Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/642/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306211100
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4306211100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľa: J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. O. Z. XXX/XX, J., proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR,
Župné námestie 13, Bratislava, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25. marca 2014, č. k. 9C/160/2006-84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zo dňa 25. 03. 2014, č. k.

9C/160/2006-84 návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
rozhodnutia súd poukázal na to, že navrhovateľ písomným návrhom žiadal, aby súd po vykonanom
dokazovaní vyslovil za neplatnú listinu zo dňa 11. 01. 2002, ako aj ukončenie PN zo dňa 06. 09. 2002,
07. 09. 2002, 31. 03. 2003 za absolútne neplatný právny úkon. V návrhu uviedol, že odporca spôsobil
škodu nesprávnym úradným postupom, predložil nepravdivý tlmočnícky posudok, ako aj prekladateľský
úkon a uviedol nepravdu o okolnostiach pre rozhodovanie. Ďalej uviedol, že uvedený tlmočnícky a
prekladateľský úkon nebol urobený vo forme, ktorý si vyžaduje zákon, bola zachovaná iba písomná

forma, vynechaná je osoba, ktorá právny úkon urobila, ktorá zo zákona nemá spôsobilosť na právne
úkony a predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotného pracovníka na úkony rozhodovania o vyslovenie
ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. V doplňujúcom podaní navrhovateľ uviedol, že žiada, aby
súd vyslovil neplatnosť listiny diel II. PPN: dočasnej pracovnej neschopnosti určenej schopný práce
dňom 17. 09. 2002 posudkovým lekárom Q.. A. Z.. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobný
petit je neurčitý, zmätočný a nevykonateľný. Mal za to, že nie je subjektom pasívne vecne legitimovaným
na konanie o určenie neplatnosti verejnej listiny, prípadne nesprávnosti údajov v nej uvedených, ktorú

nevystavil. Odporca žiadal z tohto dôvodu návrh v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávanie sa
účastníci konania nedostavili, pričom doručenie predvolania mali riadne vykázané. Odporca neúčasť
ospravedlnil, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, s tým, že v celom rozsahu
poukázal na svoje písomné vyjadrenie. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil, ospravedlnenie náležite
neodôvodnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a z tohto dôvodu súd postupoval
podľa ustanovenia § 101 ods. 2 OSP. Z predloženého návrhu a doplňujúcich podaní navrhovateľa je
zrejmé, že navrhovateľ sa predmetným návrhom domáha vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, a to

verejnej listiny dielu II. PPN, t. j. dočasnej pracovnej neschopnosti, vystavenej Q.. A. Z., posudkovým
lekárom. Súd prvého stupňa uviedol, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol
účastníckom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí ak podá žalobu (v takom prípade
sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).Či však bude žalobca v spore úspešným, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane, subjektom povinnosti,

ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba
to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ak
ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho

hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej legitimácie, ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z dôvodu, že odporca nie je v konaní o vyslovenie
neplatnostiprávnehoúkonu,t.j.vyslovenianeplatnostiukončeniaPN,t.j.vyslovenianeplatnostiverejnej
listiny dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej posudkovým lekárom MUDr. Emilom Holečkom,
pasívne vecne legitimovaný, súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie návrh zamietol, a

preto neskúmal neplatnosť právneho úkonu, ktorého vyslovenie neplatnosti sa navrhovateľ predmetným
návrhom domáhal. Záverom súd uviedol, že odporca bol v konaní procesne úspešný, avšak súd mu
náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poznamenal, že

s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje. Vec prejednávajúci sudca bez oprávnenia použil §
7, § 8 a § 159 ods. 3 OSP. Súd mal vysloviť neplatnosť právneho úkonu, keďže on ako navrhovateľ z
dôvodu pasívnej vecnej legitimácie bol použitý ako biely kôň na vytvorenie nepravdivého tlmočníckeho a
prekladateľského úkonu prostredníctvom odporcu, ktoré zároveň odporca vykonal. Mal za to, že sudca
vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že PN vystavená MUDr. Emilom Holečkom je vystavená

