Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916200765
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916200765.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v právnej veci žalobcu: WM Consulting
& Communication s.r.o., IČO: 34 127 798, Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, zast: : Advokátska
kancelária Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany , IČO: 368 665 98 proti
žalovaným: 1. T. J., nar. XX.X.XXXX, T., T. XXX/XX, 2. R. L., nar. XX.X.XXXX, E. hrdinov XXX/XX, XXX
XX T., zastúpení: JUDr. Valéria Vassová, advokátka so sídlom Pribinova 2, 075 01 Trebišov, v konaní

o zaplatenie 10.720,41 EUR s príslušenstvom
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j ekonanie v časti o zaplatenie sumy 1.480 Eur.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaným p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 18.01.2016 domáhal toho, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.720,41 Eur spolu s
príslušenstvom a trovami konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0552538650 zo
dňa 21.09.2006, poskytla žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 220.000 Sk ( 7.302,66 Eur s
dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,6% ). Žalovaní v 1. a 2. rade sa

podpísaním zmluvy o úvere zaviazali spoločne a nerozdielne poskytnutý úver splatiť, splatiť úroky a
poplatky, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 191,40 Eur mesačne, splatných k 20- tému
dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.10.2006. Konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na 20.08.2016. Dodatkom č. 1 k zmluve, povolil právny predchodca žalobcu
žalovaným v 1. a 2. rade odklad splátok v dobe od 20.04.2008 do 19.10.2008 a od 20.10.2008
sa žalovaným zmenila výška splátok na 115,12 Eur mesačne. Z dôvodu, že žalovaní porušili
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, právny predchodca žalobcu pristúpil v zmysle bodu 7.6.6

Všeobecných obchodných podmienok k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru k
02.09.2013 v dôsledku čoho sa celá pohľadávka stala splatnou. Dňa 25.09.2014 právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE
postúpila pohľadávku na žalobcu, čo žalovaním v 1. a 2. rade oznámila oznámeniami zo dňa
07.10.2014. Žalovaní si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnili riadne a včas, v
dôsledku čoho ku dňu 25.09.2014, t.z. ku dňu postúpenia pohľadávky, dosiahla výška splatného

dlhu žalovaných celkovo sumu 11.030,41 Eur. Po zohľadnení došlých úhrad zo strany žalovaných
v 1. a 2. rade, žalobca eviduje pohľadávku vo výške 10.720,41 Eur, ktorú si uplatňuje v tomto
konaní spolu s príslušenstvom a trovami konania.2. Žalovaným v 1. a 2. rade bolo doručené uznesenie 2C/29/2016-48 zo dňa 21.07.2016 spolu so
žalobou, prílohami a poučením o ich procesných právach a povinnostiach, ktorým boli vyzvaní, aby
sa písomne vyjadrili k žalobe, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,

pripojili listiny na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaná v 2. rade, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, doručila konajúcemu súdu dňa
29.07.2016 vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so žalobou, uplatnený nárok žalobcu
neuznáva v celom rozsahu a žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh žalobcu zamietol
v celom rozsahu. Zároveň žalovaná vzniesla aj námietku premlčania. Svoje vyjadrenie a nesúhlas

so žalobou odôvodnila tým, že predmetný návrh je nezrozumiteľný, neurčitý, žalovaná suma je
nepresná, nešpecifikovaná, neurčitá a založená na nekalých zmluvných podmienkach. Žalovaná
mala za to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať právne predpisy
upravujúce spotrebiteľské vzťahy, ktorých základnú charakteristiku upravuje Občiansky zákonník v
§ 52 a násl. Zároveň vo svojom vyjadrení poukázala aj na zákon č. 258/2001 Z.z. a to na ust. § 2
písm. a, ust. § 3 ods. 1. S poukazom na ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, žalovaná

uviedla, že ide tu o neprijateľné podmienky, ktoré jej boli predložené na predpísanom tlačive bez
toho, aby mohla svojim postavením ovplyvňovať ich prijatie a preto tu ide o bezvýhradne neprijateľné
podmienky. Na základe tohto namietala určitosť a nezrozumiteľnosť ustanovení zmluvy a z toho
dôvodu tvrdila, že táto zmluva je nezákonná, a preto vzniesla jej neplatnosť. Vzhľadom na vyššie
uvedené, opätovne uviedla, že navrhuje súdu, aby po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol v

