Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615204503
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615204503.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého H., o návrhu
otca na zmenu úpravy styku s maloletým dieťaťom a o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým
dieťaťom, o odvolaní otca a o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.
februára 2017, č.k. 1P/94/2015-283 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach - vo výroku II., III., ktorými rozhodol o zmene
úprave styku otca s maloletým dieťaťom a v súvisiacich výrokoch IX. a X., ktorými rozhodol o náhrade
trov konania štátu z r u š u j e a v týchto častiach vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh matky na

zákaz styku otca s maloletým dieťaťom zamietol (výrok I.). Výrokom II. zmenil rozsudok Okresného
súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 v časti o úprave styku tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým H., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v piatok v
čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého, každý nepárny kalendárny týždeň
v sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky maloletého s tým, že matka je
povinná maloletého H. na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu maloletého otcovi

odovzdať pred vchodom do Mestského úradu na B. U. v L. a povinná v určený deň a hodinu maloletého
H. pred vchodom do Mestského úradu na B. U. v L. od otca prevziať. Otec je oprávnený v určený
deň a hodinu maloleté dieťa od matky pred vchodom do Mestského úradu na B. U. v L. prevziať a
povinný v určený deň a hodinu maloleté dieťa pred vchodom do Mestského úradu na B. U. v L. matke
odovzdať. Výrokom III. súd rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235
zo dňa 06.10.2014 zostáva v ostatných častiach nezmenený. Vo výroku IV. uložil rodičom maloletého

H. výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce sociálnych vecí
a rodiny O. za účelom osvojiť si princípy zodpovedného rodičovstva a tieto sa naučiť uvádzať do svojho
každodenného života v rozsahu 6 mesiacov podľa pokynov odborného tímu vytvoreného Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny O. na realizáciu výchovného opatrenia. Vo výroku V. uložil rodičom povinnosť
na vyzvanie zariadenia poskytujúceho odborné poradenstvo dostaviť sa k psychológovi realizujúcemu
odborné poradenstvo, spolupracovať s ním a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť. Výrokom VI. rozhodol,

že po uplynutí obdobia, na ktoré je výchovné opatrenie uložené, je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
O. povinný zaslať súdu správu do 30 dní o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia. Vo výroku VII.
priznal súdnej znalkyni z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia
dospelých, PhDr. T. V., PhD., miesto výkonu činnosti: X. P., Y. U. 15XX/X proti štátu nárok na znalečné
vo výške 39,84 €. Vo výroku VIII. uložil učtárni Okresného súdu Partizánske, aby po právoplatnosti
výroku VII. tohto rozhodnutia poukázala súdnej znalkyni PhDr. T. V., PhD. na účet číslo IBAN: SK

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, BIC: U., z rozpočtových prostriedkov súdu znalečné vo výške 39,84
€. Vo výroku IX. uložil otcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 285,28 € do 6 mesiacov odprávoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku X. uložil matke povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške
285,28 € do 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec maloletého sa domáhal svojim návrhom zmeny
úpravy styku tak, že s maloletým sa bude oprávnený stretávať počas párneho týždňa v pondelok,
stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a od piatku od 16:00 hod do nedele 19:00 hod., a počas
nepárneho týždňa v pondelok, stredu a piatok od 09:00 hod do 12:00 hod. Dňa 06.10.2015 doručila
matka maloletého vyjadrenie k návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým. Matka vo vyjadrení

uviedla, že pri jej neustálom doťahovaní s otcom je maloletý vystavený stresovému prostrediu, čo
samozrejmenepriaznivovplývanazdravotnýstavmaloletého.Ponávšteváchprávnikovapsychologičky
dospela k záveru, aby sa predišlo nepriaznivému vplyvu na maloletého a keďže obaja rodičia majú
právo sa stretávať s maloletým, najvhodnejším riešením by bolo nariadenie striedavej starostlivosti o
maloletého. Preto navrhla, aby súd schválil striedavú starostlivosť a to tak, že od 1. do 15. dňa v mesiaci
bude maloletý u otca a od 15. dňa mesiaca do konca mesiaca u matky Na pojednávaní konanom dňa

