Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 24, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3C/213/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215202296
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8215202296.9

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu B. V., G..
XX.XX.XXXX, K. K. J. XX, XXX XX K., zast. JUDr. Janka Martonová, advokátka, so sídlom Slovenská 5,
08501Bardejov,protižalovanémuE.W.Q.,G..XX.XX.XXXX,K.L..G.XXXX/XX,XXXXXK.,zast.JUDr.
Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, za účasti intervenienta na
stranežalovanéhoAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,sosídlomDostojevskéhorad4,81574Bratislava,

IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Intervenient na strane žalovaného m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.04.2015 domáhal, aby súd uložil povinnosť

žalovanému zaplatiť mu titulom bolestného sumu 17.470,00 Eur, sumu 2.640,00 Eur titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia a sumu 9.469,71 Eur titulom náhrady straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti od 30.09.2009 do 08.03.2011, pričom si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca dôvodil tým, že dňa 30.12.2009 v čase okolo 20.42 hod. viedol žalovaný osobné motorové
vozidlo v Bardejove po ulici Mičkovej v smere od Prešova do centra mesta, pričom pri čerpacej stanici

Slovnaft neprispôsobil svoju jazdu schopnostiam a vlastnostiam vozovky, ako aj iným okolnostiam a
prednou ľavou časťou vozidla vo svojom jazdnom pruhu ho zachytil a zrazil. Žalobca uviedol, že v
danom čase prechádzal cez vozovku mimo vyznačeného miesta pre chodcov z ľavej strany cesty na
pravú. Pri nehode utrpel viaceré zranenia, a to zlomeninu viacerých oblastí horných a dolných končatín,
zlomeninu pravej lopatky, zlomeninu I. a II. rebra vpravo, zlomeninu stavca C7, zlomeninu stavca Th1 a
Th9, zakrvácanie do brušnej dutiny a roztrhnutie močovej rúry. Tieto zranenia si vyžiadali dobu liečenia

spojenú s práceneschopnosťou v trvaní od 30.12.2009 do 08.03.2011. Tento skutok bol predmetom
trestného stíhania žalovaného, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1T/38/2012
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom v danej veci zo dňa
20.06.2014 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon
bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Žalovanému bol tiež uložený trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 2 rokov. Žalobca uviedol, že so svojím
nárokom na náhradu škody bol odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Proti rozsudkupodal žalovaný odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 To/32/2014 zo dňa
03.12.2014 zamietnuté. Žalobca svoj nárok uplatnil s poukazom na § 427 a násl. a § 444 Občianskeho
zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 13.04.2015 MUDr. Timotej Kopčo, traumatológ, Jiráskova

16, Bardejov, vypracoval Znalecký posudok (ďalej len „ZP“) o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia, ktorý sa týkal jeho zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 30.12.2009. Podľa ZP,
ktorý vychádzal zo zákona č. 437/2004 Z. z. o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, bolo
bolestné za všetky zranenia stanovené na 1.060 bodov. Výška náhrady bola stanovená v súlade s
§ 5 ods. 2 citovaného zákona sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve

SR. Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. SO3594-OL-2014 zo dňa 14.05.2014 o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014 za 1 bode
je 16,48 Eur, t. j. 1.060 bodov x 16,48 Eur = 17.468,80 Eur, po zaokrúhlení 17.470,00 Eur. Žalobca
uviedol, že v dôsledku dopravnej nehody a zranení podstúpil mimoriadne bolestivý a zdĺhavý spôsob
liečby a rehabilitácie. V dobe od 30.12.2009 do 12.01.2010 bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici
s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove na ARO a od 12.01.2010 do 05.02.2010 na TRAUO. V NsP sv.

Jakuba,n.o.Bardejovbolhospitalizovanýod05.02.2010do20.02.2010aod14.07.2010do15.07.2010.
Žalobca tiež uviedol, že pred úrazom pracoval ako živnostník, vykonával remeselné stavebné práce.
Po úraze môže pracovať len na polovičný úväzok, najviac 4 až 5 hodín denne. V súčasnej dobe
vykonáva prácu upratovača. Podľa vyššie označeného ZP bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobcu stanovené na 160 bodov, t. j. 160 x 16,48 Eur = 2.636,80 Eur, po zaokrúhlení 2.640,00 Eur.

Žalobca v tejto súvislosti dodal, že následky dopravnej nehody si ponesie po celý život, pričom mnohé
zranenia mu boli spôsobené v mladom veku, keď mal 35 rokov a paralyzovali ho v ďalšom pracovnom
a rodinnom živote, keď už nedokáže vykonávať niektoré činnosti. Okolnosti dopravnej nehody ovplyvnili
aj jeho ďalšie sociálne kontakty, keďže už nemôže športovať, nechodí do spoločnosti a nezúčastňuje sa
ani rodinných podujatí. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu ušlého zisku. Uviedol, že podľa daňového

priznania za rok 2008 bol jeho ročný príjem 7.985,46 Eur (240.570,00 Sk), pričom jeho denný príjem
predstavoval sumu 21,87 Eur. Tým, že žalobca v roku 2009 nepracoval, nakoľko bol práceneschopný,
predpokladá, že jeho ročný príjem v roku 2009 by bol tiež okolo sumy 7.985,46 Eur. V dôsledku úrazu
- poškodenia zdravia zavineného inou osobou žalobca nepracoval 433 dní. Stratu na zárobku si teda
žalovaný vyčíslil sumou 9.469,71 Eur, t. j. 433 dní x 21,87 Eur = 9.469,71 Eur.

