Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112203458
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5112203458.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Bývalý urbár - pozemkové

spoločenstvo Lutiše, so sídlom Lutiše, IČO: 00 629 197, právne zastúpenému JUDr. Pavol Malich,
Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO: 47 256 991, proti žalovanému: 1/
V. R., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX, právne zastúpenému C. kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o.
Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, 2/ U. H., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, R. L., zastúpená
splnomocnenou zástupkyňou Emília P., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, R. L., 3/ U. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. XXX, R. L., 4/ J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, L., právne zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, 5/ H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E. H. XXX/

XX, B., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17,
Žilina, 6/ C. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom R. L. XXX, 7/ H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, O. - U
P., právne zastúpený C. kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o. Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, 8/ C. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. XXX, R. L., 9/ U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, R. L., XX/ E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
XX, zastúpený splnomocneným zástupcom U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, R. L., XX/ C. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom

K. XXX, R. L., XX/ C. P., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpená C. kancelária JUDr. Milan
Chovanec, s.r.o., Vojtecha Tvrdeného 17, Žilina, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu za účelom
obhospodarovania lesných pozemkov cez povinný pozemok CKN parc. č. XXXX/X - druh pozemku lesné
pozemkyovýmere1.365m2,evidovanýchOkresnýmúradomB.,katastrálnyodbor,nalistevlastníctvač.
XXXX pre kat. úz. Z. v prospech vlastníkov oprávnených pozemkov EKN parc. č. XXXX - druh pozemku
trvalé trávnaté porasty o výmere 6.421 m2, EKN parc. č. XXXX - druh pozemku trvalé trávnaté porasty

o výmere 14.828 m2 a EKN parc. č. XXXX/X - druh pozemku orná pôda o výmere 104.243 m2, spolu
evidované Okresným úradom B., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Z., a
to v celom rozsahu výmery 1.365 m2 plochy CKN parc. č. XXXX/X.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

IV. O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2012 domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by súd
určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu za účelom obhospodarovanialesných pozemkov a s tým súvisiacich činností cez povinný pozemok CKN parcelu č. XXXX/X evidovaný
Správou katastra Žilina na LV č. XXX pre kat. úz. Z. v prospech vlastníkov oprávnených pozemkov EKN
parciel č. XXXX o výmere 6421 m2 - trvalé trávne porasty, č. XXXX o výmere 14828 m2 - trvalé trávnaté

porasty a č. XXXX/X o výmere 104243 m2 - orná pôda, evidovaných Správou katastra Žilina na LV č.
XXXXprekat.úz.Z.,atovmiestachvyznačenýchnageometrickompláneč.81/2010zodňa29.10.2010.

2.OkresnýsúdŽilinarozsudkomč.k.17C/26/2012-364zodňa8.9.2014(vporadíprvým)žalobežalobcu
v celom rozsahu vyhovel a určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu

za účelom obhospodarovania lesných pozemkov a s tým súvisiacich činností cez povinný pozemok
CKN parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 544838 m2 evidovaných na Okresnom úrade Žilina,
katastrálny odbor, na LV č. XXX pre kat. úz. Z. v prospech vlastníkov oprávnených pozemkov EKN parc.
č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 6421 m2, EKN č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere
14828 m2 a EKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 104243 m2 evidovaných na Okresnom úrade Žilina,
katastrálny odbor, na LV č. XXXX/kat. úz. Z., a to vo vyznačenom rozsahu plochy CKN parc. č. 6919/3 o

výmere 3160 m2 lesný pozemok podľa geometrického plánu č. 81/2010 zo dňa 29.10.2010 a o trovách
konania rozhodol, že bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 7Co 872/2014-423 zo dňa 15.4.2015 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že v napadnutom

rozsudku chýba právne zdôvodnenie, na základe ktorého bolo vyhovené návrhu žalobcu, pokiaľ ide o
vecné bremeno na nehnuteľnosti, ktorá nie je totožná s pôvodnou PK parc. č. 5928, na ktorej bola v r.
1939 zapísaná služobnosť cesty. Služobnosť zriadená na predmetnom pozemku spočíva v práve cesty,
pešky a vozom akéhokoľvek druhu cez parc. č. 5928 ako po statku slúžiacom pre každého držiteľa parc.
č.XXXX/X,XXXX,XXXXakostatkupanujúceho.Zoznaleckéhoposudkuč.8/2014znalcaIng.Vladimíra

Janíka vyplýva, že KNC parc. č. 6919/3 je čiastočne totožná s PK parc. č. 5928 v teréne lesná cesta.
Novovytvorená parcela v teréne zodpovedá lesnej ceste a odvodňovaciemu kanálu a v rozšírenej časti
aj priľahlej manipulačnej ploche. V prípade, že k ostatnej časti bolo zriadené vecné bremeno na základe
vydržania, odvolací súd uviedol, že z tvrdení žalobcu však nevyplýva žiaden právny titul, na základe
ktorého by mohol byť žalobca dobromyseľný, že právo vecného bremena spočíva vo väčšom rozsahu

ako iba na pôvodnej PK parc. č. 5928. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže záver okresného súdu
o určení vecného bremena v takom rozsahu, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, nie je náležite
právne zdôvodnený, nie je náležite zdôvodnené splnenie všetkých podmienok na jeho vydržanie, na
základe akého právneho titulu bolo určené vecné bremeno aj na manipulačnú plochu, krajský súd
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4.Vpredmetnejvecisažalobcapôvodnedomáhalurčeniavecnéhobremenaspoukazomnaslužobnosť
zapísanú v PK vložke č. XXX pre kat. úz. Z. v časti C ťarchy v majetkovej podstate - parc. č. XXXX . -
cesta spod lúk na základe zápisu z 28.7.1939, Čd 4681 a v PK vložke č. XXX pre kat. úz. Z. je evidovaná
rovnaká poznámka v časti C. Geometrickým plánom č. 74/2001 došlo k zlúčeniu pozemkov evidovaných

v PK vložke č. 512 vrátane PK parc. č. XXXX, na ktorom bola vyššie uvedená ťarcha služobnosti a
boli nahradené novou parcelou reg. C KNC č. XXXX/X o výmere 544838 m2 vedená na LV č. XXX. V
dôsledku týchto zmien došlo aj k zániku zápisu spomínanej služobnosti.