19.10.2015 matka zmenila svoj návrh tak, že žiadala súd, aby zakázal styk otca s maloletým. S návrhom
otca na zmenu úpravy styku nesúhlasila, ten naopak zotrval na svojom návrhu. Kolízny opatrovník
doručildňa22.03.2016správuovýkoneterénnejsociálnejprácevrodinnomprostredímatkymaloletého,
za účelom prešetrenia výkonu odovzdávania maloletého H. otcovi, vzhľadom na problémy vznikajúce
pri odovzdávaní maloletého, ktorý bol vykonaný dňa 16.03.2016. Pracovníčky kolízneho opatrovníka

pred bytom matky čakali na otca, ten sa však nedostavil. Následne vykonali šetrenie a vstúpili do bytu
matky, kde zistili, že maloletý je riadne pripravený na odovzdanie, bol riadne oblečený a na otázku kde
ide odpovedal, že si preňho príde oco.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods.

3, § 37 ods. 2 písm. d), § 37 ods. 4, § 37 ods. 7 Zákona o rodine, čl. 5 Zákona o rodine, § 2 ods. 1,
§ 395 ods. 1,3 CMP, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že dospel k záveru o nutnosti zmeniť
rozsudok Okresného súdu Partizánske 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014, v časti o úprave styku otca
s maloletým. Otec žiadal zmenu úpravy styku s maloletým z dôvodu, že chce tráviť s ním čo najviac
času, s čím nesúhlasila matka maloletého, ktorá najskôr žiadala striedavú starostlivosť o maloletého,

následne sa samostatným návrhom (spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) domáhala
zákazu styku otca s maloletým. Rodičia maloletého majú problém s komunikáciou, ohľadom úpravy
styku s maloletým sa nevedia dohodnúť, nevedia si vyjsť v ústrety a vzájomne sa o výchove maloletého
neinformujú, ktorý negatívny stav, kedy síce obaja rodičia na jednej strane svojho syna majú veľmi
radi, majú k nemu hlboký citový vzťah a chcú preňho len to najlepšie, ale na strane druhej sa kvôli

nemu nevedia preniesť cez vzájomné nezhody a nevedia ani kvôli maloletému spolu vychádzať ani v
takej miere, aby to negatívne nevplývalo na maloletého, je potrebné eliminovať prostredníctvom úpravy
styku. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktorého predmetom bolo zistiť vzťah maloletého k
rodičom a najvhodnejšiu možnú úpravu styku rodičov s maloletým, odporúčal tiež rodičom absolvovanie
rodičovskej terapie. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že vzťah maloletého k rodičom je pozitívny.

Znalkyňa uviedla, že zakázať styk otca s maloletým považuje za škodlivý pre zdravý vývin maloletého,
preto súd so zreteľom na záujem dieťaťa návrh matky na zákaz styku otca s maloletým zamietol. Zo
znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že k stresovým situáciám pre maloletého dochádza najmä počas
preberaniaaodovzdávaniamaloletého,pretoževtedydochádzakukonfrontáciíobochrodičov.Znalkyňa
považuje preto za nutné, aby rodičia absolvovali rodičovskú terapiu pre zlepšenie vzájomných vzťahov,

dovtedy odporučila upraviť styk maloletého s otcom na 2-3 hodiny do týždňa. Aj na pojednávaní znalkyňa
zotrvala na tejto alternatíve, pričom súd považoval túto možnosť v súčasnej situácii pri súčasnom
vzájomnom nastavení rodičov za najvhodnejší model, preto zmenil v časti úpravy styku rozsudok sp.
zn. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014 pokiaľ ide o úpravu styku v tomto vymedzení. Prihliadol aj
na zamestnanie otca maloletého a preto určil styk otca s maloletým inak na párny a inak na nepárny

