Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/300/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216547
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4312216547.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/46/2013, o dovolaní
žalobkyne proti prvej výrokovej vete uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 11Co/464/2015-151,

11Co/465/2015, 11Co/518/2015 zo dňa 17. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 14C/46/2013-84 zo 14. augusta 2014

uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie
vo výške 20,- eur vyrubený podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) prvou výrokovou

vetou uznesenia č. k. 11Co/464/2015-151, 11Co/465/2015, 11Co/518/2015 zo dňa 17. decembra 2015
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Odvolací
súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uviedol, že do 30.septembra 2012 bolo súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona

o súdnych poplatkoch. Od 1. októbra 2012 bolo však toto ustanovenie zrušené. V predmetnej veci
sa odvolacie konanie začalo doručením odvolania súdu prvej inštancie dňa
17. decembra 2013, a preto naň nemožno aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych
poplatkoch v znení účinnom do 30. septembra 2012. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžf/37/2010.
Súd prvej inštancie teda pri vyrubení súdneho poplatku za dovolanie podľa položky 7a

Sadzobníka súdnych poplatkov konal na základe zákona a v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozšíril
okruhúkonovpodliehajúcichpoplatkovejpovinnosti.RozhodnutieNajvyššiehosúduSRvydanévkonaní
vedenom pod sp. zn. 4Cdo/39/2007, na ktoré poukazovala žalobkyňa v odvolaní,
nebolo možné v predmetnej veci aplikovať, pretože sa týka inej poplatkovej povinnosti. K námietke
žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uviedol, že
aj keď riadne odôvodnenie uznesenia či rozsudku je súčasťou základného práva účastníka súdneho

konania na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, stručné odôvodnenie uznesenia o poplatkovej
povinnosti vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 v spojení s§ 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom. Z napadnutého uznesenia
je zrejmé, z akého dôvodu bola poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa akej
položky Sadzobníka. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou žalobkyne dal odvolací súd do pozornosti

aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2014 zo dňa 19. júna 2014.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie
označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť
vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP.

Žiadala preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie
súdu prvej inštancie zrušiť.

4. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané na poštovú prepravu v zákonom stanovenej
lehote dňa 17. februára 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.
1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po
zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto
opravným prostriedkom.

6. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd

prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch

predmetom konania pred dovolacím súdom na základe dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.
zn. 14XCdo/21/2015, 14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu
stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).

8. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej
dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods. 1
OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/ CSP
odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné.

9. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho
konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej
v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej

republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,
zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému
porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára
2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).10. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.