Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/262/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812211571
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7812211571.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: AGROTRADE GROUP, spol.
s r.o., so sídlom v Rožňave, Šafárikova 124, IČO: 31 668 861, zastúpeného Mgr. Marcelom Fandákom,
LL.M., advokátom so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, proti žalovanej: G. H. K., J.. XX. XX. XXXX, G. I.
V., L. X, zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o

4.200,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 05. 12. 2017
č.k. 9C/46/2013-236 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi 4.200 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 10. 11. 2012 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti ohľadne úrokov z omeškania žalobu zamietol. Priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 588, §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že pokiaľ sa
žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia kúpnej ceny titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami
sporu dňa 10. 09. 2010, predmetom ktorej sa stalo motorové vozidlo Q. S. X,X U., Š.: V. XXX M.,
žaloba je opodstatnená. Preto zaviazal žalovanú zaplatiť 4.200 eur titulom zaplatenia kúpnej ceny s
príslušenstvom bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku.

3. Súd prvej inštancie žalobu zamietol ohľadom úroku z omeškania za obdobie od 01. 10. 2010 do 09.
11. 2012, keď nemal preukázané, že by pred doručením žaloby žalobca vyzval žalovanú na úhradu
dlžnej sumy.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 os. 1 C.s.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie
žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok
v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprizná. Vytkla súdu
prvej inštancie, že pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval na daný prípad ust. § 257 C.s.p.,
hoci pre jeho aplikáciu boli splnené všetky predpoklady. V danom prípade ide o spor medzi obchodnou

spoločnosťou vtedajšieho manžela žalovanej a žalovanou ako fyzickou osobou. Žalovaná po celý čas
poukazovala na to, že jej vtedajší manžel a konateľ spoločnosti žalobcu ju pri uzavretí zmluvy uisťoval,že auto jej necháva na to, aby mohla voziť ich spoločné maloleté deti do škôlky a do školy a že
všetky záväzky s tým spojené vyporiada so svojou spoločnosťou on ako konateľ. Žalovaná by nikdy v
skutočnosti nekúpila auto od spoločnosti svojho vtedajšieho manžela, nebyť tohto jeho uistenia. F.. K. sa

neskôr snažil toto svoje uistenie poprieť, avšak ani táto skutočnosť nemá vplyv na aplikáciu ust. § 257
na daný prípad. Tiež poukázala na svoje majetkové pomery, ktoré už raz súd prvej inštancie posudzoval,
keď jej uznesením zo dňa 01. 02. 2013 priznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Medzitým
sa odo dňa 31. 12. 2013 stala nezamestnanou, dňa 07. 11. 2014 nastúpila na materskú dovolenku a
odo dňa 27. 11. 2017 je opätovne nezamestnaná. Naproti nej stála obchodná spoločnosť so základným

imaním 4 milióny eur, z čoho jednoznačne vyplýva, že majetkové pomery žalovanej sú neporovnateľne
horšie ako žalobcove.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku ako vecne
správny. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 257 C.s.p. Poukázal
na to, že žalovaná je dobrovoľne nezamestnaná, pričom má všetky predpoklady na to, aby svoju

majetkovú situáciu mohla priaznivo ovplyvniť. Porovnávanie majetkovej situácie žalobcu so žalovanou
je irelevantné a zavádzajúce. Poprel tvrdenia žalovanej o tom, že ju F.. Z. K. mal uistiť tak, ako vyplýva
z jej odvolania.

7. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Poukázala na

to, že nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi sa jeho majetková situácia nezmení, naopak, pokiaľ
bude žalovaná zaviazaná k náhrade trov konania, bude to vážny zásah do jej majetkovej sféry. V
danom prípade je potrebné prihliadnuť aj na samotné okolnosti vzniku sporu, kedy žalovaná po celý čas
poukazovala, že žalobca je obchodná spoločnosť jej vtedajšieho manžela, ktorý ju uisťoval, že vozidlo
jej necháva na rodinné účely.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom
ust. § 379 a § 380 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

9. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného
(nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý
proces.

10. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho
rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

11. Súd prvej inštancie v danom prípade pochybil, pokiaľ sa pri rozhodovaní o trovách konania

nezaoberal sa otázkou, či v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre
(ne)priznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi v zmysle § 257 C.s.p.

12. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade,
ak v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by
rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať

tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

14. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde

by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konaniavýnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane
stranysporu,ktorejpatrínáhradatrovkonania,ačitátostranavprípadenepriznaniatrovkonanianebude
pociťovať takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, či súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou
skúmania aplikácie § 257 C.s.p. na daný prípad, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako zrušiť
rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania tak, aby
toto rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 C.s.p.
Z odôvodnenia rozhodnutia musí tiež vyplynúť úvaha súdu, či v danom prípade boli zistené dôvody pre
aplikáciu ust. § 257 C.s.p. s poukazom na skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní a pokiaľ áno, ako
sa aplikácia tohto ustanovenia v danom prípade odzrkadlila pri rozhodovaní o trovách konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).