Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117205275
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117205275.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: V. S., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, C., zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.689,44 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.689,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5%ročnezosumy1.689,44euraod01.02.2018dozaplatenia,atodo15dníodprávoplatnostirozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa28.02.2017,doručenoutunajšiemusúdudňa03.03.2017,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.689,44 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.689,44 eura od 20.01.2017 až do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho
zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca ďalej uviedol, že
žalovaný pred uzatvorením zmluvy žalobcovi neposkytol informácie vyžadované zákonodarcom v
zmysle § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme formulára Štandardných európskych informácií
o spotrebiteľskom úvere. V Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok

na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. V zmysle čl. 8 je v
zmluve inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby, predmetom ktorej je záväzok žalovaného poskytnúť
žalobcovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru resp. revolvingu a záväzok žalobcu zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu
vo výške 215,75 eura v prípade úveru. Odplata za poskytnutie služieb sa stala splatnou dňa, kedy
bol žalobcovi poskytnutý úver. Žalobca tak reálne prijal plnenie zo strany žalovaného vo výške
1.284,25 eura. Žalobca v dobrej viere pravidelne mesačne od uzatvorenia zmluvy splácal sumu vo

výške 80,37 eura. Žalobca žalovanému zaplatil celkovo sumu 2.973,69 eura, pozostávajúcu z istiny
vo výške 1.284,25 eura a zmluvných úrokov vo výške 1.689,44 eura. Dňa 05.01.2017 bol žalovaný
elektronickou komunikáciou vyzvaný, aby žalobcovi vydal bezdôvodné obohatenie, a to do 14 dní
odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný žalobcovi plnenie v stanovenej lehote nevydal. Žalobca ďalejpoukazoval na to, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Absentuje úroková sadzba
z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby. Výška úrokovej sadzby úveru uvedená v zmluve je
70,01%. Záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému údajnú istinu úveru vo výške 1.500,- eur by sa pri

riadnom splácaní úveru zvýšil za 42 mesiacov o sumu 1.875,54 eura. Výška úrokovej sadzby v zmluve
nezodpovedá (v neprospech spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov
v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných
bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej
úrokovej sadzby 10,68% pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci

apríl 2013. Dohodnutá výška úrokovej sadzby výrazne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v
čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Zmluva tak neobsahuje určenie
výšky úrokovej sadzby. Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota RPMN uvedená v zmluve je nižšia ako
úroková sadzba, je preukázané, že žalovaný v zmluve nesprávne uviedol výšku RPMN, v dôsledku
čoho v zmluve táto náležitosť absentuje. V Zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru
na istinu, úroky a poplatky. V zmluve síce je uvedený počet splátok, avšak absentuje v nej konečný

termín splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve absentuje adresa veriteľa na podanie reklamácie
a sťažnosti. Vzhľadom na uvedené absencie zákonných náležitostí poukazoval žalobca na to, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej uviedol, že obohatenie
žalovaného, ktoré predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným, t.j.
sumou 1.284,25 eura a sumou, ktorú žalobca zaplatil, t.j. 2.973,69 eura, t.j. suma 1.689,44 eura,

je získané prijímaním mesačného plnenia bez právneho dôvodu. Žalobca poukazoval na neplatnosť
dojednania o revolvingu s tým, že zámerom žalobcu nebolo uzatvorenie revolvingového úveru, no jeho
uzatvorenie mu bolo vnútené predpísanou formou zmluvy. Vzhľadom na to považuje žalobca dojednanie
o revolvingu zámerne žalovaným inkorporované v zmluve za neplatné, v rozpore so zásadou dobrých
mravov.Žalobcaďalejuviedol,žeodplatazaDohoduoslužbáchinkorporovanávzmluvejevabsolútnom

rozpore s dobrými mravmi. Obdobné poplatky sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Záverom žalobca uviedol, že
vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalovaný úmyselne na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a to
celkom v sume vo výške 1.689,44 eura, pričom aj napriek výzve zo strany žalobcu žalovaný odmietol
získané bezdôvodné obohatenie do 19.01.2017 vydať. V doplnení žaloby zo dňa 05.12.2017 žalobca