celom rozsahu a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.
4. Dňa 09.08.2016 žalovaná v 2. rade doručila súdu doplnenie svojho vyjadrenia v ktorom uviedla,
že ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru bolo zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, zaplatených
celkovo za obdobie od roku 2006 do roku 2013, konkrétne k 02.09.2013, 83 splátok a opätovne
vzniesla námietku premlčania, ktoré boli zaplatené pred 02.09.2013 a preto nemohla platne byť

k 02.09.2013 vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru.
5. Podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 28.09.2016, žalobca reagoval na vyjadrenie
žalovaného v 2. rade, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o charakter zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o splátkovom úvere, tento zmluvný vzťah je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka, absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, čo znamená, že tento právny vzťah

bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t.j. či na jednej strane vystupuje spotrebiteľ alebo nie,
podlieha právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, na ktorý sa obligatórne
uplatní právna úprava právneho zákonníka ako lex specilis ku všeobecnej úprave obsiahnutej v
Občianskom zákonníku. Právne vzťahy vzniknuté z týchto zmluvných typov, budú vždy podliehať
režimu Obchodného zákonníka, pričom aplikáciu Obchodného zákonníka v týchto prípadoch nie

je možné vylúčiť ani dohodou zmluvných strán. Podľa žalobcu tam niet pochybností, že zmluvný
vzťah uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je absolútnym obchodným
záväzkových vzťahom a na tento zmluvný vzťah, vzhľadom na dátum jeho uzavretia, je možné
aplikovať iba ustanovenia Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že žalovaní pred uzatvorením
zmluvy o splátkovom úvere, mali postavenie spotrebiteľa, nemá za následok, aby zmluvný vzťah

založený zmluvou o splátkovom úvere, stratil povahu absolútneho obchodného záväzkového vzťahu
a následne by sa mal spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Tu poukázal aj na
vyjadrený názor Krajského súdu v Trnave v uznesení zo dňa 27.11.2012 pod sp.zn. 9Co/224/2011.
Žalobca ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by sa na daný zmluvný vzťah vzťahovali ustanovenia
§ 52 a násl. Občianskeho zákonníka, samotné označenie zmluvy o splátkovom úvere, ako zmluvy

uzavretej v režime Obchodného zákonníka, nespôsobuje absolútnu neplatnosť takejto zmluvy.
Každý právny úkon treba posudzovať podľa jeho obsahu, pričom žalobca uvádza, že predmetná
zmluva spĺňa všetky zákonné a obsahové náležitosti aj v zmysle zákona č. 258/2011 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. V súvislosti so vznesenou námietku premlčania, žalobca uviedol, že túto
taktiež považuje za nedôvodnú. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

ku dňu 03.09.2013, pričom žalobca si svoj nárok uplatnil na súde písomným podaním zo dňa
18.01.2016, t.z. včas pred uplynutím premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhol
žalobca žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
6. Žalovaná v 2. rade dňa 07.11.2016 doručila konajúcemu súdu ďalšie vyjadrenie, v ktorom
uviedla, že žalobca sa vôbec nezmieňuje k podstatným skutočnostiam a jeho podanie je všeobecné

a nekonkrétne a zároveň žiadala súd, aby vyzval žalobcu, aby sa konkrétne vyjadril k výške
poskytnutého úveru, k jeho dohodnutým splátkam, uhradeným splátkam, celkom vo výške 83
splátok, a aby presne špecifikoval z čoho dlžná žalovaná suma pozostáva. Zároveň žalovaná
trvala na vznesenej námietke premlčania a na tom, že predmetný návrh je nezrozumiteľný aneurčitý, žalovaná suma je nepresne špecifikovaná, neurčitá, založená na nekalých zmluvných
podmienkach, a to z dôvodu, že žalobca si uplatnil pred súdom úhradu sumy vo výške 10.720,41
Eur s príslušenstvom, pričom úver bol poskytnutý vo výške 7.302,66 Eur, z čoho bolo už

celkovo zaplatených 83 splátok v celkovej sume, 9.554,67 Eur. Vzhľadom na uvedené, preto
žalovaná zotrvala na tom, že predmetný návrh je nezrozumiteľný a neurčitý, vyjadrenie žalobcu je
nekonkrétne, neurčité, nekorešpondujúce s vyjadrením žalovanej, a preto nie je možné zo strany
žalovanej sa podrobnejšie vyjadriť.
7. Dňa 07.09.2017 žalobca doručil konajúcemu súdu podanie, ktorým vzhľadom k čiastočných

