Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/45/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709205593
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6709205593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej,
v právnej veci žalobcu PARAPETROL, a. s. so sídlom Štefánikova 15, Nitra, IČO:36 526 606 proti
žalovanému JUDr. Peter Tonhauser PhD., F. G. X, XXX XX M. M., správca konkurznej podstaty úpadcu
P.W.I., a.s., Priemyselná 937/4, 963 01 Krupina, IČO: 36 034 681( pôvodné obchodné meno WAY
INDUSTRY, a.s.), o zaplatenie 23.091,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/81/2009-89 zo dňa 7.decembra 2010 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/81/2009-89 zo dňa 7.decembra 2010, ktorým zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 23.091,57 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy od 29.5.2009 do zaplatenia mení tak, že žalobu zamieta.

II. V časti výroku, ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.473,50 eur
rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/81/2009-89 zo dňa 7.decembra 2010, mení, že žalovaný
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
23.091,57 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 29.5.2009 do zaplatenia
a uhradiť mu trovy konania vo výške 1.473,50 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dńa 8.6.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 24.565,50 eur spolu
9,05 % ročným úrokom z omeškania od 6.4.2009 do zaplatenia. V priebehu konania vzal návrh o
zaplatenie 1.473,93 eur spolu s príslušenstvom späť. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.473,93 eur s

príslušenstvom zastavil. Svoj nárok žalobca opieral o ust. § 477 ods. 3 Obchod. zákonníka a žalovaného
žaloval ako ručiteľa pohľadávky. Žalobca dodal žalovanému tovar, za ktorý vyfakturoval kúpnu cenu vo
výške24.751,60eur.Žalovanýkudňupodaniažalobyzaplatil186,10eur. Dňa29.4.2009došlokpredaju
podniku, kde žalovaný WAY INDUSTRY, a. s. predal podnik spoločnosti WAY KRUPINA, a. s. V zmysle
ust. Obchodného zákonníka tak žalovaný ručí za záväzky kupujúceho vrátane záväzkov voči žalobcovi.
Žalobca vyzval listom zo dňa 12.5.2009 kupujúceho - spoločnosť WAY KRUPINA, a. s. na úhradu dlžnej
sumy. Nakoľko uvedená spoločnosť dlžnú sumu neuhradila, vyzval listom zo dňa 28.5.2009 žalovaného

na úhradu dlžnej sumy ako ručiteľa.

2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2R/2/2009
došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu a ukončeniu reštrukturalizácie dlžníka WAY KRUPINA,a. s., Krupina. Súčasťou reštrukturalizačného plánu je príloha č. 22 - Dohoda o vzdaní sa nárokov z
ručenia. Predmetom prílohy č. 22 reštrukturalizačného plánu dlžníka WAY KRUPINA, a.s. bolo vzdanie
sa veriteľov vo vzťahu k ich zabezpečeným i nezabezpečeným pohľadávkam svojich nárokov z titulu

zákonného ručenia, a to voči právnym predchodcom dlžníka (t.j. voči spoločnosti WAY INDUSTRY, a.s.,
toho času P.W.I., a.s.) ako i nárokov z ručenia voči ručiteľom, ručiacim za záväzky dlžníka na základe
vlastného ručiteľského vyhlásenia, a to F.. N. Q. a E.. F.Y..

3. Súd ďalej uviedol, že v čase podania návrhu mal žalovaný postavenie zákonného ručiteľa v zmysle

§ 477 ods. 3 Obchodného zákonníka, čo znamená, že ručil za záväzok na základe Zmluvy o predaji
podniku. Obligačným dlžníkom sa stala spoločnosť WAY KRUPINA, a. s., ktorá v priebehu konania
bola v reštrukturalizačnom konaní a v čase rozhodovania súdu bol uznesením Okresného súdu Banská
BystricareštrukturalizačnýplánSchválenýareštrukturalizáciaskončená.Súčasťoureštrukturalizačného
plánu bola dohoda o vzdaní sa nárokov z ručenia. Žalobca je vedený ako veriteľ prihlásenej pohľadávky
v rámci reštrukturalizačného konania. Pretože ručiteľský záväzok ako taký zákon o konkurze a vyrovnaní