týždeň, tiež na správy kolízneho opatrovníka a správy z materskej školy, ktorú maloletý navštevoval,
pri určení rozsahu úpravy styku sa riadil názorom znalkyne. Zároveň určil ako miesto odovzdávania
maloletého medzi rodičmi navzájom neutrálne miesto, pričom ako miesto odovzdávania neurčil bydlisko
maloletého, keďže podľa vyjadrení oboch rodičov k problémom u nich dochádzalo práve pri odovzdávaní
maloletého, keď tento často krát nechcel vôbec ísť za otcom. Za takéto miesto považoval priestor pred

vchodom do Mestského úradu na B. U. v L.. Ide o verejný priestor, navyše monitorovaný kamerovým
systémom, čo považoval za vhodný preventívny prostriedok na zabránenie vzniku konfliktných situácií
pri odovzdávaní maloletého. Nakoľko sa snaha súdu na dobrovoľné absolvovanie rodičovskej terapie
rodičom minula účinku, napriek intenzívnej snahe už počas konania, súd túto povinnosť rodičom uložil, ato najmä s ohľadom na odporúčania znalkyne, ktorá už po spracovaní znaleckého posudku odporúčala
rodičom urgentné absolvovanie rodičovskej terapie a poradenstva vrátane individuálnych terapeutických
aspektov s cieľom viesť oboch rodičov k zodpovednému rodičovstvu. Zároveň uložil povinnosť Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny O. po vykonaní odborného poradenstva podať súdu správu o výsledku
tohto poradenstva.

4. Za aplikácie ust. § 57 a § 58 CMP a § 6 ods. 1 vyhlášky MS SR 491/2004 Z.z. rozhodol o priznaní
znaleckej odmeny znalkyni a súčasne o nároku na náhradu trov konania štátu.

5. O nároku na náhradu trov konania štátu súd rozhodol s poukazom na § 57 CMP tak, že zaviazal
matku a otca nahradiť štátu trovy konania, každého vo výške 285,28 eur. Štátu vznikli trovy konania
vo výške 570,56 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 530,72 eur ako vyplateného znalečného za podanie
znaleckého posudku a zo sumy 39,84 eur ako vyplateného znalečného za účasť znalca na pojednávaní.
Súd vychádzal z toho, že štát má platiť trovy konania len vtedy, ak to zákon ustanovuje, čo nie je

tento prípad. Rodičia maloletého zavinili vznik trov súvisiacich s vykonaním znaleckého dokazovania.
Vzhľadom na konfliktné nastavenie rodičov maloletého voči sebe navzájom a na neschopnosť urobiť
akýkoľvek kompromis, považoval súd za potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu vykonať
znalecké dokazovanie, s ktorým štátu vznikli trovy konania. Súd považoval za neúčelné a nespravodlivé
zaviazať zaplatením trov znaleckého dokazovania len otca maloletého. Je pravda, že súd nezaviazal

matku na zloženie preddavkov, pretože jej majetkové pomery odôvodňovali oslobodenie od súdnych
poplatkov, avšak to nemení nič na tom, že aj matka maloletého sa má podieľať na náhrade trov
vzniknutých štátu v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania v rovnakom rozsahu ako otec. Preto
súd uložil obom rodičom povinnosť nahradiť štátu trovy konania, každému po 285,28 eur. S prihliadnutím
na majetkové pomery matky súd jej túto povinnosť uložil až v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, pretože mal za to, že táto lehota je dostatočná na to, aby si matka maloletého túto povinnosť
splnila a zároveň sa nevystavila vzniku stavu hmotnej núdze. U otca maloletého súd zistil, že tento
pracujepodľajehovlastnéhovyjadreniaspríjmomcca500,-eurmesačne,čoznamená,žejehofinančné
možnosti sú lepšie ako matkine, a preto je v jeho možnostiach nahradiť trovy štátu v lehote 6 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec mal. dieťaťa,
a to vo vzťahu k výrokom II. a súvisiacemu výroku III., ktorým bolo rozhodnuté o zmene úpravy styku
mal. dieťaťa s ním, dôvodiac, že týmto rozsudkom došlo k obmedzeniu (zúženiu) doposiaľ upraveného
styku napriek tomu, že on žiadal styk rozšíriť, ktoré rozhodnutie odporuje záverom znaleckého posudku,