uviedol, že predkladá doklad, ktorým preukazuje, že mu žalovaný reálne poskytol sumu vo výške
1.284,25 eura (potvrdenie - história transakcií z VÚB, a.s.). Z tohto potvrdenia je zároveň zjavné, že
žalovaný poskytol žalobcovi ďalšie dve sumy vo výške 1.284,25 eura a 1.277,05 eura, ktoré súvisia s
konaniami vedenými na tunajšom súde pod sp.zn. 32Csp/58/2017 a 19Csp/48/2017. Skutočnosť, že
žalobca zaplatil žalovanému sumu vo výške 2.973,69 eura žalobca preukazuje listom žalovaného -

oznámením o zosplatnení zo dňa 27.09.2016, ktorého obsahom je oznámenie žalovaného žalobcovi, že
je v omeškaní s úhradou splátky č. 38, 39 a 40. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobca v tom čase
riadne zaplatil celkom 37 splátok po sume 80,37 eura, čo predstavuje sumu vo výške 2.973,69 eura.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že formulár Štandardných európskych informácií o

spotrebiteľských úveroch žalovaný pred uzatvorením zmluvy žalobcovi poskytol, pričom žalobcovi bol
poskytnutý dostatočný časový priestor pre oboznámenie sa s jeho obsahom, pričom tento predzmluvný
dokument obsahuje podpis žalobcu, ktorý je totožný s podpisom na zmluve, atď.. Ak žalobca poukazuje
na „neprimeranú“ výšku úrokovej sadzby, žalovaný dáva do pozornosti, že výška odplaty bola v čase
uzavretia zmluvy regulovaná explicitne a upravená ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

Zo žiadneho právneho predpisu účinného v období uzatvorenia zmluvy nevyplývala povinnosť veriteľov
riadiť sa pri stanovení výšky odplaty všeobecne, na základe zverejnených štatistických údajov. Zmluva
bola medzi sporovými stranami uzavretá v roku 2013. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na
spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné
od 01.04.2015. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle označeného ustanovenia (§ 52

ods. 2 posledná veta) je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. Žalovaný poukazuje
na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy
podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli
v rozpore so zákonom. Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia zmluvy upravená
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie teda predstavuje „zákon“, na ktorý sa

odvoláva spomenutý § 502 Obchodného zákonníka. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku
aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú
povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernejodplaty za spotrebiteľské úvery je namieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou
odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu
(nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá

bola pre zmluvu vo výške 47,29 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom
trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon
od priemernej sadzby o 25-27 %. K tvrdeniu žalobcu o tom, že výsledná RPMN nesmie byť nižšia
ako ročná úroková sadzba, žalovaný uviedol, že žalobca k podanej žalobe nepriložil žiadny dôkaz,
ktorý by jeho tvrdenia preukazoval. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa

nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria
zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy
tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku
4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa
posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods.

9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa
uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky úveru
je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca
z uvedeného zákonného ustanovenia. V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ

má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky. Ak by
zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom žalovaný nevidí žiadny zmysel práva spotrebiteľa
požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve.
To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9
ods. 5. Tzv. rozčleňovanie splátky je teda výklad založený na nesprávnom výklade zákona. Znenie

zákona č. 129/2010 Z.z. síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje
povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia
únijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný smernicou je
povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu. Žalovaný ďalej uviedol, že adresa veriteľa
pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v bode 12 ods. 12.1 Zmluvných dojednaní.

Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od Zmluvy o revolvingovom úvere,
ale jej technickú súčasť. Žiadosť/Zmluva a Zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste papiera,
pričom Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere tvorí líce listiny a Zmluvné dojednania tvoria rub
zmluvy. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné
dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy

aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13 zmluvy o revolvingovom úvere
Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami
uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné
dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Žalobca bez akéhokoľvek zdôvodnenia založeného
na konkrétnych skutočnostiach spochybňuje vlastný prejav vôle. Ani z podanej žaloby nevyplýva, že

by pred podpisom zmluvy nevedel akú zmluvu uzatvára, čo je jej obsahom. Žalovaný zdôrazňuje,
že poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, nakoľko v prípade nezáujmu má klient možnosť vopred
vypovedať revolving (článok 9 zmluvných dojednaní), resp. požiadať o jeho stornovanie. V rámci
výpočtov RPMN regulovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. (príloha č. 2) sa upravuje určitý špecifický
mechanizmus pre výpočet uvedeného údaju napríklad pre revolvingový úver, kontokorent, kreditné karty

