Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817010324
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5817010324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

U. F., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,
ods. 3 písm. c/ Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. 02. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. F., nar. XX. XX. XXXX Y. V., trvale bytom V., L. XXX/XX, slobodný, na slobode,
nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 28. 02. 2017 v čase okolo 17.00 hod. v V. v byte na prvom poschodí na ul. S. Č.. XXX/XX, okres V.,
pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej hádke od seba celou silou odsotil oboma rukami do ramien
svojho otca E. F., následkom čoho tento preletel z izby do kuchyne a spadol pravým ramenom na dlažbu,
čím E. F., nar. XX. XX. XXXX spôsobil zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti vpravo bez posunu
kostných úlomkov a pomliaždenie pravého lakťového kĺbu s dobou liečenia do 07. 06. 2017,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a tento čin spáchal na chránenej osobe (§ 139 odsek 1 písm. c/ Tr.
zákona) a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/, 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 27. 11. 2017 tunajšiemu súdu obžalobu na U.
F. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona na

skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Svedok poškodený E. F. si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že nechce konať o dohode a o vine a treste, podľa § 257
ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že

predmetného dňa telefonoval otcovi E. F. (svedkovi poškodenému), že si od neho príde zobrať strihací
strojček. Asi po polhodine po tomto telefonáte prišiel vošiel do izby na prvom poschodí, kde býva jeho
otec, sadol si na stoličku, otec sedel na posteli a bol už pod vplyvom alkoholu, on požitý alkohol nemal.
Otec mu strojček odmietol dať, že ho dá iba bratovi a vtedy sa na otca nahneval, povedal mu, že zavolá
policajtov a že mu ma dať aj rýchlovarnú kanvicu, ktorá je spoločná. Otec poprel, že by ju mal, a keď

mu povedal, že na neho zavolá policajtov a otec začal po ňom kričať, aby vypadol z izby von. On aj
odišiel, zavolal políciu a už sa do tohto bytu nevrátil. Nevidel ako otec spadol a medzi ním a otcom
nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu. V ten deň alkohol nepožil. Policajtov volal preto, aby mu otec
vrátil strojček na strihanie a tiež kanvicu, ktorú otec zaprel, že ju má. Na jeho zavolanie prišiel policajt
Gonda, ktorého pozná, je to jeho spolužiak.

Svedok poškodený E. F. vypovedal, že predmetného dňa mu volal syn U. F. (obžalovaný), že príde k
nemudobytu,následnezanímajprišiel,prišielužpodvplyvomalkoholuasosebousivruksakupriniesol
fľašu bieleho vína, z ktorej si víno nalieval do pohára a aj ho sám pil. Obžalovaný sa mu sťažoval, že
mama mu nechce dať peniaze, že si dal opraviť bicykel a teraz nemá z čoho za opravu zaplatiť. Potom

si pýtal požičať elektrický strojček na strihanie vlasov, ktorý mu ale odmietol požičať, napadlo ho, že
strojček chce dať do záložne, aby mal na zaplatenie opravy za bicykel, alebo na alkohol. Tiež chcel
zobrať rýchlovarnú kanvicu, ktorú mu tiež nedal a keďže obžalovaný stále dobiedzal, tak na neho kričal,
aby vypadol a otvoril aj dvere na izbe. Obžalovaný odísť nechcel, a tak ho chytil ľavou rukou okolo
ramena a krku a chcel ho vytlačiť von. Obžalovaný ho chytil za ukazovák ľavej ruky, začal mu ho točiť,

on ho pustil a obžalovaný ho odsotil oboma rukami tak, že ho posotil do ramien, kde preletel z izby do
kuchyne a dopadol na dlažbu. Spadol pravým ramenom na zem, ešte zakričal od bolesti a nemohol sa
postaviť. Udrel si pravé rameno a aj bedrovú kosť. Potom prišiel policajt Juraj Gonda, ktorému vysvetlil
čo sa stalo, na ošetrenie nechcel ísť, myslel si, že bolesť prejde a nechcel podávať trestné oznámenie.
Nakoľko mal celú noc bolesti a na druhý deň prišli do bytovky opäť policajti, policajtov požiadal, aby ho

odviezli na ošetrenie. Pri ošetrení bolo zistené, že utrpel zlomeninu krčka ramena, po ošetrení ho pustili
do domáceho liečenia, liečbu ukončil 07. 06. 2017 a chodil ešte na rehabilitácie. Na ruke mal sadru, ktorú
mu dali dole asi po mesiaci. V súvislosti s týmto zranením má ešte stále zdravotné problémy, praská
mu v ramene, užíva tabletky od bolesti. Po zložení sadry chodil na rehabilitácie, rehabilitácie už ukončil,
predložil súdu lekársku správu. Uviedol, že obžalovaný je pod vplyvom alkoholu takmer každý deň, keby