ako aj výsledkom dokazovania. Znalkyňa z odboru klinickej psychológie jednoznačne uviedla, že vzťah
jeho ako otca k dieťaťu je pozitívny, zachovaný, s potenciálom sa vyvíjať. Samotný súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol, že uznáva právo otca na styk s dieťaťom a zistil, že ako otec má k dieťaťu
hlboký citový vzťah a chce sa podieľať na jeho výchove. Toto zistenie súdu a závery však odporujú
rozhodnutiu, nakoľko namiesto toho, aby mu súd na základe týchto skutočností styk rozšíril, tento mu

ho zúžil, obmedzil jeho možnosti na ďalšie prehlbovanie citového vzťahu k dieťaťu a podieľaniu sa na
jeho výchove. Má vytvorené všetky osobné, osobnostné, sociálne aj bytové podmienky na to, aby sa
styk realizoval v širšom rozsahu, ako to doposiaľ bolo upravené. Preto žiadal odvolací súd, aby zrušil
rozhodnutie v napadnutej časti, resp. ho zmenil, a to tak, že otec bude oprávnený sa s dieťaťom stretávať
v týždni, kedy má rannú pracovnú smenu v pondelok a v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod., v piatok

od 15.00 hod. do nedele 19.00 hod. a v týždni, kedy má poobednú pracovnú smenu v utorok a štvrtok
bude oprávnený si dieťa vyzdvihnúť v ranných hodinách v mieste trvalého bydliska a odprevadiť ho do
materskej škôlky, nakoľko popoludní musí nastúpiť do práce. Je paradoxom, že napriek tomu, že dieťa
povyrástlo a mali by sa prehlbovať citové väzby širším stykom než doposiaľ, došlo k jeho zúženiu.
7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla aj matka dieťaťa,

a to vo vzťahu k výroku IX. , ktorým bola zaviazaná nahradiť štátu trovy konania vo výške 285,28
eur a navrhovala odvolaciemu súdu jeho zrušenie, prípadne zmenu. Namietala nepreskúmateľnosť
rozhodnutia a tiež nesprávne skutkové a právne závery. Neobstojí, aby bola zaviazaná na náhradu
polovice trov, ktoré v konaní vznikli štátu. Predovšetkým jej nebolo zrejmé, podľa akého konkrétneho
ustanovenia súd o danom spôsobe náhrady trov konania rozhodol, čo je elementárna podmienka

preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia. Súd v odôvodnení len uviedol, že rozhodol bez návrhu,
ale aký bol jeho právny základ pri rozhodovaní neuviedol. Súd vychádza z toho, že štát má platiť
trovy konania len vtedy, ak to zákon ustanovuje, čo však nie je tento prípad. Rovnako neuviedol, pod
aké ustanovenie právneho predpisu možno túto myšlienku subsumovať. Nerozlišuje medzi platením anáhradou trov konania. Trovy znalkyni v plnej sume už štát zaplatil, odvolateľka ich môže iba nahradiť.
Poukázala na to, že znalecký posudok nehodnotil vzájomnú konfliktnú nastavenosť rodičov a dôvody,
znalkyňa skúmala v prvom rade osobnosť dieťaťa, výchovné predpoklady rodičov, vzťahy rodičov k

dieťaťu a ich výchovný vplyv na dieťa. Vykonanie znaleckého posudku vždy patrí k náležitému zisteniu
skutkového stavu v konaní o úpravu styku dieťaťa s rodičmi, pokiaľ sa na tomto nevedia dohodnúť. Iným
spôsobom nie je možné objektívny názor dieťaťa zistiť. V tomto prípade boli skutkové informácie od
matky, otca i opatrovníka, súd sa však rozhodol v tejto veci zistiť ešte názor znalca. Takýto dôkaz nie je
na podporu tvrdenia ani jednej strany, slúži výlučne súdu pre náležité zistenie skutkového stavu, teda ide