nekompetentným orgánom, ktorý konal v rozpore s právomocou a zákonom č. 106/1996 Zb., v rozpore
s § 8 vyhlášky, v rozpore so zákonom č. 194/1994 Z. z., č. 98/1995 Z. z., ktoré určujú nekompetentný
orgán v konaní. Zdôraznil, že odporca nie je oprávnený, aby pod dielom II. PN určoval schopnosť práce
dňom 07. 09. 2002, teda iný dátum ako ten správny 17. 09. 2002. Konštatoval, že tým, že posudkový
lekár určil ako deň pracovnej schopnosti 17. 09. 2002 a odporca určil za deň pracovnej schopnosti

deň 07. 09. 2002 bol daný naliehavý právny záujem na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu - II.
dielu PN. Dátum určený posudkovým lekárom je pre súd záväzný. Súd taktiež nesprávne aplikoval a
nesprávne interpretoval vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, jeho rámcové vymedzenie obsahu je
nedôvodné a bezprávne. Vec prejednávajúca sudkyňa prvostupňového súdu nesprávne poukázala na
to, že okresný súd nie je oprávnený na preskúmanie a vyslovenie neplatnosti rozhodnutia správneho

orgánu, ale túto právomoc má len krajský súd a ako odvolací Najvyšší súd SR. Súd prvého stupňa
taktiež zaujato aplikoval nesprávnu právnu normu. S poukazom na skutočnosti uvedené v odvolaní mal
za preukázané, že súd mal vysloviť neplatnosť právneho úkonu - PN, pretože v ňom bol odporcom
svojvoľne stanovený iný dátum pracovnej schopnosti ako ten, ktorý určil posudkový lekár.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§
213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP,
s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto ho podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol,

keď návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti potvrdenia o pracovnej neschopnosti zamietol, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 219 ods. 1 OSP z dôvodu, že súd nemá
právomoc preskúmavať takéto potvrdenie, ktoré svojím charakterom napĺňa znaky verejnej listiny.

Na zdôraznenie správnosti zamietnutia návrhu navrhovateľa odvolací súd uvádza, že Občiansky súdny

poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, v ustanovení § 3 OSP
zakotvuje právo každého domáhať sa na súde ochrany jeho subjektívneho práva, ktoré bolo ohrozené
alebo porušené. Pre realizáciu tohto ústavne garantovaného práva (čl. 46 Ústavy SR ) zákon vymedzuje
rámec, výlučne v ktorom môžu účastníci realizovať svoje procesné práva, pričom priaznivé meritórnerozhodnutie pre toho, kto sa súdnej ochrany domáha, závisí v každom jednotlivom prípade od splnenia
procesných i materiálnych predpokladov.
Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha preskúmania verejnej listiny - lekárskeho

potvrdenia vystaveného posudkovým lekárom o dobe trvania jeho práceneschopnosti.
Odvolací súd konštatuje, že Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti je päťdielne
tlačivo Sociálnej poisťovne a vystaví ho lekár zdravotníckeho zariadenia (nie je voľne k dispozícii) pri
zistení dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedený doklad poistencovi lekár odovzdá, pričom tlačivo
sa skladá zo IV. dielov. I. diel potvrdenia slúži ako legitimácia dočasne práceneschopného poistenca

- týmto dielom sa poistenec preukazuje zamestnancovi Sociálnej poisťovne vykonávajúcemu kontrolu
dodržiavania liečebného režimu a na tomto diele lekár vyznačuje dátum kontroly; po ukončení dočasnej
pracovnej neschopnosti ho poistenec odovzdá lekárovi; II. diel potvrdenia predstavuje žiadosť o
nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si poistenec uplatňuje nárok na dávku. IIa. diel potvrdenia
je žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a týmto dielom si zamestnanec
uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa. IV. diel potvrdenia je hlásenie zamestnávateľovi a

pobočke Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. I. diel po ukončení dočasnej
pracovnej neschopnosti a III. diel pri jej začiatku je povinný odoslať lekár zdravotníckeho zariadenia
Sociálnej poisťovni do evidencie dočasne práceneschopných poistencov.

