Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118207482
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118207482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudkýň JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu: Mesto Banská Bystrica,
Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti žalovanému: H.. Q. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, XXX XX O. O., korešpondenčná adresa B. XX/U., XXX XX O. O., o
vyprataniebytu,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.10C/4/2018
- 44 zo dňa 22. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok OkresnéhosúduBanskáBystricač.k.10C/4/2018-44zodňa22.05.2018 potvrdzuje.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať byt č. X na X. . poschodí obytného domu v O. O., na B.
XXXX/XX/U., postavenom na parcele „C“ KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume
49,50 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za
nespornezistenúskutočnosť,žežalobcajevlastníkombytu,ktorýprenajalžalovanémuZmluvouonájme

bytu zo dňa 21. 06. 2016, jej dodatkom č. 1 zo dňa 26. 05. 2017 dohodli strany dobu nájmu na dobu
určitú do 21. 12. 2017. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že s ním žalobca po 21. 12. 2017 predĺžil
nájomnú zmluvu, naopak, nebolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že po skončení doby nájmu dňa 21. 12.
2017 užíva žalovaný byt bez právneho dôvodu a neodovzdal ho žalobcovi ani po výzve zo dňa 08. 01.
2018. S poukazom na príslušnú právnu úpravu (§ 126 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho
zákonníka)súdprvejinštanciekonštatoval,žedňa21.12.2017skončilnájombytužalovaným.Súdpreto
nemal inú možnosť, ako žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že v danom prípade k predĺženiu nájomného

vzťahu ďalším užívaním bytu nedochádza a nájomca nemá nárok na bytovú náhradu. O trovách konania
rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní, a preto žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 CSP plnú
náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatení súdneho poplatku.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovanývzákonomstanovenejlehoteodvolanie.Vodvolaní
tvrdí, že výzva zo dňa 08. 01. 2018 mu nebola doručená, vyjadril podozrenie, že pracovník mestského
úradu vedome používa adresu na trvalý pobyt, na ktorej on nebýva už približne 10 rokov. Musel pritom

vedieť kontaktnú adresu žalovaného. Má za to, že neboli splnené procesné podmienky, pokiaľ by bol
prítomný na súdnom pojednávaní, bol by svoju situáciu vysvetlil. Uviedol, že pravidelne platí nájomné
a nemá možnosť získať iné ubytovanie, pritom v objekte, kde býva, je kapacita trvale naplnená iba na
približne 50 %. V doplňujúcom vyjadrení v podstate zopakoval dôvody odvolania s tým, že výzva zodňa 08. 01. 2018 mu nebola doručená, nakoľko poštové schránky v jeho bydlisku sú preplnené rôznymi
reklamnými tlačivami, takže skutočný oznam od Slovenskej pošty, a. s., sa do schránky ani nedostal.
Tiež vyjadril podozrenie, že pracovník sociálneho oddelenia mestského úradu splnil svoje vyhrážky, že

ho pripraví o veľké peniaze. Svedčí o tom stav, že vedome bola použitá jeho adresa na trvalý pobyt,
na ktorej však už 10 rokov nebýva, čo je pracovníkom mestského úradu dostatočne známe. Navrhol,
aby súd rozhodol o uzavretí novej nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný už viac ako 6 mesiacov
býva v uvedenom byte bez nájomnej zmluvy, uzavretie novej nájomnej zmluvy nie je v rozpore s VZN,
pretože by nešlo o predĺženie bývalej nájomnej zmluvy, ale o uzavretie novej. Zároveň navrhuje, aby

bola zrušená povinnosť žalovanému vypratať predmetný byt s tým, že na uhradenie trov konania bude
zaviazaný žalobca.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a
dôvody uvedené žalovaným v odvolaní označil za právne irelevantné. Výzvu na odovzdanie bytu zo dňa
08. 01. 2018 doručoval žalovanému na adresu B. XX/U. v O. O. a žalovaný ju prevzal dňa 15. 01. 2018.