o náklady, ktoré by mal znášať štát. Odvolateľka takéto dokazovanie nežiadala, od začiatku so súdom
spolupracovala,podrobilasapsychologickémuvyšetreniumimosúdu,poukazovalanasvojezlépomery,
ktoréjejneumožňujúznalkynizaprácuzaplatiť.Naopaktobolotec,ktorý malproblémstým, prispôsobiť
sa v rámci stretávania sa s dieťaťom, pred súdom klamal, napríklad o spôsobe ukončenia zamestnania,
navrhol vykonanie posudku a jeho majetkové pomery mu aj znalca umožňujú zaplatiť. Mesačný príjem
matky je 250,21 eur a s prihliadnutím na výdavky, ktoré má, nie je v jej reálnych možnostiach, aby

uloženú sumu zaplatila. Nemá možnosť sa reálne zamestnať, čo jej neumožňuje dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav dieťaťa.

8. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie v časti, voči ktorému
sa odvolala je podľa neho správne a dostatočne odôvodnené. Uložená jej suma predstavuje polovicu

trov, ktoré vznikli počas konania a má za to, že súd správne a dostatočne odôvodnil rozdelenie týchto
trov medzi oboch rodičov. Dôvod, prečo začalo celé konanie spočíval v tom, že matka sa žiadnym
spôsobom nevedela dohodnúť na úprave styku dieťaťa s ním. Nesúhlasil s uvedenými pomermi na
strane matky týkajúcich sa jej finančnej situácie. Pokiaľ poukazuje na zdravotný stav dieťaťa, pre ktorý sa
nemôžezamestnať,okremtoho,žehonepovažujezapravdivý,poukázalnato,žezdravotnýstavdieťaťa

zapríčinila sama, nakoľko počas tehotenstva neustále fajčila, dôsledkom čoho sú dýchacie problémy
dieťaťa. Matka má dostatočný príjem na to, aby trovy konania mohla zaplatiť a využiť mesačné splátky.

9.Matkavosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniuotcauvádza,žepodľajejnázorusúd prvejinštancie
dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Nie je pravdou, že by znalkyňa doporučila rozšírenie

styku. Otec si pre dieťa chodí , keď mu to vyhovuje, dokonca ani nie tak, ako to má určené právoplatným
rozsudkom. Dieťa je na styk s otcom vždy pripravené. Otec nemal dieťa u seba viac ako rok, dieťa u neho
nechce prespávať, donesie ho vždy k matke, pri prvom náznaku plaču, alebo problému. Nie je reálne
schopný sa o dieťa dlhšie postarať, nevie ho utíšiť, nepozná jeho potreby. Nemá sa snahu s dieťaťom
zblížiť. Naopak, robí všetko pre to, aby s ním dieťa nešlo. Nie je dôvod na rozšírenie styku. Otec nebol

schopný s dieťaťom si vybudovať hlbší vzťah.

10. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť.

11. Matka v písomnej reakcii na písomné vyjadrenie otca jeho tvrdenia označila za klamstvá, celé toto
konanie inicioval otec. Poukazuje na svoj sociálny aspekt neumožňujúci jej trovy štátu nahradiť, ako aj
na skutočnosť, že otec dieťaťa k svojím tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy.

12. Otec dieťaťa vo svojej písomnej reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že táto uvádza klamstvá, a

to účelovo k okolnostiam, ktoré sa ho týkajú pokiaľ ide o priebeh stretávania s dieťaťom, či okolnosti
skončenia jeho pracovného pomeru. Opakovane poukazuje na závery znalkyne. Nie je pravdou, že by
si pre dieťa riadne a včas nechodil. Je to matka, ktorá sa o dieťa dlhodobo riadne nestará. Odopiera
mu zdravotnú starostlivosť, v auguste 2013 jej hrozilo pozbavenie rodičovských práv z dôvodu, že bolo
na ňu podané trestné oznámenie vlastnou dcérou z dôvodu dlhodobého týrania. Skutočnosti uvádzané

matkou aj v tomto prípade voči nemu smerujú k tomu, aby ho citovo týrala a on jej nemohol dokázať,
že zanedbáva synovu starostlivosť. Jej starší syn T. sa v minulosti vyjadril, že sa o nich nestarala a že
vďačí za to čím je, iba jej druhovi. Dieťa je vo veku, kedy je dôležitý jeho zdravý psychický, duševný
a fyzický vývoj. Terajší rozsah návštev riadne využíva, chce pokračovať v budovaní hlbšieho vzťahu s
dieťaťom. Preto žiada, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené.

13. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len
„CSP“ /, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./. Zároveň
nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľaktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých (§111 a nasl.).

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané v lehote (§ 362 CSP)
a majú predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby
bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady
konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v napadnutých

častiach (vo výroku II. a III. ktorými rozhodol o zmene úpravy styku) a v súvisiacich výrokoch (IX. a X.
ktorými rozhodol o náhrade trov konania štátu) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo zvyšných častiach
nepreskúmaval, keďže tieto suspenzívnym účinkom odvolania napadnuté neboli.

15. Súd prvej inštancie zmenil doterajšiu úpravu styku otca s mal. dieťaťom a to obmedzujúcim

spôsobom. Návrh otca na zmenu úpravy styku s mal. dieťaťom, však smeroval k jeho rozšíreniu.

16. Odvolací súd po preskúmaní doposiaľ zisteného skutkového stavu zistil, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových a právnych záverov, založených na nedostatočne
zistenom skutkovom stave, z ktorého dôvodu ho nie je možné považovať za správne.

17. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k.
1P/113/2014-235zodňa06.10.2014bolo.i.upravenýstykotcasdieťaťomatotak,žetentojeoprávnený
sa s dieťaťom stretávať počas nepárnych týždňov v pondelok, stredu a piatok v čase od 16, 00 hod. do
19,00 hod a počas párnych týždňov od piatku od 17,00 hod. do nedele do 19,00 hod..

18. Otec návrhom žiada zmenu (rozšírenie) styku s dieťaťom tak, že bude oprávnený stretávať sa s
dieťaťom počas párneho týždňa v pondelok, stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a od piatku od
16:00 hod do nedele 19:00 hod., a počas nepárneho týždňa v pondelok, stredu a piatok od 09:00 hod
do 12:00 hod..

19. Matka s návrhom nesúhlasila a v priebehu konania opakovane menila svoje stanoviská v zmysle
ktorých najskôr žiadala o zmenu výkonu osobnej starostlivosti o dieťa z jej výlučnej na striedavú, neskôr
žiadala styk otca s dieťaťom výrazne obmedziť, či dokonca zakázať.

20. Z dokazovania tiež vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú narušené, komunikácia medzi nimi
problematická, čo viedlo súd na návrh kolízneho opatrovníka k nariadeniu znaleckého dokazovania,
zo záverov ktorého vyplynulo, že obaja rodičia sú ukotvení v minulosti, otec vo svojej pôvodnej rodine
a matka na svoje už dospelé deti (hlavne I.). Problematické vzťahy medzi rodičmi nepriaznivo
vplývajúnamaloletého.Znalkyňadoporučila nariadiťrodičomrodičovskúterapiuaporadenstvo,vrátane

individuálnych terapeutických aspektov, s cieľom viesť oboch rodičov k zodpovednému rodičovstvu.
Vzťah maloletého s matkou vyhodnotila ako obojstranne pozitívny. Vzťah otca k maloletému je pozitívny,
vzťah maloletého k otcovi je zachovaný, s potenciálom vyvíjať sa. V uvoľnenom prostredí prejavil
maloletý mierny príklon k otcovi, jeho prítomnosť nevyhľadával, ale ani sa jej nevyhýbal. Na otcov podnet
bol prístupný k opakovanému priblíženiu sa k otcovi a rozlúčeniu sa s ním. Znalkyňa nezistila, že by mal