5. V priebehu ďalšieho konania v súvislosti so zmenou zápisov povinných pozemkov na liste vlastníctva

č. XXXX pre kat. úz. Z. žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.5.2017 upravil petit podanej
žaloby a samostatným uznesením č.k. 17C/26/2012-568 dňa 6.7.2017 súd pripustil zmenu žaloby
v znení o určenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu za účelom
obhospodarovania lesných pozemkov a s tým súvisiacich činností cez povinné pozemky CKN parc. č.
XXXX/X - lesné pozemky o výmere 540398 m2, CKN parc. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 3075

m2, CKN parc. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 1365 m2, spolu evidované Okresným úradom
Žilina, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. v prospech vlastníkov oprávnených pozemkov
EKN parc. č. XXXX - druh pozemky trvalé trávne porasty o výmere 6421 m2, EKN parc. č. XXXX - druh
pozemku trvalé trávne porasty o výmere 14828 m2 a EKN parc. XXXX/X - orná pôda o výmere 104243
m2, spolu evidované Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre kat. úz. Z., a to vo

vyznačenom rozsahu plochy CKN parc. č. XXXX/X - druh pozemku lesné pozemky o výmere 1365 m2
podľa geometrického plánu č. 81/2010 zo dňa 29.10.2010, overený Okresným úradom Žilina, katastrálny
odbor, dňa 9.11.2010 pod č. 1984/2010, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť výroku rozsudku. Uznesenie
zo dňa 6.7.2017 (č.l. 568) nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2017.6. Súd v priebehu ďalšieho konania vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. V priebehu ďalšieho konania právny zástupca žalobcu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.
Pokiaľ ide o rozšírenú časť cesty od r. 1939 v dôsledku ťažby na danom úseku a v dôsledku rozvoja
mechanizácie bez akéhokoľvek pričinenia žalobcu sa táto rozšírila do dnešných rozmerov. V r. XXXX
bola zriadená služobnosť zodpovedajúca vecnému bremenu, ktorá minimálne od r. XXXX je používaná

v rozšírenom rozsahu tak, ako je vyznačená geometrickým plánom, ktorý bol priložený k žalobe. X.
titulom, od ktorého žalobca ako vykonávateľ práva z vecného bremena je od r. XXXX pôvodné právo
služobnosti prechodu a prejazdu zapísané k PK parcele č. XXXX. J. potreby nehnuteľnosti spoločenstva
bola na nehnuteľnostiach žalovaných na základe zápisu Čd XXXX/XX vložená služobnosť cesty pešky
a vozom akéhokoľvek druhu cez parcelu č. XXXX ako statku slúžiacom pre každého držiteľa parciel č.
I./X, I., I. ako statku panujúceho. N. zápisu zodpovedal zápis v pozemkovej knihe vložka č. XXX, podľa

ktorej prislúcha k parcele č. I./X, I., I. služobnosť cesty, pešky a vozom akéhokoľvek druhu, ktorá viazne
na nehnuteľnosti parc. č. XXXX. N. služobnosť nebola z pozemkovej knihy vložky č. XXX a č. XXX nikdy
vymazanáazotrvávalavnejajpozrušenípredchodcužalobcuZ.spoločenstvabývalíurbárniciobceZ.aj
po navrátení pozemno-knižných parciel č. I./X, I. a I. do obnoveného spoločenstva. V zmysle uvedeného
zodpovedá služobnosť viaznuca na povinnej nehnuteľnosti pôvodne zapísaná v pozemkovej knihe vo

vložke č. XXX a XXX vecnému bremenu in rem, zriadenému v prospech oprávnených nehnuteľností. R.,
resp. právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo prechodu a prejazdu boli zo strany spoločenstva,
resp. jemu právne predchádzajúcich subjektov aj skutočne využívané počas celého predmetného
obdobia, t.j. od jej zápisu v katastri nehnuteľností. I. predmetného práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu bolo zabezpečenie obhospodarovania oprávnených pozemkov, nakoľko k týmto by inak bol

ich vlastníkom znemožnený prístup. B. ako súčasný užívateľ oprávnených nehnuteľností rovnako ako
predchádzajúce právne subjekty F. správa lesov v B., resp. bývalí urbárnici obce Z. vždy užívali právo
zodpovedajúce vecnému bremenu na zabezpečenie riadneho užívania oprávnených nehnuteľností,
a to od jeho zápisu v pozemkovej knihe v r. XXXX. Y. bremeno bolo užívané v súlade s rozvojom
technikylesnéhohospodárstva,keďbolipostupnevozyrôznehodruhunahradenéautomobilmialesnými

mechanizmami.

8. J. geometrického plánu č. XX/XXXX bola vytýčená výmera skutočne využívaná ako vecné bremeno
práva prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti žalovaných, a to ako parc. č. I./X o výmere X.XXX mX
a ktorá bola odčlenená od parc. č. I./X, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľností spolu s kúpnou

zmluvou a geometrickým plánom č. XX/XXXX. R. výmera vecného bremena tak ako bolo využívané
spoločenstvo a predtým F. správou lesov v B. vyplýva z geometrického plánu č. XX/XXXX. Vo veci
výmery povinnej nehnuteľnosti, ktorá je využívaná za účelom vecného bremena zo strany oprávnených
nehnuteľností, tak uvedená výmera sa časom rozširovala, a to v závislosti od úpravy samotnej lesnej
cesty, ktorá na danej ploche existuje. Od XX-tych rokov dochádzalo k postupnej úprave povrchu,

spevnenie povrchu cesty a šírky danej lesnej cesty, ktorá bola realizovaná vtedajším užívateľom Y.
správou lesov a vzhľadom na technický pokrok v lesnom hospodárstve totiž prišlo k úprave pôvodnej
lesnej cesty tak, aby po nej mohli prechádzať súčasné automobily a lesné mechanizmy za účelom
riadneho užívania. Y. na uvedený skutkový stav je zrejmé, že došlo k vydržaniu vecného bremena práva
prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti žalovaných v prospech nehnuteľností spoločenstva, ktoré sú v

súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých podielnikov spoločenstva. V prípade podielnikov
spoločenstva tak títo boli oprávnenými držiteľmi vecného bremena z titulu jeho zápisu v pozemkovej
knihe vložka č. XXX, pričom tento zápis nebol nikdy spochybňovaný tretími subjektmi. S. rozsahu a
výmery povinnej nehnuteľnosti využívanej zo strany podielnikov, resp. ich právnych predchodcov takto
došlo k prevzatiu rozsahu a spôsobu užívania od predchádzajúcich užívateľov - správy štátnych lesov.

