Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32Csp/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618200839
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618200839.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,

IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast. Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., IČO: 47 232 471, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: W. o zaplatenie
4.960,84 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a, aby z konania na strane žalobcu vystúpila: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890,
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava a na jej miesto vstúpil nový žalobca: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu
4.772,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. od 19.06.2015 do zaplatenia.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 90,86 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 15.03.2018, ktorému bola
pridelená spisová značka 32Csp/84/2018, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

istinu vo výške 4.960,84 Eur s úrokmi vo výške 4.999,68 Eur, s úrokmi vo výške 25,12 % ročne zo sumy
4.960,84 Eur od 01.03.2018 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
4.960,84 Eur od 01.03.2018 do zaplatenia a s bankovými poplatkami vo výške 39,51 Eur a napokon
nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 23.07.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalejlen„Zmluvaoúvere“),nazákladektorejsazaviazalposkytnúťžalovanémuúvervo

výške 5.000,00 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, poskytnutý
úver však riadne nesplácal, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil dňa 18.06.2015 úver za predčasne splatný.

3. Žalovanému súd žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie doručil do vlastných rúk dňa 03.07.2018.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Podaním doručeným súdu dňa 03.06.2019 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu na strane

žalobcu tak, aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava. Tento procesný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, ktorá bola dňa 06.05.2019 uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou EOS
KSI Slovensko, s.r.o. bola pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorejzaplatenie je predmetom tohto sporového konania postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.
ako postupníkovi. Súčasne priložil k návrhu aj zmluvu o postúpení pohľadávok s jej prílohou a súhlas
postupníka s jeho vstupom do súdneho konania. Podľa § 80 ods. 1 až 3 CSP, ak po začatí konania

nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa
koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd
vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu
práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené

s podaním žaloby zostávajú zachované. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma
stav konania ku dňu jeho vstupu. Keďže mal súd preukázané, že po začatí konania došlo k prevodu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu na nový subjekt na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
č. I/2019 zo dňa 06.05.2019 a jej prílohy a ten, kto má vstúpiť na miesto pôvodného žalobcu so vstupom
súhlasil, rozhodol tak, že návrhu žalobcu doručenému dňa 03.06.2019 vyhovel a zmenu na strane
žalobcu pripustil.

5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 03.06.2019, na ktorom vec v neprítomnosti
oboch strán, ktoré sa neospravedlnili, prejednal. Súd sa oboznámil so žalobou a vykonal dokazovanie
týmito listinnými dôkazmi: Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery s účinnosťou od 28.06.2014,
Všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 28.06.2014, Sadzobník poplatkov platný od

01.02.2014, Zmluva o úvere dobrá pôžička zo dňa 23.07.2014, Aktuálny stav úveru ku dňu 28.02.2018,
Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 02.06.2015 s podacím hárkom EPH
XXXXXXXXX, Výzva na úhradu dlžnej sumy z 18.06.2015 s podacím hárkom L., Zmluva o postúpení
pohľadávok č. O.. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere a za

nesporné považoval tie skutočnosti, ktoré žalovaný nepoprel, ak z dokazovania nevyplynulo niečo iné:

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.14. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľnemôžebyťpostihnutávýkonomrozhodnutia.Podľaods.2cit.ust.nemožnopostúpiťpohľadávku,
ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a
ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

18. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;

týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta

so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom

len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku
dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 Zákona o SÚ sa rozumie:

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaný uzavrel s pôvodným žalobcom
dňa 23.07.2014 Zmluvu o úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa pôvodný žalobca

zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 5.000,- Eur pri úrokovej sadzbe 25,12 % p.a. a žalovaný
sa zaviazal ho splatiť v 120 mesačných splátkach po 114,00 Eur vždy k 15. dňu v mesiaci, s konečnou
splatnosťou úveru dňa 15.07.2024. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej výške nákladov:
13.509,51 Eur, údaj o RPMN banky vo výške 28,23 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 17,94 %.

24. Žalovaný úver čerpal v dohodnutej výške 5.000,00 Eur, avšak nesplácal ho riadne a včas a teda
svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnil. Zo žalobcom predloženej výzvy na splatenie dlžnej
časti úveru zo dňa 02.06.2015 a z predloženého podacieho hárku súd zistil, že pôvodný žalobca
žalovaného vyzval na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým bol viac ako 90 dní v omeškaní.
Súčasne ho upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude pôvodný žalobca oprávnený využiť ustanovenie

§ 565 občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Predmetný list žalovanému zaslal
doporučenou poštou na adresu jeho trvalého pobytu. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 18.06.2015 súd zistil, že pôvodný žalobca žalovanému zaslal opäť na adresu jeho trvalého
pobytu oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ho informoval o tom, že sa
jeho dlh zo Zmluvy stal splatným v celosti a vyzval na úhradu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súd

uzavrel, že pôvodný žalobca platne vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu po splatnosti a následne
pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti, pričom obe zásielky doručil žalovanému.

