Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718010050
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3718010050.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského a sudcov
JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč -Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému V. N., nar.
XX.XX.XXXX v W., trvale bytom J. XXX, W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm.
a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 21.01.2019, sp. zn. 2T/5/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa

22. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e) Tr. por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o uloženom
treste zákazu činnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21.01.2019, sp. zn.: 2T/5/2018 bol
obžalovaný V. N. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2

písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako
je uvedené v napadnutom rozsudku.

Za to mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody v trvaní 1 rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 roky.

Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd uložený trest zákazu činnosti viesť všetky motorové
vozidlá na dobu 1 rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu súd uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške 912,- €.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol odvolaním čo do
výroku o treste obžalovaný. Odvolanie bližšie odôvodnil tým, že napáda len výrok o uložení trestu zákazu
činnosti. Uloženie trestu zákazu činnosti je vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam prípadu neprimeraná s
poukazom na § 38 ods.2 Tr. zák. Obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal, napomáhal pri jeho
objasňovaní,nahradilpoškodenémuškoduvplnejvýškeatrestnýčinúprimneoľutoval.Dopustilsasícev
minulosti viacerých dopravných priestupkov, ale prvý bol datovaný od roku 2004 a teda súd bral do úvahy

neprimerane dlhú dobu, približne 15 rokov. Posledný priestupok bol spáchaný v roku 2016 a dopravná
nehoda sa stala 04.07.2017. Obžalovaný sa teda rok pred ňou nedopustil žiadneho priestupku na úseku
cestnej premávky a spáchané priestupky neboli závažného charakteru s poukazom na skutočnosť, že
motorové vozidlo používa denne pri výkone svojej práce. Vedie usporiadaný život, dosiaľ nebol súdne
trestaný. Hlavným cieľom personality trestu je, že by nemal postihovať okolie páchateľa. Poukázal na to,
žepriukladanítrestumusiabyťhodnotenévšetkyokolnosti,ktoréspoluurčujúzávažnosťčinu,najmätiež

povaha a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené aj momenty, ktoré ovplyvňujú i
požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred spáchaním posudzovanej trestnej činnosti.Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti zrušil.

Verejné zasadnutie sa vykonalo bez účasti poškodených, ktorí boli riadne upovedomení, avšak bez

ospravedlnenia sa nedostavili.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie
navrhuje ako nedôvodné zamietnuť. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný.

Obhajca navrhol odvolaniu vyhovieť, výrok o treste zákazu činnosti zrušiť a ponechať len podmienečný
trest.

Obžalovaný s pripojil k návrhu obhajcu. Uviedol, že všetko ľutuje, ale má na starosti riadenie firmy a
vodičský preukaz je pre neho nutnou potrebou.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 321 Tr. por.:
(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v
odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

(3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od
ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie

obžalovaného je dôvodné.

Na jednej strane je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal
všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného
procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2

ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že
súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Keďže odvolanie bolo podané výlučne vo vzťahu k výroku o treste, pričom výrok o vine je právoplatný,

k skutkovým zisteniam sa krajský súd nepovažuje za nutné vyjadriť.

Na druhej starne však vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku potom krajský súd konštatuje,
že pri ukladaní trestu zákazu činnosti okresný súd neprihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z
hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. V dôsledku uvedeného konštatovania je možné dospieť k
záveru, že uviesť, že uložený trest zákazu činnosti je neprimeraný.Podľa § 34 Tr. zák. vo všeobecnosti má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody. Zároveň trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní jeho druhu a výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vo vzťahu k trestu zákazu činnosti vo všeobecnosti možno uviesť, že je jedným z druhov trestov,
ktoré majú priamo zabrániť páchaniu ďalších trestných činov. Jeho zmyslom je teda na určité časové
obdobie zabrániť páchateľovi v možnosti zastávať a vykonávať určité zamestnanie, povolanie, funkciu,
či vykonávať činnosť na výkon ktorej je potrebné osobitné povolenie. Pravdou je, že sa jedná o typickú

sankciu za najzávažnejšie porušenia pravidiel regulujúcich účasť v cestnej premávke a jej pravidlá.
Zmyslom je zabrániť páchateľovi v budúcnosti opakovane spáchať trestný čin, ktorého sa aktuálne
dopustil v súvislosti s výkonom určitej činnosti, teda zabrániť ďalšiemu páchaniu trestných činov, ktoré
takáto činnosť podnietila, ale k nim vytvorila príležitosť. Rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti
má až na výnimku uvedenú v § 61 ods.3, ods.5 Tr. zák. fakultatívnu povahu. V prípade trestných

činov v doprave pri ktorých došlo k hrubému porušeniu povinnosti a škodlivému následku v dôsledku
predchádzajúceho požitia alkoholu páchateľom, je potrebné zásadne ukladať trest zákazu činnosti a
buď popri inom treste, resp. ako trest samostatný.

V prípadoch, keď ku škodlivému následku nepríde v súvislosti s predchádzajúcim požitím alkoholu, však

treba náležite zohľadniť všetky špecifiká prípadu, pretože existuje omnoho väčší diskrečný priestor pre
súd na zváženie, či je uloženie trestu zákazu činnosti potrebné. Medzi tieto špecifiká možno zaradiť
zodpovedanie otázok, či a koľkokrát a za aké delikty v doprave už bol páchateľ postihnutý, akým
konkrétnym spôsobom porušil dôležitú povinnosť, ako sa postavil k následkom trestného činu, či a v
akej výške nahradil škodu, či mu bol zadržaný vodičský preukaz po skutku, alebo naďalej mohol viesť

motorové vozidlá, atď.

V danom prípade bolo zistené, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal. V priebehu rokov
2004 až 2016 sa dopustil celkom 17 priestupkov v doprave v súvislosti s vedením motorového vozidla,
jednalo sa však väčšinou o menej závažné porušenia predpisov. Pravdou je, že viac ako rok pred

dopravnou nehodou sa už žiadneho priestupku nedopustil. Po spôsobení aktuálnej dopravnej nehody
mu vodičský preukaz zadržaný nebol, viac ako rok (až do súčasnosti) používal ako vodič motorové
vozidlo, pričom žiadneho priestupku sa nedopustil. Poškodenému škodu nahradil.

Možno preto skonštatovať, že obžalovaný sa síce v priebehu viac ako 10 rokov pred spáchaním

trestnej činnosti dopustil viacerých dopravných priestupkov, avšak viac ako rok sa bezprostredne pred
spáchaním trestnej činnosti priestupku nedopustil. Vodičský preukaz mu odobraný (zadržaný) nebol,
viac ako rok po nehode vozidlom jazdil, ďalších priestupkov - teda porušení pravidiel cestnej premávky
sa nedopustil.

V tejto situácii sa stráca prevýchovný účinok trestu zákazu činnosti a možno konštatovať že z hľadiska
nápravy páchateľa a potreby zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie je úplne dostačujúce
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Napokon, ak sa obžalovaný v skúšobnej dobe dopustí
akéhokoľvek dopravného priestupku, bude mu táto skutočnosť zohľadnená pri prípadných úvahách o
osvedčení či neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potom uloženie trestu zákazu činnosti nejaví ako potrebné a
primerané a preto krajský súd postupom podľa § 321 ods.1 e) Tr. por. zrušil výrok o treste zákazu činnosti
ako neprimeraný.

Z týchto dôvodov odvolaniu obžalovaného odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného .Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.