Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/131/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217206528
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217206528.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
žalovanej: L. N., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX, o zaplatenie 1.796,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2Csp/247/2017-29 zo dňa 12.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách
konania.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Žalobca sa podanou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 1.796,43 Eur, dlžných úrokov vo výške
271,43 Eur a 1.163,81 Eur, zmluvného úroku vo výške 21,5% ročne zo sumy 1.796,43 Eur od 08.06.2017
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.796,43 Eur od 08.06.2017 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:

„Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.295,23 Eur s úrokom z omeškania v sume 166,91
Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.6.2017 do zaplatenia, to všetko v splátkach vo

výške 40,- Eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom
kedy nadobudne rozhodnutie právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania sa s platením čo i len jednej
splátky, žalovaná stráca výhodu splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %, o výške

ktorejrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2
Občianskehozákonníka,§261ods.6písm.d),§497,§502ods.1,§503ods.2Obchodnéhozákonníka,
§ 1 ods. 2, § 2 písm. a, b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom po 31.01.2013.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s.,
poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- Eur, a to na základe úverovej zmluvy zo dňa 27.03.2013.

Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským. Súd skúmal, či zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o
spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že v zmluve absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť. Na základe uvedeného považoval súd poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov. V zmluve navyše absentuje uvedenie všetkých predpokladov, použitých na výpočet RPMN a
zmluva obsahu nesprávny údaj o priemernej RPMN.

5. Žalovaná mala žalobcovi, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, vrátiť len sumu
reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní mal súd preukázané, že žalovaná celkovo
vyčerpala sumu 2.000,- Eur a na splatenie úveru zaplatila sumu 704,77 Eur, preto žalobcovi prislúcha
právo na zaplatenie rozdielu, teda sumy 1.295,23 Eur.

6. Dôvodom zamietnutia časti žaloby, pokiaľ šlo o žalobcom požadovaný úrok vo výške 24,50%
ročne, bola aj neplatnosť, ktorá je daná zrejmým rozporom s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1, § 39
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy), keďže v čase uzavretia
zmluvy bola priemerná úroková sadzba za obdobné úvery vo výške 14,07% ročne. Za neplatné

považoval súd aj písomnosti označené ako „návratka“ a „uznanie dlhu“ zo dňa 06.03.2015. Išlo o
vopred pripravený formulár s predtlačeným textom zasielaný priamo právnym predchodcom žalobcu,
neobsahujúci zmienku o tom, že dlžník si je vedomý premlčania dlhu ani jeho následkov a tiež
neobsahujúci ani podrobný rozpis, z ktorého pozostáva dlžná pohľadávka, tak aby žalovaná mohla
posúdiť dôvod uznávaného dlhu.

7. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne, a to vo vyčíslenej podobe zo sumy
1.295,23 Eur za obdobie od 29.12. do 7.6.2017 v sume 159,67 Eur, spolu so žalobcom žalobcom
vyčísleným úrokom za omeškané splátky do zosplatenia (7,24 Eur), teda spolu úrok z omeškania v
sume 166,91 Eur a v nevyčíslenej podobe zo sumy 1.295,23 Eur vo výške 5,05% ročne za obdobie od

08.06.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti aj čo do uplatneného úroku z omeškania súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

8. V zmysle ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku a písomného súhlasu žalobcu zo dňa
23.05.2018, súd povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach po 40,- Eur mesačne, splatných vždy

k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, keď nadobudne rozsudok právoplatnosť
s tým, že v prípade omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky, žalovaná stráca výhodu splátok
a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods.

1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie sumy 1.295,23 Eur
s príslušenstvom, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje jeho úspech v rozsahu 72% a neúspech v
časti o zaplatenie sumy 501,20 Eur, čo predstavuje 28% a ide tak o úspech žalovanej. Po odpočítaní
úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44%,
ktoré boli v tomto rozsahu priznané.

III. Obsah odvolania žalobcu

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolanie
žalobca. Namietal, že súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa §129 Civilného sporového poriadku ani nevyzval žalobcu podľa
§157 Civilného sporového poriadku. Súd mohol vo veci vytýčiť termín predbežného prejednania sporu
podľa § 168 Civilného sporového poriadku, ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých
rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musíspotrebiteľ zaplatiť žalobca uviedol, že celkovú čiastku úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových
nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve
v časti 3. Údaj o výške poskytnutého úveru ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje,

pričom takýto výklad súdu je podľa právneho názoru žalobcu šikanóznym uplatňovaním práva a
prílišným formalizmom. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa
09.11.2016 je zrejmé, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka
úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého

úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje.
Pokiaľ sa týka predpokladov pre výpočet RPMN, všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN
podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté. V tomto sa javí odôvodnenie súdu za
nepreskúmateľné, nakoľko súd len stroho uvádza, že údaje v zmluve o úvere chýbajú, avšak bez bližšej
špecifikácie, o aké údaje sa má jednať. Rovnako tak žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu týkajúcim sa
skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov a výška RPMN

je vypočítaná nesprávne. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, do
kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom
výpočte je vidieť, že 72. splátka úveru bola len vo výške 40,78 Eur. V prípade zmluvy o úvere uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko
žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou

na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, žalobe vyhovieť v celom rozsahu
a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

12. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že Poštová banka a.s., Bratislava

poskytla žalovanému na základe zmluvy o úvere zo dňa 27.03.2013 spotrebiteľský úver vo výške
2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazal vrátiť žalobcovi pravidelnými 72 mesačnými splátkami po 56,29
eur, s dátumom splatnosti prvej splátky 16.04.2013 a dátumom konečnej splatnosti úveru 16.03.2019.
Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, preto Poštová banka a.s. ku dňu
29.12.2014 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná jednotlivými splátkami uhradila žalobcovi,

resp. právnemu predchodcovi žalobcu spolu sumu 704,77 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok
spoločnosť Poštová banka, a.s., postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému, na žalobcu.

13. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide
o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu

spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl., ako aj smernice Rady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na predmetnú zmluvu sa zároveň
vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

14. Zvýšená miera ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany sa v prípade uzavierania zmlúv o
úvere odzrkadľuje v rámci ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Za účelom zabezpečenia čo
najvyššej miery informovanosti spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom, zákonodarca stanovuje
obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravené v ust. § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení. Pre naplnenie účelu zákona sa však vyžaduje, aby

obsahové náležitosti boli v zmluve o úvere uvedené dostatočne jasne a transparentne a spotrebiteľ si
tak bol vedomý svojich práv a povinností, vyplývajúcich mu z uzavretej zmluvy o úvere.15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere - dostupná pôžička zo dňa 27.03.2013 sa odvolací súd
stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutej pôžičky

žalovanej v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení,
a to v dôsledku absencie obligatórnych obsahových náležitostí; celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ
zaplatiť a uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, vyžadovaných v zmysle ust. § 9 ods. 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že poznanie rozsahu prijatého záväzku predstavuje pre

spotrebiteľa východiskovú informáciu pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tohto dôvodu
zákonodarca explicitne vyžaduje od dodávateľa, aby v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzal
celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ z poskytnutého úveru povinný zaplatiť, pričom v ust. § 2 písm. h)
zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení vymedzuje spôsob jej výpočtu. Pre naplnenie
litery zákona však nepostačuje, ak spotrebiteľovi je informácia o celkovej čiastke, ktorú je povinný

zaplatiť, poskytovaná nepriamo, cez odvodené premenné, ktoré nútia spotrebiteľa k matematickým
výpočtom. V takomto prípade sa potiera zásada transparentnosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch,
na ktorých je postavená Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Vzhľadom na vyššie
uvedené preto odvolací súd konštatuje, že v zmluva o úvere - dostupná pôžička zo dňa 31.10.2012
neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť.

18. Len na margo odvolací súd uvádza, že odhliadnuc od dostatočnosti spôsobu jej vymedzenia,
odbornej starostlivosti dodávateľa nezodpovedá použitie výrazne menšieho písma pri uvedení tak
podstatnej obligatórnej obsahovej náležitosti, akou je celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť. Odvolací súd pritom poukazuje na ust. § 53c Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet
a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a
označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

19. K uvedeniu predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov odvolací súd

poznamenáva, že ide opäť o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky
náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti
či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o ročnej percentuálnej miery nákladov sa musia explicitne uviesť
všetky predpoklady použité na jej výpočet, teda nestačí len uvedenie jej výšky. Je nepochybné, že v
predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, a preto nie je splnená ďalšia obsahová náležitosť zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.

20. Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Súd
prvejinštancietotižtodostatočnevodôvodneníuviedol,ževzmluveniesúuvedenépredpoklady,použité
dodávateľom pri výpočte RPMN, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských

úveroch v rozhodnom znení. V dôsledku toho bolo súdu znemožnené posúdiť správnosť jej výpočtu. Je
ale potrebné poznamenať, že pod porušenie práva na spravodlivý proces nemožno subsumovať stav,
keď súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Uplatnená odvolacia námietka preto
nebola dôvodná.

21. K odvolacej námietke žalobcu, že súd ho nevyzval v zmysle § 129 CSP na doplnenie podania,
odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí. Súd prvej inštancie správne považoval žalobu za
úplnú z pohľadu opísania podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 CSP), ako i
náležitosti jej podania (§ 127 CSP) a ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný dôvod na výzvu
v zmysle § 129 ods. 1 CSP, nakoľko by tým súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil by

základný princíp rovnosti sporových strán (nepožadoval by totiž náležitosti neúplného návrhu, ale ďalšie
dôkazy potrebné na zabezpečenie procesného úspechu žalobcu). Znamená to, že strana v konaní má z
vlastnej iniciatívy nielen povinnosť tvrdenia, ale musí iniciatívne postupovať aj pri predkladaní dôkazov
(dôkazná povinnosť). V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu neúspechu v konaní preneunesenie dôkazného bremena. Uplatnená odvolacia námietka preto nebola dôvodná. CSP zároveň
súdu poskytuje fakultatívnu možnosť pred prvým pojednávaním nariadiť predbežné prejednanie sporu,
nie je to však povinnosťou súdu. Z tohto dôvodu ani táto odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa

neprávneho procesného postupu súdu, nebola dôvodná.

22. Vzhľadom na správnosť prijatého záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Vecne správnemu výroku zodpovedá vecne správny výrok o trovách konania.

23. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na

náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalovanej. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že
žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada
nebola priznaná.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).