Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202121
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816202121.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: E. poisťovňa, so sídlom v
R., B. XX XXX XXX, týka sa pobočky F., U.. M. R. H. XXXX/XX, F., proti žalovaným: 1/ E. D. a.s., B.
XX XXX XXX, so sídlom V. cesta 1, D., zastúpený K. s.r.o., so sídlom H. nábrežie 5, R., B. XX XXX
XXX, 2/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, zastúpený C.. G. N., advokátom, D. XXX/XX, F., za
účasti intervenienta na strane žalovaných: L. poisťovňa, a.s. H. B. I., so sídlom H. 4, R., B. XX XXX
XXX, zastúpeného K. kanceláriou G. G., s.r.o., so sídlom A. 6, R. R., B. XX XXX XXX, o zaplatenie
4.232,41 eur, na odvolania žalobcu aj žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k.

18C/31/2016-158 zo dňa 16. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a V. p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiadnej zo strán ani intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4.232,41 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. žalobu voči

žalovanému 2/ zamietol. Výrokom III. uložil žalovanému 1/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100%, výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu
100% a výrokom V. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny
poplatok v sume 253,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok zdôvodnil tým, že
trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany č.k. 1T/195/2006-159 zo dňa 22.12.2006 bol žalovaný
2/ uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
keď ako vodič autobusu E. D., a.s. počas jazdy pri odbočovaní nedal prednosť v jazde protiidúcemu

motocyklu, v dôsledku nárazu autobusu s motocyklom došlo k poškodeniu zdravia C. G. a tandemistu
G. Y., ktorí utrpeli mnohopočetné zranenia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2007.
Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia žalobcu z 09.03.2015 mal súd za
preukázanú výšku dávok vyplatených C. G. v sume 2.162,41 eur od 01.01.2014 do 31.12.2014 a z
potvrdeniaovýškevyplatenýchdávokdôchodkovéhopoisteniažalobcuz23.03.2015malzapreukázanú
výšku dávok vyplatených G. Y. v sume 2.070,- eur od 01.01.2014 do 31.12.2014.

1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil žalobu podľa ustanovení § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení, § 420 ods. 2 a § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že z právoplatného
trestného rozkazu je zrejmé, že žalovaný 2/ ako zamestnanec žalovaného 1/ (ako prevádzkovateľa
motorového vozidla) porušil povinnosť, uloženú mu podľa zákona o cestnej premávke, keď nedalprednosť v jazde protiidúcemu motocyklu a zavinil tak zrážku autobusu s motocyklom, ktorej následkom
boli zranenia C. G. a G. Y.. Avšak tým, že k vzniku škody a dopravnej nehode došlo pri plnení
pracovnoprávnych povinností žalovaného 2/, ten za škodu spôsobenú pri výkone závislej činnosti

nezodpovedá priamo, iba ak svojmu zamestnávateľovi (žalovanému 1/). S poukazom na § 427 ods.
1 Občianskeho zákonníka je tak subjektom zodpovedným za takto vzniknutú škodu žalovaný 1/. Na
základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku jeho
pasívnej vecnej legitimácie v spore.

1.3 K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, ktorú vzniesol v konaní žalovaný
1/ argumentujúc, že jediným subjektom, ktorý je povinný škodu zaplatiť, je intervenient t.j. poisťovňa,
súd prvej inštancie uviedol, že poisťovňa v predmetnom konaní vystupuje len ako intervenient, a teda nie
je stranou sporu, ktorú by bolo možné zaviazať na plnenie. Je pravdou, že intervenienta bolo možné na
predmetné plnenie žalovať buď samostatne alebo spoločne s poisteným (žalovaným 1/), avšak žalobca
poisťovňu žalovaného 1/ ako stranu sporu nezažaloval, v dôsledku čoho jej v tomto spore nebolo možné

uložiť povinnosť plniť. Žalobcovi vznikol nárok podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na náhradu
škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho poistenia, pretože sú naplnené všetky predpoklady
pre záver o zodpovednosti žalovaného 1/ za vznik škody titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní
neboli zistené a ani žalovaný 1/ neuviedol žiadne dôvody, ktoré by umožňovali zbaviť ho objektívnej

zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka. V konaní
bolo preukázané, že žalobca dávky dôchodkového poistenia svojim poistencom vyplatil v roku 2014 v
sume 4.232,41 eur, čím boli naplnené všetky predpoklady v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení pre vznik práva žalobcu voči žalovanému 1/ ako tretej osobe na náhradu škody, ktorá
vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného 2/ ako zamestnanca

žalovaného 1/.

