Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416000246
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416000246.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov

senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného A.Š. R. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0T/116/2016 zo dňa 15.12.2016, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 19. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

A. R., Q.. XX.XX.XXXX T. U., W. U. U.,
J. XX,

u k l a d á

podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0T/116/2016 zo dňa 15.12.2016 bol obžalovaný A. R.
uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm.
b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 21.08.2016 v čase okolo 09:50 hod. viedol po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v U.
MČ X. T. po U. ulici v smere do X. T. motorové vozidlo zn. T. K., EČV: BL XXX JH, kde bol kontrolovaný
hliadkou OO PZ X. T., pričom pri následnej dychovej skúške prístrojom G. Dräger 7410 ARNJ-0026 mu

bola v čase o 09:53 hod. dňa 21.08.2016 zistená hladina alkoholu v dychu 0,75 mg/1 a pri opakovanej
dychovej skúške v čase o 10:08 hod. dňa 21.08.2016 0,69 mg/1 alkoholu v dychu, pričom bol za obdobný
čin zo dňa 17.05.2015, a to priestupok podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. postihnutý ODI
Bratislava IV rozhodnutím o priestupku č.k. ORP-P-522/BAIVODI-2015 zo dňa 13.08.2015, postihnutý,za čo mu bol podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 900 €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu

súd prvého stupňa pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovil náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený trest
zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 18 mesiacov.

Proti výroku o treste tohto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 22.12.2016 prokurátor odvolanie,

ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.02.2017. S rozhodnutím súdu v časti
peňažného restu vo výmere 900 €, ako i trestu zákazu činnosti v trvaní 18 mesiacov, a s názorom
samosudkyne, že v danom prípade postačí s prihliadnutím na osobu obžalovaného, spôsob spáchania
skutku, následky peňažný trest ako vhodná alternatíva nepodmienečného trestu odňatia slobody v
prípade menej závažných trestných činov a menej narušených páchateľov, sa prokurátor nestotožňuje.
Podrobnýmpreskúmanímevidenčnejkartyvodiča,akoivýpisuzÚstrednejevidenciepriestupkovMVSR

je možné zistiť, že obžalovaný spáchal na úseku cestnej premávky celkovo až 21 priestupkov - porušení
zákona o cestnej premávke. Z výpisu priestupkovej evidencie vyplýva spáchanie ďalších 2 priestupkov
a to majetkového a na úseku verejného poriadku. Evidenčná karta vodiča preukazuje uloženie 17
blokových pokút, z ktorých 3 boli uložené za priestupky kvalifikované ako závažné porušenie pravidiel
cestnej premávky, jedenkrát bol priestupkovo postihnutý za vedenie motorového vozidla pod vplyvom

alkoholu, za čo mu bol o.i. uložený zákaz vedenia motorových vozidiel od 17.05.2015 do 17.01.2016.
Predmetné priestupky páchal v relatívne krátkych časových odstupoch, a to 02.02.2013, 05.02.2013,
09.02.2013, 01.04.2013, 24.06.2013, 07.02.2014, 29.04.2014, 30.04.2014, 29.10.2014 a nakoniec
17.05.2015, kedy mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, a kedy bol až do 26.11.2015,
kedy bolo rozhodnuté o upustení od zvyšku trestu, vyradený z cestnej premávky. Uvedené tiež svedčí

o tom, že ani uloženie trestov vo forme blokových pokút, z ktorých väčšinu neuhradil, neviedli k jeho
náprave vo forme riadneho vedenia motorového vozidla v súlade s všeobecne záväznými pravidlami
cestnej premávky. Tieto okolnosti nenasvedčujú a nepreukazujú disciplinované správanie obžalovaného
v cestnej premávke, naopak, poukazujú na to, že opakovane porušuje pravidlá cestnej premávky a
to rýchlosť jazdy, otáčanie a cúvanie, všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky, zastavenie

a státie a podobne. Aj v predmetnej trestnej veci viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholických
nápojov v doobedňajších hodinách, a to v čase o 09:53 hod dňa 21. 08. 2016 mu bola zistená hladina
alkoholu v dychu 0,75 mg/l, t.j. 1,56 promile, a pri opakovanej skúške v čase o 10:08 hod 0.69mg/l,
t.j. 1,44 promile. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného vo svojich výpovediach uviedol, že je slobodný, bez
vyživovacej povinnosti, zamestnaný s príjmom cca 800 €. Skutočnosti, ktoré na svoju obhajobu uviedol

týkajúce sa zdravotného stavu, nebránia uloženiu trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom,
resp. nemôžu byt' hodnotené ako prípadná poľahčujúca okolnosť, ktorá by viedla k uloženiu peňažného
trestu. Neobstojí argument, že peňažný trest je vhodná alternatíva k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody, v prípade menej závažných trestných činov. V osobe obžalovaného ide o účastníka cestnej
premávky, ktorý sústavne porušuje pravidlá cestnej premávky v posledných dvoch prípadoch závažným

spôsobom - jazdou pod vplyvom alkoholu, ktorú rozhodne nemožno hodnotiť ako menej závažné
previnenie, o čom svedčí i množstvo blokových pokút. Uloženie peňažného trestu nebude obžalovaného
motivovať k vedeniu riadneho života, nakoľko z listinných dôkazov je zjavné, že uložené blokové
pokuty nemali na obžalovaného výchovný vplyv, neviedli ho k prehodnoteniu spôsobu správania sa ako
účastníka cestnej premávky a uvedomeniu si svojich protiprávnych konaní. Prokurátor je toho názoru,

