Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209970
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115209970.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu SPRAVBYT s. r. o.,
so sídlom Nám. Ľ. Štúra 13, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 647 669, v odvolacom konaní právne
zastúpeného JUDr. Soňou Strýčkovou, PhD., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Národná 7,
974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej J. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XX, XXX XX D.,
o zaplatenie 550,16 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 8C/203/2015-76 zo dňa 07. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 07. 12. 2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 550,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 42,32 Eur od 21.
03. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 04. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21.
05. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 42,32 Eur od 21. 06.
2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 08.

2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 42,32 Eur od 21. 09. 2014
do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 10. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 11. 2014 do
zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 01. 2015 do
zaplatenia, zo sumy 42,32 Eur od 21. 02. 2015 do zaplatenia a zo sumy 42,32 Eur od 21. 03. 2015 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Zároveň vo výroku rozhodnutia
konštatoval, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca žalobou doručenou

súdudňa12.05.2015,doplnenoupodanímdoručenýmsúdudňa15.06.2015sadomáhalvočižalovanej
zaplatenia istiny vo výške 550,16 Eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že žalovaná je výlučným
vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. XX v bytovom dome na ulici U. vo D. (ďalej len „byt“). Vlastníci bytov
predmetného bytového domu uzavreli zmluvu o výkone správy, ktorou ho poverili správou bytového
domu. V zmysle článku 3 časti B bodu 3 písm. a) zmluvy o výkone správy je vlastník bytu povinný
mesačne vopred poukazovať preddavky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu ako aj preddavky do
fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“). Zároveň v zmysle článku 3 časti B bodu 3
písm. b) zmluvy o výkone správy je vlastník bytu povinný platiť správcovi mesačný paušálny poplatok
za výkon správy a poukazovať ich na účet bytového domu v lehote do 20. dňa príslušného mesiaca. On
(žalobca) ako správca je oprávnený od vlastníkov bytov vymáhať vzniknuté nedoplatky. Podľa údajovmesačného predpisu nájomného a jednotlivých úhrad žalovaná k 10. 04. 2015 vykazuje nedoplatok na
zálohových platbách za mesiace marec 20014 - december 2014 a tiež za mesiace január 2015 - marec
2015 vo výške uplatňovanej v tomto spore.

1. 3. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz
č. k. 8C/203/2015 - 37 zo dňa 17. 06. 2015, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor a
preto vo veci vytýčil pojednávanie na deň 07. 12. 2015. Žalovanej bolo predvolanie na toto pojednávanie
doručené dňa 23. 11. 2015. Dňa 03. 12. 2015 sa dostavila na informačné centrum súdu za účelom
informovania sa, akým spôsobom sa má ospravedlniť z pojednávania. Zo strany súdu bola poučená

o spôsobe ospravedlnenia sa, ako aj o následkoch nenáležitého a neodôvodneného ospravedlnenia.
Dňa 04. 12. 2015 sa opätovne dostavila na informačné centrum súdu s tým, že požiadala o odročenie
termínu pojednávania na neurčito zo zdravotných dôvodov. Následne súd prvej inštancie poukázal
na v tej dobe platné a účinné ustanovenie § 119 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „O.s.p.“), z ktorého vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a ak je
dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie

pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho
zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. V tejto súvislosti potom konštatoval, že takéto lekárske
potvrdenie žalovaná súdu nepredložila, a preto rozhodol, že bude pojednávať v jej neprítomnosti a

ospravedlnenie neakceptoval. V súlade s v tej dobe platným a účinným ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.
preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.
1. 4. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie D. súd zistil, že žalovaná je výlučným vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. XX. Správu bytového
domu vykonáva na základe zmluvy o výkone správy žalobca, pričom účastníkom tejto zmluvy je aj

žalovaná ako vlastník bytu. Z predpisu úhrad (č. l. 11 a 13 spisu) zistil, že žalovaná by mala uhrádzať
sumu vo výške 52,32 Eur mesačne, pričom ohrev vody, vodné a stočné predstavuje sumu vo výške
6,66 Eur.
1. 5. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na zákonné znenia ustanovení
§ 6 ods. 1, § 8b ods. 2 písm. e), § 10 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., na ustanovenie §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 01.
2013), a taktiež na článok 3 časti B bodu 3 zmluvy o výkone správy.
1. 6. V súvislosti so samotným odôvodnením rozhodnutia potom prvoinštančný súd uviedol, že „v konaní
nebolo sporné, že žalobca na základe zmluvy o výkone správy vykonáva v bytovom dome vo vchode

