Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/280/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112203458
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5112203458.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: Bývalý urbár -
pozemkové spoločenstvo Lutiše, so sídlom Lutiše, IČO: 00 629 197, právne zastúpený: JUDr. Pavol
Malich, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO: 47 256 991, proti
žalovanému: 1/ V. R., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, 2/ U. H., nar. X.X.XXXX,
bytom K. XXX, R. L., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, R.
L., 3/ U. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, R. L., 4/ J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, L., právne

zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o.,so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina,
IČO: 36 436 640, 5/ H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom E. H. XXX/XX, B., právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, 6/ C.
Z., nar. XX.X.XXXX, bytom R. L. XXX, 7/ H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, O. - N. P., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina,
IČO: 36 436 640, 8/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom U.
P., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, R. L., 9/ U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, R. L., 10/ E. O.,

nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. XXX, R. L., 11/ C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom U.
P., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, R. L., 12/ C. P., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, právne zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdeného 17, Žilina, IČO: 36
436 640, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 17C/26/2012-673 zo dňa 11. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovaným v rade 1/ - 12/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu v práve
prechodu a prejazdu za účelom obhospodarovania lesných pozemkov cez povinný pozemok CKN
parc. č. 6919/6 - druh pozemku lesné pozemky o výmere 1365 m2, evidovaných Okresným úradom

Žilina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z. v prospech vlastníkov
oprávnených pozemkov EKN parc. č. 5923 - druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 6421 m2,
EKN parc. č. 5924 - druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 14828 m2 a EKN parc. č. 5935/1 -
druh pozemku orná pôda o výmere 104243 m2, spolu evidované Okresným úradom Žilina, katastrálnymodborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., a to v celom rozsahu výmery 1365 m2
plochy CKN parc. č. 6919/6. Vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. O trovách štátu vyhradil na rozhodnutie samostatným uznesením.

2. Zo Zakladateľskej zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou zo dňa
25.2.1996 bolo zistené, že bolo založené spoločenstvo Bývalý urbár - pozemkové spoločenstvo Lutiše
a predmetom spoluvlastníctva je lesná pôda o výmere 120,6 ha v katastrálnom území Z. zapísaná v
pozemkovej knihe vložka č. XXX parcelné čísla, okrem iných aj parc. č. 5935/1, 5923, 5924 a je nesporne

preukázané, že žalobca ako spoločenstvo je zapísané v registri pozemkových spoločenstiev pod č. 3
zo dňa 19.3.1996. Je nesporné, že pôvodní podielnici po vrátení predmetných nehnuteľností založili
pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou Bývalý urbár - Pozemkové spoločenstvo Lutiše a tieto
nehnuteľnosti tzv. spoločnú nehnuteľnosť vložili do tohto spoločenstva. V zmysle zápisu v PK vložke č.
XXX (zápis zo dňa 13.7.1939) prislúcha týmto parcelám služobnosť cesty, pešky a vozom akéhokoľvek
druhu, ktorá viazne na nehnuteľnosti parc. č. 5928 ako statku slúžiacom pre každého držiteľa vyššie

uvedených pozemkov ako statku panujúceho. Uvedená služobnosť nebola z PK vložky č. XXX nikdy
vymazaná. V dôsledku zápisu geometrického plánu č. 74/2001 došlo k zániku pozemno-knižnej parcely
č.5928ajejzlúčenímdonovovytvorenejKNCparc.č.6919/1.Vpriebehukonaniageometrickýmplánom
č. 24/2016 z KNC parc. č. 6919/1 o výmere 544838 m2 - lesný pozemok bola zameraná a obnovená
pôvodná lesná cesta ako novovytvorená KNC parc. č. 6919/6 o výmere 1365 m2 - lesný pozemok,

ktorá je v súčasnosti aj zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. Z. v prospech žalovaných bez zápisu vecného
bremena.

3. Je opodstatnený záver, že na existenciu ťarchy evidovanej v PK vložke č. XXX sa malo prihliadať pri
rozhodovaní o návrhu na vklad č. 3639/2006, ku ktorému bol predložený geometrický plán č. 74/2001,

ktorý v stave výkazu výmer nebol spracovaný v súlade s obsahom platných údajov evidovaných v
tom čase v katastri nehnuteľností, kedy nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom (pozemno-knižná
parcela č. 5928), na ktorej spočívala služobnosť práva cesty, bola nahradená parcelou registra C č.
6919/1 bez vecného bremena za účelom zabezpečenia prístupu k nehnuteľnostiam, a to spoločným
nehnuteľnostiam, na ktorých vykonáva právo hospodárenia žalobca. Zosúladenie doposiaľ evidovaného

stavu so stavom právnym určujúcim výrokom rozsudku o tom, že vecné bremeno viazne na KN C parc. č.
6919/6 dôjde k definitívnemu vyriešeniu spornej situácie, na ktorom určení žalobca preukázal naliehavý
právny záujem.