a pod.. Žalovaný poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca obsah zmluvy ani následne nespochybňoval.
Je pomerne nelogické prejaviť nespokojnosť až so značným odstupom času, ak navyše pri uzatváraní
zmluvy a aj následne pri jej splácaní podmienky zmluvnej strane vyhovovali. Nakoľko žalobcovi revolving
ani poskytnutý nebol, návrh na určenie neplatnosti revolvingu nemá oporu v žiadnej skutočnosti, je
zmätočným a po právnej stránke nedôvodným. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu týkajúce sa Dohody o

poskytnutíslužby.Ztvrdenížalobcunevyplýva,včommáspočívaťdôvodneplatnosti,včommáspočívať
neprijateľnosť poplatkov. Žalobca v podanej žalobe pritom nespochybňuje, že sa s dohodou oboznámil
a uzavrel ju dobrovoľne. Žalovaný poukazujúc na bod 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby tvrdí, že
dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená.

Ani cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/EHS v článku 4 odstavec 2,
a ani dojednanie o nej nie sú neprijateľnou podmienkou. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu o úmyselne
získanom bezdôvodnom obohatení nemajú reálny skutkový a ani vecný dôvod.4. V replike žalobca uviedol, že zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 a
nasl. zákona o spotrebiteľských úveroch by podľa tvrdení žalovaného mala byť splnená tým, že sa
nachádza v nepodpísaných zmluvných dojednaniach, prípadne by mala vyplývať z oznámenia veriteľa

o schválení úveru dlžníkovi. Ďalej žalobca poukazoval na to, že v zmluve je uvedená úroková sadzba
vo výške 70,01% a RPMN vo výške 65,70 %, ročná úroková sadzba je teda vyššia ako údaj o RPMN,
čo s poukazom na § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je matematicky možné, už len z
dôvodu, že do údaja o RPMN je zarátaný aj úrok. Žalovaný aj napriek reálne poskytnutej istine úveru,
ktorú predstavuje suma vo výške 1.284,25 eura, žalobcovi ročne úročil sumu vo výške 1.500,- eur. Výška

ročnej úrokovej sadzby úveru uvedená v zmluve je 70,01 %. Záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému
iluzórnu istinu úveru vo výške 1.500,- eur by sa pri riadnom splácaní úveru zvýšil za 42 mesiacov na
sumu vo výške 3.375,54 eura, teda o sumu 1.875,54 eura. Tvrdenie žalovaného o prednostnej aplikácii
Obchodného zákonníka na výšku úrokovej sadzby pred právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku z dôvodu zásady zákazu retroaktivity považuje žalobca za účelové, bez opory v právnom
poriadku SR. Žalovaný tvrdením „ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu)“ navodzuje

údajnú nemožnosť porovnania úrokovej sadzby uplatňujúcej nebankovým subjektom a bankou. Toto
tvrdenie považuje žalobca za účelové, nakoľko banky rovnako ako aj nebankové subjekty - žalovaný,
sú súčasťou finančného trhu, a teda majú vplyv na výšku ročných priemerných úrokových sadzieb.
Ďalej žalobca uviedol, že dňa 22.04.2013 žalovaný uzatvoril so žalobcom okrem zmluvy aj zm1uvu o
revolvingovom č. 8500024270 (Zmluva II). Žalovaný podmienil poskytnutie úveru žalobcovi uzatvorením

dvoch identických zmlúv v ten istý deň (resp. v období 12 mesiacov), pričom v oboch zmluvách uvádza
totožnú výšku priemernej hodnoty. Celková odplata v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
tak ako ju prezentuje žalovaný, predstavuje navýšenie úveru (odplata za tento úver tak prevyšuje
priemernú hodnotu RPMN). K formuláru Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
žalobca uviedol, že uvedený formulár bol zo strany žalobcu podpísaný a vyplnený v ten istý deň ako

bol podpísaný a vyplnený návrh na uzatvorenie zmluvy. Žalobca tak nemal dostatok časového priestoru
na porovnanie úveru poskytovaného žalovaným s konkurenčnými ponukami na úverovom trhu. K
Dohode o poskytnutí služby žalobca uviedol, že zo zmluvy jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalobca
neparticipoval na koncipovaní predmetnej zmluvy, a teda nemohol ovplyvniť ani znenie inkorporovanej
doložky o poskytnutí služby. Podľa žalobcu žalovaný poukazuje na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou nemôže byť cena plnenia, pričom sa snaží
odviesť pozornosť súdu od posudzovania inkorporovanej doložky - tzv. Dohody o poskytnutí služby, ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky v celku.

