Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223872
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7613223872.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu Váš dom, Váš byt, s.r.o., so sídlom
v Poprade - Veľká, Jarmočná 3988/30, IČO: 46 759 123, zastúpeného JUDr. Lenkou Bartoš Almášiovou,
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi, Radlinského 20 proti žalovanej U.
U., O.. XX. XX. XXXX, V. X. F. O. X., E. O. X, o zaplatenie 712,82 eur s prísl., o odvolaní strán sporu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6C/313/2013-203 zo dňa 28. marca 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I., II. a IV.

II. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výrokom pod č. I. a III.

III. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudok označeným v
záhlaví rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 250,90 Eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania počnúc
od 17.9. 2013 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd konanie čiastočne čo do sumy 9,02 Eur s príslušným úrokom z omeškania a čo do úroku z
omeškania zo sumy 703,80 Eur nad 5,5 % zastavuje.

IV. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 30 %. O výške trov bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej
inštancie dňa 22.07.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 712,82 eur s príslušenstvom, ako
sumy zodpovedajúcej náhrade nákladov, na základe výmeru Bytového družstva Spišská Nová Ves a
obvyklého nájomného u nehnuteľností, z dôvodu neoprávnenej držby za obdobie od 03.05.2013 do
19.07.2013 t.j. za 79 dní.

3. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností (viď bod 2.
odôvodnenia napadnutého rozsudku) a svoje vlastníctvo nadobudol na základe schválenia príklepu na
dražbe konanej dňa 15.11.2013 potvrdeného právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Spišská NováVes č.k. Er/160/2007 - 353 zo dňa 21.02.2013, pričom žalovaná odo dňa nadobudnutia vlastníckeho
práva žalobcom predmetné nehnuteľnosti užívala bez právneho titulu a neuhrádzala náklady spojené s
užívaním predmetných nehnuteľností, neplatila žalobcovi nájomné, či iné platby spojené s bezdôvodným

užívaním nehnuteľnosti, ktoré platil len žalobca. Preto si žalobca uplatnil náhradu nákladov, na základe
výmeru Bytového družstva Spišská Nová Ves za obdobie od 03.05.2013 do 19.07.2013 v celkovej výške
99,72 eur (79 dní x 99,72 eur/31 = 254,12 eur) a obvyklé nájomné za prenájom podobných nehnuteľností
v danom čase a v danej lokalite v celkovej výške 180,- eur (79 dní x 180,- eur/31 = 458,70 eur), t.j. spolu
712,82 eur, vrátane úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne.

4. Keďže žalobca v priebehu konania zmenil petit žaloby a súd uznesením zo dňa 29.03.2017 zmenu
žaloby, čo do dôvodov jej uplatnenia titulom náhrady škody pripustil, predmetom konania bolo zaplatenie
sumy 712,82 eur s prísl. titulom náhrady škody a ušlého zisku, keďže neoprávnenou držbou zo strany
žalovanej vznikla žalobcovi škoda vo výške 712,82 eur, predstavujúca skutočnú škodu a ušlý zisk (viď
bod 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku), a to aj so zreteľom na ustálenie petitu žaloby v tom znení,

že žalobca žiadal po úprave už len zaplatenie sumy 703,80 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od
podania žaloby, t.j. náhradu škody za 78 dni, keďže žalobca sčasti vzal žalobu späť a to čo sumy 9,02
eur s príslušenstvom a zákonného úroku z omeškania nad 5,5 % ročne, o ktorom súd v zmysle § 144 a §
145 ods. 1 až 3 CSP rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavuje (výrok III. napadnutého rozsudku).

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 130 Občianskeho zákonníka ďalej len „OZ“), § 131 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 OZ,
§ 150 ods. 1, 2 Exekučného poriadku platného v čase konania dražby.

6. Dospel k záveru, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu udelením príklepu

v dražbe, v rámci exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10Er/160/2007
(viď čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXX M..Ú.. F. O. X.), čím sa stal vlastníkom predmetných
nehnuteľností po splnení zákonných podmienok ku dňu udelenia príklepu v dražbe.

7. Predmetom konania bolo zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť

oprávnenému držiteľovi - žalobcovi vo vzťahu k neoprávnenej držiteľke - žalovanej titulom neoprávnenej
držby nehnuteľnosti.

