Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/331/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109202277
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7109202277.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: TH STAVBYT, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Čermeľská cesta č. 3, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Homzom, advokátom, so sídlom v
Košiciach, Moyzesova č. 46, proti žalovaným: 1. M. O., bytom v C., P. Č.. XX, 2. Q. Y., bytom v C.,
P. Č.. XX, 3. Q.Ž. A., bytom v C., L. G. Č.. X, 4. Y. E., bytom v C., K. Č.. XX, žalovaní v 1. až 3.
rade zastúpení JUDr. Jurajom Kulom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska č. 30, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
I zo dňa 8.3.2018 č.k. 40C/42/2009-718 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k parcele
registra KN-C č. XXXX/XXX tak, že ju prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcovi zároveň
uložil titulom vyporiadania podielov žalovaných zaplatiť každému zo žalovaných v prvom, druhom a
treťom rade po 510,- eur a žalovanému v štvrtom rade sumu 1.020,- eur, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, a zároveň priznal štátu právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v podiele 1/5 a voči
žalovanému v štvrtom rade rovnako v podiele 1/5 a vo vzťahu k žalovaným v prvom až treťom rade
náhradu trov konania štátu nepriznal a rovnako nepriznal stranám sporu náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k hore uvedenej parcele KN-C č. XXXX/XXX, kat. úz. G. Ť..

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi
hore uvedenej parcely a ďalej zo zistenia, že účastníci majú záujem zrušiť podielové spoluvlastníctvo
tak, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do vlastníctva žalobcu. Ďalej súd vychádzal pri rozhodovaní zo
znaleckých posudkov a to zo znaleckého posudku č. 196/2014 vypracovaný znalcom Ing. Oldřichom
Jarabicom, zo znaleckého posudku znalca Ing. Jána Hrabinského, a zo znaleckého posudku č. 21/2010
vypracovaný znalcom Ing. Milan Tomko, CSc.. v Konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 28/2014
Technickou univerzitou v Košiciach, Stavebnou fakultou, ako znaleckým ústavom v odbore stavebníctva,
ktorý určil všeobecnú hodnotu pozemku v sume 12.200,- eur, t.j. 30,60/m2 metódou polohovej
diferenciácie a v sume 30,48 eura porovnávacou metódou.

4. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi účastníkmi nebolo
sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely KN-C XXXX/XX, kat. úz. G. Ť.. Vzhľadom

na výmeru parcely a jej polohu sporná parcela podľa názoru súdu nie je deliteľná a všetci účastníci
konania súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním takým spôsobom, aby
predmetná parcela bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je jej majoritným vlastníkom
v podiele 38/48.

5. Za spornú v konaní považoval súd otázku výšky náhrady, ktorú má žalobca poskytnúť žalovaným
titulom vyporiadania ich podielov vzhľadom na to, že v konaní boli predložené štyri znalecké posudky
na určenie všeobecnej hodnoty spornej parcely. V tejto súvislosti súd neprihliadol na znalecký posudok
vypracovaný Ing. Milanom Tomkom, CSc., nakoľko predmetom konania bolo určenie všeobecnej
hodnoty iného, aj keď susediaceho porovnateľného pozemku v inom konaní a súd mal k dispozícii
ďalšie tri znalecké posudky. Rovnako súd neprihliadol ani na znalecký posudok Ing. Oldřicha Jarabicu,
čo odôvodnil tým, že závery znaleckého posudku boli v príkrom rozpore so všetkými ostatnými
predloženými znaleckými posudkami. Ani na znalecký posudok Ing. Hrabinského súd neprihliadol
a to s poukazom na závery kontrolného znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach, v
ktorom boli stanovené výhrady voči nesprávnosti predmetného znaleckého posudku pokiaľ ide o metódu
porovnávaciu, ktorá je nepoužiteľná. S poukazom na rozpornosť a nepresvedčivosť znaleckého posudku
Ing. Jarabicu, na neprislúchajúci vzťah k zadaniu, predmetu znaleckého posudku Ing. Milana Tomku
CSc. a znaleckým ústavom namietané neúplnosti a vady znaleckého posudku Ing. Hrabinského, súd
pri určení všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti vychádzal zo znaleckého posudku znaleckého
ústavu Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, pokiaľ išlo o vhodnú metódu s poukazom na
výsledky znaleckého dokazovania súd ustálil ako vhodnú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty
s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania metódu polohovej diferenciácie. Súd preto dospel
k záveru, že všeobecná hodnota predmetnej parcely činí 12.200,- eur, t.j. 30,60 eura/m2 metódou
polohovej diferenciácie, pričom súd vychádzal zo znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach
s tým, že všeobecná hodnota parcely porovnávacou metódou činila 30,48 eura, pričom oba dosiahnuté
výsledky sú použiteľné, pretože vystihujú reálny stav trhu s nehnuteľnosťami.