R. vlastníci oprávnených nehnuteľností užívajú vecné bremeno presne v takom rozsahu ako to bolo
zaužívané už od XX-tych rokov XX. st.

9. B. k splneniu zákonom požadovaných predpokladov vydržania (k ostatnej časti) uviedol, že v prípade
parciel evidovaných na liste vlastníctva č. I. pre kat. úz. Z., medzi ktoré patria aj parcely oprávnených

nehnuteľností k takémuto opätovnému zameraniu nedošlo, čo platí aj pre zrušenú parc. č. XXXX
zapísanú v pôvodnej pozemkovej knihe vložka č. XXX pre kat. úz. Z.. Z uvedeného vyplýva, že podielnici
spoločenstva ako spoluvlastníci oprávnených nehnuteľností boli dobromyseľní, ak pokračovali v užívaní
predchádzajúcimi subjektmi určenej výmery vecného bremena práva prechodu a prejazdu. N. názordokladá aj ustálená judikatúra X. súdu SR, keď sa napr. v rozsudku zo dňa X.XX.XXXX sp. zn. XCdo
XX/XX uvádza, že predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok - je presvedčenie osoby,

ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho panujúceho pozemku
toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). R. bola splnená
druhá podmienka pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, keď podielnici užívali
prostredníctvom obhospodarovania zo strany spoločenstva oprávnené nehnuteľnosti počas obdobia
minimálne od XX.X.XXXX (vznik spoločenstva) do XX.X.XXXX (deň uzatvorenia kúpnej zmluvy), čo

predstavuje viac než zákonom požadovaných XX rokov užívania. V priebehu uvedeného dlhodobého
užívaniaprávaprechoduaprejazduzostranyprávnychpredchodcovsúčasnýchvlastníkovoprávnených
nehnuteľností došlo k rozšíreniu výmery daného vecného bremena v dôsledku vývoja lesníckej techniky,
vybavenia a príslušných postupov používaných pri obhospodarovaní lesných pozemkov. J. mohla byť
dobromyseľnosť podielnikov ohľadom vecného bremena spochybnená až dňom zápisu kúpnej zmluvy
do katastra nehnuteľností, pričom ale skutočnú vedomosť o výmaze vecného bremena nadobudli až na

základe záverov ukončeného konania K. v r. XXXX. Z hľadiska spôsobilosti predmetu vydržania bola
taktiež táto zákonná podmienka vydržania splnená, keď v prípade povinných nehnuteľností sa nejednalo
o veci, ktoré môže byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb podľa § 1X5
ods. 2 S. zákonníka a ktoré by teda nepodliehali vydržaniu.

XX.J.zástupcažalovanýchX/,X/,X/,7/aXX/protizápisuťarchybývalejslužobnostizr.I.dneszapísaná
F. parc. č. XXXX/X vo vlastníctve všetkých žalovaných proti takémuto postupu nemá námietky, keďže
žalobca okrem práva cesty využíval aj iné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných ako manipulačný
sklad znamená, že nebol využitý na dopravu a prípadné otočenie a žalobca využíva túto plochu ako

manipulačný sklad guľatiny, čiže na inú podnikateľskú činnosť a jej využívanie musí byť náležite
ocenené, pretože takýmto užívaním by vzniklo bezdôvodné obohatenie. V tomto je vlastne spor, kedy
žalobca zneužívajúc inštitút práva cesty po bývalej pozemno-knižnej parcele č. XXXX chce vlastne
získať aj oprávnenie na užívanie inej nehnuteľnosti, a to nie za účelom prechodu, prejazdu, ale za
účelom skladovania a manipulácie drevnej hmoty. Ak žalobca odvíja výkon práva vecného bremena od

služobnosti z r. XXXX, táto skutočnosť už mohla byť vyriešená v rámci rozhodnutia pozemkového úradu
alebo dohodou. Z. cesta je dnes zapísaná v F. parc. I./X na LV č. I., pričom nároky, ktoré žalobca vznáša
k ostatným nehnuteľnostiam (pozemky M. parc. č. I./X a M. parc. č. I./X ) tieto nesúvisia s využívaním
bývalej služobnosti, teda práva prechodu, prejazdu, ale súvisia práve s manipuláciou s drevom. B.
nepreukázal svoj nárok vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam, ku ktorým sa domáha výkonu práva

a ktoré boli vytvorené z F. parc. I./X. L. zidentifikovaná v teréne pozemno-knižná parc. č. I., ktorá
zodpovedá súčasnej M. parc. XXXX/X a bola vytvorená na základe geometrického plánu a vo vzťahu k
tejto parcele žalovaní nijako nenamietajú právo vecného bremena prechodu a užívania cesty.

XX.B.1/vpriebehuďalšiehokonaniazotrvalnavyjadreniachprávnehozástupcu. B. 2/,X/,7/ vosvojich

vyjadreniach na pojednávaní súhlasili s vyjadrení, ktoré predniesol právny zástupca žalovaného X/. B.
9/ a zároveň splnomocnený zástupca žalovaných X/, X/,XX/ a XX/ vo svojom vyjadrení na pojednávaní
súhlasila s právom prechodu po lesnej ceste, nesúhlasila s vecným bremenom v ostatnej rozšírenej
časti a jeho bezplatné užívanie žalobcom.