zachováva, v zmysle ust. § 155 ods. 4 muselo by byť v reštrukturalizačnom pláne podľa názoru
súdu dohodnuté, že došlo k zániku tohto práva. To znamená, že veriteľ, teda žalobca by sa musel na
tomto dohodnúť s dlžníkom, t. j. s ručiteľským dlžníkom. Takáto dohoda medzi veriteľom - žalobcom a
ručiteľským dlžníkom - žalovaným absentuje. Podľa názoru súdu nedošlo k dohode o vzdaní sa práva v
zmysle ust. § 574, resp. 537 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník neupravuje inštitút vzdania

sa nároku. Občiansky zákonník hovorí, že veriteľ môže dohodnúť s dlžníkom, že sa vzdáva svojho práva
alebo že dlh odpúšťa, avšak táto dohoda musí byť uzavretá písomne, k čomu však v danom prípade
nedošlo. Súd v tejto súvislosti poukázal na absenciu súhlasu dlžníka, druhej strany záväzkového vzťahu
s takouto dohodou, keď podľa ust. § 574 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého tu ide o vzdanie sa
práva, čo je dvojstranný právny úkon, musí to byť dohoda oboch zmluvných strán. Takáto dohoda medzi

zmluvnými stranami uzavretá nebola, preto súd na dohodu o vzdaní sa nárokov z ručenia neprihliadol,
nakoľko nebola uzavretá medzi účastníkmi konania, teda tými, ktorých sa týka. Nebola uzavretá v
súlade so zákonom, preto je neplatná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval žalobu v celom
rozsahu za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 23.091,57 eur spolu s úrokom z
omeškania. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1

O.s.p.aúspešnémužalobcovipriznalplnúnáhradutrovkonaniapozostávajúcuzozaplatenéhosúdneho
poplatku.

4. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

5. Uviedol, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii riešiaci úpadok, resp. hroziaci úpadok dlžníka je
vo vzťahu k Obchodnému a Občianskemu zákonníku ako všeobecnému právnemu predpisu zákonom
jednoznačne špeciálnym, keďže upravuje osobitný proces riešenia úpadku. Zo špeciálnej povahy tohto

zákona vyplýva, že nároky ním upravené nemožno riešiť inak, než v zmysle všeobecnej zásady o
zákone všeobecnom a osobitnom, to znamená, že ak zákon a konkurze a reštrukturalizácii zakotví práva
a povinnosti, stanoví určité podmienky a postup pri uplatnení nárokov nemožno ten istý nárok uplatniť
a posudzovať podľa iného predpisu, hoci by tento predpis stanovil podmienky odchýlne. To znamená,
hľadať riešenie vo všeobecnom právnom predpise vo forme určenia, či tu právny vzťah je alebo nie

je, možno len vtedy, ak chýba špeciálna úprava v osobitnom zákone. Náležitosti reštrukturalizačného
plánu ako aj jeho formu mal súd skúmať jednoznačne podľa ZKR, ktorý zakotvuje všetky jeho obsahové
a formálne náležitosti a nie podľa všeobecného právneho predpisu. Posudzovanie obsahových a
formálnych náležitostí reštrukturalizačného plánu podľa Občianskeho zákonníka považuje žalovaný za
absolútne nesprávny postup súdu.

6. Skutočnosť, že na zákonné ručenie žalovaného za záväzky spoločnosti WAY KRUPINA, a.s. sa
nepochybne vzťahuje reštrukturalizačný plán spoločnosti WAY KRUPINA, a.s., ako aj jeho neoddeliteľná
súčasť, príloha č. 22, vyplýva taktiež z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
43CoKR/36/2010, v konaní o neúčinnosť reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého je potrebné

predmetný reštrukturalizačný plán vrátane všetkých jeho príloh, teda aj prílohy č. 22, plne rešpektovať.
Poukázal na ust. § 155 ods. 4 ZKR, z ktorého vyplýva možnosť vzdať sa nárokov z titulu pohľadávky,
ako aj z titulu ručenia, pričom pri schválení reštrukturalizačného plánu došlo k vzdaniu sa nárokov z
titulu ručenia.7. Tak prvostupňový ako aj odvolací súd sa pri rozhodovaní vo veci samej zaoberali preskúmavaním
prílohy č. 22 a nedospeli k názoru, že by bola neplatnou, práve naopak plne rešpektovali účinky, ktoré

sú s ňou spojené, čo jednoznačne vyplýva z citovaného právoplatného rozhodnutia. Z tohto dôvodu
považuje žalovaný názor súdu v predmetnej právnej veci o neplatnosti prílohy č. 22 za nesprávny,
vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný ďalej zdôraznil, že reštrukturalizačný
plán vrátane jeho príloh sa spravuje osobitným právnym režimom, teda ide o dokument, ktorý je v
súčasnosti napadnuteľný len postupom podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii a nie

inak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu uhradiť žalovanému trovy
konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní správne určil
skutkový stav, správne použil ustanovenia právnych predpisov a správne právne posúdil stav veci.

Žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na zásadu „lex specialis derogat legi generali“, avšak presná
citácia ustanovenia § 155 ods. 4 ZKR znie „ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva
veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka,
ako aj práva veriteľa domáhať sa ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb“. Z
uvedenej citácie vyplýva, že zákonodarca prvorado v „špeciálnom zákone“ ustanovuje inštitút ochrany

práva veriteľa domáhať sa uspokojenia pohľadávky po ručiteľovi, a následne umožňuje plánom určiť
iné riešenie. Nakoľko tento špeciálny zákon nešpecifikuje bližšie iné riešenie, je nutné, aby toto iné
riešenie bolovsúladesovšeobecnýmiprávnymipredpismi (ÚstavaSR,Obchodnýzákonník,Občiansky
zákonník). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol v celom
rozsahu a potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

9. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2K/42/2011 - 31 zo dňa 22.07.2011, právoplatným
dňa 13.08.2011, vykonateľným dňa 29.07.2011, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a za
správcu konkurznej podstaty bola ustanovená F.. C.E., so sídlom kancelárie Z. XX, XXX XX H..

10. Výzvou zo dňa 23.11.2011 odvolací súd dotazoval správkyňu konkurznej podstaty žalovaného,
či dáva súhlas na pokračovanie v konaní. Správkyňa konkurznej podstaty žalovaného listom zo dňa
12.12.2011, doručeným súdu dňa 14.12.2011, oznámila že po preštudovaní doručených dokladov
nedáva návrh, resp. súhlas na pokračovanie v konaní.

11. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.06.2012 bola F.. C.E. odvolaná z funkcie
správcu konkurznej podstaty a súd ustanovil za nového správcu konkurznej podstaty JUDr. Petra
Tonhausera PhD., so sídlom kancelárie Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica.

12. Písomným podaním zo dňa 28.10.2016 správca konkurznej podstaty JUDr. Peter Tonhauser PhD.

oznámil súdu, že v predmetnom odvolacom konaní súhlas neudeľuje. Písomným podaním zo dňa
07.08.2018 správca konkurznej podstaty žalovaného, na základe výzvy Krajského súdu v Banskej
Bystrici oznámil, že udeľuje súhlas na pokračovanie v konaní aj vo veci vedenej na Okresnom súde
Zvolen, sp.zn. 15Cb/81/2009 (sp. zn. 41Cob/45/2011).

13. Na základe súhlasu udeleného správcom konkurznej podstaty žalovaného na pokračovanie v
odvolacom konaní, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením §
379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie,
pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 388 CSP zmenil.

14. Odvolací súd nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania žalovaného, pretože v danom
prípade nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť (§ 385 ods. 1 CSP), nakoľko súd prvej

inštancie prílohou č. 22 - Dohodou o vzdaní sa nárokov z ručenia dokazovanie vykonal, spôsobom
uzavretia predmetnej dohody sa zaoberal, len dospel podľa názoru odvolacieho súdu k nesprávnemu
právnemu názoru, že predmetná dohoda je neplatná, pretože nebola uzavretá v súlade so zákonom.15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 23.091,57 eur spolu s príslušenstvom. Základnou
odvolacou námietkou žalovaného je tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že

príloha č. 22 - Dohoda o vzdaní sa nárokov z ručenia, ktorá je súčasťou reštrukturalizačného plánu
spoločnosti WAY KRUPINA, a. s. je neplatná.

16. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že žalobca si voči žalovanému, v čase podania žaloby
označenémuobchodnýmmenomWAYINDUSTRY,a.s.Krupinauplatnilpohľadávkuvovýške24.565,50

eur, pretože dodal žalovanému tovar, za ktorý vyfakturoval kúpnu cenu spolu vo výške 24.751,60 eur, z
ktorej uhradil žalovaný do dňa podania žaloby sumu 186,10 eur. Dňa 29.4.2009 žalovaný uzatvoril ako
predávajúci so spoločnosťou WAY KRUPINA, a. s. Krupina ako kupujúcim Zmluvu o predaji podniku. Na
spoločnosť WAY KRUPINA, a. s. Krupina ako na kupujúceho prešli v zmysle § 477 ods. 1 Obchodného
zákonníka všetky práva a záväzky týkajúce sa predávaného podniku vrátane záväzkov voči spoločnosti
žalobcu. Keďže mu spoločnosť WAY KRUPINA, a. s. Krupina pohľadávku neuhradila, uplatňuje si svoju

pohľadávku voči žalovanému ako voči ručiteľovi v súlade s ust. § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka.

17. Na spoločnosť WAY KRUPINA, a.s. bola uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
2R/2/2009, povolená reštrukturalizácia a následne okresný súd uznesením potvrdil reštrukturalizačný
plán prijatý schvaľovacou schôdzou a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka WAY KRUPINA, a.s. Je pravdou,

že súčasťou schváleného potvrdeného reštrukturalizačného plánu bola príloha č. 22 - Dohoda o vzdaní
sa nárokov z ručenia, ktorou sa veritelia vzdali vo vzťahu k ich zabezpečeným i nezabezpečeným
pohľadávkam svojich nárokov z titulu zákonného ručenia, a to voči právnym predchodcom dlžníka, t.j.
voči spoločnosti WAY INDUSTRY, a.s., Krupina, ako i nárokov z ručenia voči ručiteľom ručiacim za
záväzky dlžníka na základe vlastného ručiteľského vyhlásenia, a to F.. N. Q. a E.. F.Y..

18. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 ZKR je plán definovaný ako listina upravujúca vznik, zmenu alebo
zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov, ktorí
sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení je plán záväzný pre
všetkých účastníkov plánu. Účinky plánu nastávajú voči jeho účastníkom zverejnením uznesenia súdu

o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku.

19. Z ust. § 155 ods. 4 ZKR, účinného do 31.12.2011, vyplývala možnosť veriteľov vzdať sa nárokov
z titulu pohľadávky ako aj z titulu ručenia, pričom pri schválení reštrukturalizačného plánu spoločnosti
WAY KRUPINA, a.s. došlo k vzdaniu sa nárokov z titulu ručenia aj voči zákonnému ručiteľovi

dlžníka, t.j. voči žalovanému, spoločnosti WAY INDUSTRY, a.s., toho času pod obchodným menom
P.W.I., a.s., „v konkurze“ Krupina. Pokiaľ teda schôdza veriteľov v súlade s ust. § 155 ods. 4 ZKR
schválila reštrukturalizačný plán na schôdzi veriteľov, tento zaväzuje všetkých, a to tak prítomných ako
neprítomných, a tiež aj tých veriteľov, ktorí s ním nesúhlasia.

20. S účinnosťou od 01.01.2012 znenie ust. § 155 ods. 4 ZKR vylučuje, aby reštrukturalizačný plán
zbavil veriteľa práva domáhať sa uspokojenia jeho pôvodnej pohľadávky voči spoludlžníkom a ručiteľom
dlžníka, ako aj uspokojenia pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

21. V konaní bolo preukázané a to potvrdil aj žalobca, že si uplatnili svoje nároky voči spoločnosti WAY

KRUPINA, a. s. v reštrukturalizačnom konaní, kde im bolo zaplatených 6% z dlžnej sumy spoločnosťou
WAY KRUPINA, a. s., a to 10.6.2010, na základe čoho žiadal žalobca zvyšok pohľadávky priznať titulom
ručenia od spoločnosti WAY INDUSTRY, a. s. Žalobca na pojednávaní uviedol, že hoci boli zúčastnení
reštrukturalizačného konania, neboli oboznámení s reštrukturalizačným plánom ani s prílohami, neboli
ani na prvom stretnutí veriteľov, kde celá reštrukturalizácia prebiehala v réžii vlastníka s tým, že tým

najväčším veriteľom bolo Sitno Holding, ktorý je spoločníkom uvedených spoločností. Uviedol, že nikto
z nich nebol členom výboru, preto nemal dosah na túto reštrukturalizáciu. O prílohách a o tom, čo je v
reštrukturalizačnom pláne, vedomosť žalobca nemal.