8. Zo súdnych konaní vedených na súde prvej inštancie súd zistil, že žalobca v konaní vedenom pod
sp.zn. 9C/207/2013 žaloval žalovanú na zaplatenie sumy 1.189,44 eur s prísl. , titulom úhrady nákladov

spojených s užívaním bytu, z dôvodu jeho neoprávnenej držby a to odo dňa príklepu, t.j. od 05.11.2012
do podania žaloby vo veci, t.j. do 02.05.2013, o čom bolo aj právoplatne rozhodnuté , a následne z
toho istého titulu za obdobie od 03.05.2013 do 19.07.2013 žaloval žalovanú o náhradu škody v sume
703,80 eur, pričom obdobie od 20.07.2013 do 30.09.2013 je žalované v konaní pod sp.zn. 1C/343/2013.
Preukázanou výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu, svedka C.. C. M., žalovaná za asistencie

polície byt vypratala dňa 31.01.2014, čo potvrdila žalovaná, a čo vyplýva aj z trestného rozkazu súdu
prvej inštancie č.k. 2T/55/2014 - 189 zo dňa 03.12.2014 a preto držbu predmetnej nehnuteľnosti
žalovanou z období od 15.04.2013 do 31.01.2014, súd na základe týchto dôkazov vyhodnotil ako
neoprávnenú, t.j. bez právneho titulu.

9. Konštatoval , že žalobcovi za toto žalované obdobie prináleží náhrada škody, ktorá mu bola žalovanou
spôsobená vo výške 250,90 eur, pretože mal za preukázané úhrady predpisu nájomného Bytovému
družstvu Spišská Nová Ves v mesiacoch máj, jún a júl 2013 zo strany žalobcu, keďže nehnuteľnosť
neužíval, pretože ju mala v neoprávnenej držbe žalovaná. Rovnako za toto obdobie priznal žalobcovi v
zmysle § 517 ods. 2 OZ úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z priznanej istiny, keďže až odo dňa

nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 17.09.2013 sa žalovaná dostala do omeškania.

10. Čo sa týka žaloby v časti uplatneného ušlého zisku titulom nájomného vo výške 452,90 eur, súd
dospel k záveru, že existenciu ušlého zisku v žalovanej konkrétnej výške žalobca nepreukázal a preto
súd v tejto časti žalobu zamietol (viď bod 46. na strane 10 napadnutého rozsudku).

11. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou spočívajúci vo vyžiadaní správy od
Daňového úradu v Poprade o tom, akým spôsobom si žalobca uplatňoval v uvedenom daňovom období
náklady a ako zúčtoval nájomné, vyžiadaním mesačného zálohového predpisu a vyúčtovania plateniaplatieb Bytovému družstvu za rok 2013, ako aj vyžiadaním trestného oznámenia zo dňa 26.04.2013 a
31.01.2014, keďže bol toho názoru, že tieto dôkazy by nemali význam pre meritórne rozhodnutie vo veci,
pričom správy od Bytového družstva ,ohľadom platieb žalovanej do mája 2013 považoval za irelevantné

pre toto konanie, s poukazom na žalované obdobie, ktoré je predmetom tohto konania.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle

§ 365 ods. 1 písm. f) CSP. Uviedol, že všetky ním predložené dôkazy spĺňajú atribúty hodnoverného
dôkazu, čo súd aj uznal a potvrdil v bode 29. odôvodnenia predmetného rozsudku a preto nesúhlasil
s konštatovaním súdu, že sa dostal do tzv. dôkaznej núdze“, a že sa výška ušlého zisku zakladá na
jeho voľnej úvahe, keďže príjem z prenájmu možno jednoznačne považovať za ušlý zisk v zmysle § 442
OZ. Uviedol, že nežiadal o priznanie ušlého zisku do budúcna, ale o ujmu, ktorá existovala už v čase
rozhodovania súdov, keďže bol presvedčený, že pokiaľ by nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovanej,

tak v tomto prípade by mohol dôvodne očakávať zväčšenie majetku jeho obchodnej spoločnosti a to s
poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR.

14. Ďalej mal za to, že súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže
nebral dostatočne do úvahy skutočnosti na jeho strane, ktorými on adekvátne preukázal naplnenie

predpokladov na priznanie ušlého zisku, a to za dobu 78 dní, keďže protiprávnym konaním žalovanej
mu vznikla ujma spočívajúca v tom, že mu bolo znemožnené predmetnú nehnuteľnosť nielen užívať, ale
aj dať ju do nájmu tretím osobám, ktoré svojimi výpoveďami , ako aj čestnými vyhláseniami potvrdili,
že o túto nehnuteľnosť mali skutočný záujem. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s priznaním nároku na náhradu

trov konania.