nebol pod vplyvom alkoholu tak by sa skutok nestal. Keď prišiel policajt Gonda k nemu do bytu, tak
obžalovaný sa tlačil dnu, on ho ešte požiadal, aby ho dnu nepúšťal. Má vedomosť o tom, že obžalovaný
požíva alkoholické nápoje, počul o tom, že už dva týždne nepije, ale pred skutkom pil aj každý deň.

Znalkyňa MUDr. Ľubica Fašková zotrvala na záveroch znaleckého posudku, uviedla že obžalovaného

osobne vyšetrila dňa 29. 09. 2017 a konštatovala u neho pokročilý syndróm závislosti od alkoholu.
Obžalovaný zastáva nekritický postoj k požívaniu alkoholu, jeho tvrdenia, že od novembra nepije, k
tomu uviedla, že je schopný vynútenej abstinencie, ale to je nedostačujúce pre ambulantnú formu, v
jeho prípade zotrváva na podanom návrhu na uloženie ochranného protialkoholického liečenie ústavnou
formou. Obžalovaný mal v roku 2007 a v roku 2009 epileptický záchvat. V prípade obžalovaného

nepostačuje ambulantná forma a liečenie medikamentóznou formou, u obžalovaného taktiež bola
zistená tendencia k heteroagresívnemu a aj k autoagresívnemu správaniu v opitosti.

Za splnenia procesných podmienok bola podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná výpoveď svedka E. D.
z prípravného konania. Svedok v prípravnom konaní vypovedal, že počas služby mu operačný dôstojník

oznámil, že na tiesňovú linku volal U. F., že mu jeho otec nechce dať strojček na strihanie vlasov.Uvedenú vec išiel preveriť sám na služobnom vozidle, po príchode na miesto videl, že pred bytovkou stál
obžalovaný, ktorého osobne pozná, obžalovaný javil známky vysokého požitia alkoholických nápojov,
povedal mu, že otec mu nechce dať strojček, ktorý on potrebuje. Obžalovanému povedal, aby zostal

čakať pred bytovkou, potom šiel za poškodeným, poškodený ležal na posteli, držal sa za pravú ruku a
poprosil ho, či by mu nepomohol sa posadiť, lebo ho veľmi bolí pravé rameno. Povedal mu, že spadol
na ruku v chodbičke, že ho z izby posotil obžalovaný, že v ruksaku si doniesol fľašu vína, víno u neho
popíjal a keď ho vyzval aby odišiel, tak odísť odmietal a tak ho chytil ľavou rukou okolo pliec a krku,
aby vypadol a vtedy ho obžalovaný posotil smerom do chodbičky, kde spadol na zem a silno sa udrel.

Na obžalovaného odmietol podať trestné oznámenie, povedal mu že bolesť ruky ho prejde, že nie je
bonzák. Tiež mu poškodený povedal, že obžalovaný od neho chcel strojček na strihanie, ale on mu
povedal, že strojček nemá, že ho dal druhému synovi C.. Keď sa vrátil pred bytovku, pred bytovkou sa
nachádzal už aj C.U. F., ktorý priniesol obžalovanému strojček, potom išli do bytu, aby sa to vysvetlilo
ohľadom strojčeka a poškodený aj pred synom C. dohováral obžalovanému, že prečo ho sotil, že ho
teraz bolí ruka, že s ňou nemôže hýbať, obžalovaný popieral, že by mu to urobil. Na druhý deň boli s

kolegomopäťvuvedenejbytovke,bolisiplniťinéslužobnépovinnosti,kdesazastaviliajupoškodeného,
ktorý im povedal, že bolesť ruky sa stupňuje, že v noci nespal, že sa nemá ako dostať do nemocnice.
Poškodeného na ošetrenie odviezli služobným vozidlom.

