Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216219566
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216219566.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368, proti žalovanému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., o zaplatenie sumy 1 985,36 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. októbra 2017
č.k. 13Csp/178/2016-67, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

II. V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 28 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Súdprvejinštancierozsudkomnepripustilzmenupetituvčastivyčíslenéhoúroku.Žalovanémuuložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.985,36 eura a sumu 398,08 eura s 5,25 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 1985,36 eura od 11.11.2016 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po
40 eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Žalobu v časti 24,5 % úroku ročne od 11.11.2016 ako aj v prevyšujúcej časti
vyčísleného úroku zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 2 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami

§ 1 ods. 1, 2, § 1, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka.
1.2. Podľa § 294 CSP nepripustil zmenu petitu v dôsledku zmeny skutkových tvrdení žalobcu o výške
úroku vyčísleného do 10.11.2016, ktorý podľa žaloby predstavoval sumu 1.717,81 eura avšak podľa
podania žalobcu z 02.10.2017 predstavoval sumu 1.985,36 eura. Preto ani nerozhodoval o čiastočnom
späťvzatí žaloby v rozsahu, ako ho žalobca špecifikoval vo svojom podaní z 02.10.2017.
1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu podľa

Obchodného zákonníka. Konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, vzhľadom na
spotrebiteľský charakter sporu. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej úverovej istiny vo výške
1.985,36 eura a dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených do predčasného zosplatnenia úveru
(do dňa 20.03.2014) sumou vo výške 220,13 eura po odpočítaní žalovaným zaplatenej sumy 93,90 eura,s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy dlžnej istiny vo výške 1.985,36 eur
od 04.04.2014, teda od prvého dňa nasledujúceho po márnom uplynutí 10 dňovej lehoty od doručenia
oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru, až do 10.11.2016 (žalobcom vymedzené obdobie konca

vyčíslenia úroku z omeškania) vo výške 271,85 eura považoval za dôvodný.
1.4. Vyslovil názor, že žalobca nepreukázal svoj nárok úrok na 24,5 % úrok ročne z dlžnej istiny
úveru odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (od 21.03.2014) do zaplatenia.
Uviedol, že úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru, a len do splatnosti úveru, v danom prípade
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 20.3.2014. Úrok zahrnutý v splátkach splatných do

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úhradou ktorého sa žalovaný dostal do omeškania, bol
žalobcovi prisúdený. Konštatoval, že po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku
z úveru splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti
predčasne zosplatnenej istiny úveru má žalobca nárok už len na úrok z omeškania, keďže omeškaním
dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98, podľa ktorého veriteľovi patria

dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Dospel k
záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z
uvedeného dôvodu žalobu v časti úroku z úveru vo výške 24,5 % ročne od 11.11.2016 do zaplatenia,
v prevyšujúcej časti úroku vyčísleného sumou 1.717,81 eura nepovažoval za dôvodnú a zamietol
ju. K tomu poukázal na viaceré rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014,

č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, č.k. 9Co/927/2015-78 zo 14.9.2016, rozsudok Krajského súdu v
Prešove č.k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14
z 18.9.2012.
1.5.Uviedol,žezdlžnejistinyvovýške1.985,36euravznikolžalobcovinárokna5,25%úrokzomeškania
ročne až do zaplatenia aj od 11.11.2016, keď úrok z omeškania do uvedenej doby vo výške 271,85

eura žalobcovi prisúdil. Konštatoval, že žalobca si ho uplatnil podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zákonnej výške.
1.6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 a § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobca bol v spore čiastočne
úspešný (51%). Uviedol, že neúspech žalobcu v časti vyčísleného úroku a v časti 24,50 % úroku
ročne od 11.11.2016 (do rozhodnutia súdu vo veci samej predstavuje sumu vo výške 437,10 eura) bol

úspechom žalovaného (49). Preto procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal pomernú náhradu trov
konania v rozsahu 2 %.
1.7. Lehotu na plnenie určil žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 CSP, pričom vzhľadom na jeho
nezamestnanosť a vyživovaciu povinnosť na syna povolil žalovanému splniť uloženú povinnosť v
pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v zamietajúcej časti
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal
žalobcovi náhradu trov konania. Dôvodil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1
písm. a) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b)
CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods. 1
písm. d) CSP), súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365
ods. 1 písm. e) CSP), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
2.2. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odôvodnení nepreskúmateľné, čím bolo
porušené jeho právo vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. K tomu citoval
viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, nález Ústavného súdu Českej republiky a