1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď zaviazal žalovaného 1/ ako neúspešnú stranu
sporu k náhrade trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol voči nemu v konaní v celom

rozsahu úspešný. Žalovanému 2/ súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%,
pretože žalovaný 2/ bol voči žalobcovi v celom rozsahu úspešný. O trovách intervenienta na strane
žalovaných súd prvej inštancie nerozhodoval, pretože jeho čistý úspech bol 0% tým, že vystupoval na
strane oboch žalovaných a jeho úspech bol 50% a neúspech 50%. Žalobca bol v konaní oslobodený
od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu v sume 253,50 eur preto
súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ ako neúspešnej protistrane sporu v súlade s § 2 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb.

2. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/ (proti výrokom I., III. a V.) a navrhol,

aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamietne,
alebo tak, že na plnenie zaviaže výlučne intervenienta, prípadne intervenienta spoločne a nerozdielne
so žalovaným 1/, alebo aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a v tomto rozsahu vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej
inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vec nesprávne právne posúdil
a v konaní sa dopustil vád, ktoré mali za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP). Žalovaný 1/ riadne oznámil dopravnú nehodu v súlade so zákonom
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistené zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) intervenientovi - poisťovni, s ktorou mal uzavretú poistnú

zmluvu. Žalobca najprv vyzval na plnenie intervenienta, ten však plniť odmietol z dôvodu, že ustanovenie
§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP podľa jeho právneho názoru zakladá povinnosť poisťovateľovi len
vo vzťahu k poškodenému, nie voči žalobcovi. Žalovaný 1/ s odkazom na § 238 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 4 ods. 3 zákona o PZP trvá na tom, že uplatnený nárok nie
je povinný žalobcovi zaplatiť on, ale intervenient, s ktorým uzavrel poistnú zmluvu o PZP, ktorá nebola

v konaní spochybnená. Žalovaný 1/ trvá na tom, že v tomto spore nie je pasívne vecne legitimovaný,
resp. ak by aj bol pasívne vecne legitimovaný, musel by byť zaviazaný na plnenie v rámci nerozlučného
spoločenstva spolu s intervenientom. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 84 a § 77 ods. 1
CSP, pričom povinnosť intervenienta nahradiť vzniknutú škodu žalobcovi vyplýva priamo zo zákona oPZP (t.j. osobitného zákona), preto v zmysle § 84 CSP vzťah medzi žalovaným 1/ a intervenientom
je nerozlučným spoločenstvom, a teda rozsudok vo veci samej by sa mal v plnom rozsahu vzťahovať
aj na intervenienta. Podľa žalovaného 1/ súd prvej inštancie nijako neodôvodnil svoj právny názor, že

intervenienta nemožno zaviazať na plnenie z dôvodu, že nie je stranou sporu. K tomu žalovaný 1/ citoval
dve rozhodnutia krajských súdov (Krajský súd v Žiline sp. zn. 11Co/264/2016 a Krajský súd v Košiciach
sp. zn. 2Cob/41/2016) a dospel k záveru, že napriek názoru súdu prvej inštancie intervenienta
je možné zaviazať na plnenie aj keď nie je stranou sporu. Žalovaný 1/ tiež namietal nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal so

skutočnosťou tvrdenou žalovaným 1/ o existencii nerozlučného spoločenstva a následnej záväznosti
rozhodnutia aj pre intervenienta a nezdôvodnil svoj právny názor o nemožnosti zaviazať intervenienta
výrokom v súdnom rozhodnutí. Žalovaný 1/ má na základe uvedeného za to, že nie je pasívne vecne
legitimovaný, resp. v spore by bol pasívne vecne legitimovaný iba v prípade, ak by s intervenientom
tvoril nerozlučné spoločenstvo.

3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj žalobca, a to proti výroku IV.. V odôvodnení odvolania
uviedol, že v žalobe navrhoval alternatívny petit, v ktorom žiadal súd zaviazať v prípade preukázania
liberačných dôvodov jedného žalovaného k úhrade žalovaného nároku druhého žalovaného. Nakoľko
súd rozhodol v neprospech žalovaného 1/, žalobca má za to, že ako strana, ktorá bola v spore v plnom
rozsahu neúspešná, je povinná nahradiť trovy konania či už žalobcovi, ale aj žalovanému 2/ v rozsahu

100 %.

4. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, zo spisu je zrejmé, že žalobca prevzal rozsudok súdu prvej inštancie
dňa 20.09.2017 (elektronická doručenka na č. l. 162 súdneho spisu). Zákonná 15-dňová lehota na
podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) uplynula dňa 05.10.2017 (štvrtok). Odvolanie však žalobca podal

až dňa 06.10.2017 (čo vyplýva jednak z doručenky na č. l. 175 súdneho spisu; ale aj z overenia podpisu
odvolateľa na č. l. 176 je zrejmé, že odvolateľ podpisoval odvolanie dňa 06.10.2017). Odvolací súd preto
odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. a) CSP odmietol ako oneskorene podané.

5. Na základe včas podaného odvolania žalovaného 1/ Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací

preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v
napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

6. Podstata odvolacích námietok žalovaného 1/ spočívala v tom, že podľa jeho právneho názoru mal

byť na plnenie zaviazaný intervenient, prípadne žalovaný 1/ spoločne a nerozdielne s intervenientom,
čo opieral o ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o PZP, § 84 a § 77 ods. 1 CSP. Žalovaný 1/ vychádzal z
predpokladu, že rozsudok v tejto veci je záväzný aj pre intervenienta na základe ustanovenia § 4 ods.
3 zákona o PZP.

7. Podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP v znení účinnom do 31.03.2007 poistený má právo, aby poisťovateľ
za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri
ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti,
ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP v znení účinnom od 01.04.2007 poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané
a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia
a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

9. Bez ohľadu na to, či ide o znenie účinné do 31.03.2007 alebo po tomto dátume, citované ustanovenie
zakladá právo poisteného, aby poisťovateľ za neho plnil. Je teda zrejmé, že záväzok poisťovne nahradiť
poškodenému (resp. príslušným subjektom) škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie
voči poškodenému. Zákon o PZP v tomto ani v iných ustanoveniach výslovne nestanovuje, že by sa

rozhodnutie súdu o povinnosti poisteného nahradiť škodu malo vzťahovať aj na poisťovateľa. Práve to
je však predpokladom (hypotézou) ustanovenia § 84 CSP. Bez toho, aby zákon výslovne stanovoval, že
rozsudok je záväzný pre iný subjekt než stranu konania (v tomto prípade pre poisťovateľa), nemožnoustanovenie § 84 CSP aplikovať, a teda nemôže vzniknúť nerozlučné spoločenstvo medzi týmto
subjektom (vystupujúcim v konaní ako intervenient) a stranou sporu (žalovaným).

10. Odvolací súd podporne poukazuje na komentár k CSP (Števček a kol.: Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 281), kde sa uvádzajú príklady rozšírenej záväznosti rozsudku
citáciou právnych predpisov, v ktorých sa výslovne ustanovuje záväznosť rozsudku aj voči iným
subjektom než stranám konania (§ 228 ods. 2 CSP, § 306 CSP, § 162 Exekučného poriadku, § 32 ods.
16 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 54 ods. 2 a § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka, obdobný

režim platí aj podľa § 183 a podľa § 242 v spojení s § 260 Obchodného zákonníka). Teda len tam, kde to
zákon výslovne stanovuje, možno hovoriť o záväznosti rozsudku pre subjekt, ktorý nie je stranou konania
a vystupuje v konaní ako intervenient. Ak zákon takúto záväznosť rozsudku nestanovuje, nemôže podľa
§ 84 CSP medzi stranou a intervenientom vzniknúť nerozlučné spoločenstvo, a teda ani nemožno
aplikovať ustanovenie § 77 CSP.

11. Nerozlučné spoločenstvo dokonca nemohlo vzniknúť medzi žalovaným 1/ poisťovňou ani v prípade,
ak by žalobca označil poisťovňu za ďalšieho žalovaného, lebo právny dôvod nároku voči poisťovni by bol
v takomto prípade iný než právny dôvod nároku voči subjektu zodpovednému (subjektom zodpovedným)
za škodu. Vzťah poškodeného (resp. príslušného subjektu podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP) a poisťovne
nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a

tým, kto za škodu zodpovedá (poisťovňa ním nie je). Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidla,jevšakpovinnáplniťza(zodpovedného)poisteného,ktorýunejuplatnil
právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu (t. j. právo, aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila
poškodenému).