15. Proti napadnutému rozsudku podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie aj žalovaná, konkrétne proti
výrokom pod č. I. a IV. v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h)
CSP, ktoré len konkrétne citovala. Ďalej uviedla, že požiadala o poskytnutie právnej pomoci Centrum

právnej pomoci v Košiciach. Navrhovala, aby odvolací súd v časti napadnutých výrokov rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16.Nakoľkozpodanéhoodvolaniažalovanejnevyplývalokonkrétneodôvodneniecitovanýchodvolacích
dôvodov, Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 3Co/366/2018 zo dňa 15.11.2018 vrátil vec

súdu prvej inštancie ako vec predčasne predloženú a uložil súdu prvej inštancie vyzvať žalovanú na
odstránenie vád podaného odvolania ,so zreteľom na vykonanie úkonov podľa § 373 až § 375 CSP.

17. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6C/313/2013 -277 zo dňa 11.12.2018, vyzval žalovanú na
doplnenie podaného odvolania v zmysle § 363 CSP s poučením v zmysle § 373 CSP, t.j. na konkrétne

odôvodnenie uplatnených odvolacích dôvodov. Žalovaná v doplnení uviedla, že žalobca nemá procesnú
subjektivitu v konaní, keďže uznesenie, na základe ktorého sa stal vlastníkom predmetného bytu,
nenadobudlo právoplatnosť, čím sa odvíja aj nesprávny procesný postup súdu v zmysle § 365 ods. 1
písm. b) CSP. Poukazovala na nedôvodné nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov, pričom zdôraznila,
že žalobca nemal s jej osobou uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu, pričom byt bol od 26.04.2013

neobývateľný s tým, že sa súd nezaoberal ani škodami, ktoré žalovanej vznikli v súvislosti s trestnou
činnosťou, keďže sa do predmetného bytu nasťahovali a užívali ho aj iné osoby, dopúšťajúce sa
nezákonnej činnosti.

18. Žalobca sa k doplneniu odvolania žalovanej nevyjadril v stanovenej lehote.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie strán sporu ako podané včas a oprávnenými osobami,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, a to len vo výrokoch

pod č. I., II. a IV., nakoľko odmietol odvolanie žalobcu proti výrokom pod č. I. a III. (§ 386 písm. b) CSP)
z dôvodu, že žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti týmto výrokom napadnutého
rozsudku. Výrokom pod č. I. súd sčasti vyhovel žalobe žalobcu a výrokom pod č. III. konanie sčastizastavil a preto žalobca týmito výrokmi napadnutého rozsudku nebol dotknutý na svojich uplatnených
právach.

20. Predmetom odvolacieho konania boli napadnuté výroky, z dôvodu podania odvolania žalovanou
proti výroku pod č. I. a z dôvodu podania odvolania zo strany žalobcu výrok pod č. II. a keďže výrok o
náhrade trov konania, z dôvodu odvolania oboch strán sporu úzko súvisí s rozhodnutím vo veci samej,
rovnako aj výrok pod č. IV., ktoré odvolací súd preskúmal z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
strán sporu a dospel k záveru, že odvolania strán sporu proti týmto výrokom rozsudku nie sú dôvodné.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.03.2019 o 09.10 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 14.03.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

22. Žalobca v podanom odvolaní podľa obsahu uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP a žalovaná v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP, ktorých dôvodnosť
odvolací súd v spore nevzhliadol.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP sa týka nesplnenia procesných podmienok

potrebných pre konanie a následné rozhodnutie súdu.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Podľa § 365 ods. 1 písm. písm. d) CSP , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s
výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP a ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri
dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami

CSP, pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania),vchybnompoučovanístránsporuavďalšíchnedostatkochjehočinnosti,kuktorýmdošlo
počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie
sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného
práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv strán sporu, v dôsledku
ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

27. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e) CSP je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej

inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre spor), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,

súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového

stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďžepríčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor,
v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny
význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o

situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak súd vykonal všetky navrhnuté

dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenie,
môže strana sporu podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržania zákonných podmienok
uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy, t.j. také, ktoré v konaní na súde prvej inštancie neboli uvedené
a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvej inštancie už neobstojí.