25. Pôvodný žalobca a žalobca uzavreli dňa 06.05.2019 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2019,
ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere na žalobcu. Súd sa v prvom rade v konaní

zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože jeho právny predchodca ako banka splnil
povinnosti uložené mu v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako pohľadávky zo Zmluvy o úvere
postúpil na žalobcu.

26. Následne pristúpil súd k preskúmaniu uzavretej Zmluvy o úvere. I keď Zmluva o úvere predstavuje
tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé,
že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako
na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal na rozdiel od pôvodného žalobcu v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je

preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
(§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom
zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah
(vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo
všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej

časti). Preto na právny vzťah žalobcu/pôvodného žalobcu a žalovaného založený Zmluvou o úvere
aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia
Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).

27. Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona o SÚ, v znení účinnom ku

dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.)
aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa,
keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanému
poskytnutý na účel povolania, resp. podnikateľskú činnosť a právny predchodca žalobcu má s poukazom
na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická

osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

28. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o SÚ.

29. Vychádzajúc zo znenia Zmluvy o úvere, žalovaný mal povinnosť zaplatiť 120 splátok po 114,00
Eur, teda mal na úver celkovo zaplatiť 13.680,00 Eur. V Zmluve však je uvedené, že žalovaný na úver
zaplatí celkovo sumu 13.509,51 Eur, čo nie je správny údaj. Z tohto nesprávneho údaju je potom v
zmysle Zákona o SÚ vypočítaná aj RPMN, ktorá z tohto dôvodu taktiež nie je uvedená správne, a to v
neprospech spotrebiteľa. Keď je určitý údaj v Zmluve o úvere uvedený nesprávne, platí, ako keby taký

údaj v Zmluve úplne chýbal, pretože povinnosti podľa Zákona o SÚ celkom zrejme možno splniť len
uvedením správnych, nie ľubovoľných údajov o parametroch poskytovaného spotrebiteľského úveru.
Keďže Zmluva o úvere v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) neobsahuje (správny) údaj o celkovej výške
nákladov spotrebiteľa, ani o RPMN, sú splnené podmienky stanovené v ust. § 11 Zákona o SÚ a
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný tak je povinný vrátiť

žalobcovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 5.000,00 Eur. Ako vyplýva z listiny Aktuálny stav úveru
ku dňu 28.02.2018, žalovaný na úhradu svojich dlhov zaplatil celkovo sumu 228,00 Eur, súd ho preto
zaviazal na zaplatenie rozdielu, sumy 4.772,00 Eur (5.000,00 Eur - 228,00 Eur = 4.772,00 Eur).

30. V časti prevyšujúcej sumu zostatku istiny a úroku z omeškania v zákonnej výške súd žalobu žalobcu

zamietol, pretože sa jednalo o zmluvné úroky a poplatky, na ktoré s prihliadnutím na skutočnosť, že
Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobca nemá nárok.

31. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním dlhu podľa uzavretej Zmluvy o úvere, vzniklo
žalobcovi právo požadovať tiež úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi len z

nezaplatenej sumy istiny a až po zosplatnení, pretože z jeho procesných úkonov nevyplýva napriek jeho
zákonom stanovenej povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej konkrétna výška uplatňovaných úrokov
z omeškania pri zohľadnení jednotlivých splátok istiny žalovaného a súd aktivitu žalobcu v tomto smere
suplovať nemôže. Sadzba úrokov platná ku dňu vzniku omeškania so splatením celého zosplatneného
dlhu, t.j. ku dňu 19.06.2015 (deň nasledujúci po zosplatnení), bola 5,05 %, preto súd žalobcovi priznal

nárok v tejto výške.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Keďže súd žalobe
vyhovel v časti 4.772,00 Eur a žalobu v časti istiny 188,84 Eur + poplatkov 39,51 Eur zamietol, v konaní
bol úspešnejší žalobca (95,43 % oproti úspechu žalovaného 4,57 %). Súd preto žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 90,86 % (95,43 - 4,57).Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,

možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)