Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Bíróová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/97/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203758
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216203758.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a. s., Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951, proti žalovanej: H. Z., W.. XX.XX.XXXX, T. Ň., o zaplatenie
3.310,67 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 3.310,67 eur s úrokom 144,18 eur a úrokom z omeškania
3,85 eur a 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 3.382,70 eur od 09.08.2013 do 12.09.2013, zo
sumy 3.310,67 eur od 13.09.2013 do zaplatenia a zo sumy 144,18 eur od 09.08.2013 do zaplatenia,
v splátkach po 150 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 14.03.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná
zaviazaná k zaplateniu istiny vo výške 3.310,67 eur, úroku 144,18 eur, úroku z omeškania 3,85 eur, ďalej
s 17,9% úrokom z istiny a 8% úrokom z omeškania z istiny a z (vyčísleného) úroku a k náhrade trov
konania s odôvodnením, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 15.01.2013 úverovú zmluvu, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej úver 3.500 eur. Žalovaná nedodržala svoje zmluvné povinnosti,
žalobca preto úver zosplatnil listom zo dňa 16.07.2013. Nárok žalobcu predstavoval ku dňu zosplatnenia
úveru (08.08.2013) nezaplatenú úverovú istinu 3.382,70 eur, úrok 144,18 eur, úrok z omeškania 3,85
eur a poplatky 63,98 eur. Po zosplatnení úveru žalovaná zaplatila dňa 12.09.2013 sumu 72,03 eur.
(2) Písomným podaním zo dňa 17.06.2016 žalobca doplnil, že žalovaná na úverovej istine zaplatila
117,30 eur (inak celková suma 323,43 na úhradách na úver bola započítaná aj na úrok 206,13 eur),
do omeškania sa dostala so splátkou splatnou v júni 2013. Pripojil amortizačnú tabuľku s rozpisom aká
časť ktorej splátky sa započítava na istinu a na úrok.
(3) Žalovanej bola žaloba doručená (cestou zamestnávateľa) dňa 22.03.2017, k žalobe sa napriek výzve
súdu nevyjadrila. Na pojednávaní žiadala o možnosť splátok s tým, žemá vysoké výdavky na lieky (150
eur mesačne) pre onkoochorenie.
(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:(5) Žalovaná dňa 15.01.2013 uzatvorila so žalobcom úverovú zmluvu. Jej predmetom bolo poskytnutie
bezúčelového úveru žalovanej vo výške 3.500 eur s úrokom 17,9% ročne. Úver mala žalovaná splatiť v
60 mesačných splátkach (od 15.02.2013) k 15. dňu mesiaca po 89,16 eur. Ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) v zmluve bola uvedená údajom 20,98%. Konečná splatnosť úveru bola určená na
15.01.2018. Zmluvné dojednanie podľa bodu 4.2.1 oprávňovalo banku žiadať predčasné zaplatenie
zostatku istiny úveru s príslušenstvom, pri omeškaní klienta. Zmluva bola opatrená podpisom žalovanej.
(6) Listom zo dňa 16.07.2013 oznámil žalobca žalovanej s poukazom na neplnenie podmienok zmluvy
zosplatnenie úveru, vyčísleného na 3.614,76 eur. Predtým listom zo dňa 20.05.2013 vyzval žalovanú
(ako opakované upozornenie) na zaplatenie omeškaných splátok 155,65 eur.
(7) Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov. Keďže však žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah
sa vzťahujú zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) a ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách.
(8) Podľa § 9 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
(9) Podľa § 11 ods. 1 zákona (platného v čase uzavretia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.
(10) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(11) Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(12) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
§ 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
(13) V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli platne písomnú úverovú
zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie peňažných prostriedkov pre žalovanú. Podľa tvrdenia žalobcu
žalovaná úver spotrebovala, avšak riadne nesplatila. Žalovaná nárok žalobcu po vecnej (skutkovej),
ani po právnej stránke nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd
z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nárok je však sčasti nie je oprávený. Žalobca - banka
má nárok na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru (v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn.4Obo/143/1998: „pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie
smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenúokapitalizovanéúrokykudňuzosplatneniaa počnúcprvýmdňomomeškaniaspotrebiteľaide
o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy.Natentoúčeljekogentnýmurčujúcimpravidlom§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§
3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. ...“), preto súd priznal v zmysle žalobného návrhu žalobcovi na nesplatenej
úverovej istine 3.310,67 eur, ale úrok výhradne do času zosplatnenia úveru, zároveň súd žalobcovi
priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej úverovej istiny odo
dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s úhradou preukázateľne dostala do omeškania. Vo
zvyšku nároku súd žalobu zamietol.
(14) Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
(15) Súd umožnil žalovanej dlh voči žalobcovi splácať, avšak v prípade, že sa omešká čo len s jednou
splátkou, stane sa zvyšok dlho splatný v celosti.
(16) Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(17) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(18) Súd žalobcovi ako po procesnej stránke úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.
(19) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.