č. XX na U. ulicu vo D. správu bytového domu a účastníkom tejto zmluvy je aj žalovaná. V konaní
nebolo sporné ani to, že žalovaná v mesiacoch marec 20014 - december 2014 a január 2015 - marec
2015 neuhradila nájomné. Mesačné nájomné bolo na základe evidenčného listu vo výške 52,32 Eur (č.
l. 13 spisu). Súd mal však v konaní za preukázané a žalovaná to ani nenamietala či nespochybnila, že
žalobca túto sumu ponížil a domáhal sa zaplatenia úhrad vo výške 42,32 Eur mesačne, čím zohľadnil

skutočnosť, že sumu vo výške 10,00 Eur predstavuje spotreba, ktorú v konaní ani nežiada uhradiť (...).
Suma 42,32 Eur teda predstavuje len nevyhnutné a v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. povinné platby
do fondu opráv a správu bytového domu. Za 13 mesiacov vznikol žalovanej dlh vo výške 550,16 Eur
(t. j. 13 x 42,32 Eur).“ Následne prvoinštančný súd poukázal na to, že „žalovaná namietala, že jej byt
bol neobývateľný v dôsledku vyplavenia výkalov a splaškov.“ V tejto súvislosti potom uviedol, že „k

tejto udalosti však došlo najneskôr v roku 2012, pričom v roku 2013 bola kanalizácia zrekonštruovaní
a odvtedy k žiadnej udalosti nedošlo. Byt žalovanej je teda v súčasnej dobe obývateľný (aj vzhľadom
na skutočnosť, že ho žalobca vymaľoval a vykonal dezinfekciu). Žalovaná nespochybnila, že žalobcovi
neuhradila celkové náklady vo výške 550,16 Eur. Namietala len to, že žalobca od nej nemôže žiadať
zaplatenie z dôvodu, že v jej byte došlo k havárii kanalizačnej prípojky. Aj napriek uvedenej skutočnosti

(ktorá sa už však zrejme nezakladá na pravde) je jej povinnosťou uhrádzať platby a úhrady spojené s
užívaním bytu vo výške určenej evidenčným listom. Žalobca žiada zaplatenie úhrad v poníženej sume a
za obdobie, v ktorom žalovaná mohla byt užívať a v ktorom nedošlo k žiadnemu vytopeniu splaškami.“
Z uvedených dôvodov preto považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za dôvodnú a preto jej vyhovel.
1. 7. V odôvodnení rozhodnutia týkajúcom sa trov konania prvoinštančný súd uviedol, že postupoval

podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., s tým, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

2. 2. Odvolanie odôvodnila po právnej stránke tým, že v konaní došlo k vadám podľa v tej dobe
platného a účinného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda, že jej postupom súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti uviedla, že nemala možnosť konať pred súdom a tak uviesť
skutočnosti rozhodujúce na jej obranu, čím jej bolo odopreté právo, ktoré vyplýva už aj zo samotnej
ÚstavySlovenskejrepubliky(článok48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky).Žiadala,omožnosť,abyvec

bola prejednávaná v jej prítomnosti a aby na svoju obranu mohla uviesť niekoľko vecných argumentov,
ktoré sú dôležité na jej obranu. V konaní, ktoré sa konalo v jej neprítomnosti boli totiž opomenuté dôležité
skutočnosti, a to, že každému právu by mala prislúchať aj nejaká povinnosť. V tomto prípade je takou
povinnosťou práve povinnosť žalobcu na vykonanie opravy po kanalizačnej havárií, ktorá jej znemožnila
používanie vlastného majetku a následkom ktorej bola nútená dočasne opustiť svoj domov. Aj napriek
jej mnohým žiadostiam o nápravu adresovaným žalobcovi ostal problém nevyriešený. Proti jej právu na

slušné a zdravé nezávadné bývanie teraz zrazu stojí aj povinnosť uhradiť sumu uplatňovanú žalobcom,
a to aj napriek tomu, že on si svoju povinnosť nesplnil ani čiastočne a to aj napriek niekoľkým žiadostiam
z jej strany. Uviedla, že vlastníčkou predmetného bytu je od roku 2007 a od toho času uhrádzala všetky
povinné platby. To znamená, že svoje povinnosti si voči žalobcovi plnila. Od kanalizačnej havárie však
aj napriek jej telefonátom a žiadostiam o opravu zatopeného bytu zo stúpačky bytového domu žalobca

svoje povinnosti aj naďalej ignoruje, a tak je na mieste otázka, o akom nároku žalobcu bolo rozhodnuté,
keďzpeňazídofonduopráv,doktoréhouhrádzalaplatby,jejnakoniecnebolazabezpečenáanizákladná
oprava havarijného stavu.
2. 3. V závere odôvodnenia odvolania uviedla, že sa vopred osobne na súde ospravedlnila, že sa
pojednávania nebude môcť zúčastniť zo závažných zdravotných dôvodov. Je osoba vyššieho veku a

z dôvodu iných neodkladných zdravotných povinností sa nemohla zúčastniť pojednávania, o čom súd
s dostatočným časovým predstihom informovala. Súd i napriek tomu rozhodol bez jej prítomnosti na
jednom pojednávaní, čím jej nedal možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci.