12. Účelom poistenia zodpovednosti za škodu nie je vyvinenie sa zo (spolu)zodpovednosti za
škodu voči poškodenému. Účel poistenia spočíva v zabezpečení fyzickej alebo právnickej osoby pre
prípad náhodných udalostí (v danom prípade vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla) tým, že poistenému voči poisťovateľovi vzniká nárok na úhradu potrieb, ktoré
v dôsledku takýchto udalostí vznikajú. Primárne je zodpovednostným subjektom (t. j. nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti nahradiť škodu vrátane nemajetkovej ujmy) škodca resp. osoba zodpovedná
za škodu namiesto neho, prípadne spolu s ním. Poškodený napokon nemusí ani vedieť o skutočnosti, že
škodca (resp. subjekt zodpovedný za škodu) má pre takýto prípad uzavreté poistenie a aj keď poškodený
o tejto skutočnosti vie, môže uplatniť náhradu škody buď voči subjektu zodpovednému za škodu, alebo
voči subjektu zodpovednému za škodu aj voči poisťovateľovi, alebo len voči poisťovateľovi.

13. Pokiaľ žalovaný 1/ citoval dve rozhodnutia odvolacích súdov, v ktorých bola uložená intervenientom
povinnosť plniť, v oboch prípadoch išlo o náhradu trov konania. Ide teda o procesný, nie hmotnoprávny
nárok. Je zrejmé, že ak intervenient vstúpi (z vlastnej vôle, keďže proti jeho vôli to nie je možné) do
konania na strane niektorej strany sporu, musí počítať s tým, že bude mať nielen procesné práva, ale

aj procesné povinnosti, medzi ktoré patrí aj (spolu)zodpovednosť za trovy v prípade neúspechu strany,
ktorú v konaní podporoval. To však neznamená, že by bolo možné intervenientovi (s výnimkou ak to
zákon výslovne stanovuje - viď vyššie body 9, 10 tohto odôvodnenia) ukladať povinnosti spojené s
hmotnoprávnym nárokom.

14. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nebolo potrebné, aby sa v tomto
konaní riešila otázka, či je argumentácia poisťovne, že nemá plniť poistné plnenie s odkazom na § 4
ods. 3 zákona o PZP v znení účinnom do 31.03.2007 (s ohľadom na pojem „poškodený“), správna alebo
nie, keďže poistné plnenie tu nebolo predmetom konania.

15. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dospel
k záveru, že žalovaný 1/ ako subjekt zodpovedný za škodu môže byť zaviazaný na náhradu škody aj
výlučne sám, pokiaľ žalobca neoznačil za žalovaného aj poisťovňu, u ktorej bol tejto subjekt poistený.

16. Pokiaľ žalovaný 1/ zdôvodnil odvolanie aj ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP a k tomu

uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho tvrdením o existencii nerozlučného spoločenstva
a následnej záväznosti rozhodnutia aj pre intervenienta a že nedostatočne zdôvodnil svoj právny
názor o nemožnosti zaviazať intervenienta výrokom v súdnom rozhodnutí, odvolací súd má za to, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo stručné, ale dostatočné pre pochopenie dôvodov, pre ktorésa súd prvej inštancie nestotožnil s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/.
Iné vecné zdôvodnenie porušenia jeho procesných práv, porušenia práva na spravodlivý proces či vád,
ktoré mali za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci, žalovaný 1/ v odvolaní neuviedol.

17. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku I. za vecne správny a v tejto časti ho preto potvrdil.

18. K výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie a o povinnosti zaplatiť súdny poplatok

(výroky III., V.) žalovaný 1/ neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by mali byť tieto výroky nesprávne
(pravdepodobne ich v odvolaní namietal len ako súvisiace výroky pre prípad, že by bolo jeho odvolanie
úspešné vo veci samej). Ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by tieto výroky boli nesprávne
a aj odôvodnenie týchto výrokov súdom prvej inštancie považoval za dostatočné. Vzhľadom k potvrdeniu
rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej preto odvolací súd potvrdil aj tieto súvisiace výroky.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, teda by druhej strane vrátane
intervenienta vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v časti napadnutej žalobcom. Rovnako
žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní neúspešný, teda v ním napadnutej časti by nárok na náhradu trov
odvolacieho konania mal žalobca. K odvolaniu žalobcu ani k odvolaniu žalovaného 1/ sa však žiadna

z ostatných strán ani intervenient nevyjadrili, teda im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto
odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z nich.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).