Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010087
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6218010087.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Mária Šuleja prejednal
odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného B. G. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z
18. 3. 2019, sp. zn. 10T 28/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného B. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 18. 3. 2019, sp. zn. 10T 28/2018 boli obžalovaní
B. G. a K. G. uznaní vinnými zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/,
b/, ods. 3 písm.d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

obžalovaní ako rodičia maloletej dcéry T. P., nar. XX. XX. XXXX v rodinnom dome v X. č. XX sa o ňu

nedostatočne starali od narodenia do 30, 11. 2016, s maloletou nechodili na očkovanie, predvolanie
pediatra ignorovali, pre dcéru nezabezpečili dostatok oblečenia, plienok, nezabezpečovali jej hygienu,
maloletámalavovlasochparazityazapareninyvokolígenitálií,vchladnejšompočasídomnedostatočne
vykurovali, svojej dcére nezabezpečili adekvátne stravovanie, pričom u maloletej bola zistená podvýživa
a chudokrvnosť, zvýšené pečeňové testy a psychomotorická retardácia, maloletá T. P. bola 30. 11.
2016 uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7PPo 7/2016 z 30. 11. 2016, ktoré nadobudlo

právoplatnosť30.11.2016oneodkladnomopatrení,dočasnezverenádostarostlivostidetskéhodomova
Y. a rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 23. 03. 2017 sp. zn. 12P 25/2017 bola nariadená ústavná
starostlivosť nad maloletou T. P.

Za to okresný súd uložil obžalovanému B. G. podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. 1), § 37
písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovanej K. G. uložil súd podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), 1), § 38 ods. 2, 3, § 39
ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody obžalovanú zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil okresný súd tým, že pokiaľ ide o vinu obžalovaných táto bola preukázaná v
zhode s obžalobou, čo sa však týka uloženého trestu, okresný súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu,
najmä osoby páchateľov, súd však uplatnil aj ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., pretože podľa jeho
názoru je trestná sadzba vzhľadom k osobám obžalovaných neprimerane prísna. Súd si bol vedomý, že

k trestnému činu došlo aj pod vplyvom zlej sociálnej situácie a nevyhovujúceho rodinného prostredia.
Podľa názoru súdu za konaním obžalovaných nebol priamy úmysel ubližovať dcére, ale ľahostajnosť,neschopnosť a nechuť starať sa o jej potreby. Konanie voči maloletej zo strany obžalovaných možno
označiť za vedomé opomenutie. To znamená z vlastnej vôle nezabezpečovali jej potreby a zdravotnú
starostlivosť.

Ďalej súd poukazoval aj na skutočnosť, že obžalovaná vyrastala v detskom domove, žila tam do 18
rokov, nemala vytvorené žiadne sociálne návyky, nemala vedomosť o tom, ako má správne prebiehať
starostlivosť o dieťa a súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že má výraznú prevahu poľahčujúcich
okolností a žiadne priťažujúce okolnosti. Súd preto uložil obžalovanému 1/ B. G. nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia a obžalovanej 2/ K. G. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so
zaradením clo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18. 3. 2019
čo do výroku o treste, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil. Poukazoval na to, že uložený trest
je v rozpore s ust. § 34 ods. 1 Tr.zák., ako aj s ust. § 34 ods. 4 Tr.zák., pretože trest má u každého

obžalovaného zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom a zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej
činnosti. Súd musí prihliadnuť najmä na spôsob páchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce i poľahčujúce okolnosti. Okresný súd tiež konal v rozpore so zákonným ustanovením § 39
Tr.zák., keď obžalovaným uložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom na takýto postup nebol
dôvod.Obž.B.G.nespáchalžalovanýzločinpodvplyvnomžiadnychťaživýchosobnýchaleborodinných

pomerov,ktorébysisámnezavinilapovinnosťobžalovanéhoakoajobžalovanejK.G.akomatkydieťaťa
bolo potrebné sa riadne o maloletú dcéru starať. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste, uložil obžalovaným trest v zákonnej hranici trestnej sadzby v rozpätí od 7
do 15 rokov bez použitia ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. s tým, že obžalovaných bolo potom potrebné zaradiť
do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Odvolanie taktiež podal obžalovaný B. G. v zákonne lehote prostredníctvom svojho obhajcu, keď
namietal zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keď
poukazovalnato,ženiejetakvážnenarušený,abymuselvykonávaťtrestvústavesostrednýmstupňom
stráženia. Domáhal sa potom zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o zaradení obžalovaného

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zaradenia obžalovaného do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, ako aj navrhol odvolanie okresného prokurátora čo do výroku o treste
zamietnuť.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,
pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní a uložil obžalovaným aj zákonné
tresty.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal na B. G. a K. G. obžalobu dňa 10.04.2018 pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm.d/ Tr.zák. s poukazom
na § 138 písm. b/ Tr. zák.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí obžalovaní B. G. ako aj K. G., svedkovia C.. G. E., pracovník
ÚPSVaR Veľký Krtíš, Bc. P. X., pracovníčka ÚPSVaR Veľký Krtíš, C. N., starosta obce X., pričom
zápisnice o výsluchu ďalších svedkov boli prečítané so súhlasom oprávnených strán, prečítané boli aj
znalecké posudky a listinné dôkazy.

