Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811203384
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8811203384.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: BYTERM s.r.o., Sídlisko I. 1008,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 668 879, zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so
sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 10, IČO: 35 511 028, proti žalovanému: Mesto Vranov nad
Topľou, Dr. C. Daxnera 87, 093 16 Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, o zaplatenie 9.163,51 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX
z 25.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 6.2.2001 k uzavretiu Zmluvy
o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov, predmetom ktorej bolo prevádzkovanie
televíznych káblových rozvodov (ďalej len TKR), bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu,

na Sídlisku JUH a ul. Mlynskej mesta Vranov nad Topľou. Cena za prevádzkovanie a vysielanie
v TKR bola stanovená dohodou zmluvných strán tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť pôvodnému
žalobcovi za poskytnuté služby paušálnu cenu, a to za každú bytovú prípojku so základnou ponukou
programov sumu 10 Sk za mesiac a za každú bytovú prípojku s rozšírenou ponukou programov
sumu 70 Sk za mesiac. Podľa čl. VI zmluvy, ak objednávateľ, teda žalovaný zmarí základný účel tejto
zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR prevádzkovateľom, t.j. pôvodným žalobcom, alebo akýmkoľvek
spôsobom znemožní prevádzkovateľovi vykonať dohodnuté činnosti, resp. vo vykonávaní pokračovať,

je objednávateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Výška zmluvnej pokuty je stanovená ako 24-násobok
paušálnej mesačnej sumy vypočítanej podľa čl. III bodu 1. tejto zmluvy spolu za všetky bytové prípojky
so stavom ku dňu podpísania tejto zmluvy. Z výpovede žalobcu okrem iného vyplynulo, že si uplatňuje
náhradu škody z dôvodu, že mu žalovaný neumožnil vysielať v zmysle vydanej licencie. Súd sa v
prvom rade zaoberal tým, či je žalobca aktívne legitimovaný a konštatoval, že vzhľadom na to, že
pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania bola postúpená na spoločnosť O..E..G. J.. J.
S..Z.., aj keď zámena na strane žalobcu nebola pripustená, žalobca stratil aktívnu legitimáciu, nie je

nositeľom, majiteľom práva uplatneného v tomto konaní. Čo sa týka dôvodnosti samotného návrhu, tak
ako aj vo veci sp.zn. XCb/XXX/XXXX si žalobca svoj nárok uplatnil a odôvodnil od zmluvy uzavretej
dňa 6.2.2001. Nárok v tomto konaní sa týka len iného obdobia. Teda aj v tomto konaní ide o ten právny
nárok, totožnú právnu vec. Ako je uvedené vo vyššie uvedenom rozsudku, ak žalobca v konaní požadujezaplatenie škody a podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka si nedojednal možnosť popri zmluvnej
pokute požadovať aj náhradu škody, resp. že je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, čo je aj prípad tohto konania, potom nárok žalobcu na náhradu škody za znemožnenie

prevádzkovania televíznych káblových rozvodov uplatnený v tomto konaní je nedôvodný. Z dokazovania
vyplynulo, že žalobca si nemôže uplatniť nárok na náhradu škody, pretože tomu bráni ust. § 545 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú
pokutu, len ak je to medzi účastníkmi dohodnuté. Najvyšší súd SR v uznesení č.k XMObdo/X/XXXX
uviedol, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi

v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či veriteľovi vznikla porušením
povinností škoda. Veriteľ nie je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti zo záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej
pokutenevyplývaniečoiné.KeďžezdojednaníZmluvyoprevádzkovanítelevíznychkáblovýchrozvodov
nevyplýva, že veriteľ je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje zmluvná pokuta, a nie je takisto dojednané, že veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady

škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom žalobca nemôže v konaní požadovať náhradu škody, ak
nie sú splnené podmienky podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neexistuje dohoda zmluvných
strán, že popri zmluvnej pokute je možné požadovať aj náhradu škody, resp. je možné žiadať náhradu
škody presahujúcu výšku zmluvnej pokuty. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu
žalobcu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

4.Vzákonomstanovenejlehotepodalprotirozsudkuodvolaniežalobcazdôvodov,žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP) navrhujúc tento zmeniť a žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Namietal, že okresný súd pochybil, ak síce citoval uznesenie NS SR z 31.5.2012 sp.zn. X E. X/