4. Vychádzajúc z inštitútu služobnosti tak, ako ju poznal právny poriadok v období, keď bola zapísaná

do pozemkovej knihy vo vložke č. XXX pre kat. úz. Z. k parc. č. 5928, čd. 4681/39 na ktorej spočívala
„služobnosť cesty“ (v teréne lesnej cesty o výmere 1.365 m2 zodpovedá súčasná KNC parc. č. 6919/6)
cez parcelu č. 5928 ako statku slúžiacom pre každého držiteľa parcely č. 5935/1, 5923, 5924 ako statku
panujúceho dospel k záveru, že na základe zápisu v pozemkovej knihe bolo zriadené právo služobnosti
ako vecné právo na cudzej veci. Ani Občiansky zákonník z r. 1964 tieto služobnosti nerušil a pokiaľ

nedošlo k právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú zánik vecných bremien, trvajú vecné
bremená založené ako pozemkové služobnosti podľa všeobecného občianskeho zákonníka dodnes.
Pokiaľ teda bolo preukázané, že pozemková služobnosť vznikla a súčasne nebolo preukázané, že by
takáto služobnosť, resp. na ňu nadväzujúce právo zodpovedajúce vecnému bremenu zanikli, dospel k
záveru, že vecné bremeno, ktoré bolo spojené s nehnuteľnosťou a to pôvodnou pozemno-knižnou parc.

č. 5928 (v teréne lesnej cesty súčasná KNC parc. č. 6919/6 o výmere 1.365 m2) stále existuje a svedčí
súčasnému vlastníkovi panujúceho pozemku t.j. KNE parc. č. 5935/1, 5923, 5924 evidovaných na liste
vlastníctva č. XXX pre kat. úz. Z..

5. V prípade vecného bremena týkajúceho sa len určitej časti nehnuteľnosti, v prejednávanej veci bola

vymedzená geometrickým plánom č. 24/2016 a vytvorením novej parcely č. 6919/6 o výmere 1365
m2 a je opodstatnený záver, že táto nehnuteľnosť je zaťažená vecným bremenom a nie je v rozpore
s účelom pôvodne dojednanej služobnosti, a to výkonom práva za účelom zabezpečenia prístupu k
nehnuteľnostiam - spoločným nehnuteľnostiam, na ktorých vykonáva právo hospodárenia žalobca v
nadväznosti na konkrétne polohové určenie a rozmery zaťaženej nehnuteľnosti, ktorá nepredstavuje

výrazné obťažovanie jeho vlastníka a vzhľadom k technickému rozvoju so šírkou umožňujúcou právo
prejazdu nákladným motorovým vozidlom. V tomto rozsahu vecné bremeno nebolo sporné a preto v tejto
časti žalobu považoval za dôvodnú. Poznamenal, že v priebehu konania dispozitívnym úkonom žalobca,
popísanomvbode5.rozsudku,predmetkonaniavymedzilposkutkovejstránketak,žežiadalurčiťvecnébremeno vo vyznačenom rozsahu plochy CKN parc. č. 6919/3 - druh pozemku lesné pozemky o výmere
1365 m2, teda v rozsahu plochy tak, ako v súčasnosti zodpovedá lesná cesta KNC parc. č. 6919/6.

6. Medzi stranami bol sporný rozsahu vecného bremena, a to v rozšírenej časti priľahlej manipulačnej
plochy, ktorý nie je totožný s pôvodnou PK parc. č. 5928 a existencia práva prechodu a prejazdu
cez povinné pozemky KNC parc. č. 6919/1 a 6919/5. V tejto časti skúmal, či boli splnené podmienky
vydržania, na základe akého právneho titulu v rozšírenej časti priľahlej manipulačnej plochy by mohol
byť žalobca dobromyseľný, že právo vecného bremena spočíva vo väčšom rozsahu ako iba na pôvodnej

PK parc. č. 5928 a či dlhodobým a dobromyseľným výkonom práva na tejto rozšírenej časti došlo zo
zákona k vzniku vecného bremena vydržaním.

7. Žalobca od vstupu do držby (1996) spornej rozšírenej časti priľahlej manipulačnej plochy, ktorý nie je
totožný s pôvodnou PK parc. č. 5928 pozemku, nemohol byť dobromyseľný, že mu tento patrí, nakoľko
mal vedomosť o tom, že priľahlá rozšírená časť je vo vlastníctve iného subjektu a pri bežnej opatrnosti

musel mať pochybnosť o tom, že mu sporná časť pozemku patrí k výkonu vecného bremena. Žalobca
nemohol byť v roku 1996, kedy podľa tvrdení mu boli lesné pozemky vrátené a ujal sa držby sporného
práva v rozšírenej časti zodpovedajúceho vecnému bremenu, v dobrej viere, že by im takéto právo
mohlo patriť, a to vzhľadom k nepochybnej neexistencii akéhokoľvek titulu, na ktorom by mohol svoju
dobromyseľnosť založiť. Pri výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, týmto výkonom nesmie