3. Žalobca (prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu) poukázal na znenie § 10 ods. 7 zákona

č. 182/1993 Z.z.. Ďalej poukázal na to, že žalovaná na svoju obranu nepoužila námietku nesprávneho
výpočtu zálohových platieb, ale domáha sa v podstate odpustenia (kompenzácie) povinnosti uhrádzať
nákladové položky, ktorých odpustenie zákon neumožňuje. Ak sa žalovaná domnieva, že v dôsledku
havárie kanalizačnej prípojky v dome jej bola spôsobená ujma (škoda), mala právo využiť iné právne
inštitúty na zjednanie nápravy.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolanie žalovanej bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný

sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s

poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.

3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Vzhľadom na zásadnú odvolaciu námietku žalovanej, že jej postupom prvoinštančného súdu bola
odňatá možnosť konať pred súdom tým, že prvoinštančný súd neakceptoval jej žiadosť o odročenie
pojednávania vytýčeného na deň 07. 12. 2015, sa odvolací súd primárne zaoberal týmto odvolacím

dôvodom a dospel k záveru, že je nedôvodný a skutkovo a právne neopodstatnený. Z obsahu spisu totiž
vyplýva, že prvoinštančný súd vytýčil termín pojednávania na deň 07. 12. 2015, pričom predvolanie na
toto pojednávanie bolo žalovanej doručené dňa 23. 11. 2015 (viď doručenka pripojená k č.l. 60 spisu).
Z úradného záznamu spísaného v informačnom centre prvoinštančného súdu dňa 04. 12. 2015 (č.l. 65spisu) vyplýva, že v uvedený deň sa žalovaná dostavila do informačného centra prvoinštančného súdu
a žiadala, aby prvoinštančný súd pojednávanie nariadené na deň 07. 12. 2015 odročil na neurčito z jej
zdravotných dôvodov. K tejto žiadosti nepripojila žiadne relevantné lekárske potvrdenie.

6. 2. Z v tej dobe platného účinného ustanovenia § 119 ods. 1 O.s.p. vyplývalo, že pojednávanie sa
môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
6. 3. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný
stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na

pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo
jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa
zúčastniť pojednávania.
6. 4. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalovaná k žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň
07. 12. 2015 z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu nepripojila vyjadrenie ošetrujúceho lekára
podľa vyššie citovaného ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p. a preto prvoinštančný súd postupoval vecne

správne, keď ospravedlnenie žalovanej z pojednávania neakceptoval.
6. 5. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nemožno akceptovať ani ospravedlnenie žalovanej zo dňa 08.
12. 2015, pretože žalovaná v uvedený deň v informačnom centre prvoinštančného súdu síce uviedla,
že v deň pojednávania (07. 12. 2015) bola na lekárskom ošetrení (viď Úradný záznam - č.l. 72 spisu),
avšak z pripojenej Ambulantnej správy (č.l. 73 spisu) vyplýva, že lekárske vyšetrenie absolvovala dňa

07. 12. 2015 až o 16,28 hod., pričom pojednávanie na prvoinštančný súde prebiehalo od 13,00 hod. do
14,25 hod. Okrem toho, z uvedenej ambulantnej správy nevyplýva, že jej zdravotný stav neumožňoval
účasť na pojednávaní, respektíve, že by účasť na pojednávaní ohrozila jej život alebo závažne zhoršila
jej zdravotný stav.
6. 6. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd tým, že neakceptoval žiadosť žalovanej o odročenie

pojednávania, neporušil jej procesné práva, teda ani právo na spravodlivý proces.

7. Následne sa odvolací súd zaoberal samotným meritórnym rozhodnutím prvoinštančného súdu.

8. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
8. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadny konkrétny relevantný právny
dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého

rozhodnutia.Rozhodnetakýmtorelevantnýmskutkovýmaleboprávnymdôvodomniejejejargumentácia
týkajúca sa ňou tvrdenej povinnosti žalobcu vykonať opravy v jej byte po kanalizačnej havárií. Žalobca
sa totižto v tomto konaní domáhal voči nej plnenia vyplývajúceho zo záväzkovoprávneho vzťahu
vzniknutého na základe zmluvy o výkone správy bytov (ktorej subjektom na jednej zmluvnej strane je i
žalovaná). Eventuálny nárok z titulu spôsobenej škody však predstavuje samostatný záväzkovoprávny

vzťah (zodpovednostný vzťah), ktorý by mohol byť predmetom samostatného konania (sporu).

11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).