Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4P/245/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202400
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8218202400.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. E., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpenú

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov D. H., J.. H., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. X.
X. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou so sídlom Fatranská 2/
E, 040 11 Košice a F. P. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. X, A., X. J., o zvýšenie výživného , takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/124/2014-20 zo dňa 04.02.2015 vo výroku o výške
výživného tak, že:

Otec je p o vi n n ý prispievať na výživu maloletej L. E., Z.. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške

170,- Eur počnúc od 07.11.2018 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k
rukám matky maloletej.

V prevyšujúcom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Dlžné výživné za obdobie od 07.11.2018 do 30.04.2019 vo výške 232,- Eur je otec p o v i n n ý
uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletej.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 7.11.2018 domáha, aby súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/124/2014-20 zo dňa 4.2.2015 vo výroku o výške výživného
pre maloletú L. tak, že zvýši otcovi výživné zo sumy 130 Eur na sumu 200 Eur, od podania návrhu do
budúcna. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky. Otec uviedol, že môže prispievať sumou
150 Eur mesačne. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, spisom 4P 124/2014,
potvrdeniami, ostatným spisovým materiálom.

2. Rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu
Bardejov č.k. 4P 124/2014 - 20 zo dňa 4.2.2015 zveril maloletú matke a určil otcovi výživné na maloletú
vo výške 130 Eur mesačne. Matka žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti s dcérou, matkou, jej
manželom a bratom. Vlastní byt. Jej príjem činí 260 Eur brutto, iný príjem nemá. Spláca mesačne 30
- 40 Eur spoločnosti X., mesačne matke prispieva 150 Eur na bývanie a stravu, mesačné náklady na
maloletú predstavujú 3 Eura škôlka, 100 Eur strava, 25 Eur poistenie, 70 Eur oblečenie a obuv, 20

Eur hygiena, 50 Eur sporenie. V septembri 2019 maloletá začne navštevovať 1. ročník základnej školy.
Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej
hodnoty. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Spláca po 120 Eur mesačne úver vo výške 2.500 Eur, ktorý
bral pred 4 rokmi a prostriedky ktoré použil na kúpu osobného motorového vozidla. Mesačné nákladypredstavujú 50 - 60 Eur strava, 20 - 30 Eur oblečenie a obuv, 15 Eur hygiena, 20 Eur mobil, 150 - 200
Eur prispieva matke na bývanie. Uviedol príjem vo výške 380 Eur mesačne. S maloletou sa nestretáva.

3. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.13) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

4. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

5. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

7. Je nepochybné, že náklady na maloletú L. sa zvýšili a to podstatne, keďže od doby posledného
rozhodnutia súdu o výške výživného pre ňu uplynuli 4 roky a maloletá začne od septembra navštevovať
základnú školu a je povinnosťou oboch jej rodičov zaobstarať si prostriedky na jej výživu. Vzhľadom
na to, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje iba matka, má zato, že otec je povinný viac

hmotne prispievať na svoje dieťa, s prihliadnutím na vek maloletej a blízke začatie štúdia na základnej
škole, považuje súd výživné vo výške 170 eur mesačne pre otca za adekvátne a primerané týmto
okolnostiam. Súd na maloletú zvýšil výživné od podania návrhu t.j. od 7.11.2018, pričom v prevyšujúcom
rozsahu ( teda nad 170 Eur mesačne) návrh ako čiastočne nedôvodný zamietol. Dlžné výživné za
obdobieod7.11.2018do30.4.2019(pretoževýživnézamesiacmáještenebolokudňuvyhláseniatohto

rozsudku splatné) tak činí 232 Eur, ktoré je otec povinný uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Otec je povinný zaobstarať si finančné prostriedky na výživu svojho jediného maloletého
dieťaťa vo výške ktorú mu určil súd, v čom mu nebránia žiadne objektívne okolnosti ( napríklad
nepriaznivý zdravotný stav). Nízky príjem nie je dôvodom pre neplatenie výživného, otec je povinný
využiť všetky možnosti, ktoré ponúka pracovný trh, aby sa zamestnal za adekvátnu mzdu, keďže jeho

deklarovaný príjme je na hranici minimálnej mzdy. Súd zároveň uvádza, že otec spláca mesačne 120
Eurakosplátkuzaosobnémotorovévozidlo,pričomtentonákladnemôžemaťprednosťpredzákladnými
životnými potrebami jeho maloletej dcéry, ktorá si na ne nedokáže sama zarobiť. Už len táto suma, ktorá
nemá prednosť pred výživným, bohato postačuje na úhradu zvýšeného výživného. Súd zároveň uvádza,
že omylom vyhlásil rozsudok tak, že splatnosť bežného výživného určil na 15 deň v mesiaci a nie na

25 deň, ako to navrhli obaja rodiča. Súd k tomu uvádza, že pokiaľ bude otec platiť výživné v 25. deň
tak, ako tomu bolo doteraz a čo akceptovala aj matka maloletej, táto dohoda rodičov v podstate fakticky
nahrádza omyl súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie nie je oprávnený podať ten, v koho prospech bolo
rozhodnutie vyhlásené.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.