Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119247587
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6119247587.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej
veci žalobcov: R. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX U. U., proti žalovaným: 1/
Všeobecná úverová banka, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast.: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 a 2/ Dražby a aukcie, s. r.

o., so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so
sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
20Csp/39/2019 - 54 zo dňa 04. 04. 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať
sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, a to

rodinného domu súp. č. XXXX na parcele C-KN č. XXXX/X, parcely C-KN č. XXXX/X o výmere 116 m2,
parcely C-KN č. XXXX/X o výmere 80 m2 a parcely C-KN č. XXXX o výmere 123 m2, všetko zapísané na
LV č. XXX, okres U. U., obec U. U., katastrálne územie X. a aby uložil žalovanému 1/ zdržať sa výkonu
záložného práva do rozhodnutia veci samej.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal nariadenia

neodkladného opatrenia z nasledovných dôvodov:

3. Dňa 22. 03. 2013 uzavreli žalobca so žalovaným 1/ zmluvu o poskytnutí úveru Hypopôžička č.
U902705-13 (ďalej aj „zmluva o úvere“) spolu so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
(ďalej aj „záložná zmluva“). Podľa žalobcu zmluva o úvere a zmluva o zriadení záložného práva
neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.

z. a Občianskeho zákonníka a zároveň podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon č. 250/2007 Z.z.“) a smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Obidve zmluvy neboli individuálne dojednané, musel ich podpísať bez
možnosti ich ovplyvnenia. Nebol náležite poučený o následkoch a dôsledkoch podpísania takýchto
zmluvných dojednaní a žalovaný 1/ mal k nemu pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou

vzhľadom k tomu, že na slovenskom trhu pôsobí dosť dlhú dobu, aby vedel zhodnotiť svoje konanie
a nepoužíval v zmluvných dojednaniach nekalé a neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú hrubúnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žiadal, aby súd
z úradnej moci a súdnej povinnosti ex offo preskúmal tieto zmluvy, prihliadol na ochranu spotrebiteľa,
ochranu slabšej strany. Záložný veriteľ pristúpil prostredníctvom žalovaného 2/ k výkonu záložného

práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Podľa žalobcu je výkon záložného práva formou dražby
protiústavný, je to inštitút, ktorý vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20
Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa článku 19 Ústavy SR a to bez akejkoľvek
preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je počas celého trvania záložného práva vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti

pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť plní
na účely výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu. Žalobca vo svojej žalobe poukázal napr.
na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci XXXX. verzus Chorvátsko zo dňa 01. 03. 2010,
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 47/2004 z 08. 03. 2005, či vyjadrenie Európskej
komisie k veci vedenej na Súdnom dvore Európskej únie pod č. C 482/2012.

4. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil, že vyššie uvedené
nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve žalobcu a Petry Markovej. K týmto nehnuteľnostiam bolo zriadené
záložnéprávonazákladezáložnejzmluvyvspojenísozmluvouoúvere.Úverbolposkytnutýbezúčelovo
a mal byť splácaný po dobu 30 rokov. Žalobca predložil do konania oznámenie o začatí realizácie
záložného práva zo dňa 15. 03. 2019. Z predmetného oznámenia bolo zistené, že dôvodom začatia

realizácie záložného práva je skutočnosť, že napriek výzve žalovanej 1/ nebol splatený úver vyššie
uvádzaný a výška zabezpečenej pohľadávky činila k 27. 02. 2019 sumu 51 974,55 Eur, príslušenstvo
pohľadávky tvoria úroky z omeškania a vynaložené náklady v súvislosti s realizáciou záložného práva.
Žalobcu a R. J. žalovaný 1/ upozornil na to, že pohľadávku je potrebné uhradiť v lehote 30 dní odo dňa
doručenia predmetného oznámenia. V prípade, ak nedôjde k jej uhradeniu v lehote 30 dní predmetná

pohľadávka bude uspokojená z výťažku dobrovoľnej dražby. V prípade splnenia dlhu bude výkon
záložného práva ukončený. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba vo veci samej podaná
nebola.