úhradám dlhu, spolu vo výške 1.480 Eur, zobral žalobu v časti o zaplatenie žalovanej sumy 1.480
Eur späť, a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, a zároveň zaviazať žalovaných na úhradu sumy
9.240,41 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou doručenou konajúcemu súdu
dňa 18.01.2016, zmluvou o splátkovom úvere č. 0552538650 zo dňa 21.09.2006, dodatkom č. 1
k zmluve o splátkovom úvere č. 0552538650 zo dňa 18.04.2008, výzvou zo dňa 30.07.2013,

oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a oznámením o ukončení mandátnej správy zo
dňa 03.09.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, výzvou na zaplatenie
pohľadávky zo dňa 18.03.2015, všeobecnými obchodnými podmienkami, a zistil tento skutkový
stav veci:
9. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 18.01.2016, domáhal zaplatenia sumy

10.720,41 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania, na základe zmluvy o splátkovom úvere
č. 0552538650 zo dňa 21.09.2006, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a.s., Bratislava a žalovanými v 1. a 2. rade, na základe ktorejbol žalovaným v 1. a
2. rade poskytnutý úver vo výške 7.302,66 Eur. Zmluvou o úvere sa žalovaní v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne zaviazali poskytnutý úver splácať a to v pravidelných mesačných splátkach

vo výške 191,40 Eur. Dodatkom č. 1 k zmluve o splátkovom úvere, právny predchodca žalobcu
povolil žalovaným v 1. a 2. rade odklad splátok v období od 20.04.2008 do 19.10.2008 s tým, že od
20.10.2008 sa žalovaným zmenila výška splátok na 115,12 Eur. Z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2.
rade porušili povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy o úvere, právny predchodca žalobcu, vyhlásil
mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru k 02.09.2013. Oznámením o postúpení pohľadávky zo

dňa 07.10.2014, bolo žalovaným v 1. a 2. rade oznámené, že dňa 25.09.2014 bola pohľadávka
Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená
na žalobcu.
10. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0552538650 zo dňa 21.09.2006, konajúci súd zistil, že
žalovaným v 1. a 2. rade bola poskytnutý úver vo výške 7.302,66 Eur s mesačnou splátkou vo

výške 191,40 Eur, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 13,42% a konečnou splatnosťou úveru
k 20.08.2016.
11. Z dodatku č. 1 k zmluve o splátkovom úvere č. 0552538650 zo dňa 18.04.2008 súd zistil, že
banka a dlžník sa dohodli, že výška splátky odo dňa 20.10.2008 je 115,11 Eur, a to z dôvodu, že
žalovaní v 1. a 2. rade v období od 20.04.2008 do 19.10.2008 banke neplatili splátky.

12. Z listiny označenej ako výzva zo dňa 30.07.2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu,
oznámil žalovaným, že so splácaním predmetnej pohľadávky sú v omeškaní ku dňu 30.06.2013
vo výške 4.313,79 Eur s príslušenstvom.
13. Z oznámenia o vyhlásení o mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.09.2013 bolo zistené, že právny
predchodca žalobcu ku dňu 02.09.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a úverová

pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 9.518,87 Eur.
14. Dňa 06.10.2017 žalobca doručil konajúcemu súdu podanie v ktorom uviedol, že odo dňa
poskytnutia úveru právnym predchodcom žalobcu do dňa postúpenia pohľadávky, t.z. od 21.09.2006
do 25.09.2014, žalovaní zaplatili právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 4.473,06 Eur.
jednotlivé splátky dlhu boli v súlade so zákonom a zmluvou o úvere započítané nasledovne:

na istinu v sume 1564,74 Eur, úroky v sume 2.534,27 Eur, poplatky v sume 129,01 Eur a úroky z
omeškania v sume 245,04 Eur. Po postúpení pohľadávky žalovaní v 1. a 2. rade realizovali 7 úhrad
spolu vo výške 310 Eur, ktoré boli započítané na istinu v sume 180 Eur a príslušenstvom v sume
130 Eur. Po podaní žaloby realizovali žalovaní ďalších 16 úhrad spolu vo výške 1.480 Eur, ktoré
žalobca započítal na istinu, v dôsledku čoho sa pohľadávka žalobcu, vyčíslená k 25.09.2014, znížila