byť povinný zaťažovaný nad dojednanú mieru a právo vecného bremena svedčí len ku CKN parc.
č. 6919/6 a to titulom zápisu ťarchy na pôvodnú PKN parc. č. 5928. Strata dobrej viery držiteľa veci
alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska
objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že vec alebo právo
mu patrí. Samotný svedok žalobcom označený (H. M.) sa vyjadroval o užívaní spornej rozšírenej časti

nehnuteľnosti (v čase, keď preberal majetok urbáru od Štátnych lesov) tak, že za užívanie bola daná
kompenzácia formou palivového dreva vlastníkovi a táto skutočnosť z hľadiska objektívneho posúdenia
už u žalobcu dôvodne mohla vyvolať pochybnosti o dobromyseľnosti pri výkone tohto práva v spornej
časti pozemku. Žalobca tvrdil, že do držby v ostatnej časti, t.j. rozšírenej časti priľahlej manipulačnej
plochy vstúpil v takom rozsahu, ako to už do 70-tych rokoch 20. storočia vtedajším užívateľom vzhľadom

na technický pokrok bolo užívané. Preto sa súd zaoberal existenciou a splnením podmienok vydržania
za účinnosti právnych úprav Občianskym zákonníkom od 1.1.1992. Bolo potrebné odlíšiť situáciu, keď
niekto vykonáva právo k cudzej veci z dôvodu, že vlastník veci to z nejakých dôvodov trpí, od prípadu,
keď niekto vykonáva právo k cudzej veci odvodené od toho, že je naozaj v dobrej viere, že takéto
právo nadobudol a mu prislúcha. Prvú situáciu je potrebné považovať za tzv. výprosu, t.j. situáciu, že

niekto vykonáva právo k cudzej veci preto, že to vlastník trpí a samozrejme dovtedy, kým je to vlastník
ochotný tolerovať. V takom prípade sa užívanie cudzej veci nevlastníka odvíja od vôle vlastníka veci
takýto stav znášať, avšak niet dôvodu z vecnoprávneho hľadiska z tejto okolnosti nevlastníkom niečo
viac dovodzovať. Druhá situácia sa odlišuje od prvej v tom, že nevlastník svoje právo opiera aspoň o
putatívny právny titul, pre ktorý sa môže domnievať, že takéto právo k cudzej veci existuje a ak chce byť

z hľadiska unesenia dôkazného bremena úspešný, musí byť v stave preukázať.

8. O trovách konania rozhodol aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), keďže žalobca nemal plný úspech vo veci (jeho úspech bol vyhovenie návrhu v rozsahu CKN
parc. č. 6919/6 o výmere 1365 m2 a vo zvyšnej časti bol jeho neúspech).

9. V danej veci bol nariadený znalecký posudok a pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s
vykonaním tohto dôkazu rozhodne o trovách štátu samostatným uznesením.

10. V zákonom stanovenej lehote proti výroku III. o nároku na náhradu trov konania podali odvolanie

žalovaní v rade 1/, 4/, 5/, 7/ a 12/. Namietali, že vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania súd
prvej inštancie v rozpore so zákonom nedostatočne uviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané,
ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Z tohto dôvodu je odôvodnenie nepreskúmateľné. Žalovaný v rade 1/ ešte pred začatím
sporu potvrdil žalobcovi, že nárok tak ako bol priznaný výrokom I., uznáva a preto bolo začaté zbytočné

súdne konanie. Žalovaný v rade 1/ a zhodne ani všetci ostatní žalovaní neuznávali žalobou uplatnený
nárok na určenie vecného bremena k tým pozemkom, ktoré súd prvej inštancie vo výroku II. zamietol.
Preto mali úspešnosť v rozsahu 100%. Uzavrieť mimosúdnu dohodu o vecnom bremene nerozporovali,
preto mal súd takúto skutočnosť vnímať ako nespornú. Aj z odvolania žalovaného v rade 1/ vočirozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Žilina jednoznačne vyplýva jeho postoj k vecnému
bremenu. Namietal v ňom iba stotožnenie pôvodnej PKN parcely č. 5928 s parcelou KNC 6919/3. Z
tohto vyplýva, že žalovaný v rade 1/ už pred súdnou žalobou s vecným bremenom súhlasil a potvrdil

jeho správnosť. Chybu správneho orgánu v ROEPe mohol žalobca napraviť jednoducho tým, že by
bol doložil geometrický plán, kde by bola skutočne hodnoverne zachytená tá časť terénu, na ktorú sa
vecné bremeno malo vzťahovať. Nakoniec geometrický plán dal vyhotoviť žalovaný v rade 1/ a súd
výrok I. založil práve na tomto geometrickom pláne. Z dôvodu postupu na strane žalobcu súd odročoval
pojednávanie. Žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena cez pozemky o výmere 544838 m2 a