že na obžalovaného je z hľadiska tak generálnej, ako i individuálnej prevencie nevyhnutné pôsobiť
iným trestom ako peňažným, a to trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom s primeranou
skúšobnou dobou, v rámci ktorej bude monitorované správanie obžalovaného komplexne, nielen na
úseku cestnej premávky, a vzhľadom k opakovanej jazde pod vplyvom alkoholu trestom zákazu činnosti
vedeniamotorovýchvozidieldlhšímako18mesiacov.Spoukazomnaosobuobžalovanéhojeprokurátor

toho názoru, že dlhším vyradením jeho osoby z cestnej premávky sa zabezpečí nielen účinná ochrana
spoločnosti, ale sa i umocní výchovný vplyv celého trestného konania na osobu obžalovaného. S
poukazom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil výrok o treste
súdu prvého stupňa a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na
spodnej hranici zákonnej sadzby pri súčasnom uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v

polovici zákonného rozpätia.

Obžalovaný, ktorému bolo odvolanie prokurátora v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené, k
tomuto uviedol, že poukazuje na svoju záverečnú reč z hlavného pojednávania. Je mu hrozne ľúto toho,ako nerozvážne konal, a má ponaučenie do konca života. V súčasnosti je riadne zamestnaný a rieši
svoj zdravotný stav.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v plnom rozsahu
pridržiavala písomného odvolania ako aj dôvodov v ňom uvedených. Navrhla zrušiť výrok napadnutého
rozsudku a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným
odkladom na primeranú skúšobnú dobu a trest zákazu činnosti v polovici trestnej sadzby.

Obhajkyňa obžalovaného navrhla odvolanie prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné. Pripomenula, že
obžalovaný nepopiera existenciu predchádzajúcich rozhodnutí o priestupkoch na úseku dopravy, avšak
treba zohľadniť, že pracoval ako taxikár, kde veľakrát bol na základe požiadavky klientov postihnutý za
priestupky, ktoré súviseli napr. s nesprávnym zaparkovaním v snahe vyhovieť klientovi. Ide o mladého
človeka, ktorý si uvedomil nesprávnosť svojho doterajšieho konania. A aj keď mal okrem tohto prípadu
jeden priestupok v dôsledku jazdy pod vplyvom alkoholu, od posledného rozhodnutia okresného súdu

vedie riadny život, nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania. Našiel si iné zamestnanie, potom, čo
prestal pracovať ako taxikár, pracuje ako obsluha čerpacej stanice a snaží sa zmeniť a viesť riadny život.
Prípadné sprísnenie trestu by v jeho prípade neprimerane negatívne zasiahlo aj do zmien pozitívnych,
ktoré nastúpil. U takéhoto mladého človeka nie je zrejme nevyhnuté uplatňovať represiu až v takom
rozsahu, ako to vyplýva z návrhu konečného rozhodnutia.

Obžalovaný požiadal súd o miernejší trest, resp. aby mu nebol trest sprísnený. Našiel si prácu, ktorá
mu vyhovuje, je dobre platená, a nakoľko má hmotnú zodpovednosť, pretože pracuje s peniazmi, aj
prípadný podmienečný trest by bol prekážkou jej ďalšieho výkonu. Aj v tomto zamestnaní sa vykonávajú
náhodné kontroly a nenastal žiadny problém ani s alkoholom.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané

v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje
absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie smerovalo len voči výroku o treste, odvolací súd si splnil
prieskumnú povinnosť len vo vzťahu k prípadným chybám konania a rozsudku odôvodňujúcim podanie

dovolania, a vo vzťahu k výroku o treste.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV
podal dňa 22.08.2016 obžalobu na A. R. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.12.2016 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3
písm. c), d), e), f), g), h) Trestného poriadku a odporúčajúcom návrhu prokurátora súd prvého stupňa
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného s tým, že dokazovanie
v rozsahu priznania viny nevykonal. Na základe prijatia vyhlásenia o vine súd prvého stupňa uznal

obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného trestného činu na skutkovom základe uvedenom v
obžalobe.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku,
najmä odpisu z registra trestov, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, evidenčnej karty vodiča,

lekárskej správy a potvrdenia o príjme obžalovaného.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému
rozsudku netrpí žiadnymi závažnými procesnými vadami, ktoré by mali za následok porušenie práva
na obhajobu alebo nezákonnosť vykonaných dôkazov v zmysle dovolacích dôvodov. Vzhľadom na

obmedzenie odvolania na výrok o treste, a absenciu vážnych procesných a hmotnoprávnych chýb,
na ktoré musí odvolací súd prihliadať ex offo, aj keď nie sú odvolaním vytýkané, nebol výrok o vine
predmetommeritórnehopreskúmaniavodvolacomkonaní,anadobudolprávoplatnosťdňa15.12.2016.