5. Na základe týchto listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že nie sú splnené predpoklady na

nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C. s. p.“). Zmluvu o úvere a záložnú zmluvu posúdil síce ako zmluvy spotrebiteľské podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka avšak zároveň konštatoval, že úverová zmluva nespadá pod režim
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 09. 06. 2013 (ďalej aj „zákon č. 129/2010

Z.z.“) s odkazom na jeho ust. § 1 ods. 3 písm. c), v zmysle ktorého spotrebiteľským úverom (na účely
daného zákona) nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti
je viac ako desať rokov.

6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu o protiústavnosti inštitútu dobrovoľnej dražby.

Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 23/2014 zo
dňa 24. 09. 2014, v ktorom ústavný súd posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č.
527/2002 Z.z.“ alebo „zákon o dobrovoľných dražbách“) s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a

4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, pričom uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda
vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu,
aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa

speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom
na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce
speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá
povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe
zmluvy ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je preto podľa názoru ústavného súdu

oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného
titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci patrí na
ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.7. Súd prvej inštancie mal za to, že len samotná skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcu
nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
záložnému veriteľovi povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana Občiansky zákonník

spomedzi zálohov nevylučuje. Občiansky zákonník v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Hodnota zabezpečenej pohľadávky ku dňu oznámenia o začatí
výkonu záložného práva vysoko prevyšuje sumu 2 000,- Eur. Zopakoval, že zákon o dobrovoľných
dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo pri

vykonaní dražby boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách podať osobou, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach návrh na určenie neplatnosti dražby v zásade do 3 mesiacov
od príklepu.

8. O nároku strán sporu na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia napriek tomu,
že žaloba vo veci samej nebola podaná, súd prvej inštancie nerozhodol.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas, t.j. v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považoval podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365
ods. 1 písm. h) C. s. p., t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že zmluva o úvere bola poslednou v rade úverových zmlúv, na

základe ktorých čerpal úvery spolu s bývalou manželkou XXX/XXXX XXXX. Trval na tom, že na všetky
zmluvy sa vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z., nakoľko v nich bolo uvedené, že boli uzavreté v súlade s
ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
a zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Zmluvy boli
uzavreté postupne, refinancovali sa jeden úver druhým. Mal za to, že zmluvy obsahujúce neprijateľné

zmluvné podmienky, nekalé obchodné podmienky a neobsahujúce obligatórne náležitosti sa považujú
za bezúročné a bez poplatkov, a preto je nesprávne vypočítaná celková výška dlžnej sumy.

10. V odvolaní poukázal tiež na to, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená výška RPMN 7,44 %,
hoci skutočná je podľa neho 8,65 %, taktiež v zmluve uvedená úroková sadzba 7,1 % je v skutočnosti

niekoľkonásobne vyššia (105,66 %, resp. 92,33 %).

11. Napokon poukázal na svoje pomery, na to, že predmetné nehnuteľnosti predstavujú jeho obydlie,
kde žije s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktoré mu zveril súd, bývalá manželka v spoločnej domácnosti
nežije, výživné na deti platí nepravidelne, rodinné prídavky na deti činia 47,- Eur a jeho príjem cca 650,-

Eur. S bývalou manželkou nemá zatiaľ vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

12. Z týchto dôvodov považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a žiadal mu
vyhovieť.

13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Poukázal na to, že došlo v dôsledku neplnenia povinností žalobcu zo zmluvy k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a následne k oznámeniu o začatí realizácie záložného práva.
Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na pôvodne dojednanú lehotu splatnosti
úveru na 30 rokov zmluva o úver nespadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že RPMN, úroková sadzba, odplata sú v zmluve o úvere uvedené
nesprávne a uviedol skutočnosti ohľadne jeho pomerov, k tomu žalovaný 1/ uviedol, že žalobca tieto
skutočnosti nijako neosvedčil, nepredložil o nich dôkaz a navyše ich uviedol až v odvolaní, neboli
uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto novoty však nemožno v zmysle § 366 C. s. p. v

odvolacom konaní použiť, nakoľko na to neboli splnené podmienky tam uvedené.

15. Napokon mal žalovaný 1/ za to, že spôsob výkonu záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby je legálnym prostriedkom uspokojenia veriteľa v prípade záväzku vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy, a to aj v prípade, že predmetom zálohu je obydlie dlžníka, nakoľko Ústava SR

nezakotvuje právo na obydlie, iba garantuje jeho nedotknuteľnosť, čo je však odlišná právna kategória.
V tejto súvislosti poukázal napr. na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 21. 11. 1995
vo veci sťažovateľa Velosa Barreto proti Portugalsku, kde dospel k záveru, že efektívna ochrana
súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov, či na prípustnosťrealizácie dobrovoľnej dražby na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere a záložnej zmluvy za určitých
podmienok v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 10. 09. 2014 vo veci C 34/13 J.
X. c/a SMART Capital, a.s.

16. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že jemu ako dražobníkovi nesvedčí
pasívna vecná legitimácia v konaní, pretože nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale len s
navrhovateľom dražby (záložným veriteľom). Dražobník vo vlastnom mene nevykonáva záložné právo,
ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa. V prípade výkonu

záložného práva dobrovoľnou dražbou treba úkony dražobníka pričítať záložnému veriteľovi. Uvedené
podporuje § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré ukladá dražobníkovi upustiť
od dražby, ak existuje vykonateľné (alebo aspoň nariadené) rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi dražby
zakazuje navrhnúť, a teda aj pokračovať vo vykonávaní dražby. Na základe uvedeného mal žalovaný 2/
za to, že voči nemu sa žalobca nemôže domáhať zdržania sa úkonov smerujúcich k výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou.

17. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.
s. p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia
neodkladného opatrenia, len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v
odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s.

p. ako vecne správne potvrdil.

18. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Neodkladné opatrenie môže súd podľa § 324 ods. 1 C. s. p. nariadiť pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení.

20. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky

žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
a neosvedčení potreby neodkladnej úpravy pomerov, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. na tieto v celom rozsahu poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd
udáva, že súd prvej inštancie na konanie aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, jeho
rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C. s. p.; § 380 C. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal

vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok
(§ 380 ods. 2 C. s. p.), ktoré vady nezistil.

22. Zhodne so súdom prvej inštancie je aj odvolací súd názoru, že v štádiu, keď ešte nebol žalobcovi
oznámený termín realizácie dobrovoľnej dražby, nie je osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov

neodkladným opatrením ukladajúcim záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva. Už
len z tohto dôvodu (aj keby mal žalobca pravdu v tom, že zmluva o úvere a/alebo záložná zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či podlieha zákonu č. 129/2010 Z.z. a nemá ním predpísané
zákonné náležitosti, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov) nie je návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia dôvodný. Nebol teda daný jeden z kumulatívnych zákonných predpokladov

vyžadovaných § 325 ods. 1 v spojení s § 326 C. s. p. na nariadenie neodkladného opatrenia - potreba
neodkladnej úpravy pomerov.23. Podporne odvolací súd uvádza, že vzhľadom na možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej
dražby jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, kde v rámci konania
o neplatnosť dražby možno ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy, možno

síce súhlasiť s názorom žalobcu, že započatím výkonu záložného práva a na jeho základe procesu
realizácie dražby je vlastnícke právo žalobcu ohrozené, nie je však ohrozené bezprostredne, nakoľko
až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom je žalobca stále vlastníkom
nehnuteľností, a teda nejaví sa byť daný dôvod na neodkladnú úpravu pomerov. Práve žaloba o
neplatnosť dražby je prostriedkom súdnej kontroly, preto neobstojí názor žalobcu, že na dobrovoľnú

dražbu nemá dosah súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok a ani nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. PI. ÚS 47/04 zo dňa 08. 03. 2005 v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky nemá žiadnu relevanciu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014, v ktorom konštatoval odlišnosť
právnej úpravy v podmienkach právneho poriadku Českej republiky, keď uviedol, že: „Najmä preto nie
je možné vo vzťahu k § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vychádzať z nálezu

Ústavného súdu ČR, na ktorý poukazuje navrhovateľ, ktorý rozhodol, že § 36 ods. 2 zákona č. 26/2000
Sb. o veřejných dražbách nie je v súlade s princípmi právneho štátu, s čl. 1 Ústavy ČR a čl. 1 a čl. 3
Listiny základných práv a slobôd, čl. 26 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
dodatkového protokolu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 47/04 z 8. marca 2005). Predmetné
ustanovenie § 36 ods. 2 zákon o verejných dražbách rozširovalo právnu úpravu nútených (exekučných)