5. V duplike žalovaný poukazoval na to, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či
„termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k
záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Uvedené závery potvrdzuje aj
odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018.

Podľa žalovaného požiadavka na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je požiadavkou na
presnú dátumovú špecifikáciu.

6. Žalobca ako dôkazy predložil Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
výzvu zo dňa 04.01.2017, Oznámenie o zosplatnení zo dňa 27.09.2016, Históriu transakcií zo

dňa 28.04.2017. Žalovaný ako dôkazy predložil Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo
146/2017 zo dňa 22.02.2018.

7. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor

je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

8. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.9. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, keď
pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z
dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom z vykonaného

dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

10. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.500,-
eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42-och mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 80,37

eura. Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná
RPMN za úver vo výške 70,01 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 65,70 %. Priemerná RPMN za
úver bola uvedená vo výške 47,29 %. V rámci zmluvy bola tiež obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby
zo dňa 22.04.2013, ktorou sa žalovaný zaviazal ako veriteľ poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi na jeho
žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 215,75 eura. Žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý

úver vo výške 1.500,- eur, pričom došlo k započítaniu pohľadávky veriteľa vo výške 215,75 eura, z
ktorého dôvodu bola žalobcovi vyplatená suma 1.284,25 eura. Žalobca žalovanému zaplatil celkom 37
splátok vo výške 80,37 eura, t.j. celkom sumu 2.973,69 eura.

11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom

úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).19. Podľa 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (2)

20. Podľa 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa 53 ods. 6 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. (1) Obchodná
praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne

narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú
praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna
obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za

nekalé, je v prílohe č. 1. (4)

25. Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto
zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno
rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej

obchodnejpraxialebovšeobecnejzásadedobrejvieryuplatňovanejvjehooblastičinnosti,r)podstatným
narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie
schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

26. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), predávajúci

nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody.

27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

28. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 22.04.2013 pod
č. 8500024270 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere, v rámci nej aj Dohodu o poskytnutí služby, že
žalobcovi bola (z dôvodu započítania sumy poskytnutého úveru vo výške 1.500,- eur so sumou odplaty
za službu vo výške 215,75 eura) vyplatená zo strany žalovaného celkom suma 1.284,25 eura, a že
žalobca zaplatil žalovanému celkom sumu 2.973,69 eura. Rovnako nespornou bola priemerná hodnota

ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci
apríl 2013 vo výške 10,68 %. Sporným tiež nebolo, že v deň podpisu zmluvy bol žalobcovi doručený
formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľských úveroch. V konaní sa žalobca domáhal
vydania sumy 1.689,44 eura od žalovaného, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom
na to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a dohodu o poskytnutí

služby za neplatnú, a preto sa žalovaný o túto sumu zmluvných úrokov bezdôvodne obohatil.

32. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z.),
keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a
žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom
výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali
má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný
zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a
zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že prednostné použitie
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy (v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná

OZ) je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť
dňom 01.05.2014, pričom právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie, preto
sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pritom poukazuje
napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom dovolací
súd uviedol, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

33. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje
v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo

nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ
bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem

„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Žalovaný uviedol, že z ustanovenia článku 4.,
ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru, avšak žiadne Zmluvné dojednania v konaní
ako dôkaz nepredložil. Žalovaný tiež uviedol, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený vOznámeníveriteľaoschváleníúverudlžníkovi,anitakýtodôkazdovyhláseniadokazovaniazaskončené
nepredložil. Okrem toho, že v konaní nebola preukázaná existencia Zmluvných dojednaní, ani existencia
Oznámenia veriteľa o schválení úveru, už vôbec nebolo preukázané, že by tieto listiny boli žalobcovi

predložené pri podpise zmluvy z jeho strany, zároveň nebolo preukázané, že by žalobca uvedené prijal
písomnou formou, a preto by ich ani nebolo možné považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 80,37 eura, bez bližšej špecifikácie,