Odvolací súd však sa nestotožňuje s výrokom o treste napadnutého rozsudku a úvahy, ktoré viedli súd

prvého stupňa k uloženiu peňažného trestu a trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá
vo výmere 18 mesiacov považuje za nesprávne. V tomto smere odvolací súd vyhodnotil uložený trest za
neprimerane mierny a nezodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania, pričom dôvody uvádzané
v odvolaní prokurátora takmer v plnom rozsahu akceptoval. Preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
e), ods. 2 Trestného poriadku na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu a sám vo veci rozhodol rozsudkom.

Odvolací súd sa stotožnil s tým, ako súd prvého stupňa určil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostívzmysle§38ods.2Trestnéhozákona,atiežzistilabsenciupriťažujúcichokolnostíaexistenciu
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, preto pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností je 0:1.

Pochybil však súd prvého stupňa pri úvahách o druhu trestu, keď vôbec neprihliadol na doterajší
spôsob správania obžalovaného v cestnej premávke, čo je vzhľadom na druh trestnej činnosti, pre
ktorú je obžalovaný stíhaný, rozhodujúce. Predovšetkým táto okolnosť vypovedá o možnostiach nápravy

obžalovaného i o požiadavkách ochrany spoločnosti. Súd prvého stupňa nedostatočne reflektoval
požiadavku gradácie výchovných prostriedkov, hoci sa obžalovaný opakovane dopúšťal závažných i
menej závažných, ale početných, protiprávnych konaní, pri ktorých ohrozoval ostatných účastníkov
cestnej premávky a porušoval všeobecne záväzné pravidlá.

Z citovaných ustanovení zákona je potrebné vyvodiť, že súd je povinný zvoliť taký druh trestu,
ktorý korešponduje najmä s možnosťami nápravy obžalovaného a potrebou ochrany spoločnosti pred
ďalšou jeho trestnou činnosťou. Pri zvažovaní možností nápravy páchateľa treba okrem závažnosti
trestného činu vychádzať z predchádzajúceho života obžalovaného a úspešnosti či neúspešnostipoužitých výchovných prostriedkov. V danom prípade nemožno súhlasiť s úvahami súdu prvého
stupňa o účelnosti uloženia peňažného trestu, keď peňažné sankcie uložené v správnom konaní
jednak obžalovaný spravidla nezaplatil, a jednak sa dopúšťal rovnakého druhu protiprávnych konaní aj

následne, a to v krátkych časových úsekoch. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný spáchal
17 priestupkov sankcionovaných blokovými pokutami, kedy 3 razy porušil pravidlá cestnej premávky
závažným spôsobom, a jedenkrát viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, čo sa premietlo do faktu, že je
stíhaný za naplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Vo všeobecnosti kvalifikované skutkové podstaty

postihujú spoločensky závažnejšie a nebezpečnejšie konanie, v tomto prípade opakované vedenie
vozidla po požití alkoholických nápojov, čo sa tiež musí odraziť v uloženom treste.

Za daných okolností odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné monitorovať správanie obžalovaného
z hľadiska jeho súladu so zákonom po určitý čas za súčasného dočasného vyradenia obžalovaného
z cestnej premávky, čomu zodpovedá uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s

trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Pri výmere oboch trestov odvolací súd bral do úvahy
zistené poľahčujúce okolnosti, t.j. že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nie je kriminálne
závadovou osobou, ale len nedisciplinovaným a nezodpovedným vodičom. Je riadne zamestnaný a
mimo cestnej premávky vedie riadny život. V rámci trestnej sadzby, ktorá sa v dôsledku prevahy počtu
poľahčujúcich okolností nad počtom priťažujúcich okolností znížila o jednu tretinu (až 16 mesiacov)

podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiace, čo je v spodnej polovici trestnej sadzby, a tento podmienečne odložil na skúšobnú dobu v
trvaní 18 mesiacov, čo zodpovedá požiadavke kontroly obžalovaného z hľadiska súladu jeho správania
so zákonom. Ochrannú zložku trestu tvorí trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo
výmere 2 roky, čo je v spodnej polovici zákonného rozpätia uvedeného v § 61 ods. 2 Trestného zákona

(1 až 10 rokov). V tejto časti odvolací súd nevyhovel požiadavke prokurátora v odvolaní, ktorý navrhoval
uloženie trestu zákazu činnosti v hornej polovici sadzby, pretože takýto trest odvolací súd považoval
za neprimerane prísny s poukazom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a súčasné uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody. U obžalovaného je vysoký predpoklad, že sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia osvedčí, tzn. možnosti jeho nápravy odvolací súd vyhodnotil ako priaznivé,

a preto nepovažoval za potrebné sankcionovať obžalovaného prísnejším trestom zákazu činnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.