Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205436
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816205436.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, p r o t i žalovanej: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
č. XXX, XXX XX L., o zaplatenie 636,29 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 3Csp/32/2016-122 zo dňa 18.04.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u jrozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu čo do zvyšku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1.inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
636,29,- Eur a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobu žalobcu, čo do zvyšku
zamietol. III. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %, ktoré je povinná zaplatiť
žalovaná a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súdu prvej inštancie ust.§ 497, § 708 ods.1 a § 710 Obchodného
zákonníka, ust.§ 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1,2, 3 a 5, § 54 ods.1,2, § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka,

ust.§ 1 ods.2, § 2 ods.1 písm.a/, b/, § 9 ods.1 a 2, § 10 ods.1 a § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (14.05.2013).

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobca a žalovaná dňa
14.05.2013 uzavreli Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na základe
zmluvy sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovanú bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Zároveň

bolo vo formulárovom tlačive zaškrtnuté políčko „Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty“ s denným
limitom 1.000,- Eur.

4.Donepodpísanýchobchodnýchpodmienoknemôžebyťzahrnutétakézmluvnédojednanie,priktorom
zákon výslovne vyžaduje písomnú formu (napríklad § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je totiž podpis konajúcej osoby, inak nemôže vyvolať
zamýšľané právne následky. Súdna prax (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2011,

sp. zn. 2 Cdo 245/2010) v týchto prípadoch zaujíma konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú
obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté, ak im zákon povinne ukladá
písomnú formu, sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné.5. Pokiaľ ide o samotný charakter povoleného prečerpania, z bodu 8 Všeobecných obchodných
podmienok účinných od 01.07.2016 je zrejmé, banka môže kedykoľvek prehodnotiť výšku limitdu a
bez uvedenia dôvodu limit znížiť. Zníženie limitu oznámi banka klientovi písomne najneskôr 7 dní

pred nadobudnutím platnosti novej výšky limitu. Povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu neurčitú.
Klient môže vypovedať poskytnutie povoleného prečerpania najneskôr do prvého čerpania peňažných
prostriedkov. Výpoveď musí byť písomná a musí byť doručená banke.

6. Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie nepovažoval za spornú, nakoľko aj žalobca v písomnom

vyjadrení potvrdil, že za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre
povolené prečerpania na hodnotu 0,- Eur. Ako je zrejmé z predloženého výpisu z účtu žalovanej, žalobca
znížil žalovanej limit povoleného prečerpania na sumu 0,- Eur dňa 03.08.2015.

7. V zmysle § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, musí obsahovať aj náležitosti podľa § 9

ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. Z predloženého formulárového dokumentu podpísaného žalovanou dňa 14.5.2013 je zrejmé, že
neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch.

9. S absenciou uvedenej náležitosti spája zákon o spotrebiteľských úveroch v súlade s § 11 ods. 1
písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. c) ten následok, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

10. Zároveň je takýto následok spojený aj s absenciou výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským
úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu
meniť podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú náležitosť formulárový
dokument zo dňa 14.05.2013 takisto neobsahuje.

11. Vyššie uvedené skutočnosti neobsahuje ani Zmluva o povolenom prečerpaní na účte zo dňa
02.06.2014, ktorou banka zriadila klientovi (žalovanej) povolené prečerpanie do výšky limitu 500,- Eur.

12. Súd nemôže akceptovať uvedenie týchto náležitostí iba v rámci obchodných podmienok,
sadzobníka,prípadnevývesiekbanky,nakoľkotakétodojednanienespĺňakritériumpísomnéhouzavretia

zmluvy, ako bolo uvedené vyššie a nejedná sa preto o platné dojednanie uvedených náležitostí.
Možnosť, že by akákoľvek povinná náležitosť spotrebiteľskej zmluvy bola uvedená iba v obchodných
podmienkach, sadzobníku, výveskách banky ako vo vedľajších dokumentoch k zmluve a nie priamo v
zmluve, zákon nepredpokladá.