otec negatívny, alebo škodlivý vplyv na maloletého. Konštatovala, že obaja rodičia majú na maloletého
pozitívny vplyv, avšak matka je skúsenejším rodičom, keďže ide už o jej štvrté dieťa, a zároveň je
osobnostnestabilnejšourodičovskouosobou.Matkajepredieťavovekumaloletéhoprirodzeneschopná
rozumieť vývinovým potrebám dieťaťa a tieto potreby uspokojovať. Časté menenie prostredia v ktorom
je maloletý, môže na neho negatívne, stresujúco vplývať, spočiatku navrhovala realizovať styk otca

s maloletým na 2 hodiny v týždni na ÚPSVaR, kde môže odborník sledovať pripravenosť dieťaťa zo
strany matky na styk s otcom a interakciu otca s maloletým. V prípade pozitívneho priebehu navrhovala
rozširovať tento čas na celý deň bez prítomnosti tretej osoby a ďalej na celý víkend v dvojtýždňových
intervaloch.

21. Dňa 11.01.2017 doručil súdu kolízny opatrovník správu z poradensko-psychologického procesu, z
ktorej vyplýva, že rodičia maloletého absolvovali tri spoločné stretnutia v dňoch 23.11.2016, 07.12.2016
a 19.12.2016. Komunikačné problémy medzi rodičmi aj po týchto sedeniach pretrvávajú, došlo však
k miernemu posunu, keď vyzdvihnutie maloletého otcom z materskej školy prebehlo bez akýchkoľvekproblémov, matka dieťa riadne pripravila. Avšak aj napriek čiastkovému úspechu je stále komunikácia
medzi rodičmi konfliktná a kolízny opatrovník preto doporučil dlhodobú individuálnu terapiu oboch
rodičov pod vedením certifikovaného psychoterapeuta.

22. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím - vo výroku IV. uložil rodičom maloletého H. výchovné
opatrenie-povinnosťpodrobiťsaodbornémuporadenstvunaÚradeprácesociálnychvecíarodinyO.za
účelom osvojiť si princípy zodpovedného rodičovstva a tieto sa naučiť uvádzať do svojho každodenného
života v rozsahu 6 mesiacov podľa pokynov odborného tímu vytvoreného Úradom práce sociálnych

vecí a rodiny O. na realizáciu výchovného opatrenia. Vo výroku V. uložil rodičom povinnosť na vyzvanie
zariadenia poskytujúceho odborné poradenstvo dostaviť sa k psychológovi realizujúcemu odborné
poradenstvo, spolupracovať s ním a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť. Výrokom VI. rozhodol, že po
uplynutí obdobia, na ktoré je výchovné opatrenie uložené, je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny O.
povinný zaslať súdu správu do 30 dní o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia. V uvedených
častiach rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2017.

23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

26. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do

osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie
je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti
rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa
a na udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citových väzieb, je osobný styk rodiča s maloletým

dieťaťom. Ust. § 25 Zákona o rodine je tak špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 24, keďže sa
dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.

27. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu citovaných zákonných ustanovení, bolo teda potrebné posudzovať
aj opodstatnenosť otcom podaného odvolania, rešpektujúc tak právo dieťaťa na plnohodnotný vzťah s

otcom, ako aj právo otca, ako oprávneného plnohodnotného rodiča, dieťa spolu s matkou vychovávať,
teda z hľadiska účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave (zmene výkonu) rodičovských
práv a povinností rozhoduje.

28. Hmotnoprávnym predpokladom pre zmenu už upraveného výkonu rodičovských práv a povinností z

hľadiska ust. § 26 Zákona o rodine, ktoré je v tomto smere určujúcim, je existencia takej kvalifikovanej
zmeny pomerov či už na strane dieťaťa, alebo toho-ktorého rodiča od doby, kedy bolo o tejto časti
rodičovských práv naposledy rozhodované, ktorá indikuje v prospech dôvodnosti záveru o potrebe
takejto zmeny. Súd prvej inštancie však návrh otca z hľadiska vyššie uvedených aspektov neposudzoval
a na danú vec uvedené ustanovenie zákona vôbec neaplikoval. Z odôvodnenia rozhodnutia nemožno