Odvolací súd zdôrazňuje, že primárne je potrebné sa vo veci vysporiadať s charakterom listiny, ktorou

sa osvedčuje práceneschopnosť, či má vôbec charakter právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa možno
v súdnom konaní domáhať. V tomto smere však jednoznačne zo súdnej praxe vyplýva, že Potvrdenie
lekára o pracovnej neschopnosti má charakter verejnej listiny, ktorou sa osvedčujú skutočnosti týkajúce
sa choroby a dočasnej neschopnosti ošetrovanej osoby (napr. zamestnanca).
Pojem „verejná listina“ zákon nedefinuje. Súdna prax považuje za verejnú listinu dokument, vydaný

štátnym orgánom a spravidla predpísaným spôsobom, ktorým sa zakladá právo alebo povinnosť,
prípadne sa ním zisťuje určitý stav. Za verejnú listinu sa považuje nielen listina, vydaná v Slovenskej
republike, ale aj listina vydaná v cudzine, napr. cudzozemský sobášny list, cestovný pas, rozsudok
cudzozemského súdu, ktorý sa týka osobného stavu a pod. Za verejnú listinu sa preto podľa súdnej
praxepovažujenapr.občianskypreukaz,potvrdenielekáraopracovnejneschopnosti,diplomoukončení

vysokej školy, potvrdenie o strate občianskeho preukazu, potvrdenie lekára o zdravotnom stave chorého
člena rodiny - dieťaťa mladšieho ako 10 rokov a o potrebe jeho ošetrovania zamestnancom, potvrdenie
o odovzdaní osobného preukazu vojaka z povolania.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že výpočet možných návrhov na začatie konania, ktorý je

uvedený v § 80 OSP, nepredstavuje vyčerpávajúci výpočet, čo znamená, že nie je možné vylúčiť aj
podanie takej žaloby, s ktorou citované zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutným predpokladom
poskytnutia právnej ochrany súdom je aj v takomto prípade požiadavka navrhovateľovho právneho
záujmu. Právny záujem nie je potrebné spravidla dokazovať (na rozdiel od určovacích žalôb v zmysle
§ 80 písm. c/ OSP, pri ktorých je nutné preukázať kvalifikovaný právny záujem), lebo vyplýva priamo

z právnych predpisov. Možnosť domáhať sa s úspechom poskytnutia právnej ochrany pred súdom
formou žaloby neuvedenej v § 80 OSP je teda spravidla podmienená tým, že podaná žaloba (právo
ňou uplatnené) má oporu v právnych predpisoch. V danom prípade zo samotnej povahy Potvrdenia
o práceneschopnosti je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto Potvrdenia vydaného ošetrujúcim
lekárom do úvahy neprichádza. Zákon o liečebnom poriadku, Zákon o sociálnom poistení alebo Zákon

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, resp. iný
osobitný zákon, preto ani neobsahuje osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovali osobe tvrdiacej o
sebe, že bola vydaným potvrdením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
Potvrdenia o pracovnej neschopnosti. Rovnako ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by
umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti Potvrdenia o pracovnej neschopnosti vystavenej

ošetrujúcim lekárom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd uvádza, že súd nemá
právomoc preskúmavať verejnú listinu, ktorej neplatnosti sa navrhovateľ v predmetnom konaní domáha.
Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti nie je právny
úkon a len deklaratívne osvedčuje skutočnosti týkajúce sa dočasnej neschopnosti navrhovateľa v
dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu. S poukazom na uvedené skutočnosti sa teda v súdnom

konaní nemožno domáhať vyhlásenia neplatnosti takéhoto potvrdenia, pretože nejde o listinu, ktorá má
charakter rozhodnutia, tzn. že nepodlieha súdnemu prieskumu.Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok sudu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil, aj keď z iných právnych dôvodov ako tých, pre ktoré súd prvého stupňa návrh navrhovateľa
v prvostupňovom konaní zamietol.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania v
zmysle § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP. V tomto štádiu konania mu však žiadne trovy nevznikli a ani
o ne podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP nepožiadal. Preto odvolací súd rozhodol tak, že mu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.