Táto výzva spolu s návratkou z doporučenej listovej zásielky bola priložená ako dôkaz k podanému
návrhu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP, odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne
odôvodnený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a dôvodmi odvolania
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, súd prvej inštancie v postačujúcom rozsahu

zistil skutkový stav a vec správne právne odôvodnil. Odvolacie dôvody žalovaného nie sú spôsobilé
privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku.

6. Ako je zrejmé z podanej žaloby, žalobca, ktorý je vlastníkom bytu, ktorého vypratania sa podanou
žalobou domáha, preukázal v konaní svoje vlastníctvo k bytu výpisom z listu vlastníctva č. XXXX,

katastra nehnuteľností okresu O. O., obce O. O., katastrálneho územia O. O., tiež preukázal tvrdenú
skutočnosť, že predmetný byt č. X na X. poschodí obytného domu, súpisné č. XXXX/XX/U. na B. XX/U. v
O. O. dal žalovanému do nájmu Zmluvou o nájme bytu č. XXXX/XXXX/OSV-SKI zo dňa 21. 06. 2016 a v
zmysle Dodatku č. 1 k uvedenej zmluve zo dňa 26. 05. 2017 bol nájom dohodnutý na dobu určitú do dňa
21. 12. 2017. Uplynutím doby nájmu, teda v zmysle § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom skončil,

pretože k dohode o ďalšom nájme medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Vzhľadom na uvedené dospel
súd prvej inštancie k správnemu záveru, že dňa 21. 12. 2017 skončil nájom bytu žalovaným a od tohto
termínu užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Žalobca tiež preukázal ním tvrdenú skutočnosť, že
žalovaného vyzval výzvou zo dňa 08. 01. 2018 na odovzdanie predmetného bytu, čo však žalovaný
neakceptoval a byt mu neodovzdal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v konaní, že žalobca mu vedome

doručoval výzvy na adresu trvalého pobytu, táto bola preukázaná ako nedôvodná, žalobca preukázal, že
výzvu na vypratanie a vydanie bytu adresoval žalovanému na tú adresu, na ktorej sa žalovaný zdržiava,
konkrétne teda na adresu B. XX, O. O., ktorú sám žalovaný uvádza ako svoju kontaktnú adresu; ide
pritom o byt, ktorého vypratania a odovzdania sa žalobca v tomto konaní domáha. Rovnako tvrdenie o
tom, že výzva nebola doručená do schránky žalovaného, bolo preukázané ako nepravdivé, v spise sa

nachádza návratka - doručenka zo zásielky, z ktorej je zjavné, že výzva bola žalovanému doručená a
tento ju prevzal dňa 15. 01. 2018 (č. l. 58 súdneho spisu).

7. Z uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď dospel k záveru o tom,
že žalovaný užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, nájom bol dohodnutý na určitý čas a uplynutím

tohto času nájom zanikol (§ 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dôvodne sa preto žalobca domáhal
ochrany svojho vlastníctva v tomto konaní, teda vypratania a odovzdania predmetného bytu žalovaným.

8. Odvolacie námietky žalovaného boli vyhodnotené ako nepravdivé. Pokiaľ žalovaný poukazuje na
to, že v uvedenom bytovom dome sú voľné kapacity a požaduje uzatvorenie novej nájomnej zmluvy,

odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie tejto prejednávanej veci,
to, či sa žalobca so žalovaným dohodne o uzavretí novej nájomnej zmluvy, je vecou zmluvných strán,
presahuje rámec tohto sporového konania.9. S odkazom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny a správne odôvodnený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Žalobca ako úspešná strana sporového konania by mal v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Pretože z obsahu spisu
je zjavné, že žiadne účelne vynaložené trovy žalobcovi v súvislosti s podaným vyjadrením nevznikli
(pretože vyjadrenie nespisoval advokát), rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).