súd určil vecné bremeno cez pozemok o výmere 1365 m2. Takto je úspech žalobcu 0,25% a úspech
žalovaných je 99,75%. Na pojednávaní zástupca žalobcu vyhlásil, že si nie je istý, či KNC 6919/6
zodpovedápôvodnejceste,žesaotommôžeibadomnievaťanaďalšompojednávaní odmietoldokonca
na výzvu súdu sa vyjadriť, či KNC parc. č. 6919/6 je totožná s cestou, ku ktorej sa domáha vecného
bremena. Žalobcom navrhnutý svedok H. M., bývalý predseda žalobcu, potvrdil, že mu nik nerobil prieky
v užívaní cesty a pokiaľ v obci užívali iné pozemky ako manipulačné sklady, tak za to aj platili naturálnou

formou - palivovým drevom. Navrhujú napadnutý rozsudok vo výroku III. zmeniť tak, že žalovaní v rade
1/, 4/, 5/, 7/ a 12/ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a zároveň si uplatnili aj trovy
odvolacieho konania.

11. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výroku II. podal odvolanie žalobca. Má za to, že

súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhuje rozsudok vo výroku II. zmeniť tak, že určuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva

prechodu a prejazdu za účelom obhospodarovania lesných pozemkov a s tým súvisiacich činností cez
povinné pozemky CKN parc. č. 6919/1 o výmere 540398 m2 a CKN parcela č. 6919/5 o výmere 3075
m2, evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. Z., v prospech vlastníkov oprávnených pozemkov EKN parc.
č. 5923, EKN parc. č. 5924 a EKN parc. č. 5935/1 evidované na LV č. XXXX, a to vo vyznačenom
rozsahu plochy CKN parc. č. 6919/3 o výmere 3160 m2, podľa geometrického plánu č. 81/2010, ktorá

presahuje rozsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu priznanému žalobcovi v nenapadnutej
časti rozsudku a zároveň aby mu bola priznaná náhrada trov konania. Odmieta závery rozsudku, že
nepreukázal ním tvrdený právny dôvod (titul), z dôvodu, že bolo rozhodované prekvapivo tak, že vôbec
neposúdil judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Českej republiky predloženú v žalobe,
napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 60/2008 a vôbec nevzal do úvahy povahu

uvádzanej pozemkovoknižnej parcely č. 5928 pre k.ú. Z.. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Cdo 39/99, v ktorom bol prijatý záver, že predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na
vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva priechodu a prejazdu cez cudzí pozemok
- je presvedčenie osoby,
ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho, toto právo zodpovedajúce

vecnému bremenu vykonáva právom. Zdôraznil, že služobnosť cesty pešky a vozom akéhokoľvek druhu
predstavuje pri súčasnej právnej terminológii právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu
a prejazdu. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Služobnosť, resp.
právo zodpovedajúce vecnému
bremenu (podľa súčasnej terminológie) - právo prechodu a prejazdu, boli zo strany žalobcu,

resp. jemu právne predchádzajúcich subjektov aj skutočne využívané počas celého predmetného
obdobia, t.j. najneskôr od vzniku žalobcu zapísaním do registra pozemkových
spoločenstiev ku dňu 19.03.1996. Účelom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, bolo vždy
zabezpečenie obhospodarovania oprávnených pozemkov, nakoľko k týmto by inak bol ich vlastníkom
znemožnený prístup. Žalobca, ako súčasný užívateľ oprávnených nehnuteľností, rovnako ako

predchádzajúce právne subjekty (Krajská správa lesov v Žiline, resp. jej právni nástupcovia), vždy
užívali právo zodpovedajúce vecnému bremenu na zabezpečenie riadneho užívania oprávnených
nehnuteľností, a to v súlade s rozvojom techniky lesného hospodárstva. Vecné bremeno užívajú presne
v takom rozsahu, ako to bolo zaužívané už od 70. rokov 20. storočia. Z hľadiska výmery povinnej
nehnuteľnosti využívanej ako vecné bremeno treba zdôrazniť, že podľa ustanovení zákona č. 162/1995

Z.z. (§ 70) rovnako ako predchádzajúceho zákona SNR č. 266/1992 Zb. (§ 40) nie je záväzným údajom
katastrálneho operátu výmera konkrétnych pozemkovoknižných parciel. V danej lokalite sa ukončilo
konanieROEPažvroku2008,t.j.povydržanívlastníckehoprávažalobcom.Pretopodielnicižalobcuako
spoluvlastníci oprávnených nehnuteľností boli dobromyseľní, ak pokračovali v užívaní predchádzajúcimisubjektmi určenej výmery vecného bremena práva prechodu a prejazdu, a teda aj v užívaní tej časti
určenej výmery, ktorá slúžila ako otočisko pre automobily a lesné mechanizmy. Kategoricky odmieta
úvahy súdu, že pri výkone práva prechodu a prejazdu z jeho strany, sa mohlo jednať o právny inštitút

