Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/551/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515210071
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515210071.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Slovenská kancelária poisťovateľov,
Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom,
Bratislava, Záhradnícka 27, proti žalovaným 1) RAPTORS s.r.o., Ždaňa, Široká 194/15, IČO: 36 771 287
a 2) T. W., B.. XX.X.XXXX, W., W.Č. XX, zast. JUDr. Máriou Durkošovou, PhD., advokátkou, Košice,

Mlynská 27, o zaplatenie 672,25 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 14C/612/2015-52 z
30.6.2016 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v jeho prvom výroku a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.
M e n í uznesenie v jeho druhom výroku tak, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade
trovy konania vo výške 120,06 €.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 143,62 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
a že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania v sume 120,06 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.
2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, že uznesením č.k. 14C/612/2015-48 zo 16.3.2016 konanie

zastavil a rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné uznesenie, že žalobca si v konaní
uplatnil nárok na zaplatenie trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 143,62
eur (ktoré špecifikoval) a zaplateného súdneho poplatku v sume 40 eur, že na pojednávaní 16.3.2016
si žalobca uplatnil trovy konania v sume 72,04 eur za jeden úkon právnej služby (účasť na pojednávaní
16.3.2016), nakoľko zo strany žalovaného už pred pojednávaním došlo k úhrade dlžnej sumy a aj prv
vyčíslených trov konania v sume 143,62 eur. Ďalej uviedol ako sa k priznaniu trov konania pre žalobcu

vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý si vyčíslil trovy konania na sumu 122,96 eur (ktoré špecifikoval). O
povinnosti žalovaných uhradiť trovy konania žalobcovi rozhodol podľa § 146 ods.2 O. s.p. ktorého znenie
citoval. O povinnosti žalobcu uhradiť trovy konania žalovanému v 2. rade rozhodol podľa § 147 ods.1 O.
s.p., ktorého znenie citoval. Ďalej citoval znenie § 10 ods.1, § 14 ods.1, § 16 ods.3 vyhlášky a uzavrel,
že má za to, že žaloba bola podaná dôvodne a k späťvzatiu žaloby došlo na základe správania sa
žalovaného, ktorý po podaní žaloby uhradil dlžnú sumu aj s príslušenstvom a rovnako tak vyčíslené trovy

konania. Žalovaní tak zavinili, že konanie sa muselo zastaviť a preto sú povinní uhradiť trovy konania
žalobcovi. Súd sa však v časti náhrady trov konania žalobcu v rozsahu jedného úkonu právnej služby
za účasť na pojednávaní 16.3.2016 v sume 72,04 eur stotožnil s argumentáciou žalovaného v 2. rade
a za tento úkon žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nespĺňa podmienky potrebnosti a
účelnosti, nakoľko k úhrade dlžnej sumy došlo niekoľko mesiacov pred pojednávaním vo veci, pričom
žalobca túto skutočnosť súdu neoznámil a urobil tak až po doručení predvolania na pojednávanie. Z

vyššie uvedených dôvodov, spôsobených nečinnosťou žalobcu, súd uložil povinnosť žalobcovi uhradiťtrovy konania žalovanému v 2. rade, ktoré považuje za účelné pre bránenie práva, tak ako boli vyčíslené
žalovaným v 2. rade a citoval znenie § 137, § 160 ods.1 O.s.p..
3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd nepriznal žalobcovi

náhradu trov konania za úkon späťvzatia žaloby a priznal žalovanému v II. rade trovy konania v sume
120,06 €. Ďalej reprodukoval, čím súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie. Odvolanie podal
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. aj nedostatočne zisteného skutkového stavu:
Žalobca uvádza, že nie je pravdou tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, že by si
žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní 16.3.2016.

Žalobca sa pojednávania 16.3.2016 nezúčastnil, nakoľko zobral žalobu späť v celom rozsahu 11.3.2016
(ako aj vyplýva z uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania, č. k. 14C/612/2015-48 zo dňa
16.3.2016), t. j. pred prvým pojednávaním vo veci samej. Po späťvzatí žaloby, žalobca nemal dôvod
zúčastniť sa pojednávania. Uvedené musí byť zrejmé nielen zo zápisnice z pojednávania, ale aj zo
zvukovej nahrávky z pojednávania, že žalobca na pojednávaní 16.3.2016 prítomný nebol. Preto si
nemohol, ako uvádza súd prvej inštancie, na pojednávaní 16.3.2016, uplatniť trovy konania za účasť