6. Vzhľadom na uvedené súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov, prikázal spornú nehnuteľnosť
do vlastníctva žalobcu, ktorému zároveň uložil povinnosť zaplatiť jednotlivým žalovaným náhradu vo
výške hodnoty ich podielov, t.j. žalovaným v prvom až treťom rade v podiel 1/24 (400 x 30,60/24), čo
predstavuje sumu 510,- eur a žalovanému v štvrtom rade vo výške podielu 1/12 (400x 30,60/12), čo
predstavuje sumu 1.020,- eur.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 257 C.s.p. a nepriznal žiadnej zo
strán sporu náhradu trov konania, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu
trov konania stranám nepriznal považoval osobitý charakter konania o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ako aj správanie sa strán sporu.

8. O trovách štátu rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. s poukazom na čl. 4 ods. 1 C.s.p..

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť žalovaným náhradu tak, aby mu uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným v prvom až treťom rade každému sumu 212,50 eura a žalovanému v štvrtom rade
sumu 425,- eur. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie oprel svoje závery o
priznanie peňažnej náhrady o znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach a jeho vyjadrenia.
K uvedenému znaleckému posudku podal vecné námietky, na ktoré boli Technickou univerzitou
spracované vyjadrenie k znaleckému posudku. Súd prvej inštancie nezohľadnil vecné pripomienky
účastníkov konania k znaleckému posudku, na ktoré znalci neodpovedali ani pri svojom výsluchu.
Súd prvej inštancie nevyhodnotil jeho námietky jednotlivými položkami znaleckých posudkov a ním
uvádzané skutočnosti týkajúce sa podkladov na použitie jednotlivých koeficientov pri metóde polohovej
diferenciácie v znaleckom posudku Technickej univerzity v Košiciach. V znaleckom posudku Technickej
univerzity v Košiciach boli oproti znaleckému posudku Ing. Oldřicha Jarabicu pri použití metódy
polohovej diferenciácie navýšené niektoré koeficienty, pričom v znaleckom posudku, ani v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie neboli zohľadnené skutočnosti ako napr. že parcela je nevhodného
tvaru - lichobežník o rozmeroch šíra cca 4,95m vlastnícky nevyporiadaná medzi inými parcelami
podobného typu, nie je tu vybudovaná žiadna infraštruktúra, pozemok je hrboľatý, na svahovitom
teréne a využitie pozemku je časovo a finančne náročné vzhľadom na charakter pozemku a oblasť,
v ktorej sa nachádza. Súd prvej inštancie ďalej pri určení výšky ceny za m2 nevzal do úvahy ani tú

skutočnosť, že v danej lokalite bolo odkúpených niekoľko stoviek spoluvlastníckych podielov, pričom
väčšinu odkúpil v r. 2007-2008 a najvyššia kúpna cena bola 23,23 eura/m2. Od r. 2007, od kedy
vykupuje pozemky v kat. úz. G. Ť. nedošlo k žiadnemu posunu v realizácii jeho investičného zámeru,
pozemky sú v pôvodnom stave, nie sú užívané a nedošlo k posunu ani čo sa týka vybavenosti
inžinierskych sietí, prístupových ciest, dopravy a pod.. Preto podľa jeho názoru je v čase stagnácie
realizácie podnikateľského zámeru a poklesu cien nehnuteľností stanovenie ceny na sumu 30,60 eur/m2
neprimerane vysoké a nezodpovedajúce trhovej realite. Uviedol, že primeraná náhrada musí vyjadrovať
aj cenu závislú na ponuke a dopyte v danom mieste a čase, čo však súd nebral do úvahy a primeranú
náhradu za nehnuteľnosť určil v rozpore so zákonom.

10. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ak dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva účastníkov, ktorí následne aj správne právne posúdil, ak prikázal nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva žalobcovi za náhradu podľa znaleckého posudku č. 28/2014.

13. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a na právny normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

14. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z
názoru o nesprávnosti záverov kontrolného znaleckého posudku č. 28/2014.

15. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

16. Podľa § 207 ods. 1 C.s.p. ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca.

17. Podľa § 207 ods. 3 C.s.p. návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je
prípustné len v obzvlášť závažných prípadoch, vyžadujúce osobitné vedecké posúdenie alebo ak závery
znalcov sú v zrejmom rozpore.

18. Ako vyplýva z citovaného ust. § 191 ods. 1 C.s.p. aj znalecký posudok musí súd hodnotiť
voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky a v prípade
pochybností nariadi preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom. Súd síce nemôže hodnotiť
správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania
hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Vo vzťahu k
hodnoteniu znaleckého posudku treba uviesť, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle
odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu,
logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. V prípade, že ide
o dva posudky s rozdielnymi závermi (v prejednávanej veci o 4 posudky s rozdielnymi závermi), musí ich
zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých
dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého, resp. iného znaleckého posudku. Pre túto úlohu
je potrebné vypočuť znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť rozpory v záveroch znaleckých
posudkov, treba dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.
Zákon síce nestanovuje predpoklady pre nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku a
ponecháva ich na úvahe súdu. Vypracovanie revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy
najmä tam, kde súd bude mať pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku. Tieto

pochybnosti môžu byť vyvolané (tak ako v prejednávanej veci) aj predložením listinného dôkazu -
posudku znalca vypracovaného mimo konania.

19. V prejednávanej veci ako bolo vyššie uvedené, v konaní boli predložené 4 znalecké posudky
ohľadom určenia všeobecnej hodnoty spornej parcely parc. č. XXXX/XX, kat. úz. G. Ť.. Vzhľadom na
to, že išlo o posudky s rozdielnymi závermi ohľadom všeobecnej hodnoty, správne postupoval súd prvej
inštancie, ak nariadil vo veci znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Súd v podstate znaleckému
ústavu dal preskúmať závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Hrabinským a vzhľadom
na závery kontrolného znaleckého posudku (rozpornosť a nepresvedčivosť znaleckého posudku,
znalcom použitá metóda porovnávacia, ktorá je nepoužiteľná) pri určení všeobecnej hodnoty spornej
nehnuteľnosti vychádzal zo záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu Technickej univerzity.
Správne preto ustálil, že vhodnou metódou pre stanovenie všeobecnej ceny s poukazom na výsledky
znaleckého dokazovania je metóda polohovej diferenciácie. Napokon v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia dostatočne ozrejmil dôvody, pre ktoré neprihliadol ani na znalecký posudok vypracovaný
Ing. Oldřichom Jarabicom ani na znalecký posudok vypracovaný Ing. Milanom Tomkom, CSc. Treba
preto konštatovať, že súd prvej inštancie pri hodnotení kontrolného znaleckého posudku dostatočne
preskúmal, že kontrolný znalecký posudok bol urobený riadne, to znamená, znalecký ústav dodržal
súdom uložené zadanie (zodpovedal na otázky s určitým a zrozumiteľným vyloženým záverom).

20. Súd prvej inštancie teda dostatočným spôsobom v súlade s cit. § 191 ods. 1 vyhodnotil v konaní
predložené znalecké posudky vrátane kontrolného znaleckého posudku - hodnotil dôkaz znaleckým
posudkom a následne posúdil, že posudok vychádza zo zistených skutočností, nie je rozporný a z
hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu ohľadom použitých
koeficientov v kontrolnom znaleckom posudku je potrebné uviesť, že tieto nemožno považovať za
dôvodné, pretože súd nemôže skúmať vecnú správnosť odborných záverov znalca, teda ani rozpätie
použitých koeficientov. Súd prvej inštancie teda nepochybil pri hodnotení dôkazov, preto jeho závery
ohľadom výšky všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti treba považovať za správne.

21. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

22. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade
žalobcovia. Žalobcom však počas odvolacieho konania nevznikol nárok na účelne vynaložené trovy
konania, nakoľko za také nemožno považovať vyjadrenie ich zástupcu, ktorý v písomnom podaní vo
vzťahu k podanému odvolaniu vecne neargumentoval, iba navrhol rozsudok ako správny potvrdiť.

23. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.