XX.R.M.H.napojednávanídňaXX.X.XXXXuviedol,žeboljednýmzozakladajúcichčlenovprípravného
výboru urbáru, pričom plochu, ktorú niekto nazýva ako skládka, túto nerozširovali a túto plochu a cestu
prebrali od Y. lesov ešte v r. XXXX. C. bol predsedom urbáru, drevo tam neskladovali ani nerobili žiadne
úpravy. M. je vlastne vstupnou cestou k hraniciam lesa, ktorý je v urbáre a využívali to len na otáčanie
vozových súprav tak, ako ju využívali aj štátne lesy. V čase, keď preberal majetok urbáru, v danej lokalite

ťažili drevo len štátne lesy. K. plochu nepoužívali ako skládku, otáčala sa tam len vozová súprava,
ktorá je na konci lesnej cesty. J. drevo skladovali na inej časti, dochádzalo k vyrovnaniu a to formou
palivového dreva.

XX. Na základe nariadeného znaleckého dokazovania znalec A.. Y. E. v znaleckom posudku číslo X/

XXXX na zadanú úlohu zidentifikovať a graficky zobraziť pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. XXXX
zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. XXX (cesta) kat. úz. Z. podľa kópie pozemnoknižnej mapy s
parcelou F. I./X novovytvorenej geometrickým plánom zo dňa XX.XX.I.X uviedol, že časť novovytvorenej
F. parc. č. XXXX/X je totožná s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. I., novovytvorená parcela F. č.XXXX/X zodpovedá v teréne lesnej ceste a odvodňovaciemu kanálu a v rozšírenej časti parcely č. I./X v
znaleckom náčrte je to miesto, kde je vykreslené parc. č. I./X červenou farbou) aj priľahlej manipulačnej
ploche.

XX. D. plánom č. XX/XXXX vyhotoveným D. Y. F., B. nad L., overený S. úradom B., dňa XX.X.XXXX pod
č. XXX/XXXX bola zameraná a obnovená pôvodná lesná cesta F. parc. č. I./X o výmere X.XXX mX lesný
pozemok, spôsob využívania pozemku XX (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, cesta
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti) a

táto bola vytvorená z F. parc. I./X lesný pozemok o výmere XXXXXX mX (č.l. XXX).

XX. Z aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa XX.X.I. pre kat. úz. Z., list vlastníctva č. I. súd
zistil, že ku F. parc. č. I./X - lesné pozemky o výmere XXXXXX mX, F. parc. č. I./X - lesné pozemky o
výmere XXXX mX a F. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2 (spôsob využívania pozemku
- lesná cesta mimo zastavaného územia obce) ako vlastník v špecifikovaných spoluvlastníckych

podieloch k celku sú zapísaní žalovaní 1/ až XX/ a ťarchy bez zápisu (č.l. XXX).

XX. Z výpisu z listu vlastníctva č. I. ako spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. XXX/I. Z. z. je zapísaná
U. parc. I. - trvalé trávne porasty o výmere XXXX mX, U. parc. I. - trvalé trávne porasty o výmere
XXXXX m2 a U. parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere I. m2 a vlastnícky vzťah jednotlivých podielových

vlastníkov a členov spoločenstva žalobcu (č.l. XX).

XX. Z výpisu pozemkovej knihy vložka č. XXX pre kat. úz. Z. (čl. XX) súd vzal za zistené, že k zápisu
majetkovej podstaty A parc. č. XXXX - cesta spod lúk je v časti C ťarchy zápis XX. júla XXXX čd XXXX -
„vkladá sa služobnosť cesty, pešky a vozom akéhokoľvek druhu cez parcelu č. I. ako po statku slúžiacom

pre každého držiteľa parc. čísiel I./X, I., XXXX ako statku panujúceho.“

XX. Z výpisu pozemkovej knihy vložka č. XXX pre kat. úz. Z. (čl. XX) súd vzal za zistené, že k zápisu
majetkovej podstaty A (urbársky majetok) okrem iných je parcela č. I., I., I./X a poznámka: „prislúcha k
parc. číslo I./X, I., I. služobnosť cesty, pešky a vozom akéhokoľvek druhu, ktorá viazne na nehnuteľnosti

parc. číslo XXXX v zápise č. XXX tejto knihy čd. XXXX/XX a v časti B zápis čd. XXX z XX. júna XXXX
poznamenané obhospodarovanie podľa zákona č. X/XX Zb. R..

XX. J. ustanovenia § 1 zákona č. X/XXXX Sb. n. R. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne
užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, aby sa zabezpečilo lepšie

hospodárenie v lesoch, rozvoj lesnej výroby a plnenie zvýšených úloh nášho hospodárstva jednotným
a plánovitým využitím pokrokových metód, techniky a ekonomiky v lesnom hospodárení a) zrušujú sa
útvary bývalých urbarialistov, komposesoráty a podobné spoločenstevné útvary, ktoré spoločne užívajú
lesy, ďalej spoločenstevné útvary vytvorené získaním lesa podľa zákonov o pozemkových reformách, b)
lesy spoločne užívané (ďalej len "spoločné lesy") zrušenými útvarmi sa odovzdajú do obhospodarovania

krajským správam lesov, prípadne jednotným roľníckym družstvám (ďalej len "obhospodarovateľ"). J.
ustanovenia § 9 ods. X zákona č. X/XXXX Sb. n. R., odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania
nedotýka sa doterajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. O. zrušených útvarov ostávajú
spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov.
XX. Zo B. zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou zo dňa XX.X.XXXX súd

vzal za zistené, že bolo založené spoločenstvo - L. urbár - pozemkové spoločenstvo Z. a predmetom
spoluvlastníctva je lesná pôda o výmere XXX,X ha v kat. úz. Z. zapísaná v pozemkovej knihe vložka
č. XXX parcelné čísla okrem iných aj parc. č. I./X, I., I. a je nesporne preukázané, že žalobca ako
spoločenstvo je zapísané v registri pozemkových spoločenstiev pod č. X zo dňa XX.X.XXXX (čl.XX,XX).

XX. V konaní je nesporné, že pôvodní podielnici Z. spoločenstva po vrátení predmetných nehnuteľností
založili pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou bývalý urbár - J. spoločenstvo Z. a tieto
nehnuteľnosti tzv. spoločnú nehnuteľnosť vložili do tohto spoločenstva (zakladateľská zmluva zo dňa
XX.X.XXXX).

