strán sporu ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež
meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od
01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda
nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna
dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou

súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho
zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava
účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej
tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatíkonania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované
náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní
súdnehozmieru.Navyšesúdnyzmiermôžeprekračovaťpredmetkonania(J.HANDLAR:Zánikzávazku

dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V.
HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643) čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním
nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní
vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami,
pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi účastníkmi konania a jeho súlad

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku
zo žaloby.

11. Obdobne ako nemeritórne rozhodnutie posudzuje rozhodnutie o schválení súdneho zmieru aj právna
teória čo má dlhodobý odraz aj v odbornej literatúre (Z. ČEŠKA, str. 197 : „zvláštní funkci plní soudní
rozhodnutí v prípade, že účastníci chtejí konflikt vyrídit soudním smírem. Tu pak soud nereší sice

tento konflikt prímo svým rozhodnutím...“; V. HANDL a J. RUBEŠ str. 453 : „Od soudního meritorního
rozhodnutí v pravém slova smyslu se pritom liší tím, že ...“; DRÁPAL, BUREŠ str. 642 „Jestliže soud smír
schválí, hovoríme o »soudním smíru«, který je - vedle rozhodnutí soudu o veci... - zpusobem skončení
rízení“) s výnimkou (HANDLAR, str. 98 : „Soudní rozhodnutí, ktorým je smír schválen, je meritorním
rozhodnutím, kterým sa rízení končí“), pričom spravidla je súdny zmier posudzovaný ako procesná

dohoda (vid vyššie uvedená literatúra; ako dohodu ho posudzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z
19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009). Naostatok aj dobová judikatúra odlišovala uznesenie o schválení
súdneho zmieru od rozhodnutia vo veci samej, aj keď na poplatkové účely podľa z. č. 116/1966 Zb. o
súdnych poplatkoch tieto rozhodnutia zaraďovala do jednej kategórie (R 21/1983, zošit č. 2-3, str. 175
a 176, Cpj 141/80).

12. Vzhľadom na uvedené má potom súd rozhodnutie o schválení súdneho zmieru za rozhodnutie,
ktorým nerozhoduje vo veci samej, preto súd schválil dohodu účastníkov konania uznesením.

13. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodne samostatným uznesením, keď o tomto rozhoduje v prvom

stupni vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v prvej výrokovej vete možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do
15 dní od doručenia tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Proti tomuto uzneseniu v druhej výrokovej vete odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa

(a contrario § 357 Civilného sporového poriadku).