XXXX a v odôvodnení rozsudku ním argumentoval, avšak nezaoberal sa otázkou platnosti dohody o
zmluvnej pokute z hľadiska dodržania jej obsahových náležitostí. Touto právnou otázkou sa mal súd
zaoberať. Nie je možné ponechať preukázané porušenie zmluvných povinností bez sankcie (zmluvnej
pokuty alebo náhrady škody). Žalovaný porušil zmluvné povinnosti, a preto je povinný platiť zmluvnú
pokutu. Doteraz ju nezaplatil, a ani v iných obdobných konaniam zmluvná pokuta žalobcovi priznaná

nebola. To nemá nič spoločné s náhradou škody. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení poukázal hlavne
na tú skutočnosť, že pri odôvodňovaní svojich rozsudkov súdy neskúmali náhradu škody vo vzťahu k
zmluvnej pokute a záväznosť dohody strán o zmluvnej pokute. Najvyšší súd konštatoval, že zmluvná
pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní
svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či veriteľovi vznikla porušením povinnosti škoda. Ako

vyplýva z § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu
škodyspôsobenejporušenímpovinnostizozáväzkuzabezpečenéhozmluvnoupokutou,akzdojednania
účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odvolací súd mal posúdiť opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky
po preskúmaní námietok žalobcu, týkajúcich sa platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dodržania

jej obsahových náležitostí. Okresný súd v odôvodnení rozsudku, ak už sa sám touto otázkou nezaoberal,
ani len neuviedol odkaz na následné rozhodnutie súdu v obdobnej veci, vydané po oboznámení sa so
zrušujúcim uznesením, v ktorom by opísal, ako súd v obdobnej veci otázku platnosti dohody o zmluvnej
pokute posúdil.

6. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu konštatoval, že spôsob výpočtu ako ho uviedol žalobca v
žalobe zodpovedá nároku na náhradu škody, čo potvrdil aj žalobca citovaním § 373 a § 379 Obchodného
zákonníka. Ak žalobca v súčasnosti tvrdí, že jeho nárok môže byť aj nárokom z titulu zmluvnej pokuty,
potom by išlo o zmenu žaloby, nakoľko by sa uplatnilo iné právo § 140 CSP a v spojitosti s §139 CSP
by bolo možné o takomto nároku rozhodnúť až po súhlase súdu so zmenou žaloby. Nakoľko žalobca v

odvolaní tvrdí, že uplatňuje svoj nárok aj z titulu zmluvnej pokuty, potom tak žiada po uplynutí všetkým
mysliteľných premlčacích dôb (všeobecná 4 ročná podľa OBZ, všeobecná trojročná podľa OZ) počítajúc
od okamihu vzniku takéhoto nároku. Žalovaný preto z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 9.163,51 eur a príslušenstva v zmysle podanej žaloby.Dokazovaním bolo preukázané, že Zmluva o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov
bola skoncipovaná plne v réžii žalobcu. Žalobca namieta neplatnosť Dohody o zmluvnej pokute v čl.
VI zmluvy. Žalobcom tvrdená námietka neplatnosti by bola v rovine relatívnej neplatnosti a vzhľadom

na tvorbu zmluvy výlučne len zo strany žalobcu, tento by námietku ani nemohol uplatniť. Žalobca ani
nekonkretizuje dôvody, pre ktoré by mala byť Dohoda o zmluvnej pokute neplatná. Ak aj NS SR v
uznesení sp.zn. X E. X/XXXX dal pokyn na skúmanie platnosti Dohody o zmluvnej pokute, odvolací súd
sa pokynom riadil a dospel k záveru, že uvedená Dohoda je platná. K obdobnému právnemu záveru
dospel odvolací súd aj vo veci sp.zn. XCob/XX/XXXX.

7. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,

pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

10. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

11. Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej

zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

12. Ako vyplýva z ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať
od dlžníka náhradu škody spôsobenej porušením povinností zo záväzku zabezpečeného zmluvnou
pokutou, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.

13.PrávnaúpravavzťahuzmluvnejpokutyanáhradyškodyjeobsiahnutávObčianskomzákonníkuamá
dispozitívny charakter. Obchodný zákonník túto úpravu pre oblasť obchodných vzťahov nemodifikuje.
Náhradu škody, resp. jej reparačnú funkciu rešpektuje pri úprave moderačného práva tým, že zmluvná
pokuta je dolnou hranicou moderácie zmluvnej pokuty (§ 301 Obchodného zákonníka).