XX. J. § 6 ods. X písm. e) B. č. XXX/XXXX o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (§ 34 ktorým došlo k zrušeniu zákona č. X/XXXX) oprávneným osobám
sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia beznáhrady postupom podľa zákona R. č. X/XXXX Zb. R. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne
užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov.
XX. S. užívania možno identifikovať v súvislosti so zrušením zákona R. č. X/XXXX Zb. o úprave pomerov

a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných
útvarov,zákonomč.XXX/XXXXZb.oúpravevlastníckychvzťahovkpôdeainémupoľnohospodárskemu
majetku. V tejto súvislosti ohľadom spoločne užívaných lesov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti
v zmysle § 1 písm. b) zákona R. č. X/XXXX Zb. o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne
užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov vlastníci stratili len

právo ich užívania a nie vlastnícke právo k nim. A. súčasťou každého pozemkového spoločenstva
je existencia spoločnej nehnuteľnosti. R. nehnuteľnosť tvoria všetky pozemky nachádzajúce sa v
podielovom spoluvlastníctve členov pozemkového spoločenstva vymedzeného v § 2 ods. X zákona o
pozemkových spoločenstvách. Vo vzťahu k titulu (pôvodného) nadobudnutia týchto pozemkov možno
spoločnú nehnuteľnosť charakterizovať ako súbor pozemkov, ku ktorým bolo vlastnícke právo vrátené
ich pôvodným vlastníkom alebo ich právnym nástupcom na základe reštitučných zákonov, resp. ku

ktorým bolo ich vlastníkom vrátené právo užívania. B. ako pozemkové spoločenstvo s právnou
subjektivitou je tak oprávneným subjektom domáhať sa v predmetnej veci určenia vecného bremena k
spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho členov.

XX. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zániku ťarchy XX. júla XXXX čd XXXX - „vkladá sa

služobnosť cesty, pešky a vozom akéhokoľvek druhu cez parcelu č. I. ako po statku slúžiacom pre
každého držiteľa parc. čísiel I./X, I., XXXX ako statku panujúceho“
v pozemkovej knihe vložky č. XXX a v pozemkovej vložke č. XXX poznámka: „prislúcha k parc. číslo I./
X, I., I. služobnosť cesty, pešky a vozom akéhokoľvek druhu, ktorá viazne na nehnuteľnosti parc. číslo
XXXX v zápise č. XXX tejto knihy čd. XXXX/XX" zákonom predvídanou právnou skutočnosťou (§ 151p

S. zákonníka) nikdy nedošlo a v dôsledku zápisu geometrického plánu č. XX/I. došlo k zániku pozemno-
knižnej parcely č. XXXX a jej zlúčením do novej vytvorenej F. parc. č. XXXX/X.

XX. V priebehu konania geometrickým plánom č. XX/I. (čl. XXX) overeným S. úradom B. pod. č. XXX/
XXXX dňa XX.X.XXXX z F. parc. č. XXXX/X o výmere I.XX mX lesný pozemok bola zameraná a

obnovená pôvodná lesná cesta a novovytvorená F. parc. I./X o výmere X.XXX mX lesný pozemok, ktorá
je v súčasnosti aj zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Z. v prospech žalovaných bez zápisu
vecného bremena.

XX. J. § 137 písm. c) M., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

XX. Z hľadiska naliehavého právneho záujmu žalobca v konaní o určenie existencie práva
zodpovedajúceho bremenu právny záujem odvodzuje vo svojej zákonnej povinnosti obhospodarovať

spoločnú nehnuteľnosť patriacu podielnikom a v dôsledku konania žalovaného X/, ktorý spôsobil výmaz
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z katastra nehnuteľností došlo k porušeniu vlastníckych
práv spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti podielnikov spoločenstva, čo narušilo právnu istotu
spoločenstva vo vzťahu k vykonávaniu jeho povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona a pre spoločenstvo
je nevyhnutné jednoznačné určenie a následný nerušený výkon vecného bremena. Je spochybnené

právo zodpovedajúce vecnému bremenu pôvodnej služobnosti cez povinnú nehnuteľnosť zapísanú na
pozemno-knižnej parcele č. XXXX kat. úz. Z. a to neskorším zápisom.

XX. V danej veci ide o žalobu na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu t.j. vecného
práva, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností (§ X ods. 1 zákona č. XXX/XXXX v znení neskorších

predpisov). J. určenia súdu malo byť vlastne deklarovanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu
práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov oprávnených pozemkov U. parc. č. I., I. a I./X
evidovanýchS.úradomB.,katastrálnyodbor,naLVč.I.zaúčelomobhospodarovanialesnýchpozemkov
a s tým súvisiacich činností žalobcom, keď žalovaní 1/ až XX/ sú v súčasnosti evidovaní v katastri
nehnuteľností na LV č. I. pre kat. úz. Z. ako spoluvlastníci pozemku F. parc. č. I./X, F. parc. I./X a

M. parc. č. I./X, druh pozemku - lesné pozemky o výmere XXXX m2, ktoré boli vytvorené na základe
geometrického plánu overeným R. katastra, S. úradom č. XXX/I. dňa XX.X.XXXX a v teréne lesnej cesty
o výmere X.XXX mX zodpovedá F. parc. č. I./X.XX. V katastri nehnuteľností pozemok F. parc. XXXX/X, v ktorom boli zlúčené predchádzajúce pozemno-
knižné parcely evidované vo vložke č. XXX pre kat. úz. Z. vrátane parc. č. I., na ktorej spočívala
„služobnosť cesty“ a v teréne lesnej cesty o výmere X.XXX mX zodpovedá F. parc. č. XXXX/X pričom

charakteristickým znakom vecného bremena je jeho dlhodobé trvanie (v danom prípade vecné bremeno
vzniknuté ako služobnosť pred X.X.XXXX) a teda rozhodnutie súdu vo veci sa dotýka existencie práva
žalobcu ako obhospodarovateľa spoločnej nehnuteľnosti. R. teda vychádzal z toho, že obe strany sporu
sú vecne legitimovaní a je toho názoru, že existencia týchto skutočností je nepochybne spôsobilá
vyvolať neistotu v právnom postavení dotknutých podielových vlastníkov a členov spoločenstva žalobcu

a konštatuje, že v danom prípade domáhať sa zmeny údajov v katastri môže žalobca iba listinou, ktorá
bude právne relevantná pre iný zápis do katastra, a teda týmto spôsobom má byť dosiahnutý stav súladu
(zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností.