3. Podaním doručeným súdu dňa 04.04.2017 žalobca zotrval na podanej žalobe a vo vzťahu k námietke
premlčania jeho nárokov vznesenej žalovaným a intervenientom na strane žalovaného uviedol, že
nároky považuje za dôvodné, a nie premlčané. Tiež poukázal na prednes na pojednávaní konanom dňa
07.10.2015.

4. V podaní doručenom súdu dňa 19.02.2018 žalobca oznámil, že v čase od 28.01.2009 do 09.09.2009
bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v tomto období nepoberal žiaden príjem a neboli
mu vyplácané žiadne dávky.

5. Vo vyjadrení zo dňa 15.05.2018 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že jeho
nárok nie je premlčaný, pričom poukázal na pojednávanie konané dňa 07.10.2015, na ktorom predložil
súdu listinné dôkazy o tom, že svoj nárok si u intervenienta uplatnil včas, a teda dňa 22.12.2011.
Škodová udalosť bola evidovaná pod č. 11809135442. Intervenient žalobcovi dňa 22.12.2011 oznámil,
že nepreukázal právny dôvod - právoplatné rozhodnutie súdu. Žalobca poukázal na to, že trestné

konanie vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1T/39/2012 bolo právoplatne skončené dňa
03.12.2014. Následne žalobca opäť uplatnil svoje nároky u intervenienta dňa 15.12.2014, ktorý mu toho
istého dňa oznámil, aké doklady je potrebné predložiť.

6.Kžalobežalobcusavyjadrilžalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvpodanídoručenom

súdu dňa 19.05.2015. Žalovaný nárok žalobcu popieral a tvrdil, že na str. 13 rozsudku tunajšieho
súdu sp. zn. 1T/38/2012 zo dňa 20.06.2014 je uvedené, že k spáchaniu skutku rozhodujúcou mierou
prispel aj samotný žalobca, a to nesprávnou reakciou na prichádzajúce vozidlo, tiež tým, že ako chodec
prechádzal cez cestu mimo vyznačený priechod pre chodcov a v značnom stupni opitosti s hladinou
alkoholu 2,08 promile. Na základe toho súd v trestnom konaní uložil žalovanému trest na dolnej hranici

zákonom stanovenej trestnej sadzby. V zmysle uvedeného žalovaný vyslovil názor, že v súvislosti s
uplatnením nárokov žalobcu je potrebné brať na zreteľ mieru jeho zavinenia na spôsobenej škode.
Žalovaný tiež uviedol, že v trestnom konaní, vzhľadom na nevykonanie znaleckého dokazovania, nebolo
jednoznačne preukázané, že žalovaný ako vodič motorového vozidla dal svojím konaním dôvod navznik dopravnej nehody. Žalovaný sa domnieva, že prevenčnú povinnosť porušil práve žalobca svojím
konaním, čo nepochybne viedlo k vzniku dopravnej nehody. Na základe toho navrhol, aby súd primerane
určilzníženienáhradyaleboabyžalobuzamietol.Zároveňnavrhol,abydokonanianastranežalovaného

pristúpil intervenient (v čase vtedajšej právnej úpravy vedľajší účastník) Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava.

7. V podaní doručenom súdu dňa 11.05.2018 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu reagoval
na závery znalca MUDr. Patrika Mihaľa obsiahnuté v odbornom vyjadrení. V tejto súvislosti žalovaný

uviedol, že správne sú závery o premlčaní nárokov žalobcu, keďže deň 09.03.2011 mohol byť dňom,
keď bolo možné ohodnotiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný tiež poukázal na
závery rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1T/38/2012 zo dňa 20.06.2014, str. 13, kde súd konštatoval,
že žalobca svoje nároky nepreukázal a že si tým nesplnil zákonnú podmienku pre uplatnenie nárokov. Z
tohto dôvodu žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

8. Podaniami doručenými súdu dňa 17.07.2015 a dňa 20.08.2015 sa k žalobe vyjadril aj intervenient na
strane žalovaného (podľa vtedajšej právnej úpravy vedľajší účastník). Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný
mal s nimi uzavretú poistnú zmluvu č. 8018244842, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat,

EČV: K. XXXAU. Tiež uviedol, že žalobca si pred podaním žaloby na súd u nich neuplatnil konkrétne
nároky na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode a taktiež im nedoručil doklady
preukazujúce tieto nároky. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.08.2015 okrem iného poukázal na
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1T/38/2012 zo dňa 20.06.2014, z ktorého vyplýva, že k spáchaniu
skutku rozhodujúcou mierou prispel aj samotný žalobca, a to nesprávnou reakciou na prichádzajúce

vozidlo, tiež tým, že ako chodec prechádzal cez cestu mimo vyznačený priechod pre chodcov a v
značnom stupni opitosti s hladinou alkoholu 2,08 promile. Pokiaľ ide o jednotlivé nároky, v súvislosti
s týmito vzniesol z opatrnosti námietku premlčania podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Intervenient uviedol, že podľa ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o náhrade škody na zdraví
vtedy, keď je objektívne možné bodovo ohodnotiť bolestné, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia.