t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku
splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať
od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo
z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho

splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky
splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je teda informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože
potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru

platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami
sporuneobsahuje,idepritomoabsenciupodstatnejnáležitostizmluvy.PokiaľideovýškuRPMN,zmluva
neobsahuje ani základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto je v časti 5.
uvedená iba ako predpokladaná. Presná výška RPMN je uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom

revolvingovom úvere, uvedené schválenie však žalobca neprijal písomnou formou, preto ho nemožno
považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov
považoval súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený. Súd dodáva, že cieľom ustanovenia § 11 v spojení
s § 9 ZoSÚ je ochrana spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím
zmluvy, priamo v nej, poskytnúť všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje,

či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie, keďže uvedené údaje predstavujú informácie o podmienkach a
nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. V zmluve tiež
chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Žalovaný uviedol, že adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v bode 12

ods. 12.1 Zmluvných dojednaní, v konaní však dôkaz o tom nepredložil. Súd však uvádza, že i keby
adresa pre reklamácie bola skutočne uvedená v Zmluvných dojednaniach, keďže ide o náležitosť zmluvy
vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v zmluve, ktorú dlžník opatrí
svojim podpisom, a nie v zmluvných dojednaniach, ktoré žalobca nepodpísal.

34. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa
11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny názor súdu
prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale
toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia
je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého

splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je
pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty
požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva,
žezmluvaospotrebiteľskomúverepresnúvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov
neobsahovala,jepotrebnéúverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutej

sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017,
kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva
uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle §
11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom,

že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov,
stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórnanáležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v
zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“

35. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie
údajov o termíne konečnej splatnosti, o výške RPMN a o adrese veriteľa na podanie reklamácie
a sťažnosti, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že
v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údajov
o termíne konečnej splatnosti a o RPMN môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho

záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských
úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom
v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

36. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa

ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských

úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za

bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia
zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Ďalej súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší
súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ

novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom
contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom
frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať

sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona
len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

37.Akoužsúduviedol,vprejednávanomprípadesaspotrebiteľskýúverposkytnutýžalovanýmžalobcovi
považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z
úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

38. Súd dodáva, že okrem vyššie uvedeného bolo potrebné vyhodnotiť výšku úrokovej sadzby 70,01
% ročne ako neprimerane vysokú, a preto odporujúcu dobrým mravom, nakoľko podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch sa vzhľadomna vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, nie však viac ako o 100 % oproti
priemeru bánk. Úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % viac ako 6-násobne prevyšuje priemernú
úrokovú sadzbu 10,68 % uplatňovanú v čase uzavretia zmluvy bankami pri poskytovaní úverov

alebo pôžičiek, ktorú výšku tvrdenú žalobcom v žalobe žalovaný nesporoval. Pod pojem „odplata
obvyklá na finančnom trhu“ je potrebné pritom zahrnúť aj odplatu obvykle požadovanú komerčnými
bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úverov (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6Co/703/2014 zo dňa 24.11.2015). Súd má však za to, že odplatu je potrebné považovať za neprimerane
vysokú aj keby len s prihliadnutím na priemernú RPMN (47,29%), ktorú prevyšovala o takmer 23

percentuálnych bodov, čo je potrebné považovať za podstatné prevýšenie. Dohodnutá úroková miera v
rozsahu 70,01% ročne teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je dojednanie o úroku
pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona (§ 53 ods. 6 OZ) podľa § 39 OZ neplatné (porovnaj
napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/55/2016 zo dňa 28.09.2016).

39. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby zo dňa 22.04.2013, táto bola jednoznačne uzatváraná v

súvislosti so zmluvou o úvere, čo je zrejmé aj z toho, že je obsiahnutá v rámci zmluvy. Žalovaný sa
na základe dohody zaviazal poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť a po splnení stanovených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Odplata za túto
službu vo výške 215,75 eura pritom dosahuje takmer 15% z poskytnutej výšky úveru a zároveň sa
takouto odplatou dojednaná odplata za úver vo výške 1.875,54 eura (3.375,54 - 1.500,00) navyšuje o

sumu 215,75 eura, teda o viac ako 11%.