tzv. výprosy, a to aj s poukazom na doterajšie vyjadrenia pôvodnej žalovanej v rade 2/ (nebohá B.
M.), resp. jej splnomocneného zástupcu a viacerých svedkov v konaní. Bola nesprávne vyhodnotená
výpoveď svedka H. M., keď nehovoril o vzájomnom plnení žalobcu za užívanie práva prechodu a
prejazdu, ale o dvoch rozličných situáciách, keď v prípade žalovaného práva neboli poskytované žiadne
plnenia, ale v prípade užívania okolitých nehnuteľností nad rámec vecného bremena takéto plnenie

poskytnuté byť mohlo. Súd prvého stupňa vôbec nevyhodnotil závery z ohliadky na mieste samom
22.11.2012, nevyvrátil žiadne z tvrdení žalobcu, pričom ani v zmysle zápisnice z predmetnej ohliadky
nemožno konštatovať nesprávnosť tvrdení žalobcu. Súd sa venuje v odôvodnení vráteniu oprávnených
pozemkov podielnikom žalobcu, avšak nerieši bližšie skutočnosť, že zároveň sa podielnikom vrátilo aj
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to bez potreby ďalších právnych krokov, a preto sa rozsah
vecného bremena má posudzovať v rozsahu, v akom boli v danom čase odovzdané oprávnené pozemky

podielnikom žalobcu. V rozsudku súd nedal odpoveď na to, kade by mala viesť skutočná hranica medzi
výmerou vecného bremena priznaného v prospech žalobcu a výmerou vecného bremena, v rozsahu
ktorej bola žaloba súdom prvého stupňa zamietnutá. Neuviedol ani dôvod, prečo neakceptoval námietku
voči nesprávnosti a účelovosti geometrického plánu, ktorý dal vypracovať žalovaný v 1/ rade (č. 24/2016)
a ktorým bola zapísaná parcela č. 6919/6 pre k.ú. Z. do katastra nehnuteľností. Žalobca na pojednávaní

spochybnil správnosť zamerania tejto parcely vo vzťahu k priebehu
lesnej cesty a k pôvodnej pozemkovoknižnej parcele č. 5928. Ďalej namieta, že z rozsudku nie je zrejmé,
v akej časti žiadaného rozsahu vecného bremena bola žaloba zamietnutá. Výrok II. sa vôbec neviaže
na petit žaloby, ale súd prvého stupňa vychádzal iba z tvrdenia žalovaných. Poukázal na to, že zatiaľ čo
pre vydanie rozsudku súd považoval za nevyhnutné zabezpečenie znaleckého posudku č. 8/2014 na

stotožnenie parcely č. 6919/3 s pôvodnou lesnou cestou a s
pozemkovoknižnou parcelou č. 5928, vo vzťahu k novovytvoreným parcelám parc. č. 6919/1, 6919/5 a
6919/6, v rámci postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, už súd prvého stupňa nič z uvedeného
nepožadoval a vychádzal iba z tvrdení žalovaných. Nevysvetlil, o aký dôkaz oprel svoje stotožnenie
parcely č. 6919/6 a pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č. 5928 v k.ú. Z.. Vzhľadom na to, že napadnutý

rozsudok neuvádza odpovede na vyššie uvedené skutočnosti a argumenty žalobcu, rozsudok nie je
riadne odôvodnený. Neuviedol konkrétne, ktorý dôvod z ním vymenovaných ho viedol k čiastočnému
zamietnutiu žaloby. Poukazuje na zmätočnosť a neurčitosť odôvodnenia rozsudku (najmä bod 12. v
spojení s bodom 47. a body 28., 36., 45., 47. a 48.), ktoré neumožňuje zaujať žalobcovi dôslednú a
kvalifikovanú procesnú obranu, keďže nie je stanovený primárny dôvod vo vzťahu k námietkam strán

sporu.

12. Žalovaní v rade 1/, 4/, 5/, 7/ a 12/ k odvolaniu žalobcu uviedli, že s jeho odvolaním nesúhlasia a
trvajú na svojom odvolaní proti výroku III. o nároku na náhradu trov konania. Nie je im zrejmý dôvod,
prečo sa žalobca odvolal, keďže žalobe čo do určenia práva vecného bremena k ceste vyhovel.

Žalovaný v rade 1/ ešte pred začatím sporu potvrdil žalobcovi ako mu bol priznaný nárok v napadnutom
rozsudku vo výroku I. Žalobca právo zodpovedajúce vecnému bremenu na využívanie skladových
plôch za účelom skladovania a manipulácie s drevnou hmotou nepreukázal. V tejto časti súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel ku správnym skutkovým zisteniam a

právnym záverom. Súd prvej inštancie prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový stav ako aj následne prijaté právne závery. Odvolanie nemožno považovať za
dôvodné, nakoľko sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými žalobcom tvrdenými skutočnosťami
čo do odvolaním napadnutého výroku, a preto nie je možné uznať opodstatnenosť argumentácie

odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
III.zmeniťtak,žežalovanýmvrade1/,4/,5,7/a12/priznaťnároknanáhradutrovkonaniaprvejinštancie
v rozsahu 100% a vo zvyšku rozsudok potvrdiť. Zároveň im priznať nárok náhradu trov odvolacieho
konania.

13. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podali včas sporové
strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v
intenciách § 379 a § 380 CSP a tento ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil (pokiaľ ide vyhovenie návrhu o vecnom
bremene v práve prechodu a prejazdu cez povinný pozemok v CKN parc. č. 6919/6 a v ďalšej časti
zamietnutie žaloby vo zvyšku a pokiaľ sa žalobca domáhal vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu cez povinné pozemky CKN parc. č. 6919/1 o výmere 540398 m2, CKN parc. č.

6919/5 o výmere 3075 m2, ako aj dobromyseľnosti a právneho titulu vo vzťahu k zamietajúcej časti).
Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedených v § 220
ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje
a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia súdu prvej inštancie
poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Pokiaľ žalobca žiadal v odvolacom návrhu zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že
vyhovie jeho žalobe a určí mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu cez povinné pozemky CKN parc. 6919/1 o výmere 540398 m2 a CKN parc. č. 6919/5 o
výmere 3075 m2 a to vo vyznačenom rozsahu plochy CKN parc. č. 6919/3 o výmere 3160 m2 podľa
geometrického plánu č. 81/2010, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca svojim

podaním doručeným súdu dňa 23.5.2017 (č.l. XXX) žiadal pripustiť zmenu návrhu a určiť mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu v práve prechodu a prejazdu za účelom obhospodarovania lesných
pozemkov cez povinné pozemky CKN parc. 6919/1 o výmere 540398 m2, CKN parc. č. 6919/5 o výmere
3075 m2 , CKN parc. č. 6919/6 o výmere 1365 m2, a to vo vyznačenom rozsahu plochy CKN parc. č.
6919/3 o výmere 3165 m2 podľa geometrického plánu č. 81/2010. Uznesením č.k. 17C/26/2012-568 zo

dňa 6.7.2017 bola pripustená takáto navrhovaná zmena žaloby. Z uvedeného vyplýva, že sám žalobca v
návrhu na pripustenie zmeny sa domáhal vecného bremena, ktoré zodpovedá výmere 1365 m2. Pokiaľ v
odvolacom návrhu žiadal zriadenie vecného bremena, ktoré zodpovedá výmere 3160 m2 , odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 371 CSP, v zmysle ktorého, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

16. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pre katastrálne
územie Z. k parcele č. 5928 bola zapísaná služobnosť cesty cez uvedenú parcelu ako statku slúžiacom
pre každého držiteľa parcely č. 5935/1, 5923 a 5924 ako statku panujúceho, teda bolo zriadené právo
služobnosti ako vecné právo k cudzej veci. V konaní bolo preukázané, že pôvodná pozemnnoknižná
parcela č. 5928 je totožná k KNC parcelou č. 6919/6 o výmere 1365 m2 vytvorená geometrickým plánom

č. 24/2016. To, že uvedená parcela zodpovedá pôvodnej PK parcely č. 5928 nasvedčujú aj listinné
dôkazy v spise, a to geometrický plán č. 74/2001, kde uvedená parcela je zahrnutá do novovzniknutej
parcely č. 6919/1 pod dielom č. XX; znaleckým posudkom č. 8/2014 znalca Ing. Vladimíra Janíka,
keď v grafickom znaleckom náčrte je zakreslená zelenou čiarou pôvodná PK parcela č. 5928, ktorá je
súčasťou novovzniknutej parcely KNC č. 6919/3 vytvorená geometrickým plánom č. 81/2010, z ktorého

geometrického plánu je zrejmé, že parcela č. 6919/3 obsahuje jednak pôvodnú PK parcelu č. 5928
a pozostáva aj z iných parciel a na tejto parcele je zaznačená i manipulačná plocha. Zo záverov
daného znaleckého posudku vyplýva, že grafické zobrazenie polohy pôvodnej PK parcely č. 5928 a
polohy parcely KNC č. 6919/3 novovytvorenej geometrickým plánom č. 81/2010 zo dňa 29.10.2010, je
vykreslené v znaleckom náčrte a časť novovytvorenej KNC parcely č. 6919/3 je totožná s pôvodnou

pozemnoknižnou parcelou č. 5928 a táto novovytvorená parcela zodpovedá v teréne lesnej ceste a
odvodňovaciemu kanálu a v rozšírenej časti (v znaleckom náčrte je to miesto, kde je vykreslené parcelné
číslo 6919/3 červenou farbou) aj priľahlej manipulačnej ploche. A napokon porovnaním geometrického
plánu č. 24/2016 s predchádzajúcimi listinnými dôkazmi je možné prijať záver, že novovzniknutá CKN
parcela č. 6919/6 svojim tvarom zodpovedá pôvodnej PK parcele č. 5928. Vzhľadom na uvedené nie

je možné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že nie je zrejmé, že parcela č. 6919/6 je totožná s
pôvodnou PK parcelou č. 5928 a takisto, že nie je zrejmé, v ktorej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá.

17. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/283/2009, ktoré bolo v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a súdov Slovenskej republiky publikované ako R 73/2015, dospel k záveru, podľa ktorého

„oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v
znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná
štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnymnotárstvom (notársky poriadok)“. Najvyšší súd v uvedenom judikáte vysvetlil, že o dobromyseľnosti
možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl
môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych
dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti
celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný

(3Cdo/97/2009, 4Cdo/283/2009, 5Cdo/30/2010, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010 a 6MCdo/5/2010).
Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje -
pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Požiadavku, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej
veciboliregistrovanéštátnymnotárstvom,bolavObčianskomzákonníkuupravenájasneajednoznačne.

18. Nadväzujúc na vyššie uvedené so zreteľom na celkom jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenie
§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého sa pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vyžaduje vklad do katastra) zastáva odvolací súd názor, že od 1. januára 1992
nemôže dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu
zakladať to, že predchádzajúci správca (krajský lesný úrad a jeho nástupcovia) takto nehnuteľnosť

užíval už od 70-tych rokov 20. storočia a žalobca pokračoval v takomto užívaní od jeho vzniku v roku
1996, nakoľko uvedené nepredstavuje žiadny ani domnelý titul, na základe ktorého by mal byť žalobca
dobromyseľný, že vykonáva právo vecného bremena vo svoj prospech. Odvolací súd s poukazom
na ustanovenie § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 a § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka
konštatuje, že tak ako pri vydržaní vlastníckeho práva, predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa

veci je jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak pri vydržaní práva zodpovedajúceho
vecnémubremenujepredpokladomdobrejvieryoprávnenéhodržiteľatohtoprávajehopresvedčenie,že
oprávnene vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené
konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie
je, treba vždy hodnotiť objektívne, teda nie zo subjektívneho hľadiska subjektu tvrdiaceho vydržanie.

Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho
zákonníka je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom
na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu
jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný
strpieť výkon tohto práva. Sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto
vecného práva. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu, skutkový stav zistený súdom prvej inštancie
neopodstatňoval záver, že žalobca vydržal právo vecného bremena prechodu a prejazdu nad rozsah,
akobolostanovenérozsudkomsúduprvejinštancievýrokomI.vnapadnutomrozsudku.Žalobcavtomto
rozsahuneuniesoldôkaznébremenonapreukázanieexistencieprávnehodôvodu,ktorýbyodôvodňoval

jeho domnienku, že vydržaním nadobudol žalobou uplatnené právo aj v rozsahu, v ktorom súd prvej
inštancie jeho žalobu zamietol.

19. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

20. Platí zásada, že držiteľ panujúcej nehnuteľnosti môže svoje právo z vecného bremena vykonávať
tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej a vecné bremená nesmú byť rozširované, ale musia byť

skôr zužované, pokiaľ to dovoľuje ich povaha a účel, pre ktorý boli zriadené. Zriadenie nevyhnutnej cesty
predstavuje vážny zásah do práva vlastníka pozemku, a preto je potrebné vždy porovnávať výhodu,
ktorú cesta poskytuje s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti.
Cesta by mala byť len v rozsahu zaisťujúcej objektívne riadne užívanie, hoci aj nepôjde o užívanie
komfortné. Skutočnosť, že žalobca predmetnú časť pozemku žalovaných doteraz užíval a je to pre

neho pohodlnejšie a výhodnejšie, nie je pre právne posúdenie veci významné. Z uvedeného vyplýva,
že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti vecným bremenom musí byť obmedzovaný iba v nevyhnutnej
miere na vykonanie práva oprávneného z vecného bremena. Ako už bolo vyššie konštatované, v
pozemnoknižnej vložke č. XXX na pozemnoknižnej parcele č. 5928 bolo vložené právo služobnosticesty pešky a vozom akéhokoľvek druhu cez parcelu č. 5928 ako po statku slúžiacom pre každého
držiteľa parcely č. 5935/1, 5923 a 5924 ako statku panujúceho. Z takto vymedzenej služobnosti cesty
vyplýva právo výkonu prechodu peši ako aj prejazdu motorovými vozidlami (vzhľadom k technickému

rozvoju so šírkou umožňujúcou právo prejazdu nákladným motorovým vozidlom). Služobnosť cesty
spočívajúca v prechode a prejazde nemožno vykladať v rozšírenom kontexte, že by sa malo jednať aj
o otáčanie sa motorových vozidiel, prípadne použitie na manipulačnú plochu. Uvedené vecné bremeno
umožňuje žalobcovi iba prístup k svojim nehnuteľnostiam, aby ich mohol obhospodarovať, a nie rozšíriť
vecné bremeno a zaťažiť tým viac žalovaných na ich pozemku a vykonávať i otáčanie motorových

vozidiel na pozemku žalovaných alebo prípadne použiť pozemok žalovaných ako manipulačnú plochu
pri hospodárení žalobcu.

21. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal právny titul, na základe ktorého by mohol byť v dobrej
viere, nie je podstatné či svedok H. M. hovoril o vzájomnom plnení za užívanie nehnuteľnosti nad rámec
vecného bremena k spornej nehnuteľnosti alebo k iným nehnuteľnostiam. V rozsudku výrokom I. je jasne

označené kade vedie hranica vecného bremena spočívajúca v práve žalobcu prechodu a prejazdu, a to
označením KNC parc.č. 6919/6 vytvorenej geometrickým plánom č. 24/2016.

22. K odvolacej námietke žalobcu, že spochybňoval závery geometrického plánu č. 24/2016 v tom,
že KNC parc.č. 6919/6 je totožná s pôvodnou PK parc.č. 5928, je potrebné prijať záver, že uvedené

zostalo iba v rovine tvrdenia a žalobca na svoje tvrdenia nenavrhol žiadne dokazovanie. Z výroku I.
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z geometrického plánu č. 24/2016 a v
tomtogeometrickomplánepristotožneníPKparc.č.5928výmeratejtoparcelynebolazáväznýmúdajom.

23. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vôbec neposúdil judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Českej republiky na ktorú poukázal, napr. sp.zn. 22Cdo 60/2008 - ČR,
sp.zn. 5Cdo 39/99 - SR, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie
o novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 5Cdo 260/2008) a odvolací súd
taktiež v bode 18. odôvodnenia tohto rozhodnutia poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR. Pod ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu treba rozumieť takú rozhodovaciu prax

dovolacieho súdu, ktorá je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho
súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Do
tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane v nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho
súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr
vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,

prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť CSP
možno pod pojmom odvolací súd rozumieť len Najvyšší súd Slovenskej republiky, a nie Najvyšší súd
Českej republiky (k tomu pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/6/2017,
8Cdo/28/2019). Vzhľadom na uvedené aj v tejto časti je odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

24. Odvolací súd k odvolaniu žalovaných v rade 1/, 4/, 5/, 7/ a 12 vo vzťahu k nároku na náhradu trov
konaniapovažujezanutnépoukázaťnato,žebolitoprávežalovaní,ktorídalivytvoriťgeometrickýplánč.
74/2001,ktorýmdošlokzlúčeniuviacerýchparciel(medzinimiajPKparc.č.5928,naktorejbolozriadené
právo služobnosti cesty) do jednej KNC parc.č. 6919/1 a následkom toho došlo k výmazu služobnosti
cesty. Takýto stav viedol žalobcu k podaniu spornej žaloby, pričom mal naliehavý právny záujem na tom,

aby došlo k obnoveniu pôvodného stavu a bolo zapísané vecné bremene v katastri nehnuteľnosti, ktoré
vecné bremeno je in rem. Svedčí o tom ako aj konanie na Obvodnom pozemkovom úrade v Žiline,
kde proti rozhodnutiu žalovaný v rade 1/ podal odvolanie, súhlasil s vecným bremenom v rozsahu ako
bolo zapísané v PK vl.č. XXX, avšak neučinil žiadne kroky k obnoveniu pôvodného stavu. Žalovaní síce
tvrdia, že nenamietali vecné bremeno v rozsahu, ako bolo priznané vo výroku I. napadnutého rozsudku,

avšak nevykonali žiadne právne úkony, aby obnovili pôvodný stav, ktorí sami zapríčinili. Žalovaní mali
vedomosť o tom, že žalobca sa domáha svojho pôvodného práva, napriek tomu nevykonali úkony, ktoré
by viedli k opätovnému zápisu vecného bremena v prospech žalobcu, tak ako bolo pôvodné zapísané
v PK vl.č. XXX. Z týchto dôvodov odvolací súd sa zhodol so záverom súdu prvej inštancie, že obe
procesné strany mali v konaní čiastočný úspech, z ktorého dôvodu vyslovil, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania.25. Vychádzajúc z hore konštatovaného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil tak vo veci samej, ktorým súd prvej inštancie zamietol vo zvyšku
žalobu žalobcov, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní v rade 1/ až 12/, keď
žalobca nemal úspech vo veci samej, podané odvolanie voči výroku II. o zamietnutí žaloby. Pokiaľ ide
o úspech žalobcu voči žalovaným v rade 1/, 4/, 5/, 7/ a 12/, ktorí podali odvolanie vo vzťahu k výroku o

náhrade trov konania, odvolací súd tento úspech považuje za úspech v nepatrnej časti. Z týchto dôvodov
priznal žalovaným v rade 1/ až 12/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)