XX. Z dôvodov, na ktoré poukazoval žalobca (list katastrálneho úradu zo dňa XX.XX.XXXX čl. XX)
je opodstatnený záver, že na existenciu ťarchy evidovanej v PK vložke č. XXX sa malo prihliadať pri

rozhodovaní o návrhu na vklad č. XXXX/XXXX ku ktorému bol predložený GP č. XX/XXXX, ktorý v
stave výkazu výmer nebol spracovaný v súlade s obsahom platných údajov evidovaných v tom čase v
katastri nehnuteľností, kedy nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom (pozemmoknižná parcela č. I.),
na ktorej spočívala služobnosť práva cesty, bola nahradená parcelou reg. C č. XXXX/X bez vecného
bremena za účelom zabezpečenia prístupu k nehnuteľnostiam, a to spoločným nehnuteľnostiam, na

ktorých vykonáva právo hospodárenia žalobca.

XX. K. nesúlad v otázke zápisu vecného bremena vznikol v doposiaľ zaevidovanom stave vlastníckych
práv v katastri, v ktorom sú ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti v súčasnosti novovytvorenej F. parc.
I./X o výmere X.XXX mX vedení žalovaní bez zápisu ťarchy. B. doposiaľ evidovaného stavu so stavom

právnym určujúcim výrokom rozsudku o tom, že vecné bremeno viazne na F. parc. č. I./X dôjde k
definitívnemu vyriešeniu spornej situácie, na ktorom určení žalobca preukázal naliehavý právny záujem.
N. práva a zápisom tohto práva v katastri nehnuteľnosti bude odstránená neistota v právnych vzťahoch
medzi stranami ako osobou oprávnenou a povinnou z vecného bremena.

XX. Y. bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. J. zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ X51n ods. X S. zákonníka). Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností
(§ 151o ods. 1 veta tretia S. zákonníka).

XX. Y. bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa
(§ 151n ods. X S. zákonníka).

XX. Y. z inštitútu služobnosti tak, ako ju poznal právny poriadok v období, keď bola zapísaná do

pozemkovej knihy vo vložke č. XXX pre kat. úz. Z. k parc. č. I., čd. XXXX/XX na ktorej spočívala
„služobnosť cesty“ (v teréne lesnej cesty o výmere X.XXX mX zodpovedá súčasná F. parc. č. I./X)
cez parcelu č. I. ako statku slúžiacom pre každého držiteľa parcely č. I./X, XXXX, XXXX ako statku
panujúceho súd dospel k záveru, že na základe zápisu v pozemkovej knihe bolo zriadené právo
služobnosti ako vecné právo na cudzej veci. C. S. zákonník z r. XXXX tieto služobnosti nerušil a pokiaľ

nedošlo k právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú zánik vecných bremien, trvajú vecné
bremená založené ako pozemkové služobnosti podľa všeobecného občianskeho zákonníka dodnes. J.
teda bolo preukázané, že pozemková služobnosť vznikla a súčasne nebolo preukázané, že by takáto
služobnosť, resp. na ňu nadväzujúce právo zodpovedajúce vecnému bremenu zanikli, súd dospel k
záveru, že vecné bremeno, ktoré bolo spojené s nehnuteľnosťou a to pôvodnou pozemno-knižnou parc.

č. I. (v teréne lesnej cesty súčasná F. parc. č. I./X o výmere X.XXX m2) stále existuje a svedčí súčasnému
vlastníkovi panujúceho pozemku t.j. F. parc. č. I./X, I., XXXX evidovaných na liste vlastníctva č. XXX
pre kat. úz. Z..

XX. V prípade vecného bremena týkajúce sa len určitej časti nehnuteľnosti, o ktoré ide aj v prejednávanej

veci bola vymedzená v priebehu ďalšieho konania geometrickým plánom č. XX/I. a vytvorením
novej parcely č. XXXX/X o výmere X.XXX mX a podľa názoru súdu je opodstatnený záver, že
táto nehnuteľnosť je zaťažená vecným bremenom a nie je v rozpore s účelom pôvodne dojednanej
služobnosti a to výkonom práva za účelom zabezpečenia prístupu k nehnuteľnostiam, a to spoločnýmnehnuteľnostiam, na ktorých vykonáva právo hospodárenia žalobca a to v nadväznosti na konkrétne
polohové určenie a rozmery zaťaženej nehnuteľnosti, ktorá nepredstavuje výrazné obťažovanie jeho
vlastníka a vzhľadom k technickému rozvoju so šírkou umožňujúcou právo prejazdu nákladným

motorovým vozidlom. R. má zato, že v danom prípade tento pozemok F. parc. č. I./X, ktorý je totožný
s pôvodnou pozemno-knižnou parcelou č. XXXX, na ktorom viazne vecné bremeno od jeho zápisu v
pozemkovejkniheajedlhodobominimálneodjehozápisuužívanýakospevnenálesnácestanaprechod
na pozemok, vykazuje v spôsobe využívania znaky lesnej cesty a žalobca ako oprávnený môže užívať
obvyklým spôsobom a na účely, na ktoré bola pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXXX zaťažená

vecným bremenom, a to bezplatne a bez ohľadu na to, kto je vlastníkom pozemku. R. práva (pokiaľ nejde
o osobné vecné bremeno), resp. subjekt zodpovedajúci povinnosti je teda vlastník zaťaženého, resp.
oprávnenej nehnuteľnosti a tieto práva a povinnosti prechádzajú i na jeho nástupcu. To, že sú tieto práva
a povinnosti spojené s vlastníctvom nehnuteľností, nie teda s konkrétnou osobou, zaručujú ich dlhodobé
trvanie. Y. bremeno, t.j. povinnosť z neho plynúca prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa a nie
je rozhodujúce, či o tomto bremene nový vlastník vie alebo nie t.j. táto skutočnosť v prípade vecných

bremien zriadených in rem spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti nemá žiaden vplyv na jeho
existenciu.