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
2.3. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého po vyhlásení predčasnej splatnosti mu
nepatrí dohodnuté zmluvné úroky. Tvrdil, že v prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné
plnenie akcesorickej povahy spojené s istinou. Od jej existencie závisí zmluvný úrok, ako forma odmeny
veriteľa za poskytnutie úveru. Žalovaný si bol tohto nároku vedomý a podpisom na zmluve sa zmluvné

úroky zaviazal uhrádzať. Úroky je dlžník povinný platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do
okamihu ich reálneho vrátenia, či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky nemá vplyv
zosplatnenie úveru, táto povinnosť trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru.2.4. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého súbežným uplatňovaním úroku z úveru
a úroku z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa a ide o dvojité sankcionovanie žalovaného.
Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR IV 476/2012 a Najvyššieho súdu SR 4 Obo 143/1998.

2.5. Tvrdil, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno uplatňovať na právne vzťahy
vzniknuté pred 01.04.2015, nakoľko sa naň vzťahuje zákaz retroaktivity.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd uznesením zo dňa 31. augusta 2018 č.k. 25Co/94/2018-120 vyhovel návrhu pôvodného
žalobcu (Poštová banka, a.s.) tak, že na jeho miesto vstúpil žalobca.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363 CSP,
viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec
prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
v napadnutej zamietajúcej časti nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 388 CSP zmenil, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8.1. Žalobca v odvolaní namietal vady konania spočívajúce v nesplnení procesných podmienok a v
porušení jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. a), písm. b) CSP) a vadu konania
spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. d)

CSP). Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil vadami namietanými
žalobcom.
8.2. Procesné podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou
predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) CSP trpí konanie ak súd vec prejednal napriek tomu,
konanie trpelo nedostatkom žaloby, právomoci a príslušnosti súdu, nedostatkom procesnej subjektivity

a procesnej spôsobilosti strán sporu alebo prekážkou začatej a rozhodnutej veci. Žiadny z vyššie
uvedených nedostatkov prejednávanej veci odvolací súd nezistil.
8.3. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces.
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní pred
súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto práva

je realizácia procesných práv, ktoré strane sporu priznáva Civilný sporový poriadok. Z obsahu spisu
odvolací súd nezistil procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo žalobcovi znemožnené, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).
8.4. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje
ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na

ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného
ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými
požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne záveryzo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia
špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.
8.5.PodľajudikatúryNajvyššiehosúdu(R111/1998)zobdobiaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku

nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť
bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok
prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b)
OSP).
8.6. Na tejto zásade zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré
nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba

považovať aj naďalej za aktuálne“. Druhá veta stanoviska R 2/2016 sa týka prípadov, keď rozhodnutie
súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie.
8.7. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca domáhal
a z akých dôvodov. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia

právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Posudzujúc obsah odôvodnenia rozhodnutia v
napadnutej zamietajúcej časti nie je možné konštatovať absenciu akýchkoľvek dôvodov.
8.8. Odvolací súd nezistil namietané vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok
zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

9. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.985,36 eura, úrokov vyčíslených k 10.11.2016 vo výške 1.717,81 eura, úrokov vo výške 24,5 %
ročne zo sumy 1.985,36 eura a zo sumy 1.717,81 eura od 10.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.985,36 eura od 10.11.2016 do zaplatenia a trov konania. Súd prvej
inštancie žalobe čiastočne vyhovel. Žalobu zamietol v časti úroku vo výške 24,5 % úrok ročne z dlžnej

istiny úveru odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (od 21.03.2014) do zaplatenia a v
časti vyčísleného úroku 1.319,73 eura. Predmetom odvolacieho konania na základe odvolania žalobcu
je zamietajúca časť uplatneného nároku a rozhodnutie o trovách konania, ako výrok závislý.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12.1. Odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a

dospelkzáveru,žesúdprvejinštancievykonalvovecivdostatočnomrozsahudokazovaniepotrebnépre
zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Z
hľadiska skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v
ktorom si žalovaný neplnil svoje povinnosti a úver riadne a včas nesplácal. Preto žalobca s účinnosťou
ku dňu 20.03.2014 v súlade s uzavretou zmluvou predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzvala na

