Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216203758
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216203758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. Z. nar. XX. R. XXXX, trvalo bytom
T., o zaplatenie 3.310,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda z 2. októbra 2017 č. k. 12C/97/2016-76, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti
trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu
3.310,67 eur s úrokom 144,18 eur a úrokom z omeškania 3,85 eur a 8% úrok z omeškania ročne zo
sumy 3.382,70 eur od 9.8.2013 do 12.9.2013, zo sumy 3.310,67 eur od 13.9.2013 do zaplatenia a zo
sumy 144,18 eur od 9.8.2013 do zaplatenia, v splátkach po 150 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca,
pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III.
žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 a nasl. Obch.z. (Obchodného

zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov); § 52 a nasl., § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2
O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení nesk. predpisov); § 52 ods. 1 a 2 O.z. v znení
účinnom od 1.5.2014; § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách, platného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „ZoSÚ“) a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z..
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou zo 14.3.2016 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bola
žalovaná zaviazaná k zaplateniu istiny 3.310,67 eur, úroku 144,18 eur, úroku z omeškania 3,85 eur,

17,9% úroku z istiny a 8% úroku z omeškania z istiny a z (vyčísleného) úroku a k náhrade trov
konania,žalobuodôvodnilatým,žestranyuzavreli15.1.2013úverovúzmluvu,nazákladektorejposkytla
žalobkyňa žalovanej úver 3.500 eur, žalovaná nedodržala svoje zmluvné povinnosti, žalobkyňa preto
úver zosplatnila listom zo 16.7.2013, pričom nárok žalobkyne predstavoval ku dňu zosplatnenia úveru
(8.8.2013) nezaplatenú úverovú istinu 3.382,70 eur, úrok 144,18 eur, úrok z omeškania 3,85 eur a
poplatky 63,98 eur, po zosplatnení úveru žalovaná zaplatila 12.9.2013 sumu 72,03 eur. Písomným
podaním zo 17.6.2016 žalobkyňa doplnila, že žalovaná na úverovej istine zaplatila 117,30 eur (inak

celková suma 323,43 na úhradách na úver bola započítaná aj na úrok 206,13 eur), do omeškania sa
dostala so splátkou splatnou v júni 2013, pripojila amortizačnú tabuľku s rozpisom aká časť ktorej splátky
sa započítava na istinu a na úrok. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve súdu (písomne) nevyjadrila, napojednávaní žiadala o možnosť splátok s tým, že má vysoké výdavky na lieky (150 eur mesačne) pre
onkoochorenie.
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci, podľa ktorého žalovaná dňa

15.1.2013 uzatvorila so žalobkyňou úverovú zmluvu, jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového
úveru žalovanej vo výške 3.500 eur s úrokom 17,9% ročne, úver mala žalovaná splatiť v 60 mesačných
splátkach (od 15.2.2013) k 15. dňu mesiaca po 89,16 eur, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
v zmluve bola uvedená údajom 20,98%, konečná splatnosť úveru bola určená na 15.1.2018, zmluvné
dojednanie podľa bodu 4.2.1 oprávňovalo banku žiadať predčasné zaplatenie zostatku istiny úveru s

príslušenstvom, pri omeškaní klienta, zmluva bola opatrená podpisom žalovanej, listom zo 16.7.2013
oznámila žalobkyňa žalovanej s poukazom na neplnenie podmienok zmluvy zosplatnenie úveru,
vyčíslenéhona3.614,76eur,predtýmlistomz20.5.2013vyzvalažalovanú(akoopakovanéupozornenie)
na zaplatenie omeškaných splátok 155,65 eur.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli platne písomnú úverovú
zmluvu,ktorámalaslúžiťnaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovprežalovanú.Podľatvrdeniažalobkyne

žalovaná úver spotrebovala, avšak riadne nesplatila. Žalovaná nárok žalobkyne po vecnej (skutkovej),
ani po právnej stránke nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd
z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nárok je však sčasti neoprávnený. Žalobkyňa - banka má
nárok na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru (v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn.

4Obo/143/1998: „pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo

vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie
smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Keďže
jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,

navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide
o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy.Natentoúčeljekogentnýmurčujúcimpravidlom§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§
3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. ...“), preto súd priznal v zmysle žalobného návrhu žalobkyni na nesplatenej

úverovej istine 3.310,67 eur, ale úrok výhradne do času zosplatnenia úveru, zároveň súd žalobkyni
priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej úverovej istiny odo
dňa navrhovaného žalobkyňou, keďže žalovaná sa s úhradou preukázateľne dostala do omeškania, vo
zvyšku nároku súd žalobu zamietol.
V časti o povolení splátok súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 232 ods. 4 CSP

(zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,vzneníneskoršiehopredpisu)stým,žeumožnil
žalovanej dlh voči žalobkyni splácať, avšak v prípade, že sa omešká čo len s jednou splátkou, stane
sa zvyšok dlhu splatný v celosti.
V časti o náhrade trov konania rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP,
vecne dôvodil úspechom žalobkyne v spore.