40. Nakoľko právny úkon uzavretia Dohody o poskytnutí služby je právnym úkonom, ktorý bezprostredne
nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

41. Súd má za to, že pri uzatváraní predmetnej Dohody o poskytnutí služby (ktorá má formu
predtlačeného formulára) došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti žalovaného, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostala. Žalovaný nekonal pri uzatváraní vyššie uvedenej

dohody s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že žalobcovi ako priemernému
spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky
uzavretia uvedenej dohody, a to najmä s ohľadom na jej odplatnosť vo výške takmer 15% z poskytnutej
sumy úveru.

42. Žalovaný takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože
nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň použitím obchodnej
praktikydošlokpodstatnémunarušeniuekonomickéhosprávaniažalobcuakopriemernéhospotrebiteľa,
nakoľko obchodná praktika bola žalovaným využitá na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa

urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Je nepochybné, že žalovaný tým,
že nevysvetlil žalobcovi všetky dôsledky podpísania dohody o poskytnutí služby z jeho strany (najmä
navýšenie celkovej sumy už i tak vysokej odplaty o viac ako 11%), narušil ekonomické správanie žalobcu
ako spotrebiteľa, v dôsledku ktorého urobil rozhodnutie, ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak
neurobil.

43. Súd má za to, že nie je dôvodné očakávať, že by sa spotrebiteľ v prípade, že by mu boli poskytnuté
podstatné informácie zo strany žalovaného, rozhodol podpísať uvedenú dohodu o poskytnutí služby, keď
v takom prípade pri poskytnutom úvere 1.500,- eur by mal dlžník celkovo uhradiť sumu 2.091,29 eura
(1.875,54 eura + 215,75 eura), pričom by za takto zvýšenú odplatu nemal dostať adekvátne protiplnenie.

Služba pre žalobcu mala spočívať v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch splátok, aj to len za
splnenia podmienok uvedených v čl. 8.2 (práceneschopnosť dlhšia ako 3 týždne alebo ak bol s dlžníkom
skončený pracovný pomer, pričom nárok na odklad nemá, ak bol v omeškaní s úhradou splátky dlhšie
ako 30 dní). Výška odplaty za uvedenú službu je úplne neprimeraná tomu, že táto služba ani nemusí byť
poskytnutá v plnom rozsahu, resp. nemusí byť za trvania úverového vzťahu poskytnutá vôbec. Okrem

toho súd poukazuje na to, že ide o bežnú službu, ktorú by mala pokrývať odplata za úver.

44. Konanie žalovaného, ktorým si pri podpisovaní Zmluvy o revolvingovom úvere nekalou obchodnou
praktikou zabezpečil zo strany žalobcu aj podpísanie Dohody o poskytnutí služby, nemožno hodnotiťinak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si vyššiu odplatu z poskytnutého úveru, bez
toho, aby podpísanie druhej zmluvy malo prospech aj pre spotrebiteľa. Zároveň súd uvedené konanie
považuje za obchádzanie zákona, keď náklad na odplatu z dohody nie je zahrnutý do celkovej odplaty,

a tým ani do informácie o RPMN, pritom Dohoda o poskytnutí služby je zmluvou závislou od zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,apretobymalabyťRPMNvypočítanázobochzmlúv.Súdnepovažovalargument
žalovanéhooindividuálnomdojednanídohodyoposkytnutíslužbyzaopodstatnený,nakoľkotátozmluva
ako samostatné dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán absolútne neobstojí, pretože
bezuzavretiazmluvyospotrebiteľskomúverestrácauvedenádohodaakýkoľvekvýznam.Samostatnosť

dohody vylučuje aj skutočnosť, že text dohody je obsiahnutý v rámci článkov zmluvy o úvere a nejde
o samostatný dokument. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
18Co/279/2014 zo dňa 21.10.2015, s ktorým sa stotožňuje, a v ktorom odvolací súd uviedol, že „zmluva
vypracovaná žalovaným a predložená žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jej obsahom
bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede pretlačeného formulára
zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva a to dohoda o poskytnutí služby. V prípade dvoch

alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine, by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný
túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobcom
uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto
je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti

právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.“

45. Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej dohody došlo k nekalej
obchodnej praktike zo strany žalovaného, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v
zmysle § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z.. Zároveň súd dospel k záveru, že skutočným účelom dohody o

poskytnutí služby bolo navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a tým obchádzať § 53 ods. 6 OZ. Zároveň
došlo k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný dosiahol to,
že odplatu za službu nezapočítal do výpočtu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného
dôvodu súd Dohodu o poskytnutí služby zo dňa XX.XX.XXXX považuje za priečiacu sa dobrým mravom
a zároveň za obchádzajúcu zákon, preto v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatnú, a teda nespôsobujúcu