30. Z citovaného ustanovenie vyplýva, že podmienku novosti spĺňajú iba tie skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré neboli stranám sporu uvedené počas konania na súde prvej inštancie alebo v ňom inak nevyšli
najavo. Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP)
malo by sa pod všeobecným vymedzením „do rozhodnutia“ rozumieť do vyhlásenia rozsudku. Treba ale
uviesť,žepridôkazochnarozdielodskutočnostinetrebastriktnetrvaťnatom,žemusíísťodôkazy,ktoré

existovali už v čase pôvodného konania. Dôvodom odvolania teda môžu byť tak dôkazy, ktoré existovali
už v čase vyhlásenia rozsudku napadaného odvolaním, ako aj dôkazy, ktoré síce vznikli až neskôr, ale
sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozhodnutia. Spoločným znakom pre
nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať na rozhodné skutočnosti. Ak preto súd
považuje určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to,

aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy,
ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju strana sporu
zo svojej viny neuplatnil a v konaní na súde prvej inštancie.

31. Čo sa týka konaní už v čase účinnosti CSP t.j. po 01. 07. 2016 treba brať zreteľ aj na § 366 CSP.

32. Podľa § 366 CSP novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie.

33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

34. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,
pričom konkrétne poukazoval na nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu veci, keďže mal za to, že
súd prvej inštancie dostatočne nevyhodnotil ním predložené dôkazy týkajúce sa výšky náhrady škody,
ako aj ušlého zisku a preto len sčasti náhrady škody jeho žalobe vyhovel, keďže jeho nárok titulom

ušlého zisku nedôvodne zamietol, aj keď z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva preukázanie
zákonných predpokladov uplatneného nároku.35. V doplnení odvolania žalovaná konkrétne namietala len odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. e/, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 písm.
f) a h) CSP), pričom poukazovala na to, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v spore, keďže nie je
vlastníkom predmetného bytu a nemal s ňou uzatvorenú nájomnú zmluvu s poukazom na ust. § 365
ods. 1 písm. b) CSP.

36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
správne rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP a dospel
k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny názor,
pričom svojím procesným postupom neodňal možnosť stranám sporu konať pred súdom a napadnuté
rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti v zmysle § 220 CSP a keďže strany sporu v odvolaní neuvádzali

nové skutočnosti, z ktorých by mohla byť zrejmá po vecnej ako aj právnej stránke nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, a len opätovne poukazovali na skutočnosti uvádzané nimi už v konaní
na súde prvej inštancie, stranami sporu uplatnené odvolacie námietky nemôžu spochybniť vecnú a
právnu správnosť napadnutých výrokov, z ktorých odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a len na
zdôraznenie ich správnosti tieto dopĺňa v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

37. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena
zo strany žalobcu, čo sa týka uplatňovaného nároku na náhradu ušlého zisku a v tomto smere apeluje
na to, že žalobca je nositeľom tvrdených skutočností, ktoré je povinný v sporovom konaní preukázať a v
prípade neunesenia dôkazného bremena v spore od 01.07.2016 na základe prostriedkov procesného

útoku, musí aj znášať neúspech v konaní, ak súd jeho žalobu zamietne.

38. Keďže žalovaná v podanom odvolaní len citovala znenie uplatnených odvolacích dôvodov a
následne ich len doplnila v zmysle ich konkrétneho odôvodnenia s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm.
b), e), f) a h) CSP, nakoľko uvádzala, že súd nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, pričom tento dôkaz

bližšie nešpecifikovala, odvolací súd považuje tento, ako aj žalovanou ďalšie citované odvolacie dôvody
za nedôvodné s tým, že apeluje na to, že už v podanom odvolaní je povinná strana sporu riadne a
určito odôvodniť uplatnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 363 CSP. S poukazom na body 22. a 32
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmá aktívna legitimácia žalobcu a s odkazom na bod 42. a
43. dôvodnosť priznania uplatneného nároku titulom náhrady škody, s čím sa odvolací súd stotožňuje,

ako aj z nevykonaním navrhnutých dôkazov (bod 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku), keďže to
nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

39. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil rozsudok vo výrokoch pod č. I., II.

a IV., potom, čo odmietol odvolanie žalobcu proti výrokom pod č. I. a III. (§ 387 ods. 1, 2 CSP s odkazom
na § 386 písm. b) CSP).

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Obidve strany sporu podali odvolanie a boli len sčasti v

odvolacom konaní úspešní, t.j. žalobca vo výroku pod č. I. a žalovaná vo výroku pod č. II., keďže odvolací
súd odmietol podané odvolanie žalobcu proti výrokom pod č. I. a III. s tým, že obe strany boli rovnako
úspešné a neúspešné vo výroku napadnutého rozsudku pod č. IV., ktorý je vecne správny. Nakoľko
úspech žalovanej je vo výške 65 % , k úspechu žalobcu v rozsahu 35 % , má žalovaná aj v odvolacom
konaní nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 30 %, o výške ktorého rozhodne súdny

úradník v konaní na súde prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

41. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).