22. Toto tvrdenie žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné. Keďže si žalobca uplatnil svoju

pohľadávku v reštrukturalizácii, stal sa po potvrdení reštrukturalizačný plán pre neho záväzný, a tým aj
Dohoda o vzdaní sa nárokov z ručenia, ktorá bola súčasťou plánu.23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41CoKR/36/2010 zo dňa 29.9.2010, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č .k.
10Cbi/14/2009-37 zo dňa 11.5.2010, ktorým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu 1/ a 2/

na určenie, že reštrukturalizačný plán dlžníka WAY KRUPINA, a. s. je voči ním neúčinný, v ktorom
rozhodnutí sa okrem iného odvolací súd vysporiadava so skutočnosťou vzdania sa veriteľov svojich
nárokovztitulupohľadávkyajručenia,ktorámožnosťvyplývazust.§155ods.4ZKR,kdepráveodvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že pri schválení reštrukturalizačného plánu došlo k vzdaniu sa nárokov z
titulu ručenia nielen voči zákonnému ručiteľovi - spoločnosti WAY INDUSTRY, a. s., ale aj voči ostatným

ručiteľom dlžníka, a to F.. N. Q. a E.. F.Y.. Zákon o konkurze a vyrovnaní v ust. § 155 ods. 4 určuje, že ak v
pláne nie je výslovne ustanovené inak, veriteľ si môže vymáhať pôvodnú pohľadávku voči spoludlžníkom
a voči spoluručiteľom. V danom prípade bola súčasťou reštrukturalizačného plánu príloha č. 22 -
Dohoda o vzdaní sa nárokov určenia, kde podľa bodu 3.4 Dohody bol priamym právnym následkom
vzniku účinnosti tejto dohody zánik nárokov z ručenia v zmysle a za podmienok upravených v bode 2.1
Dohody, teda zánik ručenia aj voči spoločnosti WAY INDUSTRY, a. s. Potom, keďže zákon o konkurze a

reštrukturalizáciitakútomožnosť do1.1.2012pripúšťal,máodvolacísúdzapreukázané,žeOkresnýsúd
Zvolen nedospel k správnemu právnemu názoru, keď uviedol, že predmetná dohoda nie je uzatvorená
v súlade so zákonom, a preto je neplatná. Keďže výslovne zákon o konkurze a reštrukturalizácii v §
155 ods. 4 takúto možnosť pripúšťal, potom neobstojí ani námietka žalobcu, že nebol oboznámený
s reštrukturalizačným plánom ani s prílohami, keď ako bolo vyššie uvedené, reštrukturalizačný plán

zaväzuje všetkých prítomných aj neprítomných veriteľov, a tiež aj veriteľov, ktorí s ním nesúhlasia. Ide
o dohodu všetkých veriteľov s dlžníkom o zmene, prípadne o zrušení záväzkov. Ak teda predmetom
Dohody o vzdaní sa nárokov z ručenia bolo vzdanie sa nárokov z ručenia voči žalovanému, nemohol
si žalobca predmetnou žalobou uplatňovať svoju pohľadávku voči žalovanému titulom ručenia, pretože
táto Dohoda bola uzatvorená platne v súlade s ust. § 155 ods. 4 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011.

24. Potvrdený plán sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom ako vyžadujú osobitné
predpisy pre vznik, zmenu, zánik práv a záväzkov obsiahnutých v pláne. Táto fikcia platí aj vtedy, ak
by niektorý právny úkon obsiahnutý v pláne alebo v jeho prílohách neobsahoval všetky formálne či
obsahové náležitosti (odpustenie dlhu, vzdanie sa práva, ručenie a podobne).

25.Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelodvolacísúdkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
nie je vecne správne, preto rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol.

26. Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu

zamietol, bol žalovaný úspešný v konaní v celom rozsahu, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie aj v časti výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 1.473,50 eur tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie (§ 396 ods. 2, § 226 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

29. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo predo dňom účinnosti Civilného sporového

poriadku, t. j. pred 1.7.2016, v súlade s ust. § 470 CSP.

30. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).