žiadne právne účinky. Zároveň bolo neplatné aj dojednanie o započítaní, nakoľko bolo súčasťou dohody,
ktorá je neplatná ako celok a dojednanie o započítaní nie je možné od nej oddeliť. Z uvedeného dôvodu
bolo potrebné vychádzať z toho, že žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 1.500,- eur čerpal sumu
1.284,25 eura, keď k započítaniu nedošlo, nakoľko záväzok žalobcu plniť z dohody pre jej neplatnosť
nevznikol.

46. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu v spojení s Oznámením o zosplatnení zo dňa 27.09.2016
(č.l. 25) vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému celkom 37 splátok vo výške XX,XX eura. Celkom tak
žalobca žalovanému zaplatil sumu 2.973,69 eura (80,37 eura x 37), z čoho vyplýva suma bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.689,44 eura (2.973,69 eura - 1.284,25 eura). Uvedená suma predstavuje

bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko o túto sumu mu žalobca plnil bez právneho dôvodu, keďže
pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neplatnosť dohody o poskytnutí služby nebol povinný plniť
žalovanému viac ako sumu vyčerpaného úveru. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanému vo
výroku I. rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.689,44 eura.

47. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok
aj na úrok z omeškania. Keďže pri prejednávanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie
je v právnom predpise ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je
povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Hoci žalobca tvrdil, že
žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia elektronickou komunikáciou dňa 05.01.2017,

z predsporovej výzvy zo dňa 04.01.2017 (č.l. 9) vyplýva, že žalobca nevyzval žalovaného na zaplatenie
konkrétnej sumy, a preto nemožno uvedenú výzvu považovať za výzvu na plnenie v zmysle § 563 OZ.
S poukazom na uvedené, súd uzavrel, že žalovaný bol na plnenie preukázateľne vyzvaný až doručením
žaloby prostredníctvom súdu dňa 30.01.2018 (doručenka na č.l. 31). Žalovaný bol potom povinný plniť
v zmysle § 563 OZ nasledujúci deň po doručení, pričom do omeškania sa dostal nasledujúci deň po

tom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 1.689,44
eura dostal do omeškania dňa 01.02.2018 (30.01.2018 doručená výzva na plnenie, 31.01.2018 deň
splatnosti, 01.02.2018 prvý deň omeškania), a preto mu súd priznal úrok z omeškania z priznanej
sumy od uvedeného dátumu vzniku omeškania, a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol,keď žalobca žiadal úrok z omeškania už odo dňa 20.01.2017. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa
01.02.2018, keď výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobca tak má v zmysle § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 +

0,00 %) ročne zo sumy 1.689,44 eura od 01.02.2018 do zaplatenia.

48.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovpovažovalsúdžalobuzadôvodnúvčastiuvedenejvovýroku
I. rozsudku, t.j. zaplatenia istiny 1.689,44 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 1.689,44 eura od 01.02.2018 do zaplatenia, pričom súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

istinu s príslušenstvom v primeranej lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením
§ 232 ods. 3 CSP. Vo zvyšnej časti (v prevyšujúcej časti úroku z omeškania) súd žalobu vo výroku
II. rozsudku zamietol. Súd sa ako nadbytočným nezaoberal otázkou revolvingu, nakoľko žalobcovi
revolving poskytnutý nebol, ale čerpal úver jednorazovo.

49. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

52. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu istiny úspešný, čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v

rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd ani
sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému nemal priznať. Pri zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania súd
na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky úspechu žalobcu, nakoľko príslušenstvo
nebolo samostatným predmetom konania. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského

súdu v Trnave č.k. 10CoPr/2/2016-361 zo dňa 27.06.2016, v ktorom odvolací súd uviedol, že „súd prvej
inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných
úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak
by úroky z omeškania tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri
posudzovaní miery úspechu v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“ O výške náhrady

trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).