14. Čo sa týka obsahových náležitostí dohody o zmluvnej pokute, na to, aby zmluvná pokuta bola
platne dohodnutá, treba dostatočne presne identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná
pokuta zabezpečuje. Inak nie je možné zistiť či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou
podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.

15.Povinnosťplatiťzmluvnúpokutuvznikáajvtedy,keďoprávnenémuúčastníkoviporušenímpovinnosti
zabezpečenej zmluvnou pokutou nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak škoda
vznikne v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, plní reparačnú funkciu, čo sa
prejavuje v tom, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,

na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné
(§ 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta sa akcentuje ako spôsob paušalizácie škody.

16. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobou z 13.12.2007 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 276.060,-
Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, s poukazom na

skutočnosť, že žalovaní porušili povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych
káblových rozvodov, uzavretej 6.2.2001. Predmetom zmluvy podľa jej článku II. bolo prevádzkovanie
televíznych káblových rozvodov, bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu na Sídlisku JUH
a ul. Mlynskej mesta Vranov nad Topľou, umožňujúce príjem rozhlasových a televíznych signálovprevádzkovateľa zo zákona, ktoré možno prijímať bežnými prijímacími zariadeniami v mieste káblového
rozvodu, satelitných programov a iných programov. Porušenie uvedenej povinnosti bolo podľa článku
VI. Zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov zabezpečené zmluvnou pokutou,

pričom jej výška bola stanovená ako 24-násobok paušálnej mesačnej sumy, vypočítanej podľa článku
III. bod 1 zmluvy, spolu za všetky bytové prípojky so stavom ku dňu podpísania predmetnej zmluvy.
Zmluvné strany si v zmysle platnej právnej úpravy (§ 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nedojednali, že
zmluvná strana je oprávnená popri zmluvnej pokute požadovať aj náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. V takomto prípade zmluvná pokuta plní reparačnú

funkciu, čo sa prejavuje v tom, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

17. Dojednanie o platení zmluvnej pokuty je určité a zrozumiteľné. Výpočet zmluvnej pokuty vychádza
z toho, že výška zmluvnej pokuty je stanovená ako 24-násobok paušálnej mesačnej sumy, vypočítanej
podľa čl. III., bodu 1, t.j. podľa počtu prípojok so základnou, resp. rozšírenou ponukou programov s

odmenou 10,- Sk, resp. 70,- Sk za prípojku. Výpočet zmluvnej pokuty je stanovený určito a zrozumiteľne.
Porušenie povinnosti je vymedzené zmarením základného účelu zmluvy, ktorým je prevádzkovanie
TKR. Žalobca v konaní nepožadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, ale požadoval náhradu škody, ktorá by
predstavovala predpokladanú odplatu za prevádzkovanie TKR v 2. polroku roku 2003. Naviac dohoda
o zmluvnej pokute je platná a jej prípadnú relatívnu neplatnosť by žalobca vzhľadom na tvorbu zmluvy

nemohol uplatniť. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. Podľa § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na
ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. V danom prípade
by sa takejto relatívnej neplatnosti mohol dovolávať len žalovaný.

18. Žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, pričom tento podľa § 545 ods. 2 Občianskeho
zákonníka si uplatniť nemôže, keďže nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, pričom z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Žalobca nebol oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú
pokutu, pretože tak isto toto v dohode o zmluvnej pokute dojednané nebolo. Keďže z dojednaní zmluvy

o prevádzkovaní televíznych a káblových rozvodov nevyplýva, že žalobca je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, a nie je takisto
dohodnuté, že je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom nemôže
v konaní požadovať náhradu škody, ak nie sú splnené podmienky podľa § 545 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, lebo neexistuje dohoda, že popri zmluvnej pokute je možné požadovať aj náhradu škody,

resp. žiadať náhradu škody presahujúcu výšku zmluvnej pokuty.

19. Keďže žalobca nemôže uplatniť nárok na náhradu škody, čomu bráni ust. § 545 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože si nedojednal možnosť platenia zmluvnej pokuty popri náhrade škody, potom súd
prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

21. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa §

387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).