zo sumy 10.720,41 Eur s príslušenstvom na sumu 9.240,41 Eur s príslušenstvom. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaní do dňa poslednej úhrady dlhu, t.j. 13.07.2017, celkovo uhradili sumu 6.263,16
Eur. Po zohľadnení došlých úhrad, pohľadávka žalobcu vyčíslená ku dňu postúpenia pohľadávky,
t.j. k 25.09.2014 bola vo výške 9.240,41 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 5.807,38 Eur,príslušenstva vo výške 3.43,03 Eur, z čoho úroky tvoria sumu vo výške 2.594,20 Eur a úroky z
omeškania sumu vo výške 959,86 Eur. Príslušenstvo pohľadávky vyčíslené ku dňu 25.09.2014,
po zohľadnení úhrad realizovaných žalovanými do 13.07.2017, bolo vo výške 3.433,03 Eur, a

pozostávalo s úrokov vo výške 2.594,20 Eur a úrokov z omeškania vo výške 959,86 Eur. K námietke
premlčania žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že žalovaní po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru, realizovali 32 úhrad splatného dlhu, konkrétne od 20.06.2014 do 13.07.2017, spolu v sume
1.850 Eur. Tým, že žalovaní po lehote splatnosti čiastočne plnili svoj záväzok, v zmysle ust. § 407
ods. 3 Obchodného zákonníka, začala im plynúť nová štvrťročná premlčacia doba.

15. Dňa 09.10.2017 konajúcemu súdu doručil podanie aj žalovaný v 1. rade, ktorý zhodne ako
žalovaná v 2. rade uviedol, že neuznáva žalovanú sumu v celom rozsahu a tvrdí, že predmetný
návrh je nezrozumiteľný, neurčitý, žalovaná suma je nepresná, nešpecifikovaná, neurčitá, založená
na nekalých zmluvných podmienkach a taktiež poukázal na ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka ako aj na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z.
16. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že k vykonanému

dokazovaniu nemá žiadne námietky, má za to, že súd postupoval v súlade s platným právom a
zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach uvedených ako v žalobe, tak aj v doplňujúcich
podaniach, resp. v čiastočnom späťvzatí žaloby. Mal za to, že tvrdenia žalobcu boli riadnym
spôsobom preukázané a obrana žalovaných v 1. a 2. rade bola účelová a nepodložená relevantnými
dôkazmi, na základe čoho dospel k záveru, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcom

uplatnený nárok, spolu s náhradou trov konania, priznal.
17. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu.
18. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd

najmä skutkové tvrdenia a popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
20. Podľa ust. § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci

zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
21. Podľa ust. § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
22. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.
23. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo
veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných zákonných ustanovení, súd zamietol žalobu
žalobcu potom čo zistil, že dôkazy predložené žalobcom, nie sú spôsobilé preukázať, že žalovaní

v 1. a 2. rade skutočne dlhujú žalobcovi sumu vo výške 9.240,41 Eur, ním tvrdenú výšku úveru,
a teda výšku sumy, z ktorej žiada výšku sumy z omeškania. Povinnosťou žalobcu na preukázanie
svojich tvrdení bolo okrem predloženej dokumentácie predložiť súdu dôkazy o tom, či, kedy, v
akej výške, žalovaní splatili časť dlhu a akým konkrétnym postupom- výpočtom, žalobca dospel k
výslednej sume, ktorú si uplatnil v žalobe ako nesplatenú časť úveru. Túto svoju povinnosť žalobca

nesplnil do rozhodnutia súdu o jeho žalobe hoci súd žalobcovi vytvoril všetky podmienky k tomu,
aby túto svoju povinnosť do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej splnil. Žalobca nepredložil súdu
preskúmateľný výpočet na preukázanie výšky uplatňovaného nároku ani po výzve súdu. Žalobca
v tomto konaní dôkazné bremeno neuniesol a preto súd jeho žalobu zamietol.
25. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v časti časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd rozhodnutím vo veci samej.
27. Podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 07.09.2017, žalobca vzhľadom k čiastočným
úhradám dlhu spolu vo výške 1.480 Eur, zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie žalovanejsumy 1.480 Eur späť, a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Z uvedeného dôvodu preto súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 1.480 Eur zastavil.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdurozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.
31.Podľa§262ods. 2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
32. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ust. CSP a náhradu trov

konania priznal žalovaným v 1. a 2. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.