13. Na základe uvedeného súd považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobcovi tak vznikol iba nárok na vrátenie istiny úveru bez úrokov a poplatkov.

14. Z predložených výpisov z účtu žalovanej v spojení s písomnou špecifikáciou žalobcu vyplynulo, že
žalovanájednotlivýmivýbermivyčerpalasumu8.868,97Eurazároveňžalobcoviuhradilasumu8.232,68

Eur. Žalovanej tak ostáva uhradiť ešte sumu 636,29 Eur. V uvedenej časti považoval súd žalobu žalobcu
za dôvodnú a žalovanú zaviazal na povinnosť uhradiť žalobcovi predmetnú sumu.

15. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie 28 % ročného úroku od 09.12.2015 do zaplatenia.

16. Pokiaľ ustanovenia zmluvy o bežnom účte vrátane všeobecných obchodných podmienok napriek
odstúpeniu od zmluvy zachovávajú práva dodávateľa požadovať od spotrebiteľa úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne, ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave v zmysle ust.
§ 48 v spojení s ust. § 457 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu ide preto pre rozpor s ust.
§ 54 Občianskeho zákonníka o neplatné právne dojednania s poukazom na ust. § 39 Občianskeho

zákonníka, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

17. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 251, § 255 ods.1,2 a § 262 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Konštatoval, že zpôvodne uplatnenej sumy 636,29 Eur +28 % úrok od 09.12.2015 v sume 420,75 Eur (vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku), žalobcovi bolo
priznaných 636,29 Eur. Žalobcov úspech tak predstavoval 60 % a neúspech 40 %. Žalobcovi tak po
odrátaní jeho neúspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 % (60 % - 20% = 40 %),

pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

18. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to proti výroku II., ktorým súd žalobu žalobcu
čo do zvyšku zamietol a proti výroku III. čo do priznania nároku na náhradu trov konania v rozsahu 20 %

žalobcovi od žalovanej. K názoru súdu, že zmluvy z 14.05.2013 ani z 02.06.2014 neobsahujú úrokovú
sadzbu úveru, na základe čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca uviedol, že
zmluva o účte neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe úveru, nakoľko na základe danej zmluvy žalobca
žalovanému žiadny úver neposkytol. Úroková sadzba logicky nie je a ani nemôže byť náležitosťou
zmluvy o účte. Zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje údaj o úrokovej sadzbe úveru a to 19,9 %
v bode 1 zmluvy. Tvrdenie súdu, že daný údaj neobsahuje je nepravdivé a v rozpore s vykonaným

dokazovaním oboznámením sa so zmluvami. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že daný úver
sa v žiadnom prípade nemôže považovať za bezúročný a bez poplatkov. K názoru súdu, že právo
dodávateľa požadovať od spotrebiteľa úrok 28 % pri nepovolenom prečerpaní napriek odstúpeniu od
zmluvy je nevýhodnejším ustanovením oproti úprave v zmysle § 48 v spojení s § 457 Občianskeho
zákonníka, a preto ide o rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka a poukazom na § 39 Občianskeho

zákonníka, ktoré ustanovenie je neplatné, žalobca tiež rozporoval. Konštatoval, že žalobca si daný
nárok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v § 2 písm. f/ a v § 18. Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom
prekročenia bude úročený, teda uplatnený nárok na úrok pri prekročení nemôže byť v rozpore so
zákonom. Ohľadom nároku na úrok 28 % ročne žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27.03.2018, z ktorého citoval. Záver tohto súdu vyznel tak, že
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého debetného úroku za podmienok, na akých
sa na jeho platení vo VOP so žalovaným dohodol. Spôsob určenia výšky úrokovej sadzby bol zmluvnými
stranami dohodnutý v bode 3.7 VOP tak, že zostatok bežného účtu úročí banka aktuálnou úrokovou
sadzbou, pretože úroková sadzba je pohyblivá a vychádza z referenčnej úrokovej sadzby, ktorou je