Podľa § 268 ods. 2,5 Tr. poriadku bolo na hlavnom pojednávaní prečítané odborné lekárske vyjadrenie

z ktorého vyplynulo, že poškodený utrpel nasledovné zranenia: zlomeninu chirurgického krčka ramennej
kosti vpravo bez posunu kostných úlomkov a pomliaždenie pravého lakťového kĺbu s dobou liečenia od
01. 03. 2017 do 07. 06. 2017, v prípade ak by bol zamestnaný, práceneschopnosť by trval tiež do 07. 06.
2017. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá výpovedí svedka poškodeného. Závažnejším zranením
bola zlomenina chirurgického krčka ramennej kosti vpravo bez posunu kostných úlomkov, jednoznačne

vznikla pôsobením nepriameho tupého násilia, kedy v dôsledku pádu a následného narazenia pravého
lakťového kĺbu na tvrdý povrch sa úrazová sila preniesla z oblasti pravého lakťového kĺbu v smere dlhej
osi ramennej kosti nahor a spôsobila uvedenú zlomeninu, pričom priemerná dĺžka doby liečenia pri
tomto zranení je v trvaní 8-16 týždňov a toto zranenie s najväčšou pravdepodobnosťou zanechá trvalé
následky v zmysle obmedzenej hybnosti pravého ramenného kĺbu. Zranenie vzniklo pôsobením násilia

väčšej intenzity. Pomliaždenie pravého lakťového kĺbu vzniklo v tom istom okamžiku ako popisovaná
zlomenina,pôsobenímpriamehotupéhonásilianaoblasťprvéholakťavdôsledkupádu,zranenievzniklo
pôsobením násilia strednej intenzity. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života, pociťoval
bolesti v oblasti pravého ramena prvých 10 dní a následne cca 2 mesiace po zložení Dessaultovho
obväzu a zahájení rehabilitácie. Počas prvých 3 týždňov od úrazu mal pravú hornú končatinu ohnutú v

lakti do 90 stupňov, v ramene a predlaktí pritiahnutú a fixovanú k telu pevným Dessaultovým obväzom.
V tomto období mohol pohybovať len zápästím a rukou, pravú hornú končatinu mohol využívať len pri
činnostiach spojených s ľahšou fyzickou námahou, len v obmedzenej miere. Po zložení obväzu začal
rehabilitovať hybnosť pravého ramenného a lakťového kĺbu a postupne začal pravú hornú končatinu
používať vo zvýšenej miere. Počas celej doby liečenia nemohol vykonávať činnosti spojené s väčšou

fyzickou námahou, mohol vykonávať činnosti spojené s každodennými potrebami, pri niektorých z nich
počas prvých 4 týždňov od úrazu mal určité ťažkosti (umývanie sa, obliekanie sa, sprchovanie) a bol
čiastočne odkázaný na pomoc inej osoby.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku bolo prečítaný prepis zvukového záznamu z CD nosiča, išlo o prepis

tiesňového volania obžalovaného dňa 28. 02. 2017 na tel. číslo 158, v rámci ktorého obžalovaný
uvádzal, že otec mu odmieta dať mašinku na strihanie a kanvicu, ktoré mu požičal, že ho vyzval, aby
vypadol, viackrát sa vyjadroval nezrozumiteľne.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané lekárske správy a správy k osobe obžalovaného, najmä správa

z evidencie priestupkov, správa psychiatrického oddelenia Trstená, správa o povesti z miesta trvalého
bydliska, odpis z registra trestov, lekárske správy.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v

ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, a
uvedený čin spácha na chránenej osobe (§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona) a spôsobí ním ťažkú ujmu
na zdraví potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a premetom útoku je živý človek.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust.
§ 15 Tr. zákona, ale k následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví musí ísť o zavinenie z nedbanlivosti
v zmysle ust. § 16 Tr. zákona.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom

pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

V danom prípade ide o úmyselný trestný čin, pričom podľa § 15 písm. a/, b/ Tr. zákona trestný čin
je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujemchránenýtýmtozákonom(priamyúmysel),alebo vedel,žesvojímkonanímmôžetaképorušenie
alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel). Na
naplnenie subjektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví nestačí, že páchateľ konal úmyselne,

musí sa preukázať, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdrví. V tejto súvislosti treba
prihliadať na okolnosti, za akých došlo k útoku, na intenzitu a tiež aké nebezpečenstvo za daných
okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku. Vo vzťahu k ťažšiemu následku - ťažkej ujme na
zdraví, musí byť tento následok spôsobený iba z nedbanlivosti podľa § 16 písm. a), b)Tr. zákona. Podľa
§ 16 Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti ak páchateľ, a) vedel, že môže spôsobom

uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, (vedomá nedbanlivosť) alebo b)
nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).