dražieb aj na prípady, keď bolo záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností pred účinnosťou
novej právnej úpravy a zároveň záložný veriteľ čestne vyhlásil vo forme notárskej zápisnice, že má
voči dlžníkovi splatnú pohľadávku, ktorá nebola splnená. Umožňovalo tak exekučnú (nútenú) dražbu
bez exekučného titulu. Zrušenie tohto ustanovenia znemožnilo výkon nútenej (exekučnej) dražby, a tak
malo samostatný normatívny význam pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej.“ Odvolací súd

dodáva, že v prípade, že žalobca odmietne po prepise vlastníctva nehnuteľností na vydražiteľa na listoch
vlastníctva nehnuteľnosti dobrovoľne vypratať, vydražiteľ sa legálnou cestou bude musieť domáhať
svojho vlastníckeho práva (a v rámci neho práva s nehnuteľnosťami nakladať a ich užívať) cestou žaloby
ovypratanienehnuteľností,pričompodaniežalobyoneplatnosťdražbyzostrany(pôvodného)vlastníka-
žalobcujerelevantnýmdôvodomnafakultatívneprerušeniekonaniaovypratanienehnuteľnostívzmysle

§ 164 C. s. p., nakoľko ak by súd v rozhodnutí vyslovil neplatnosť dražby, ako vlastníci nehnuteľností by
bol na list vlastníctva opätovne zapísaný žalobca, a teda by nebol dôvod na vypratanie nehnuteľností z
jeho strany. Potreba neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov sa preto javí ako dôvodná v čase, keď už
bola dražba zrealizovaná a bola podaná aspoň jedna z v tomto odseku uvedených žalôb.

24. Ústavou SR ako aj Chartou základných práv Európskej únie garantovaná nedotknuteľnosť obydlia
v sebe nezahŕňa nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky záložného
veriteľa, následnej realizácie záložného práva a z toho vyplývajúcej straty obydlia. Nedotknuteľnosť
obydlia oprávnenému užívateľovi obydlia garantuje len právo na jeho nerušené užívanie bez
nedovolených zásahov tretej osoby avšak len dovtedy, dokedy mu právo užívania obydlia patrí. Ani

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 34/13 vo veci J. X. proti SMART Capital, a.s., nevylúčil
možnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na obydlie pre nesúlad so smernicou Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, iba zdôraznil, že:
„strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu
takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na

súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP
2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137).“

25. Možnosť súdneho preskúmania výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je (ako už
bolo uvedené vyššie) v podmienkach slovenského právneho poriadku daná napr. inštitútom žaloby o

neplatnosť dražby, ktorú možno odôvodniť aj neplatnosťou záložnej zmluvy založenej na neprijateľnosti
zmluvných podmienok týkajúcich sa záložného práva, čo konštatoval aj Súdny dvor EÚ v spomínanom
rozsudku C 34/13, keď v bode 61 konštatuje: „Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy
určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer

do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti
dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu“. Napokon samotný výrok
rozsudku znie: „Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právnaúprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných
podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný
majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava

prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto
smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.
Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá
v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto
smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo

regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“

26. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje výkon záložného práva, ak hodnota pohľadávky v čase
oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2 000,- Eur (§ 3 ods. 6), nevylučuje možnosť,
aby zálohom bola nehnuteľnosť, ku ktorej má záložca evidovaný trvalý pobyt, t.j. je jeho obydlím, práve
naopak s takouto možnosťou počíta (napr. v ust. § 16 ods. 6, podľa ktorého „Vo veciach zákonného

záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom,
v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu...“) a napokon stanovuje, že ak
nehnuteľnosť nie je predmetom viacerých záložných práv a výťažok dražby prevyšuje pohľadávku
záložného veriteľa a náklady dražby, po ich uhradení sa zvyšok výťažku odovzdá predchádzajúcemu
vlastníkovi nehnuteľnosti (§ 32 ods. 1).

27. Zákon záložného veriteľa nelimituje v tom, že musí záložné právo realizovať len formou exekučnej
dražby na základe exekučného titulu, ale ponecháva mu v prípade spotrebiteľských zmlúv voľný výber
z dvoch alternatív - realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby alebo exekučnej dražby (§
53 ods. 10 Občianskeho zákonníka).