XX. R. stav rozsahu výmery zaťaženého pozemku zodpovedá v teréne lesnej ceste F. parc. č. I./X o
výmere X.XXX m2; právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve cesty v tomto rozsahu

bol objektívne zistený, dôsledne lokalizovaný , čomu zodpovedá jeho konkrétne vytýčenie v teréne a
to geometrickým plánom č. XX/I. overeným dňa XX.X.XXXX pod č. XXX/XXXX. V tomto rozsahu v
teréne lesnej ceste F. parc. č. XXXX/X o výmere XXXX mX vecné bremeno zaťaženej nehnuteľnosti
nebolo sporné a preto v tejto časti súd žalobu považoval za dôvodnú. Je potrebné poznamenať, že v
priebehu konania dispozitívnym úkonom žalobca (bod 5. tohto rozsudku) predmet konania vymedzil

po skutkovej stránke tak, že žiadal určiť vecné bremeno vo vyznačenom rozsahu plochy M. parc. č. I./
X - druh pozemku lesné pozemky o výmere X.XXX m2, teda v rozsahu plochy tak, ako v súčasnosti
zodpovedá lesnej ceste F. parc. č. I./X.

XX. H. stranami bol sporný rozsah vecného bremena a to v rozšírenej časti priľahlej manipulačnej plochy,

ktorý nie je totožný s pôvodnou PK parc. č. I. a existencia práva prechodu a prejazdu cez povinné
pozemky F. parc. č. I./X a XXXX/X. V ďalšom konaní súd skúmal podmienky, či k ostatnej časti bolo
zriadené vecné bremeno na základe vydržania. V zmysle intencií odvolacieho súdu súd skúmal, na
základe akého právneho titulu v rozšírenej časti priľahlej manipulačnej plochy, ktorá nie je totožná s
pôvodnou PK parc. č. XXXX by mohol byť žalobca dobromyseľný, že právo vecného bremena spočíva

vo väčšom rozsahu ako iba na pôvodnej PK parc. č. XXXX a či dlhodobým a dobromyseľným výkonom
práva na tejto rozšírenej časti došlo zo zákona k vzniku vecného bremena vydržaním.

XX.J.§X29ods.XS.zákonníka,držiteľomjeten,ktosvecounakladáakosvlastnoualeboktovykonáva
právo pre seba.

XX. J. § 130 ods. 1 S. zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. J. pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená.

XX. J. § 134 S. zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

XX. S. zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj vydržaním. K zákonným predpokladom
vydržania patria:

a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Po celú vydržaciu dobu musí byť
držba pokojná, bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na túto vec.

b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas

zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. J.
nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať
aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. J. vydržacej doby je pretrhnuté vtedy,
ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.c) dobromyseľnosť držby

XX. V prejednávanej veci je zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania zrejmé, že zápisu PK
vložky č. XXX a XXX kat. úz. Z. je zapísaná ťarcha prislúcha k parc. č. I./X, I., I. služobnosť cesty
pešky a vozom akéhokoľvek druhu, ktorá viazne na nehnuteľnosti parc. č. XXXX (Čd XXXX/XX), kedy
táto ťarcha bola zapísaná v r. XXXX. Na základe rozhodnutia K. S. národného výboru v B. zo dňa
XX.X.XXXX, kedy lesné spoločenstvo L. urbárnici obce Z. bolo podľa § 1 zákona č. X/XX Zb. R. zrušené

a v dôsledku toho odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva odovzdal do obhospodarovania
okrem iných nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. obce Z. v zápisnici č. XXX parc. č.
XXXX o celkovej výmere XXX,XX ha F. správe lesov v B. a zo spoločného lesného majetku vyčlenené
doteraz ako pasienky a lúky užívané plochy zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. obce Z. v zápisnici č.
XXX okrem iných parc. č. I., I. doterajším užívateľom obce Z. (č.l. XX spisu).

XX. Y. zo žalobcom tvrdenej skutočnosti, že do držby v ostatnej časti t.j. rozšírenej časti priľahlej
manipulačnej plochy, ktorá nie je totožná s pôvodnou PK parc. č. XXXX vstúpili v takom rozsahu ako to
už od XX rokov XX storočia vtedajším užívateľom vzhľadom na technický pokrok bolo užívané, sa súd
zaoberal existenciou a splnením podmienok vydržania za účinnosti právnych úprav S. zákonníkom (B.
č. XX/XXXX Zb.) od X.X.XXXX (B. č. XXX/XXXX Zb.). N. postup vyplýva zo skutočností, že S. zákonník

z roku XXXX (zákon č. XX/XXXX Zb.) nadobudnutie vlastníckeho práva resp. práva vecného bremena
vydržaním nepoznal; vydržanie ako osobitný spôsob nadobúdania vlastníckeho práva, iba rešpektoval
vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do XX.X.XXXX. C. sa však stalo vydržanie vecí podľa novely až
od 1. apríla XXXX, pretože aj keď sa započítavajú vydržacie doby, ktoré uplynuli ešte pred účinnosťou
novely, neskončia sa tieto doby skôr než uplynutím jedného roku od účinnosti novely S. zákonníka.

Y. ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. práva vecného bremena bol znovuzavedený až
od X.X.I.X.

XX. V danej veci z hľadiska splnenia podmienok vydržania vecného práva v časti nad rozsah
novovytvorenej parcely XXXX/X v teréne, ktorá zodpovedá lesnej ceste (pôvodná PK parc. č. XXXX)

o výmere X.XXX mX a nad rozsah podľa geometrického plánu, na ktorý poukazoval žalobca zostala
v danej veci z hľadiska splnenia podmienok vydržania vecného práva spornou otázka oprávnenosti
držby. R. sa tak v ďalšom vecne zaoberal otázkou, či žalobca nadobudol v žalobe tvrdené právo
zodpovedajúce vecnému bremenu aj na priľahlé pozemky ako to skutkovo vymedzil žalobca t. j.
vydržaním tohto práva.