2. Proti tomuto rozsudku, iba v jeho zamietajúcej časti, podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom
na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v napadnutej časti a zaviazaním žalovanej uhradiť dlžnú sumu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodila, že považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny,
nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). S poukazom na

§ 497 Obch.z. dôvodila, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky,
ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie
peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho
poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je
nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových

sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. S poukazom na
§ 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obch.z. uviedla, že z ustanovenia § 503 ods. 3 Obch.z. vyplýva, že
povinnosť splatenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov,
čo potvrdzuje ust. § 16 ods. 1 ZoSÚ v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplnealebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté za
časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Citovala z komentára Iura
Edition a dôvodila, že z neho jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už

neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch.
Obch. z. priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom
stanovuje moment vzniku tohto nároku a momentom zániku je vrátenie peňažných prostriedkov - nie
splatnosť, či už dohodnutá alebo predčasná zo zákona. Žiadny iný právny predpis tento nárok veriteľa
neobmedzuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť,

nepochybne by tak učinil - k uvedenému poukázala na komentár k návrhu zákona z roku 2013 nižšie.
Citovala ust. § 506 Obch. z. a § 53 ods. 9 O.z. a poukázala na dôvodovú správu k zákonu č. 106/2014 Z.
z., kde sa navrhovalo znenie v § 53 ods. 9 OZ na konci pripojiť vetu: „Úroky za poskytnutie peňažných
prostriedkovpatriadodávateľovilendouplatneniaprávapodľa§565“.Rozhodujúcouskutočnosťouvšak
je, že táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a zákon č. 106/2014 Z.z. ani žiadna iná
zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky

po zosplatnení dlhu neobsahuje. Čo len dokazuje, že zákonodarca nikdy predmetný nárok veriteľa na
zmluvne dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil, čo jednoznačne potvrdzuje jeho dôvodnosť.
Následne citovala z rozhodnutia Najvyššie súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98, uznesenia Ústavného súdu
SR z 18.9.2012, č. k. IV.ÚS 476/2012-14. Poukázala aj na aktuálnu judikatúru - rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline, č. k. 11Co/12/2017 - 90 z 31.1.2017 a rozhodnutiE Najvyššieho súdu ČR z 21.8.2014, č.

k. 33Cdo/212/2014.

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený

zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“),
keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti zvyškovo zamietajúcej žalobu treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne
správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj
správne posúdil po právnej stránke.

5. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi

žalobkyňouažalovanouakospotrebiteľskouzmluvou,keďžetátospĺňaladefiničnéznakytakejtozmluvy,
ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

6. K odvolacej námietke žalobkyne, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení, odvolací súd uvádza nasledovné:

Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne
sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania (porov. uznesenie NS SR
sp. zn. 4Obo 143/98), pričom uvedeným názorom aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 476/2012 nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Žalovaná bola povinná platiť zmluvný úrok do dohodnutej doby vrátenia požičaných peňazí, avšak v

prípade zmeny pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, po zosplatnení úveru, dlžník
sa dostáva do omeškania s plnením dlhu a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania (porov.
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/108/2014).Povinnosť uhradiť úrok do jeho vrátenia sa vzťahuje na časové obdobie od poskytnutia úveru do
doby, pokiaľ veriteľ nevyvolá zmenu pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý (napr.
zosplatnením úveru, v dôsledku ktorého nastupuje režim platenia úrokov z omeškania). V prípade

iného záveru by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe
úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/30/2012).
Veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva

na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenia obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby finančných prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia, pričom veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval

úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého
by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby
k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/190/2014).

Odvolacia námietka žalobkyne o povinnosti dlžníka platiť zmluvný úrok od poskytnutia peňazí do ich
reálneho vrátenia preto nemohla obstáť. Je na veriteľovi, akým spôsobom reflektuje stav porušenia
zmluvných povinností dlžníka a v prípade zosplatnenia celého dlhu nesie veriteľ zodpovednosť
vyplývajúcuzozmenypôvodnýchpodmienok,zaktorýchbolúverposkytnutý,sčímsúspojenénásledky.
Je tiež na veriteľovi, akým spôsobom si zabezpečí splnenie dlhu. S protiprávnym stavom (porušením

zmluvných podmienok) sa spájajú sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením sumy. Preto
sa s ním nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré súvisia so stavom oprávneného držania peňažných
prostriedkov dlžníkom podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy (odplatné nároky patria len v právne
súladnom stave, porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014).

7. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti náhrady trov prvoinštančného konania (odvolacími námietkami
nespochybnenej) ako vo výroku vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Z dôvodu, že žalovaná bola plne úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
jej síce vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom k tomu, že jej v odvolacom
konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, náhrada trov odvolacieho konania
žalovanej nebola priznaná (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018

sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

9. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)