28. Žalobca sa mylne domnieva, že na zmluvu o úvere, ktorú v tomto konaní predložil, sa vzťahuje
zákon č. 129/2010 Z.z. V bode 11.12 zmluvy je síce uvedené, že kontrolu dodržiavania podmienok
poskytovania úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, nie je

tam však uvedené, že aj daný úver spadá pod režim zákona č. 129/2010 Z.z., resp. to, čo tvrdí žalobca,
že zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. Napokon aj keby to v zmluve uvedené
bolo, zákon (pokiaľ ide o jeho kogentné ustanovenia, ktorým je aj § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.) má
prednosť pred zmluvou a uvedenie tejto mylnej informácie v zmluve v prípade, keď zákon ustanovuje,
že na takúto zmluvu sa nevzťahuje, nemá žiadnu právnu relevanciu.

29. Pokiaľ žalobca apeluje na súd, aby sám preskúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok, k tomu
odvolací súd uvádza, že v prvom rade je žalobca povinný v rámci opisu rozhodujúcich skutočností
tvrdiť, ktoré zmluvné podmienky sú podľa neho neprijateľné, z akého dôvodu, a aký súvis majú s
realizáciou záložného práva cestou dobrovoľnej dražby, nestačí teda len všeobecne konštatovať, že

zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ by sa chcel žalobca domáhať len vyslovenia
neprijateľnosti ním označených zmluvných podmienok, resp. nekalých obchodných praktík nezávisle
od okolností konkrétneho prípadu, jednalo by sa o konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach v zmysle § 301 C. s. p. V takomto konaní by však nebol oprávnený podať žalobu, nakoľko takúto
žalobu môže v zmysle § 302 C. s. p. podať len právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu

spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

30. Žalobca neuviedol, prečo už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. do skončenia
konania pred súdom prvej inštancie netvrdil, že podľa neho zmluva úvere obsahuje nesprávny údaj o
RPMN, či úrokovej sadzbe, resp. neuviedol skutočnosti o svojej finančnej, majetkovej a sociálnej situácii.

Zhodne so žalovaným 1/ odvolací súd uvádza, že na pripustenie novoty v odvolacom konaní podľa §
366 C. s. p. neboli splnené podmienky, nakoľko nové skutočnosti uvedené žalobcom až odvolaní sa
netýkajú procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu, netýkajú sa vád
konania pred súdom prvej inštancie a odvolateľ neuviedol, ani nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorý by
svedčila o tom, že ich nemohol bez svojej viny uplatniť v prvoinštančnom konaní. Preto odvolací súd na

tieto skutočnosti už nemohol prihliadnuť.

31. Navyše svoje pomery žalobca nijako neosvedčil, nepreukázal napr. listinnými dôkazmi a zlá sociálna
situácia nie je dôvodom brániacim výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, práve naopak, jetoho príčinou, nakoľko v jej dôsledku dlžník nie je schopný plniť si zmluvný záväzok riadne splácať úver, v
dôsledku čoho dochádza k uplatneniu práva záložného veriteľa na zmluvnom základe (záložná zmluva)
domáhať sa uspokojenia svojej splatnej pohľadávky výkonom záložného práva formou dobrovoľnej

dražby.

32. Napokon odvolací súd zhodne so žalovaným 2/ konštatuje, že aj keby bolo dôvodné nariadenie
neodkladného opatrenia ukladajúceho žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, niet
právneho dôvodu domáhať sa uloženia takejto povinnosti aj žalovanému 2/ ako dražobníkovi, pretože

v takom prípade mu táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona - ust. § 19 ods. 1 písm. b) zákona č.
527/2002 Z.z. Dražobník totiž odvodzuje svoje oprávnenia pri realizácii dražby od práva navrhovateľa
dražby (záložného veriteľa) na výkon záložného práva. Právne postavenie dražobníka je závislé od
právneho postavenia navrhovateľa dražby, pretože len na základe záložného práva záložného veriteľa
môže dôjsť k realizácii dobrovoľnej dražby. Žalovanému 2/ teda nesvedčí pasívna vecná legitimácia v
tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštacnie toho názoru, že
nie sú dané predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d) C. s. p.
v spojení s § 326 C. s. p.

34. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 C. s. p. per analogiam o nároku
na náhradu trov odvolacieho konania, keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa v prípade potvrdenia zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie končí. Keďže žalovaní 1/ a
2/ mali v odvolacom konaní plný úspech, v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. odvolací súd uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť im trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania

žalovaných rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti druhého výroku
tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. Z tohto dôvodu určil
odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).