Obžalovaný B. G. sa na hlavnom pojednávaní bránil tým, že o dcéru sa staral podľa svojich schopností
a možností, nebol však nikde riadne evidovaný, takže nemal žiadny príjem a snažil sa zarobiť peniaze
po brigádach. Takže každý deň zarobil 15,- až 20,-€. Sám dobre nevedel, ako často sa má dcéra kúpať,
stravu jej riadne nezabezpečovali, z finančných dôvodov im nevychádzalo a kupovali jej len obyčajnémlieko, ktorým ju kŕmili. Obžalovaný ľutoval svoje konanie, o dcéru prejavuje záujem, snažil sa udržiavať
kontakt s detským domovom prostredníctvom telefonátov.

Obžalovaná K. G. zhodne uvádzala, že o dcéru sa starala podľa svojich možností, keď jej kupovala
plienky, ako aj mlieko, ale keďže nemala peniaze na Nutrilon, kupovala dcére len obyčajné mlieko.
Doznala sa k tomu, že na preventívne prehliadky s dieťaťom nechodila.

Z vykonaných dôkazov, z výsluchu pracovníkov ÚPSVaR, z lekárskej správy C.. G., ako aj zo

znaleckého posudku C.. X. D., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatrie,
jednoznačne vyplynulo, že obžalovaní B. G. a K. G. s maloletou nechodili na predpísané očkovanie,
predvolanie pediatra neustále ignorovali, pre maloletú dcéru nezabezpečili dostatok oblečenia, plienok,
nezabezpečovali jej hygienu, maloletá mala vo vlasoch parazity a zapareniny v okolí genitálií, v
chladnejšom počasí dom nedostatočne vykurovali, svojej dcére nezabezpečili adekvátne stravovanie,
pričom u maloletej bola zistená podvýživa a chudokrvnosť, zvýšené pečeňové testy a psychomotorická

retardácia. V dôsledku tohto maloletá T. P. bola 30. 11. 2016 uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 7PPo 7/2016 z 30. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. 11. 2016 o neodkladnom opatrení,
dočasne zverená do starostlivosti detského domova Y. a rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 23.
03. 2017 sp. zn. 12P 25/2017 bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletou T. P.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaných okresný súd v zhode s podanou obžalobou
priliehavo konanie obžalovaných kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3 písm.d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. Z toho dôvodu, že
obžalovaní blízkej osobe, ktorá bol v ich starostlivosti a výchove spôsobili fyzické a psychické utrpenie
vyvolávaním stresu, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej

starostlivosti, pričom čin spáchali závažnejším spôsobom konania po dlhší čas.

Pri ukladaní trestu u obžalovaných nepochybil prvostupňový súd ani v tom smere, keďže sa dôsledne
riadil zásadami ukladania trestov tak, ako ich má na mysli ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. Trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku prakticky vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil , prečo
obžalovaným uložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák. Krajský
súd sa s týmito právnymi závermi plne stotožňuje. Možno súhlasiť s tým, že aj keď obžalovaní sa
spontánne nedoznali k spáchanému skutku, popísali však spáchanie skutku takým spôsobom, že
uvedené skutočnosti možno považovať za priznanie. Správne potom okresný súd obžalovanému B.

G. priznal jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr.zák., teda že sa obžalovaný priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, priznal mu však aj jednu priťažujúcu okolnosť v
zmysle § 37 písm. m/ Tr.zák., že už bol za trestný čin odsúdený, pričom táto skutočnosť vplýva z odpisu
z RT. Taktiež obž. K. G. priznal okresný súd dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j/, l/ Tr.zák.
a to že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a priznala sa k spáchaniu trestného činu.

Zákonodárca pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. určuje sadzbu
v rozpätí od 7 do 15 rokov. U obž. K. G. sa horná hranica sadzby znižuje o jednu tretinu. Pri ukladaní
trestu však bolo potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam prípadu tak, ako to vymenuváva okresný
súd na str. 5 svojho rozsudku. Nad rámec uvedených zistení poukazuje krajský súd aj na určitú duševnú

zaostalosť u obidvoch obžalovaných a demenciu, ktorá znemožnila obžalovaným sa riadne starať o
maloleté dieťa. Za tohto stavu postup pri ukladaní trestu za použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. je v súlade so
zákonom.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie okresného prokurátora zamietol. Pokiaľ ide o odvolanie obž.

B. G., krajský súd poukazuje na doterajší život obžalovaného, na to, že tento bol doteraz 5-krát súdne
trestaný, z toho už dvakrát bol vo výkone trestu aj keď pre inú trestnú činnosť, a preto krajský súd
nevidí dôvod, prečo by mal obžalovaný vykonať trest so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Z tohto dôvodu krajský súd zamietol aj odvolanie obžalovaného B. G..Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.