Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/288/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210145
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:8116210145.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov,
so sídlom Volgogradská 88, Prešov, IČO: 31 718 523, proti žalovanému J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V.
XX/XX, W., o zaplatenie 1.384,81 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 25C/190/2016-159
z 11.1.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil (I.), vrátil

žalobcovi súdny poplatok vo výške 76,30 € cestou Slovenskej pošty, a.s. Košice do 15 dní od doručenia
právoplatného uznesenia (I.I) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (III.).

2. O zastavení konania súd rozhodol podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), keďže žalobca podaním zo dňa 18.12.2017, pred začatím konania vzal
podanú žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a priznať nárok na náhradu trov konania.

Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil uzavretím mimosúdnej dohody o splácaní nedoplatku s matkou
žalovaného. Súd prvej inštancie podľa ust. § 11 ods. 3, 4, 6, § 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov, vrátil žalobcovi súdny poplatok krátený o 6,70 €. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP a pretože žalovaný svojim správaním procesne
zavinil zastavenie konania, priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

3. Proti výroku uznesenia o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
nesúhlasil s prisúdením náhrady trov konania žalobcovi a navrhol uznesenie zmeniť tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania. Argumentoval tým, že jeho matka nie je vlastníkom bytu ani
účastníkomkonaniaanedisponujeanijehosplnomocnenímnapodpisakejkoľveklistinyalebovykonanie
akéhokoľvek úkonu. Ak by vznikla mimosúdna dohoda (písomná), tak ten kto podá návrh na zastavenie
konania, je vinníkom zastavenia. Podľa žalovaného samotný podpis mimosúdnej dohody nemôže

spôsobiť zastavenie súdneho konania, navyše sa vždy v mimosúdnej dohode dojednávajú aj trovy
súdneho konania, a preto odporuje zákonu, aby súd priznával procesnej strane trovy konania podpisom
mimosúdnej dohody. V doplňujúcom podaní k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobca má rovnako ako v
konaní na Okresnom súde Košice I sp. zn. 34C/42/2015 obavy z relevantných argumentov, preto využil
dispozičné právo na zastavenia konania a postavil ho na fiktívnej, nepredloženej a neexistujúcej dohode.4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na dôvodoch späťvzatia žalobného návrhu,
ktoré uviedol v písomnom podaní z 18.12.2017 a žalovaný zbytočne toto dispozičné právo žalobcu
spochybňuje. Navrhol odvolanie žalovaného ako neodôvodnené v celom rozsahu zamietnuť.

5. Uznesenie vo výrokoch o zastavení konania (I.) a o vrátení súdneho poplatku (II.) nebolo odvolaním
napadnuté; v tejto časti nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a 3 CSP, a preto v nej nebolo
v odvolacom konaní preskúmavané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a
z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodne
podané a nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie v napadnutej
časti (§ 389 CSP), preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 388 CSP zmenil
tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

8. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa

vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti strany za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP, pôvodne § 146
ods. 2 O.s.p.). Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že zavinenie za zastavenie konania v
zmysle cit. ustanovenia je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska; zásada zodpovednosti
za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie
tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné

interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je
správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom
je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS
469/04), a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie
konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu

nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať
procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o
veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou
z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že
žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Pokiaľ

jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté, a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej
procesnej strane trovy konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 933).

9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nevychádzal dôsledne z uvedených zásad, nesprávne
interpretoval ust. § 256 ods. 1 CSP a odvolací súd nestotožňuje s názorom, že zastavenie konania
procesne zavinil žalovaný. Tento záver súd prvej inštancie vyvodil len na podklade nepreukázaných
tvrdení žalobcu, že dôvodom späťvzatia žaloby je uzavretie mimosúdnej dohody o splácaní nedoplatku
s matkou žalovaného, ktorá však nemá postavenie strany sporu, ani nedisponuje splnomocnením

žalovaného na akéhokoľvek právne úkony v jeho mene. Vzhľadom na uvedené v danej situácii nemožno
konštatovať, že by žalovaný vyvolal (zavinil) nevyhnutnosť späťvzatia žaloby žalobcom, ale podľa
posúdenia odvolacieho súdu procesná zodpovednosť za zastavenie konania spočíva v danom prípade
výlučne na žalobcovi, ktorý vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť bez preukázania ním tvrdeného
dôvodutohtoprocesnéhoúkonu.Žalovanýzatýchtookolnostíbymalnároknaplnúnáhradutrovkonania

proti žalobcovi, nakoľko však žiadne trovy v konaní mu preukázateľne nevznikli, z uvedených dôvodov
odvolací súd podľa ust. § 388 CSP uznesenie v napadnutom výroku zmenil a podľa ust. § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s §

396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech a žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.