V takom prípade teda nie je rozhodujúce, kedy bol vyhotovený znalecký posudok, ale kedy bolo možné
objektívne tieto kategórie hodnotiť. V tejto súvislosti poukázal napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/49/2006 zo dňa 27.11.2006, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/42/2012
zo dňa 30.01.2013. V prípade vedomosti poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá pritom nie je
rozhodujúce, či už bolo v danej veci vydané rozhodnutie príslušného orgánu o spáchaní priestupku alebo

spáchaní trestného činu. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá vtedy, keď má k dispozícii
informácie potrebné k tomu, aby si na ich základe mohol spraviť úsudok o zodpovednosti konkrétnej
osoby za škodu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/82/2009 zo dňa 28.05.2010). V
danom prípade mal žalobca vedomosť o tom, kto viedol motorové vozidlo, ktorým bol zrazený a kto bol
jeho prevádzkovateľom. Tiež poukázal na to, že k ukončeniu práceneschopnosti žalobcu v súvislosti so

zraneniami utrpenými pri dopravnej nehode došlo dňa 09.03.2011, a preto od tohto momentu začala
žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 09.03.2013, teda pred
podaním žaloby v tejto veci. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku, žalobca si
tento nárok uplatňuje za obdobie od 30.12.2009 do 08.03.2011. Trojročná premlčacia doba podľa
intervenienta na strane žalovaného v tomto prípade uplynula dňa 08.03.2014, čo je tiež pred podaním

žaloby. Okrem toho tvrdil, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku náhrady za stratu na zárobku za
obdobie práceneschopnosti, keďže žalobca v žalobe tvrdil, že celý rok 2009 nepracoval. Vyslovil názor,
že je potrebné zaoberať sa práceneschopnosťou žalobcu v roku 2009 a či táto nemala vplyv aj na
jeho práceneschopnosť po dopravnej nehode po 30.12.2009. Nesúhlasil ani s uplatňovanou hodnotou
bodu vo výške 16,48 Eur, keďže nárok žalobcu sa odvíja od dopravnej nehody zo dňa 30.12.2009. Pre

hodnotu bodu potom má byť rozhodný rok 2009, keď bola hodnota bodu stanovená na sumu 14,46 Eur.
Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V ďalších písomných
podaniach doručených súdu dňa 24.01.2017, 31.03.2017, 16.04.2018 a dňa 10.09.2018 intervenient na
strane žalovaného zotrval na doterajších písomných vyjadreniach a po zmene právnej úpravy civilného
procesu vyjadril vôľu vstúpiť do konania. S poukazom na odborné vyjadrenie znalca MUDr. Patrika

Mihaľa zopakoval, že nasledujúci deň po ukončení práceneschopnosti žalobcu, t. j. 09.03.2011 bolo
možné hodnotiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu a že od tohto okamihu začala
žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, a teda jeho nárok je premlčaný.9. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 07.10.2015, 15.04.2019 a 24.06.2019.
Druhé z uvedených pojednávaní bolo odročené na základe žiadosti právneho zástupcu žalovaného. Na
zvyšných dvoch pojednávaniach boli prítomné strany sporu, ich právni zástupcovia a intervenient na

strane žalovaného. Na pojednávaní dňa 24.06.2019 súd vyhlásil rozsudok vo veci.

10. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej
žalobe a svoj nárok nepovažuje za premlčaný, považuje ho za dôvodný. Poukázal na to, že svoj
nárok si uplatnil u intervenienta dňa 22.12.2011, pričom intervenient mu toho istého dňa oznámil, že

je potrebné predložiť právoplatné rozhodnutie súdu, čo však nemohol, keďže trestné konanie vo veci
sp. zn. 1T/38/2012 bolo právoplatne skončené dňa 03.12.2014. Následne si žalobca uplatnil nárok u
intervenienta dňa 15.12.2014 a doložil potrebné doklady. Ak by sa bol žalobca spravoval správnym
poučením intervenienta zo dňa 22.12.2011, mohol už v relevantnom období predložiť posudok o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o otázku spoluzavinenia žalobcu, právna
zástupkyňa poukázala na rozsudok vo veci 1T/38/2012, z ktorého podľa jej názoru je zjavné, komu bol

uložený trest a kto bol uznaný za vinného. V súvislosti s nárokom na náhradu za stratu na zárobku po
dobu trvania pracovnej neschopnosti žalobca uviedol, že predložil daňové priznanie za rok 2008, pretože
v trestnom konaní a myslí, že aj intervenient ho pýtali daňové priznanie za rok spätne. Tiež uviedol, že
v roku 2008 bol zamestnancom a v roku 2009 už SZČO. Ušlý zisk si uplatňuje na základe daňového
priznania za rok 2008. Vypočítal si to sám, tak mu poradila daňová poradkyňa. Právna zástupkyňa

žalobcu tiež argumentovala prvostupňovým rozsudkom v trestnej veci, str. 12, tretí odsek zhora, kde súd
vyslovil, že žalovaný porušil svoju povinnosť vodiča tým, že jazdil vyššou rýchlosťou než je zákonom
povolená rýchlosť a dostatočne sa nevenoval vedeniu motorového vozidla, keďže podľa vyjadrenia
znalca aj pri rýchlosti 60/70 km/hod., ktorou sa vozidlo pohybovalo, bol by pri včasnej reakcii schopný
zrážke s chodcom zabrániť.

11. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 07.10.2015 vzniesol
námietku premlčania nárokov žalobcu a na ďalšom pojednávaní dňa 24.06.2019 tiež uviedol, že
nároky žalobcu sú premlčané, pričom poukázal na rozhodnutia súdov v trestnej veci. Okrem toho
namietal, že žalobca neurčito a nejasne formuloval nárok na náhradu za stratu na zárobku počas trvania

práceneschopnosti a dodal, že pokiaľ by súd neuznal premlčanie nárokov žalobcu, bolo by potrebné
vykonať dokazovanie ohľadom miery zavinenia žalobcu na vzniku škody. Tiež argumentoval tým, že
chodec - žalobca bol náhlou prekážkou v jazde žalovaného. Poukázal aj na rozdiel medzi trestnoprávnou
a občianskoprávnou zodpovednosťou, ktoré sú rozdielnymi inštitútmi. Žalovaný na základe výsledkov
trestného konania prevzal trestnoprávnu zodpovednosť, čo však neznamená aj jeho zodpovednosť

za škodu vo veciach občianskoprávnych. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Intervenient na strane žalovaného na pojednávaní uviedol, že nároky žalobcu považuje za
premlčané. Tiež poukázal na to, že dňa 22.12.2011 im žalobca zaslal len hlásenie poistnej udalosti a že

intervenient nemá povinnosť poučiť žalobcu o tom, akým spôsobom je potrebné nárok uplatniť. Tento
je potrebné uplatniť na príslušnom orgáne, avšak intervenient takýmto orgánom nie je. Tiež vyslovil
názor, že žalobca nepredložil daňové priznanie za rok 2009, ale len za rok 2008. Keďže k dopravnej
nehodedošlodňa30.12.2009,podľanázoruintervenientabolopotrebnépriuplatnenínárokunanáhradu
za stratu na zárobku predložiť daňové priznanie za rok 2009. Okrem toho dôvodil aj tým, že samotný

žalobca v žalobe uviedol, že v roku 2009 nepracoval. Súčasne vyslovil názor, že žalobca ako SZČO si
nemôže uplatňovať nárok na náhradu za stratu na zárobku, ale môže si uplatňovať ušlý zisk, teda to,
čo mu z podnikania, zo zákaziek ušlo. Poukázal aj na doklad o práceneschopnosti žalobcu, z ktorého
vyplýva, že v čase dopravnej nehody bol žalobca SZČO, pričom svoje nároky na ušlý zisk si nemôže
uplatňovať za obdobie, keď bol v zamestnaneckom pomere. Intervenient sa odvolal aj na prvostupňový

trestný rozsudok zo dňa 20.06.2014, str. 13, štvrtý odsek zhora a poukázal na to, že žalobca svojou
nesprávnou reakciou na prichádzajúce vozidlo tým, že cez cestu prechádzal mimo vyznačený priechod
pre chodcov a s hladinou alkoholu v krvi 2,08 promile, rozhodujúcou mierou prispel k spáchaniu skutku.
Na základe toho navrhol žalobu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, lekárskymi posudkami o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 13.04.2015, prepúšťacimi správami a lekárskymi správami
týkajúcimi sa zdravotného stavu žalobcu, daňovým priznaním žalobcu za rok 2008, dokladom o
práceneschopnosti žalobcu, poistnou zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorových vozidiel týkajúcou sa poistenia osobného motorového vozidla,
ktorým žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov
(ďalej len ÚPSVaR“) a čestným vyhlásením žalobcu, odborným vyjadrením znalca MUDr. Patrika Mihaľa

č. 6/2018, písomnými vyjadreniami strán sporu a intervenienta na strane žalovaného, ako aj prílohami k
týmto vyjadreniam, prednesmi strán sporu, ich právnych zástupcov a intervenienta na strane žalovaného
na pojednávaniach, rozsudkom tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 1T/39/2012 zo dňa 20.06.2014 a
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 To 32/2014 zo dňa 03.12.2014, z trestného spisu sp.
zn. 1T39/2012, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis: uplatnením nárokov žalobcu pred skončením

vyšetrovania zo dňa 15.12.2011, zápisnicou o výsluchu žalobcu z vyšetrovacieho spisu, znaleckým
posudkom č. 5/2013 a doplnkom k znaleckému posudku č. 7/2010.

14. Súd konštatuje, že medzi stranami bolo sporné uplatnenie nároku žalobcu, ktorý považoval svoj
nárokzadôvodný,preukázanýanepremlčaný,čopopieralžalovanýaintervenientnastranežalovaného,
ktorí tvrdili, že nárok žalobcu je potrebné považovať za premlčaný.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, a teda, že dňa 30.12.2009 v čase
okolo 20.42 hod. viedol žalovaný v meste Bardejov osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat,
EČV: K. XXXAU, po ulici Mičkovej v smere od Prešova do centra mesta, pričom pri čerpacej stanici
Slovnaft neprispôsobil svoju jazdu schopnostiam a vlastnostiam vozovky, ako aj iným okolnostiam a