úroková sadzba banky pre depozitné produkty. K rozhodnutiu o trovách konania žalobca uviedol, že súd
pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú
úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Trnava sp.zn. 10CoPr/2/2016 z 27.07.2016, uznesenie Najvyššieho
súdu SR č.k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008, uznesenie Krajského súdu Bratislava sp.zn. 5Co/86/2017

z 28.04.2017, zároveň na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre a to uznesenie sp.zn. 12Co/145/2017
zo dňa 27.03.2018, v ktorom uviedol, že pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania odvolací
súd urobil záver, že v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. možno považovať takýto výsledok
konania, v ktorom bola žalobcovi priznaná celá výška istiny, za úspech žalobcu v konaní, a z toho dôvodu
úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov konania podľa uvedeného ustanovenia. Preto žalobca žiadal,

aby odvolací súd z dôvodov uvedených v ust.§ 365 ods. 1 písm. h/ a f/ C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil, vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

19. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie žalovanej, táto vyjadrenie nezaslala.

20. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu čo
do zvyšku a vo výroku o trovách konania a zistil, že odvolanie žalobcu čo do zamietnutia žaloby čo do

zvyšku nie je dôvodné a čo do výroku o trovách konania dôvodné je.

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 636,29 Eur spolu s úrokom vo výške
28 % ročne zo sumy 636,29 Eur od 09.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Sumu 639,29 Eur
požadoval žalobca z dôvodu nepovoleného prečerpania účtu, keď žalobca zatvoril účet u žalovaného

č. T., o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Žalobca pred zatvorením účtov vykonal
dňom 08. 12. 2015 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj
vnútorný pohľadávkových účet. Žalobca zároveň žiadal priznať 28 % úrok ročne zo sumy 636,29 Eur
od 09. 12. 2015, teda v deň potom, čo vykonal internú účtovnú transakciu. Konštatoval, že po dobunepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ide o úrokovú sadzbu platnú od 01. 7. 2012 a
toaždovyplateniacelejpohľadávky.Žalobcašpecifikovalžalovanésumysvojímpodanímzo dňa13.02.

2018,keďčodoúrokovuviedol,žesadzbaúroku19,9%ročnejeplatnápočaspovolenéhoprečerpaniaa
vyplývazozmluvyopovolenomprečerpaníbod1VOPúčinnýchkudňuuzatvoreniazmluvyopovolenom
prečerpaní bod 8.8 a sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP
bod 3.12 účinné ku dňu zníženia limitu na 0,- Eur v spojení s výveskou úrokových sadzieb časť „úrok pri
nepovolenom prečerpaní účtu“ a splní s ustanoveniami zákona číslo 129/2010 Z.z. a spotrebiteľských

úveroch § 2 písm.f/ a § 18. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu záležitosť
obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1
citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvalom médiu o úrokovej sadzbe.
Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na webstránke a to nielen aktuálne
vývesky, ale aj historické a má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovej stránke
žalobcu a ich prístupnosťou v pobočkách banky je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 Zákona o

spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka povinnosti podľa § 18 ods. 2, nedodržanie tejto povinností zákon
nesankcionuje bezúročnosťou prekročenia.

22. Odvolací súd zaoberajúc sa predmetom odvolania čo do zamietnutia žaloby žalobcu čo do zvyšku,
ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku žalobcu na úrok vo výške 28 % ročne je správne.
Odvolacísúdvšakpoukazujeajnainéprávnedôvodyakouviedolsúdprvejinštancie.Súdprvejinštancie
si uplatnil dlžnú istinu vo výške 636,29 Eur z dôvodu nepovoleného prečerpania účtu žalovanou.
Zároveň si však v súlade so znením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb okrem istiny
pohľadávky vo výške 636,29 Eur ako nepovolené prečerpanie účtu si uplatnil aj úrok vo výške 28 %

p.a. úroková sadzba platná od 01.07.2012 a to až do vyplatenia celej pohľadávky. Po preskúmaní
obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený úrok vo výške 28 % ročne nebol
medzi stranami sporu vôbec dohodnutý. Z doteraz vykonaných dôkazov výška úroku pri nepovolenom
prečerpaní finančných prostriedkov na účte nevyplýva zo žiadneho žalobcom predloženého dôkazu.
Dôkazné bremeno, že úrok z nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov medzi stranami sporu