XX. R. v súvislosti s úvahou o dobrej viere pre účely osvedčenia práva svedčiaceho dobromyseľným
držiteľom poukazuje na konštantnú judikatúru pri posúdení toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, z ktorej vyplýva, že nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za

ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za
následok vznik práva (odkaz na judikatúru NS ČR XX M. XXXX/XXXX). K. tak rozhodnutie X. súdu SR
sp. zn. XCdo XXX/XXXX uvádza, že dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých

vlastníctvo nenadobudol. S. držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak
by tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. J. držby a vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu (rozsudok X. súdu ČR

sp.zn.XXCdoXXX/XXXX).G.vierazanikávokamžiku,kedysadržiteľzoznámilsoskutočnosťami,ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť,
že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. G. viera držiteľa sa musí vzťahovať aj
k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý
by mohol mať za následok vznik práva.

XX. Na rozdiel od držby je vlastníctvo v platnom právnom poriadku (§ 123 a nasl. S. zákonníka) chápané
ako najvyššia právna moc nad vecou a jeho obsahom je právo vlastníka vec držať, užívať a disponovaťs ňou. Z hľadiska rozhodovacej činnosti súdu bolo potrebné odlíšiť situáciu, keď niekto vykonáva právo k
cudzej veci z dôvodu, že vlastník veci to z nejakých dôvodov trpí, od prípadu, keď niekto vykonáva právo
k cudzej veci odvodené od toho, že je naozaj v dobrej viere, že takéto právo nadobudol a takéto právo mu

prislúcha. J. situáciu je potrebné považovať za tzv. výprosu (precarium) t.j. situáciu, že niekto vykonáva
právo k cudzej veci preto, že to vlastník trpí a samozrejme dovtedy, kým je to vlastník ochotný tolerovať.
V takomto prípade sa užívanie cudzej veci nevlastníkom odvíja od vôle vlastníka veci takýto stav znášať,
avšak niet dôvodu z vecnoprávneho hľadiska z tejto okolnosti nevlastníkom niečo viac dovodzovať. G.
situácia sa odlišuje od prvej v tom, že nevlastník svoje právo opiera aspoň o putatívny právny titul, pre

ktorý sa môže domnievať, že takéto právo k cudzej veci existuje a ak chce byť z hľadiska unesenia
dôkazného bremena úspešný, musí byť v stave preukázať.

XX. V prejednávanej veci podľa názoru súdu žalobca od svojho vstupu do držby (XXXX) spornej
rozšírenejčastipriľahlejmanipulačnejplochy,ktorýniejetotožnýspôvodnouPKparc.č.XXXXpozemku
nemohol byť dobromyseľný, že mu tento patrí, nakoľko mal vedomosť o tom, že priľahlá rozšírená časť

je vo vlastníctve iného subjektu a pri bežnej opatrnosti musel mať pochybnosť o tom, že mu sporná časť
pozemku patrí k výkonu vecného bremena. V danom prípade sa dobromyseľnosť nemohla odvíjať od
toho, že žalobca ako vlastník pozemku U. parc. č. I., I. a I./X evidovaných S. úradom B., katastrálny
odbor, na LV č. I. za účelom obhospodarovania lesných pozemkov a s tým súvisiacich činností, mal
právo prechodu cez pozemok J. parc. č. I. na ktorom spočívala „služobnosť cesty“ (v teréne lesnej

cesty o výmere X.XXX mX zodpovedá súčasná F. parc. č. XXXX/X) a v skutočnosti viac ako XX rokov
prechádzal aj cez spornú rozšírenú časť pozemku. Je tak logické, že žalobca nemohol byť v roku
XXXX, kedy podľa tvrdení žalobcu mu boli lesné pozemky vrátené ujali oprávnenej držby sporného
práva v rozšírenej časti zodpovedajúceho vecnému bremenu, v dobrej viere, že by im takéto právo
mohlo patriť, a to vzhľadom k nepochybnej neexistencii akéhokoľvek titulu, na ktorom by mohol svoju

dobromyseľnosť založiť. J. výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu týmto výkonom nesmie
byť povinný zaťažovaný nad dojednanú mieru a právo vecného bremena svedčí len ku M. parc. I./X a to
titulom zápisu ťarchy na pôvodnú J. parc. XXXX. R. dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva
nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania
museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že vec alebo právo mu patrí. R. svedok žalobcom

označený (H. M. ) sa vyjadroval o užívaní spornej rozšírenej časti nehnuteľnosti (v čase, keď preberal
majetok urbáru od Y. lesov) tak, že za užívanie bola daná kompenzácia formou palivového dreva
vlastníkovi a táto skutočnosť z hľadiska objektívneho posúdenia už u žalobcu dôvodne mohla vyvolávať
pochybnosti o dobromyseľnosti pri výkone tohto práva v sporne časti pozemku.

XX. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal ním tvrdený právny dôvod (titul), od ktorého by bolo možné konštatovať oprávnenosť držby
práva vecného bremena prechodu a prejazdu a to v rozšírenej časti priľahlej manipulačnej plochy, ktorý
nie je totožný s pôvodnou PK parc. č. I. cez povinné pozemky F. parc. č. I./X a XXXX/X kat. územie Z.,

a preto súd vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol.

XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § X62 ods. X M. (o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v
spojení s ustanovením § 255 ods. 2 M. (ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne, vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania práv).

XX. J. aplikácii citovaného zákonného ustanovenia § X55 ods. 2 M., keďže žalobca nemal plný úspech
vo veci, má čiastočný úspech vo veci (práva zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu a
prejazdu za účelom obhospodarovania lesných pozemkov cez povinný pozemok M. parc. č. I./X - druh

pozemku lesné pozemky o výmere X.XXX m2) a vo zvyšku súd žalobu zamietol t.j. každá strana
(žalobca aj žalovaný 1/ až XX/) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná, preto súd vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

XX. J. § 251 M., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré

vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

XX. B. patrí do trov konania (ako trovy dôkazu), ktoré vznikli v priebehu konania stranám sporu, prípadne
ďalším osobám zúčastneným v konaní. V danej veci bol nariadený znalecký posudok a pri rozhodovanío náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu súd rozhodne o trovách štátu samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.