prednou ľavou časťou vozidla vo svojom jazdnom pruhu zachytil a zrazil chodca - žalobcu, ktorý pod
vplyvom alkoholu s hladinou 2,08 promile etylalkoholu v krvi prechádzal cez vozovku mimo vyznačeného
priechodu pre chodcov z ľavej strany cesty na pravú. Pri nehode utrpel viaceré zranenia, a to zlomeninu
viacerých oblastí horných a dolných končatín, zlomeninu pravej lopatky, zlomeninu I. a II. rebra vpravo,
zlomeninu stavca C7, zlomeninu stavca Th1 a Th9, zakrvácanie do brušnej dutiny a roztrhnutie močovej

rúry. Tieto zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní od 30.12.2009
do 08.03.2011. Za tento skutok bol žalovaný rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/38/2012
zo dňa 20.06.2014 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon
bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Žalovanému bol tiež uložený trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 2 rokov. Žalobca ako poškodený bol so
svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Proti rozsudku
podal žalovaný odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/32/2014 zo dňa
03.12.2014 zamietnuté. Prvostupňový rozsudok v spojení s uznesením odvolacieho súdu nadobudol
právoplatnosť dňa 03.12.2014.

16. Z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu (č. l. 8 spisu) vyplýva, že
žalobca bol práceneschopný od 30.12.2009 a schopný práce od 09.03.2011. Na predmetnom potvrdení
je zamestnanie žalobcu uvedené ako SZČO.

17. V priebehu prípravného konania dňa 09.09.2011 žalobca vypovedal ako svedok - poškodený na
OR PZ vo Svidníku, okresný dopravný inšpektorát, v konaní pod sp. zn. ČVS:ORP-17/DI-SK-2011 (č.
l. 33 vyšetrovacieho spisu), pričom v rámci výsluchu uviedol, že sa pripája k trestnému konaniu a že si
voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody, resp. bolestného, ale presnú výšku uviesť nevedel.
Dňa 15.12.2011 (č. l. 45 vyšetrovacieho spisu) pred procesným úkonom preštudovania vyšetrovacieho

spisu si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v neuvedenej sume. Uplatnil si aj nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti v sume 13.048,00 Eur, čo odôvodnil tým, že práceneschopnosť v jeho prípade trvala
od 30.12.2009 do 08.03.2011, t. j. viac ako 14 mesiacov, pričom podľa daňového priznania za rok
2009 bol jeho priemerný mesačný príjem ako SZČO 932,00 Eur (14 x 932,00 Eur). Tiež si uplatnil

liečebné náklady v sume 430,00 Eur, ktoré mu vznikli počas jeho hospitalizácie v trvaní 52 dní, ako aj
pri pravidelných návštevách lekárov a rehabilitáciách po prepustení z nemocnice.

18. Žalobca si dňa 22.12.2011 uplatnil nárok na náhradu škody u intervenienta na strane žalovaného,
ktorý mu toho istého dňa odpovedal, že jeho nároky neboli dostatočne preukázané, keďže nebol

preukázaný právny základ, nakoľko neobdržali právoplatné rozhodnutie o šetrení dopravnej nehody
zo dňa 30.12.2009 s vyznačenou doložkou právoplatnosti. Tiež mu bolo oznámené, že v prípade, ak
odpadnedôvod,prektorýmunebolomožnéposkytnúťpoistnéplnenie,budúsajehonárokminanáhradu
škody zaoberať.19. Žalobca si dňa 15.12.2014, čo nebolo v konaní sporné, opätovne uplatnil nárok na náhradu škody
u intervenienta na strane žalovaného, ktorý mu toho istého dňa odpovedal, že škodová udalosť je

zaregistrovaná pod č. 1180135442, pričom žalobca bol zároveň vyzvaný k predloženiu relevantných
dokladov preukazujúcich jeho nároky.

20. Podľa lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 13.04.2015
vypracovaných traumatológom MUDr. Timothejom Kopčom bolo bolestné u žalobcu ohodnotené

celkovým počtom bodov 1.060 a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené celkovým počtom
bodov 160. V lekárskom posudku je začiatok liečenia, pracovnej neschopnosti u žalobcu stanovený
dátumom 30.12.2009 a ukončenie liečenia dňom 08.03.2011.

21. V odbornom vyjadrení č. 6/2018 doručenom súdu dňa 06.03.2018 znalec MUDr. Patrik Mihaľ vyslovil,
že dátum 09.03.2011, od ktorého bol žalobca uznaný za práceschopného mohol byť dátumom, keď bolo

možné hodnotiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.

22. Z výpisu zo Živnostenského registra žalobcu vyplýva, že žalobca podnikal v predmete podnikania:
Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov so vznikom oprávnenia dňa
10.09.2009 a zánikom oprávnenia dňa 11.06.2013.

23. Z predloženého daňového priznania žalobcu k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2008 vyplýva, že
úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov predstavoval 8.601,74 Eur (259.136,00 Sk), z toho základ
dane predstavoval 0 Sk.

24. Žalobca bol v čase od 28.01.2009 do 09.09.2009 (vrátane) vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, čo bolo potvrdené ÚPSVaR (č. l. 108 spisu).

25. Podľa čestného vyhlásenia žalobcu zo dňa 15.02.2018 (č. l. 109 spisu) je zrejmé, že v období od
01.01.2009 do 09.09.2009 žalobca nemal žiaden príjem zo zárobkovej činnosti a neboli mu vyplácané

ani žiadne sociálne dávky.