bol dohodnutý, resp. že žalobca o tejto výške žalovaného upovedomil je na žalobcovi, ktorý nárokovanú
výšku 28 % musí jednoznačne preukázať. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie jednoznačne
vyplýva, že žalobca si so žalovaným v zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb úrok pre prípad prečerpania účtu nedohodol. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa
02.06.2014 vyplýva, že banka zriadila klientovi povolené prečerpania do výšky limitu p.p. 500,- Eur na

účte: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilná úroková sadzba je 19,9 % p.a. (bod 1.). V bode 3. je uvedené,
že klient výrazne upozorňuje na povinnosť dodržiavať dohodnutú výšku limitu PP. Prekročenie limitu
PP bude nepovoleným prečerpaním a bude mať za následok vznik povinnosti platiť popri dohodnutom
úroku tiež úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z prekročenej časti limitu PP a prípadne tiež zrušenie
limitu, stanovenie okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a následne vymáhanie. Úrok vo výške

28 % pre prípad prečerpania účtu nevyplýva ani z európskych informácií o spotrebiteľskom úvere
týkajúcich sa povolených prečerpaní, pretože tu v bode 3. v poslednom odseku je znova uvedené, že
peňažné prostriedky čerpané nad výšku limitu povoleného prečerpania sú úročené úrokovou sadzbou
19,9 % p.a. a zároveň sankcionované úrokom z omeškania, ktorého aktuálna výška je 5 % p.a. V čase
uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní na účte dňa 02.06.2014, pokiaľ ide o odkaz na všeobecné

obchodné podmienky predložil žalobca do spisu všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od
20.05.2014. V bode 3.12 je udelené nepovolené prečerpanie s odkazom na bod 8.8, pričom ani zo
všeobecných obchodných podmienok úrok za nepovolené prečerpanie vo výške 28 % nevyplýva. Podľa
názoru odvolacieho súdu je tu rozhodujúce dojednanie v zmluve o povolenom prečerpaní na účte zo dňa
02.06.2014 bod 3., ktorý nekorešponduje s úrokovými sadzbami produktov, kde je uvedený aj úrok pri

nepovolenom prečerpaní 28 % účinný od 20.05.2014, vrátane. Pokiaľ žalobca dohodol úrok z omeškania
vo výške 5 % p.a. z prekročenej časti limitu povoleného prečerpania nič mu nebránilo dohodnúť i úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu tak ako si ho uplatnil v tomto konaní. Konkrétna výška úroku teda
nebola obsiahnutá v zmluve ani vo VOP, ale len v Sadzobníku, na ktorý ani zmluva neodkazovala a
teda nemožno v žiadnom prípade tento Sadzobník považovať za súčasť zmluvy, teda úrok vo výške

28 % pri nepovolenom prečerpaní nebol súčasťou kontraktačného procesu. Žalovaná o ňom nemala
vedomosť z obsahu zmluvy, ktorú podpisovala ani z obsahu VOP a nemožno mať za to, že by tento
úrok bol ako podstatná náležitosť zmluvy o úvere dojednaný zmluvnými stranami. Preto odvolací súd
konštatuje, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebol individuálne dohodnutý úrok pre prípadnepovoleného prečerpania. Keďže nepovolené prečerpanie na osobnom účte neobsahovalo údaje o
úrokoch a poplatkoch, ktorý by bol individuálne dojednaný, resp. by žalobca preukázal, že žalovaná sa
s ním mala možnosť oboznámiť, nemožno ho preto v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom

úvere ani požadovať. Odvolací súd konštatuje ešte raz, že so žalovanou zo strany žalobcu neboli platne
dojednané úroky v prípade nepovoleného prečerpania účtu.

23. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti zhrnul v bode 41., 42., 43., 44., 48., 49. a 50. odôvodnenia
rozsudku. Zároveň v bode 54. hovorí o tom, že pri úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28

% ročne ide o nevýhodnejšiu právnu úpravu oproti úprave uvedenú v zmysle ust.§ 48 v zmysle s ust.§
457 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu ide preto o rozpor s ust.§ 54 Občianskeho zákonníka
a teda o neplatné právne dojednanie s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Žalobca rozporuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ale predmetom odvolania je iba
zamietnutie žaloby čo do nároku na zaplatenie 28 % ročného úroku od 09.12.2015 do zaplatenia. Vo

zvyšku bolo žalobe vyhovené. Preto iba týmto nárokom sa odvolací súd zaoberal. Zároveň sa súd
zaoberal i výrokom o trovách konania, pretože pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania okrem prípadov uvedených v ust.§ 379 C.s.p., tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Rozsudok súdu prvej inštancie

vo vyhovujúcom výroku nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Žalobca namietal
konštatovanie súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky čo do práva dodávateľa
požadovať od spotrebiteľa úrok 28 % pri nepovolenom prečerpaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozsudok Okresného súdu Košice 2 sp.zn. 36C/117/2013 zo dňa 29.11.2013 v skutkovo
a právne obdobnej veci, keď tento súd vo výroku rozsudku určil zmluvnú podmienku uvedenú vo

všeobecných podmienkach, v zmysle ktorej po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný
platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby obsiahnutý v Sadzobníku pre
svoju neprijateľnú za absolútne neplatnú. S týmto názorom Okresného súdu Košice 2 sa odvolací
súd plne stotožňuje. Jedná sa hlavne o to, že žalobca svoj nárok zdôvodnil práve znením bodu 3.12
Všeobecných obchodných podmienok. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 3.12

Všeobecných obchodných podmienok Prima banky, a.s. účinných od 01.03.2015 následne rozhodol aj
Okresný súd Prešov vo veci č.k. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015 a tento rozsudok potvrdil Krajský
súd Prešove dňa 24.11.2016 č.k. 21Co/10/2016-72. Do rozhodnutia odvolacieho súdu bolo rovnako
rozhodnuté aj o ďalších odvolacím súdom prejednávaných veciach.

25. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí
žaloby žalobcu čo do zvyšku podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny.

26. Žalobca podal odvolanie aj čo do výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania. Odvolací
súd sa stotožňuje s argumentom žalobcu, že súd nesprávne zohľadnil úspech žalobcu v časti istiny

a neúspech v časti úrokov z tejto istiny. Výpočet procesného úspechu, či neúspechu strany sporu so
súdom osobitne kapitalizovaným úrokom od požadovaného úročenia do momentu rozhodnutia súdu
nezodpovedá ustálenej judikatúre všeobecných súdov. Úroky sú príslušenstvom pohľadávky - istiny,
pričom pokiaľ aj boli uplatnené tieto úroky ako príslušenstvo istiny, netvoria samostatný predmet sporu
a nejde ani o spojenie viacerých samostatných vecí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.

2MCdo/13/2014 zo dňa 29.10.2015. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky pri posudzovaní miery
úspechu sa na ne neprihliada. Preto sa odvolací súd nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie
pri výpočte pomeru úspechu strán sporu, pokiaľ súd prvej inštancie výpočtami kapitalizoval žalobcom
uplatnené príslušenstvo. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a
neúspechu v uplatnenej istiny bez príslušenstva, tak ako správne namieta žalobca vo svojom odvolaní.

Žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe úroky ako príslušenstvo pohľadávky. Preto tieto neboli uplatnené ako
samostatný nárok (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008).
Preto odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania postupom podľa ust. § 389 ods.1 písm.b/
C.s.p. v spojení s ust.§ 391 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa zaoberať trovami konania v zmysle názoru vyjadreného
odvolacím súdom vyššie. Zároveň rozhodnúť i o trovách odvolacieho konania v zmysle ust.§ 396 ods.3
C.s.p.28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.