na pojednávaní 16.3.2016. Takisto nezaslal súdu prvej inštancie podanie, ktorým by si mal uplatniť
a vyčísliť trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní 16.3.2016. Uplatnil si a vyčíslil trovy
právneho zastúpenia za úkon právnej služby - späťvzatie žaloby z 8.3.2016 priamo v podaní, ktorým
zobral žalobu späť v celom rozsahu, a to s poukazom na § 146 ods.2 druhá veta OSP (procesný kódex
platný a účinný v čase úkonu). Zastáva názor, že má nárok na náhradu trov konania za jeden úkon

právnej služby - späťvzatie žaloby, nakoľko k úhrade dlžnej sumy (vrátane príslušenstva) žalovanými
došlo až po podaní žaloby. Úkon právnej služby - späťvzatie žaloby (ktorá bola podaná dôvodne), spĺňa
podmienky potrebnosti a účelnosti, nakoľko po úhrade dlžnej sumy žalovanými, musel zobrať žalobu
zo súdu späť, nakoľko odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní. Ďalej zastáva názor, že
súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, keď priznal žalovanému v II. rade náhradu trov konania s

poukazom na § 147 ods.1 OSP, podľa ktorého účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli
náhodou, ktorá sa im prihodila. Má za to, že aplikácia § 147 ods.1 OSP (obdobne § 256 CSP) súdom
prvej inštancie na priznanie trov konania žalovanému v II. rade, s odvolaním sa na to, že žalobca
skutočnosť úhrady dlžnej sumy oznámil konajúcemu súdu až po doručení predvolania na pojednávanie,

nie je namieste, a to per analogiam s poukazom na § 96 ods.3 OSP (obdobne § 146 ods.1 CSP), kedy
súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, ako sa pojednávanie
začalo, a nie pred doručením predvolania na pojednávanie. A takisto aj analogicky s poukazom na § 11
ods.3 zákona č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch v platnom znení, kedy sa poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa

podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť
pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie, a
takisto nie pred doručením predvolania na pojednávanie. Zastáva názor, že včas oznámil súdu prvej
inštancie úhradu dlžnej sumy žalovanými a včas zobral žalobu späť podaním z 8.3.2016 (súdom prijaté
11.3.2016), a to pred prvým pojednávaním vo veci. Takisto žalobca nebol nečinný ako uvádza súd prvej

inštancie, nakoľko ani platná legislatíva neupravuje konkrétnu lehotu na oznámenie úhrady dlžnej sumy.
Právny význam má iba to, že tak urobil pred (prvým) pojednávaním. Dovolil si uviesť, s poukazom na
dôvodovú správu k OSP a aj doktrínu, že § 147 ods.1 OSP sa aplikoval na prípady týkajúce sa porušenia
procesných povinností, ako je zmarenie úkonu, a to odročenie pojednávania napr. z dôvodu nevypočutia
osoby (k tomu napr. ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1. vydanie.

Praha: C. H. Beck. 2009, strana 382 a 383). Žiadnym spôsobom nezmaril nejaký procesný úkon, aby
mal povinnosť uhradiť trovy protistrane. Ak by nastala situácia, že žalovaní nezaplatia dlžnú sumu,
a nezavinili by tak zastavenie konania, nezobral by žalobu zo súdu späť, a súd prvej inštancie by o
dôvodne podanej žalobe voči žalovaným rozhodol v prospech žalobcu, tak žalovaný v II. rade by nemal
nárok na náhradu trov konania (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a účasť na pojednávaní),

hoci by boli vynaložené na bránenie jeho práva, nakoľko náhrada trov konania by tak bola založená na
princípe pomeru úspechu vo veci. A navyše, po späťvzatí žaloby žalobcom, nemal žalovaný v II. rade
dôvod na účelné bránenie svojho práva, nakoľko úhradou dlžnej sumy sa zavinilo zastavenie konania.
Takisto zastáva názor, že súd prvej inštancie ani nemal dôvod otvoriť pojednávanie vo veci (nariadený
termín pojednávania mohol zrušiť), nakoľko v spise disponoval späťvzatím žaloby, ktoré bolo súdu prvej

inštancie doručené pred prvým pojednávaním vo veci, a to podaním zo dňa 08.03.2016 (konajúcim
súdomprijaté11.3.2016),pretožalobcavdanomprípadeničnezmarilanisvojímzavinenímanináhodou.
A súd prvej inštancie ešte aj priznal žalovanému v II. rade trovy právneho zastúpenia za úkon právnej
služby - účasť na pojednávaní 16.3.2016 v plnom rozsahu (súd prvej inštancie nemal dôvod otvoriťpojednávanie a vo veci meritórne konať, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním
vo veci). III. Na základe vyššie uvedeného si dovolil požiadať odvolací súd, aby po preskúmaní veci
rozhodol tak, že zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne

nahradiť žalobcovi konania za úkon právnej služby - späťvzatie žaloby vo výške 72,04 € a neprizná
žalovanému v II. rade náhradu trov konania.
Zároveň si žalobca uplatňuje trovy odvolacieho konania.
3.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