26. Dňa 05.11.2008 žalovaný uzavrel s intervenientom na strane žalovaného zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, predmetom
ktorého bolo poistenie osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, EČV: K. XXXAU so

začiatkom poistenia 08.12.2008 na dobu neurčitú (č. l. 41 spisu).

27. Zo znaleckého posudku č. 5/2013 znalca Ing. Petra Krempaského, ktorý je súčasťou spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 1T/38/2012 vyplýva, že k zabráneniu nehode mohlo dôjsť skoršou reakciou vodiča alebo
jazdou nižšou rýchlosťou (Záver posudku, odpoveď na otázku č. 6), pričom z technického hľadiska bola

príčinou nehody nesprávna reakcia chodca na prichádzajúce vozidlo - náhla prekážka za predpokladu,
že vozovka nebola osvetlená a neskorá reakcia vodiča na prichádzajúceho chodca a nesprávna reakcia
chodca na prichádzajúce vozidlo za predpokladu, že vozovka bola osvetlená (Záver, odpoveď na otázku
č. 7).

28. Zo Záveru Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 7/2010 znalca Ing. Jána Sabóa (odpoveď na 2.
otázku), ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu vyplýva, že z technického hľadiska prichádzali do úvahy
dve alternatívy príčin dopravnej nehody, a teda chodec ako náhla prekážka v jazde žalovaného alebo
neskorá reakcia vodiča na prechádzajúceho chodca.

29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“)

bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).30. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

31. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v

rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. A IV. časti.

32. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo

sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťa
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

33. Podľa § 8 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko,
dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b)
dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania,
c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g)
celkový počet bodov. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci
lekárdospelkcelkovémupočtubodov.Lekárskyposudoksavydáva,lenčozdravotnýstavpoškodeného
možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí
jedného roka od poškodenia na zdraví.

34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

36. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

37. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

38. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

39. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nároky žalobcu na náhradu škody na zdraví
titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sú premlčané. V tejto súvislosti súd prihliadol
na námietku premlčania nároku žalobcu vznesenú žalovaným a intervenientom na strane žalovaného.41. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo

neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého sa už oprávnená osoba
nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne vznesenej námietky premlčania
v súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta

Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne
opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod.
(porovnaj R 29/1983).

42. Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a objektívnu (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom

aksaskončíplynutiejednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenémuprípadneešte
plynie druhá premlčacia doba. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode - majetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok
na náhradu škody uplatniť aj na súde; b) o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi
a k jeho vedomosti o škode (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 104/2011).

43. Premlčacia doba pri škode na zdraví začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba
predpokladane) dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého

druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť
na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975). Nie je potrebné, aby poškodený
poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia
§ 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu
o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v

peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (k tomu pozri napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 721/2005 z 29. 11. 2006).

44. Subjektívna premlčacia doba má osobitný význam vo vzťahu ku škode (ujme) na zdraví, pri ktorej
neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba. Aj v týchto prípadoch je začiatok plynutia (subjektívnej)

premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla.
Samotná skutočnosť, že škoda iba vzniká, resp. existencia škodovej udalosti, je z tohto hľadiska
nerozhodná.

45. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si
môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu
zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná
istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R 16/2014).

46. Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Uplatní
sa tu len subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený
dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, bez ohľadu na to, kedy sa tak stane, napr. aj po uplynutí 10 rokov
od škodnej udalosti (od ublíženia na zdraví). Vyžaduje sa však príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a škodnou udalosťou. Ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne

(napr. právo na bolestné, právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, etc.), súdna prax (na
rozdiel od právnej teórie) vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú
ako samostatné dielčie nároky. Vychádza pritom zo skutočnosti, že určenie výšky náhrady za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé od znaleckého posudku. Táto prax súdov je odôvodnená
snahou o čo najrýchlejšie vyporiadanie medzi poškodeným a tým, kto za škodu zodpovedá.

47. Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi (napr. nárok na bolestné,
nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na náhradu za stratu na zárobku), pri ktorých plynievlastná premlčacia doba. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o
škode a zodpovednej osobe.

48. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ)
poškodenéhosapoškodenýdozvieoškodevčase,kedymožnoobjektívnevykonaťbodovéohodnotenie
bolesti a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba.
Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho
posudku (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2010 z 27. 1. 2011).

49. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného
sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Poškodený sa až v tomto
momente dozvie o tejto škode a jej výške.

50. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na

zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Podľa ustálenej súdnej praxe je ním preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote,
jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera,

prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania a podobne.

51. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody na zdraví
titulom bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia odvodzoval od poškodenia zdravia a zranení, ku
ktorým došlo pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný dňa 30.12.2009. Podľa potvrdenia o dočasnej

pracovnej neschopnosti bol žalobca práceneschopný od 30.12.2009 do 08.03.2011. Práceschopným sa
stal dňa 09.03.2011. Podľa odborného vyjadrenia znalca MUDr. Patrika Mihaľa možno deň 09.03.2011
považovať za deň, keď bolo možné hodnotiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Toto
zistenie nebolo medzi stranami sporné. Od tohto okamihu podľa názoru súdu začala plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie nárokov žalobcu súdnou cestou, ktorá uplynula dňa

09.03.2013. V danom čase už prebiehalo trestné stíhanie na OR PZ Svidník pod sp. zn. ČVS:ORP-17/
DI-SK-2011, predmetom ktorého bolo vyšetrovanie okolností dopravnej nehody zo dňa 30.12.2009,
z ktorého skutku bol obvinený žalovaný. V zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku mal žalobca ako
poškodený právo podať návrh, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal žalovaného k náhrade škody,
ktorá žalobcovi vznikla trestným činom. Z návrhu však muselo byť zrejmé, v akej výške a z akých

dôvodov si žalobca daný nárok uplatňuje. Len vtedy je nárok uplatnený riadne. Dňa 15.12.2011 si
žalobca pred preštudovaním vyšetrovacieho spisu po skončení vyšetrovania uplatnil okrem iného aj
nárok na náhradu škody titulom bolestného a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. To znamená,
že žalobca tak učinil včas, avšak nie riadne tak, ako to má na mysli § 46 ods. 3 Trestného poriadku.
Žalobca v okolnostiach tohto prípadu neuviedol žiaden rozsah svojho nároku, hoci už tak mohol učiniť,

keďže odo dňa 09.03.2011 mohol nadobudnúť vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy, ktorú možno
objektívnevyčísliťvpeniazoch.Pritomneboloanirozhodujúce,abyžalobcapoznalrozsah(výšku)škody
presne (napr. na základe odborného posudku). Dňa 15.12.2011 a ani pri svojom výsluchu v prípravnom
konaní dňa 09.09.2011 neuviedol ani orientačnú výšku tohto nároku. Ako už súd konštatoval vyššie,
žalobca už od 09.03.2011 mohol poznať výšku daného nároku, respektíve jej približnú sumu, ktorú

mohol neskôr upresniť. Keďže v rámci trestného konania si žalobca svoje nároky neuplatnil riadne,
nedošlo k spočívaniu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby a táto riadne uplynula dňa 09.03.2013.
Keďže žalobca podal na súde žalobu dňa 21.04.2015, pokiaľ ide o nároky na náhradu škody za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, uplatnil ich po uplynutí premlčacej doby stanovenej pre dané
prípady, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol s prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú

žalovaným a intervenientom na strane žalovaného.

52. Súd už len dodáva, že z toho pohľadu nie je rozhodujúce, že žalobca si uplatnil svoje nároky aj u
intervenienta na strane žalovaného dňa 22.12.2011. Totiž pre uplatnenie nárokov na náhradu škody je
rozhodujúce, kedy si poškodený uplatní dané nároky súdnou cestou, a nie u príslušnej poisťovne.

53. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody titulom náhrady za stratu na zárobku za obdobie trvania
pracovnej neschopnosti od 30.12.2009 do 08.03.2001, žalovaný a intervenient na strane žalovaného
považovali daný nárok žalobcu za premlčaný. Súd sa s týmto názorom nestotožnil, avšak nárokžalobcu na náhradu za stratu na zárobku počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti považoval za
nepreukázaný.

54. Súd uvedený nárok nepovažoval za premlčaný, nakoľko žalobca si ho uplatnil riadne a včas v
trestnom konaní dňa 15.12.2011. Ako už súd uviedol, aj v tomto prípade začala dvojročná subjektívna
premlčacia doba plynúť od 09.03.2011, keď žalobca bol uznaný za práceschopného. Od tohto okamihu
(respektíve od konca marca 2011, keď sa podáva daňové priznanie) mohol poznať o koľko prišiel
z eventuálneho majetkového prospechu, ktorý by bol nastal, ak by nedošlo k zraneniam utrpeným

pri dopravnej nehode, v dôsledku čoho sa stal práceneschopným. To znamená, že od 09.03.2011
do 15.12.2011 uplynulo 9 mesiacov a 6 dní z dvojročnej premlčacej doby. Týmto okamihom až do
právoplatného skončenia trestného konania dňa 03.12.2014 táto premlčacia doba neplynula. Opätovne
začala plynúť dňa 04.12.2014 a uplynula by koncom februára 2016. Ak by súd plynutie premlčacej doby
odvodzovalodkoncamarca2011,keďdaňovýsubjektmápovinnosťpodaťdaňovépriznanie,premlčacia
doba by uplynula ešte o čosi neskôr (v marci 2016). Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na súde

dňa 21.04.2015, urobil tak pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

55. Žalobca si nárok na náhradu za stratu na zárobku uplatnil už počas prípravného konania dňa
15.12.2011 v sume 13.048,00 Eur, čo odôvodnil tým, že práceneschopnosť v jeho prípade trvala od
30.12.2009 do 08.03.2011, t. j. viac ako 14 mesiacov, pričom podľa daňového priznania za rok 2009 bol

jeho priemerný mesačný príjem ako SZČO 932,00 Eur (14 x 932,00 Eur).

