Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417209647
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417209647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: WM

Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, v konaní
právne zastúpený Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Advokátska kancelária JUDr. Roman
Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: O.
Z., S.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. H. XX, v konaní o zaplatenie 991,63 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 991,63 Eur s úrokom vo výške 15,10 % ročne
zo sumy 703,71 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy

703,71 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 991,63 Eur s úrokom 15,10
% ročne zo sumy 703,71 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8 % ročne zo
sumy 703,71 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská
sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovanou zmluvu o bežnom účte a balíku služieb zo dňa 21.11.2006.
Následne bolo žalovanej dňa 14.05.2007 poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu do výšky

vtedajších 21.000,- Sk, ktoré bolo úročené úrokovou sadzbou 15,10 % ročne. Nakoľko však žalovaná
prekročila výšku povoleného prečerpania, nedorovnala ho a tým porušila zmluvné podmienky, banka
zastavila povolené prečerpanie a odstúpila od zmluvy. Ku dňu 25.09.2014 kedy bola pohľadávka
Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpená žalobcovi predstavovala výška dlhu žalovanej na istine sumu
703,71 Eur a na príslušenstve sumu 287,92 Eur.

2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 11.12.2017. K veci sa nijako

nevyjadrila.

3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov (výpis z obchodného registra, zmluva o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania,
všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., oznámenie o postúpení pohľadávky, výzvana úhradu) súd zistil skutkový stav tak ako ho popísal žalobca v podanej žalobe, čo žalovaná nijakým
spôsobom nespochybnila ani nerozporovala.

5. Teda na základe zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 21.11.2006
a oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania došlo medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovanou
k uzavretiu zmluvy o vedení bežného účtu, ku ktorému bolo žalovanej následne dňa 14.05.2007
poskytnuté povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie bolo stanovené do výšky vtedajších 21.000,-
Sk a bolo dohodnuté, že sa úročí úrokovou sadzbou 15,10 % ročne. Žalovaná výšku povoleného

prečerpania na účte prekročila, pričom v takom prípade bod 7.3.1. všeobecných obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne bolo jej povinnosťou okamžite vyrovnať takéto nedovolené prečerpanie na výšku
dohodnutého rámca.

6. Z hľadiska právneho posúdenia sa v prípade zmluvného vzťahu založeného medzi bankou a
žalovanou jednalo o zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorej písomná

forma podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka bola zachovaná. Podľa § 710 Obchodného zákonníka
platí, že ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na
to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto
platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

7. Preto v prípade povoleného prečerpania na účte išlo o úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Súčasne súd vychádzal z ust. § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom od 01.07.2006, podľa ktorého sa zákon nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

9. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.07.2006
platilo, že pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3), musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

10. Aplikujúc citované ustanovenia mal súd za preukázané, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť

a nevrátila žalobcovi vyčerpané úverové prostriedky v sume 703,71 Eur v dôsledku čoho je potom
povinná zaplatiť aj príslušenstvo vyčíslené ku dňu 25.09.2014 na sumu 287,92 Eur. Takisto dôvodne
uplatňoval žalobca aj úroky vo výške 15,10 % ročne zo sumy 703,71 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia,
keďže povinnosťou dlžníka je nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj zaplatiť úroky a to až
do ich vrátenia. Žalovaná ničím nepreukázala (ani len nespochybňovala) pravdivosť tvrdení žalobcu,

ktoré tento preukázal listinnými dôkazmi, rovnako ako neoznačila ani nepredložila žiaden dôkaz, že
by jej záväzok zanikol splnením, či iným spôsobom zániku záväzku. V čase uzavretia zmluvy pritom
bola informovaná o náležitostiach vyplývajúcich z § 3 ods. 6 cit. zákona č. 258/2001 Z.z. tým, že
tieto boli obsiahnuté v oznámení banky zo dňa 14.05.2007 a v obchodných podmienkach. Čo sa
týka aktívnej legitimácie žalobcu ohľadne žalovaného nároku (a jeho príslušenstva), tak táto je daná

podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 526 ods. 1 a 2 OZ a zakladá
sa na oznámení Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 07.10.2014, ktorým banka oznamovala žalovanej
postúpenie pohľadávky žalobcovi.

11. Aj keď zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, vzhľadom

na to, že banka uzatvárala zmluvu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, súd podľa § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka (a prechodného ust. § 879j Občianskeho zákonníka) ohľadne úrokov z
omeškania aplikoval občianskoprávnu úpravu úrokov z omeškania v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia, pričom žalobca
uplatnil úroky z omeškania v súlade s uvedenou úpravou.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %.
Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.