Súd vyhodnotil výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku. Obžalovaný uviedol že je nevinný, že
sa žiadneho fyzického násilia voči poškodenému nedopustil. Obrana obžalovaného však bola vyvrátená
výpoveďou svedka poškodeného, ktorý presvedčivo, podrobne a predovšetkým vierohodne popísal, ako

k nemu prišiel uvedeného dňa obžalovaný, o čom sa spolu rozprávali, ako došlo medzi nimi k slovnej
konfrontácii a neskôr aj k použitiu násilia, čo podnietilo, teda čo bolo pohnútkou násilného správania
obžalovaného. Súd nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedka poškodeného, ktorú
obsahovo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok E. D., ktorý prišiel na miesto incidentu v krátkom časepotom ako sa skutok stal, pričom svedok poškodený mu priebeh incidentu popísal zhodne ako vo
svojej výpovedi, tiež jeho výpoveď korešponduje so skutočnosťami, ktoré svedok poškodený uviedol
pri svojom prvotnom ošetrení dňa 1. 3. 2017 na chirurgickej príjmovej ambulancii. Svedok poškodený

tiež vierohodným spôsobom popísal dôvody, pre ktoré nevyhľadal lekárke ošetrenie hneď po spáchaní
skutku, ale až na druhý deň. Svedok poškodený je otcom obžalovaného, súd nezistil žiaden dôvod,
pre ktorý by si svedok mal obvinenie voči synovi vymyslieť, ale skôr naopak, vo výpovedi svedka
poškodeného bol náznak jeho snahy ospravedlniť konanie svojho syna (obžalovaného), keď svedok
uviedol, že ku skutku by nebolo došlo, keby obžalovaný nebol opitý. Tiež z výpovede svedka E. D.

vyplynulo, že svedok poškodený mu po incidente uviedol, že nechce na obžalovaného podať trestné
oznámenie, že bolesti prejdú a zrejme keby zranenie bolo menej závažného charakteru, tak by ani
poškodený trestné oznámenie na obžalovaného nepodal. Naopak obžalovaný spochybnil vierohodnosť
svojich tvrdení keď uvádzal, že predmetného dňa nepil, čo však vyvrátil tak svedok poškodený, ako aj
svedok D. a v neposlednom rade to vyplynulo aj zo zvukového záznamu, obžalovaný sa opakovane
vyjadroval nezrozumiteľne, tiež skutočnosti ktoré oznamoval, neboli dôvodom, aby vôbec volal na

tiesňovú linku, obžalovaný tak zjavne triezvo nevedel posúdiť a vyhodnotiť situáciu. Výpoveď svedka
poškodeného tiež korešpondovala so závermi odborného lekárskeho vyjadrenia, lekárskymi správami,
rozsah objektívne zistených a lokalizovaných zranení v odbornom lekárskom vyjadrení, ktoré utrpel
poškodený korešpondovali s jeho popisom skutkového deja.

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, obžalovaný si musel byť veľmi dobre vedomý, že posotením
poškodeného oboma rukami do oblasti ramien, a to aj vzhľadom na vek poškodeného, poškodený stratí
rovnováhu, dôjde k jeho pádu a v príčinnej súvislosti s pádom poškodeného na zem, dôjde k jeho
ublíženiu na zdraví, ktoré si bude vyžadovať minimálne lekárske ošetrenie, minimálne musel byť so
vznikom takéhoto následku uzrozumený. V tomto smere je namieste poukázať aj na intenzitu použitého

násilia zo strany obžalovaného, keďže obžalovaný posotil poškodeného oboma rukami a z výpovede
poškodeného, ako ja z odborného lekárskeho vyjadrenia vyplynulo, že išlo o násilie väčšej až strednej
intenzity, čomu zodpovedá výpoveď poškodeného, že na zem dopadol v inej miestnosti. Vo vzťahu
k ťažkej ujme však možno obžalovanému pričítať iba nedbanlivostné zavinenie, obžalovaný tým, že
posotil poškodeného, mohol byť iba uzrozumený, že poškodený môže utrpieť tak komplikovaný typ

zlomeniny, akou je zlomeninu chirurgického krčka ramennej kosti. Z odborného lekárskeho vyjadrenia,
ako aj výpovede poškodeného vyplynulo, že zranenie poškodeného, ktoré utrpel v priamej príčinnej
súvislosti s konaním obžalovaného, t.j. zlomenina chirurgického krčka ramennej kosti vpravo bez posunu
kostných úlomkov je zranením majúcim charakter ťažkej ujmy na zdraví, toto zranenie si vyžiadalo dobu
liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v prípade poškodeného od 01. 03. 2017 do 07. 06.