56. Žalobca v priebehu konania predložil len daňové priznanie z príjmov fyzických osôb za rok
2008. Daňové priznanie za rok 2009 nepredložil. Podľa názoru súdu žalobca uplatnenie tohto nároku
nepreukázal, keďže nárok odvodzoval z daňového priznania za rok 2008. Pritom z potvrdenia ÚPSVaR

Bardejov zo dňa 01.02.2018 (č. l. 108 spisu) vyplýva, že žalobca bol v čase od 28.01.2009 do
09.09.2009 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Živnostenské oprávnenie mu vzniklo až dňa
10.09.2009 a zaniklo dňa 11.06.2013. Na pojednávaní dňa 24.06.2019 žalobca uviedol, že za obdobie
roka 2008 pracoval v zamestnaneckom pomere. Náhradu za stratu na zárobku pritom odvodzoval z
daňového priznania za rok 2008 a vlastného výpočtu, ktorý ako uviedol, mu poradila daňová poradkyňa.

Súd konštatuje, že dokladovanie a preukázanie nároku daným spôsobom považuje za nepostačujúce
a navyše zmätočné. V čestnom vyhlásení zo dňa 15.02.2018 žalobca prehlásil, že za obdobie od
01.01.2009 do 09.09.2009 nemal žiaden príjem a neboli mu vyplácané žiadne dávky sociálneho
poistenia. V dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode bol práceneschopný od 30.12.2009 do
08.03.2011. Je teda nelogické, ak žalobca tvrdí, že utrpel stratu na zárobku počas dočasnej pracovnej

neschopnosti od 30.12.2009 do 08.03.2011, ak v období takmer jedného roka spätne od vzniku
poškodenia zdravia nepreukázal žiaden príjem. Do 09.09.2009 ho totiž nemal žiaden, čo potvrdil on sám
a za obdobie od vzniku živnostenského oprávnenia, teda od 10.09.2009 do konca roka, presnejšie do
30.12.2009, ho nijako nepreukázal. Preukazovanie nároku na náhradu za stratu na zárobku spôsobom,
že žalobca predložil daňové priznanie na daň z príjmov fyzických osôb za rok 2008, po ktorom až do

vzniku dopravnej nehody nasledovalo obdobie, za ktoré príjem nevedel preukázať, respektíve ho nemal,
nemožno v okolnostiach takýchto prípadov akceptovať. Totiž pomyselná strata na zárobku tak, ako
zmýšľa žalobca nenaznačuje príčinnú súvislosť medzi skutočnou a preukázanou stratou na zárobku
počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti od 30.12.2009 do 08.03.2011 a poškodením zdravia
pri skutku, za ktorý zodpovedá žalovaný. To znamená, že žalobca nepreukázal, že nebyť poškodenia

zdravia, naďalej by mal príjem tak, ako to vykázal za rok 2008, keď v roku 2009, teda v bezprostrednom
období pred dopravnou nehodou nedokladoval žiaden príjem. Pritom na žalobcovi spočívalo dôkazné
bremeno a bremeno tvrdenia, že pri pravidelnom behu okolností by získal určitý prospech. Hoci dňa
24.06.2019 na pojednávaní žalobca navrhol, že daňové priznanie za rok 2009 môže predložiť, súd takýto
dôkaz nepripustil, a to s prihliadnutím na okamih tohto návrhu, ktorý žalobca uskutočnil po uplynutí viac

ako 4 rokov od začiatku konania.

57. Pozornosti súdu tiež neušlo, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku, odvolával
sa na daňové priznanie za rok 2008, v ktorom ako sám uviedol, pracoval v zamestnaneckom pomere.
Živnostenské oprávnenie mu totiž vzniklo až 10.09.2009. Preukazovanie straty na zárobku však v

okolnostiach takýchto prípadov nemožno preukazovať len daňovým priznaním, ale hlavne dôkazmi
príznačnými pre zamestnanecký pomer (napr. pracovná zmluva, mzdové listy, etc.)58. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo198/2007 zo dňa 30.09.2008).

59. Súd konštatuje, že za ušlý zisk je považovaná iba tá ujma, ktorá poškodenému vznikla tým,
že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k takému rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, ktoré sa
dalo očakávať vzhľadom na pravidelný beh udalostí. Nepostačuje pritom samotná pravdepodobnosť

zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, ale poškodeným musí byť bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že nebyť škodovej udalosti, tak by sa jeho majetková situácia zlepšila, majetkový stav by
sa zvýšil. Vymedzenie ušlého zisku potom musí byť podložené existujúcimi či reálne dosiahnuteľnými
okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že škodová udalosť skutočne zasiahla do priebehu
konkrétneho deja vedúceho k určitému zisku (k tomu bližšie pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 28 Cdo 5171/2008).

60. Vychádzajúc z uvedeného je súd toho názoru, že žalobca (poškodený) musí v konaní preukázať
to, ako a akým spôsobom by nastal jeho majetkový prospech, ak by nedošlo k škodovej udalosti, v
opačnom prípade je ním uplatňovaný nárok len fikciou bez reálneho základu, ktorá nie je a nemôže byť
dostatočným základom pre priznanie takto uplatneného nároku v podobe náhrady za stratu na zárobku.

61. Súd záverom dodáva, že predmetné konanie je konaním sporovým, v ktorom je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená
s neunesením dôkazného bremena. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v
sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno tým, že neoznačil potrebné dôkazy alebo

uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.

62. Vychádzajúc z uvedeného potom súd žalobu žalobcu v časti o náhradu za stratu na zárobku zamietol
z dôvodu nepreukázania opodstatnenosti a oprávnenosti tvrdeného nároku.

63. S poukazom na uvedené závery súd žalobu ako celok zamietol.

64. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.