4.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a v jeho
prvom výroku zistil, nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho
zmenu (§ 388 CSP), preto ho, podľa § 389 ods.1 CSP zrušil, lebo zistil, že strane sporu sa neprávnym
procesným postupom súdu znemožnili jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, preto podľa § 391 ods.1 v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a v jeho druhom výroku ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobca nie je povinný
zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania vo výške 120,06 eur.
6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
7.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd nevzal do úvahy skutočnosti,
ktoré boli preukázané, resp. vyšli počas konania najavo. Nie je zrejmé, prečo súd vyhodnocoval úkon
právnej služby za účasť žalobcu na pojednávaní 16.3.2016, pričom tento nežiadal priznať trovy za tento

úkon ale za úkon z 8.3.2016 doručený súdu 11.3.2016 označený ako späťvzatie návrhu na začatie
konania.
8.Súd správne uzavrel, že žalovaní procesne zavinili, že žalobca musel zobrať žalobu späť pre ich
správanie a teda, že žalobcovi priznal náhradu trov konania. Pochybil, keď hodnotil všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalobcovi v konaní v súvislosti s uplatňovaním

jeho práva a nepriznal žalobcovi nárok, ktorý si uplatnil podľa § 14 ods.1 písm. b) vyhl. za písomné
podanienasúdvovecisamejz8.3.2016,došlésúdu11.3.2016(č.l.41)označenéakoSpäťvzatienávrhu
na začatie konania. Z obsahu zápisnice zo 16.3.2016 (č. l. 45) je zrejmé, že žalobca ani jeho právny
zástupca sa pojednávania nezúčastnili, teda ani nežiadali priznať náhradu za účasť na pojednávaní
16.3.2016.

8.Po vrátení veci bude súd prvej inštancie povinný rozhodnúť o nároku žalobcu na trovy konania podľa §
251, § 256, § 262 ods.2 CSP v nadväznosti na prísl. ust. vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov.9.Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
10.Podľa § 256 ods.2 ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná

náhradu týchto trov protistrane.
11. Citované ust. vychádza z § 147 ods.1 OSP. Zákonodarca konštatoval, že podľa zásady procesného
zavinenia môže dôjsť aj k tzv. separácii trov konania podľa odseku 2, keď náhradu trov konania môže
znášať aj strana, ktorá mala v konaní úspech, ak protistrane vzniknú trovy procesným zavinením inak v
spore úspešnej strany. Súd môže uložiť náhradu trov podľa § 256 ods. 2 CSP len strane sporu, pričom

musí mať preukázané, že ku vzniku trov konania došlo v príčinnej súvislosti s jej konaním.
12.Zavinenie predpokladané týmto ustanovením môže spočívať napríklad v neodôvodnenom
nedostavení sa na pojednávanie, judikatúra dokonca pripúšťa aj náhradu trov konania vzniknutých
oneskoreným podaním späťvzatia návrhu. Na úspech v konaní, resp. na zavinenie na zastavení konania
sa neprihliada, jediným predpokladom pre priznanie trov je zavinenie ich vzniku.
13.Podľa § 178 ods.2 CSP predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok

času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
14.Podľa § 183 ods.1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. 15.Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.

16.Podľa § 184 ods.1 CSP súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých,
ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.
17.Zákon osobitne neurčuje, do akej doby je späťvzatie vykonané včas, preto analogicky je možné určiť,
že by malo byť vykonané v lehote podľa § 178 ods.2, § 183 ods.1, § 184 ods.1 CSP bezodkladne
ale najneskôr do 5 dní pred vytýčeným termínom pojednávania, aby súd mohol bezodkladne vytýčený

termín zrušiť (§ 178 ods.2).
18.Z obsahu podania (č. l. 41) je zrejmé, že žalobca zobral návrh späť 8.3.2016, doručený súdu
11.3.2016 a pojednávanie sa malo konať 16.3.2016.
19.Súd v zrušenej časti rozhodnutia, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP).
20.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.