2017. Toto zranenia, ktoré utrpel poškodený tak má charakter ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3
písm. i/ Tr. zákona, doba liečenia tohto zranenia presahovala dobu 6 týždňov, pričom poškodený počas
doby liečenia mal sťažený obvyklý spôsob života, zranenia ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života
- fixáciou pravej ruky, bolestivosťou aj počas rehabilitácie, nemožnosťou vykonávania prác spojených
s väčšou fyzickou námahou.

V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov tak bolo preukázané, že obžalovaný ako
trestnoprávne zodpovedná osoba, naplnil všetky znaky súdeného prečinu, tak po objektívnej ako ja
subjektívnej stránke.

K osobe obžalovaného súd zistil, že obžalovaný už bol v minulosti opakovane súdom trestaný, ale za
trestné činy inej povahy, pričom na tieto odsúdenia súd prihliadať nemohol, keďže obžalovaný sa okrem
jediného odsúdenia vo všetkých prípadoch osvedčil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Súd pri
ukladaní trestu mohol prihliadať iba na jedno odsúdenie, a to rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 1T/16/1999 zo dňa 31. 03. 1999 pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý

mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, trest si vykonal dňa 11. 12. 1999.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných,
ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, vočiktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane
obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce a ani poľahčujúce okolnosti. Súd tak vychádza pri ukladaní

trestu z trestnej sadzby od 2 rokov do 5 rokov. Pokiaľ súd neprihliadal na predchádzajúce odsúdenie
(rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T/16/1999 zo dňa 31. 03. 1999) ako na priťažujúcu
okolnosť, bolo to z dôvodu doby, ktorá uplynula od uvedeného odsúdenia a tiež, keďže išlo o trestný čin
inej povahy, za aký bol v tomto konaní súdený.

Súd je toho názoru, že uložený trest vo výmere 2 roky s dlhšou skúšobnou dobou podmienečného

odsúdenia vo výmere 28 mesiacov, za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia
ústavnou formou, splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k náprave obžalovaného.

Obžalovanému súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, podstatnými pre
rozhodnutie súdu boli závery znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie, tiež súd vychádzal z

okolností spáchania súdeného skutku, z obsahu vyjadrení svedkov a jednotlivých správ zabezpečených
k hodnoteniu osoby obžalovaného. Zákonné predpoklady pre uloženie ochranného liečenia v zmysle §
73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zákona boli splnené, obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej
látky, pod vplyvom alkoholu spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe a možno dôvodne
predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať. Potreba uloženia ochranného protialkoholického

liečenia ústavnou formou vyplynula zo záverov znaleckého dokazovania, z ktorých vyplynulo, že u
obžalovaného bol zistený syndróm III.-IV. vývojového stupňa podľa Jellinka, jednoduchá ebrieta stredne
ťažkého stupňa v čase trestného činu, v prípade obžalovaného ide o viacročné etylizovanie, prítomné je
heteroagresívne správanie, k abúzu alkoholu zaujíma nekritický postoj, pitie bagatelizuje. Súd tak mal
za preukázané, že existuje vysoký predpoklad, že vzhľadom na preukázanú závislosť obžalovaného

na alkohole, jeho doterajšie správanie, akým sa prezentoval aj smerom k okoliu možno dôvodne
predpokladať, že bez absolvovania ochranného liečenia bude v násilnom konaní pokračovať. Súd
opätovne odkazuje na závery znaleckého posudku, výpovede svedka poškodeného a v neposlednom
rade aj výpovede svedka E. D., ktorý obžalovaného pozná aj zo svojej služobnej činnosti a uviedol,
že s obžalovaným sú problémy, je veľmi často pod vplyvom alkoholu, podáva nezmyselné oznámenia

na polícii, pričom iniciátorom konfliktu býva on, čo aj korešponduje s obsahom zvukového záznamu z
tiesňového hovoru a jeho doterajším protiprávnym konaním, vrátene priestupkov. Zároveň súd skúmal,
či v prípade obžalovaného bude postačovať ambulantná forma protialkoholického ochranného liečenia,
pričom súd poukazuje na výpoveď znalkyne, ktorá bola prítomná počas výsluchu tak obžalovaného ako
aj poškodeného na hlavnom pojednávaní a jednoznačne uviedla, že obžalovaný je schopný vynútenej

abstinencie, ale to je nedostačujúce pre absolvovanie ochranného liečenia ambulantnou formou, v jeho
prípade tak zotrváva na výkone ochranného liečenia ústavnou formou.

Poškodený sa s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu riadne nepripojil, preto súd o náhrade
škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.