zistiť, v akých skutočnostiach vzhliadol takú zmenu pomerov a na koho strane, ktorá by odôvodňovala
tak výraznú redukciu stretávania dieťaťa s otcom, akú založil svojim rozhodnutím v porovnaní s
predchádzajúcou úpravou.29. Vzájomný vzťah otca s dieťaťom je dobrý, čo nespochybňujú ani závery znaleckého dokazovania
a teda niet sporu o tom, že súdnym rozhodnutím je potrebné založiť reálne predpoklady jeho ďalšieho
rozvíjania, čo je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa. Samotná matka dokonca v prvopočiatku

navrhovala striedavú starostlivosť o dieťa. Zmenu jej postoja možno vidieť vo vzájomne nedoriešených
vzťahoch s otcom, čo však nemôže ísť na ujmu dieťaťa v podobe eliminovania jeho stretávania s
otcom. Na strane otca neboli vykonaným dokazovaním zistené také skutočnosti, ktoré by vzbudzovali
pochybnosti o jeho pozitívnom vplyve na dieťa, či o tom, že je schopný sa o dieťa vo vymedzenom
rozsahu postarať. Samotná znalkyňa nezistila, že by mal otec negatívny, alebo škodlivý vplyv na

maloletého a v prospech napadnutého rozhodnutia nenasvedčujú ani závery znaleckého dokazovania.
Skutočnosť, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, nemôže ísť výlučne na ťarchu otca v podobe
výrazného obmedzenia tejto časti jeho rodičovských práv, pretože rovnakou mierou na tomto stave
participuje tiež matka. Ako správne do pozornosti dala samotná znalkyňa, ak by nariadená rodičovská
terapia v tomto smere nebola úspešnou, znamenalo by to nekompetentnosť daného rodiča, čo by mohlo
však viesť nielen k dočasnému obmedzeniu, resp. zakázaniu styku toho-ktorého rodiča s dieťaťom, ale

odvolací súd dodáva, že tiež zmenu doterajšieho výkonu osobnej starostlivosti o dieťa (samozrejme v
závislosti od toho, ktorý z rodičov by svojim správaním navodzoval stav, vytvárajúci stresové prostredie
pre dieťa, či už v rámci (ne)dostatočnej či nevhodnej prípravy dieťaťa na styk s druhým rodičom, či
priamych konfliktov, ktorým by dieťa pri preberaní, či odovzdávaní druhému rodičovi bolo vystavené).
Obaja rodičia ( tak otec ako aj matka) by mali vytvárať pre dieťa z hľadiska jeho zdravého fyzického a

psychického vývoja také prostredie, v ktorom nebude dominovať ich narušený vzťah, ale predovšetkým
záujem dieťaťa a naplnenie jeho práva na plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi, teda nielen s matkou,
ktorá sa o neho aktuálne stará, ale aj s otcom, ktorý má právo sa na výchove dieťaťa plnohodnotne
podieľať.

30. Dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v dotknutej časti, však nie sú s
vyššie uvedenými hľadiskami súladné, skutkové a právne závery v ňom v tomto smere vyvodené nie sú
správne, preto bolo potrebné rozhodnutie v napadnutých častiach (výrok II. a III.) a v oboch súvisiacich
častiach o náhrade trov konania (výroky IX. a X.) za použ. ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a za
použ. ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

31. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplní dokazovanie zabezpečením správy o výsledkoch
odborného poradenstva, ktoré bolo rodičom nariadené, vyžiada od kolízneho opatrovníka správu
o priebehu doposiaľ realizovaných stretnutí dieťaťa s otcom a spolupráci matky v tomto smere,

následne na prejednanie veci nariadi pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotí z hľadiska vyššie uvedených aspektov a vo veci opätovne rozhodne, pričom jeho
povinnosťou bude vysporiadať sa tiež so všetkými skutočnosťami uvádzanými v odvolaní matkou vo
vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť
v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

32. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

33. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1,3 CSP).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).