úhradu sumy zosplatneného úveru. Považoval žalobu za dôvodnú len čiastočne. Čo sa týka úrokov
z úveru po zosplatnení (čiastočne vyčíslených) v tejto časti žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že
žalobcovi po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nepatrí nárok na zmluvný úrok z úveru. Odvolací
súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj

rozsudok v napadnutej časti dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol
svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa
týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).12.2. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca mal v konaní
úspech len čiastočný a náhradu trov konania pomerne rozdelil. Nesprávne však priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 2 %. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri

rozhodnutí o trovách konania je potrebné prihliadať aj na neúspech žalobcu v časti úroku z úveru vo
výške 24,5 % ročne (zo sumy 1.985,36 eura) od 11.11.2016 do vyhlásenia rozhodnutia. Odvolací súd
sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu na pomerný
neúspech žalobcu má vplyv len tá časť uplatneného úroku z úveru, ktorá bola v žalobe vyčíslená
konkrétnou sumou. Samozrejmé do výšky v ktorej bola zamietnutá, časť, ktorá bola žalobcovi prisúdená

je súčasťou úspechu žalobcu, na čo súd prvej inštancie správne prihliadal. Ale pokiaľ ide dohodnutý
úrok z úveru, ktorý bol uplatnený vo výške 24,5 % ročne (zo sumy 1.985,36 eura) od 11.11.2016 do
vyhlásenia rozhodnutia, teda nebol vyčíslený, tento žiadny vplyv na výšku trov konania nemá, pretože
nie je súčasťou výpočtového základu. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 1.985,36 eura
na istine a sumy 1.717,81 eura na vyčíslených úrokoch z úveru a vyčíslených úrokov z omeškania,
spolu sumy 3.703,17 (1985,36 + 1717,81 = 3703,17). Z takto uplatneného nároku mu bola prisúdená

suma spolu 2.383,74 eura (1985,36 + 398,08 = 2383,44), čo zodpovedá pomernému úspechu v rozsahu
64 %. V časti o zaplatenie sumy 1.319,73 eura (1717,81 - 398,08 = 1319,73) bola žaloba zamietnutá,
čo zodpovedá pomernému úspechu žalovaného v rozsahu 36 %. Z uvedeného dôvodu mal žalobca v
konaní pomerný úspech v rozsahu 28 % (64-36=28) a v takomto rozsahu má aj nárok na náhradu trov
konania.

13.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia týkajúcej sa úroku z úveru
pozosplatnení odvolacísúddodáva,ženovelaObčianskehozákonníkavykonanázákonomč.102/2014
Z.z. doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka definitívne normatívne stanovila, že
na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014 a zo dňa
26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch
sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a berúc do úvahy ustanovenie
§ 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ

postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade každej formy spotrebiteľského úveru.
Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.
13.2.Ustanovenie§53ods.9Občianskehozákonníka,podľaktorého,akideoplneniezospotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšejako15dnínauplatnenietohtopráva,sleduje,abydodávateľprineplnenípovinnostispotrebiteľom
dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie
povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa
omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané

postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou
od 1. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zaviedol nové pravidlo, podľa
ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu
uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade

s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po
jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody
postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom
zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa,
ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru (dôvodová správa

k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo
však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti
výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť

kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa §
565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.13.3. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS
476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu

spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil
zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.

13.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate
jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové
a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé
obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo

získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ
nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu
na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby
finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal

nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by
tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej
pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie

veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že
medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovaného,
ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že po zosplatnení
úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.

14.1. Žalobca v odvolaní voči zamietajúcej časti rozhodnutia, okrem vád konania spočívajúcich v
nesplnení procesných podmienok, v porušení jeho práva na spravodlivý proces a v nepreskúmateľnosti
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd vyporiadal v bode 8., tvrdil,
že na úroky z úveru má nárok od okamihu reálneho poskytnutia peňazí dlžníkovi do okamihu ich
reálneho vrátenia, či už v lehote alebo v omeškaní. Namietal, že na povinnosť platiť úroky nemá vplyv

zosplatnenie úveru a namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého súbežným uplatňovaním
úroku z úveru a úroku z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa a ide o dvojité sankcionovanie
žalovaného. Uvedené tvrdenia a námietky žalobcu odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v bode
13. nepovažoval za dôvodné.
14.2. Žalobca ďalej tvrdil, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno uplatňovať na

právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015, nakoľko sa naň vzťahuje zákaz retroaktivity. K tomu odvolací
súd uvádza, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015,
explicitne stanovuje, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Uvedenou právnou úpravou zákonodarca reagoval na ustálenú prax súdov pri rozhodovaní sporov,

ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené
ustanovenie sa vzťahuje aj na predmetný právny vzťah. Takýto právny názor je v súlade so záverom
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého
ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. Preto odvolací súd ani uvedené tvrdenie žalobcu v odvolaní neakceptoval.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
28 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní

žiadnetrovynevznikli.Postupovaltakvsúladesčl.17základnýchprincípovCSP,zakotvujúcimprocesnú
ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).