Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/408/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225399
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113225399.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Š. F., H.. XX. XX. XXXX,
C. N. K. XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova
3, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/B, IČO: 31 325
416, zastúpeného Advokátskou kanceláriou - AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom vo Vranove nad Topľou,

Rázusova 125, o 2.529,84 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I zo dňa 04. 08. 2017 č.k. 40C/63/2014-222 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania strán sporu.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie") uznesením zastavil konanie. Priznal žalovanému
voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 25 %. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v
rozsahu 25 %.

2. O zastavení konania rozhodol v súlade s § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p. po tom, ako žalobca
zobral žalobu podaním doručeným súdu dňa 25. 05. 2017 späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaný so

späťvzatím súhlasil.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1, § 257, čl. 4 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že priznal
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo rozsahu 25 %.

4. Žalobcazavinilzastaveniekonaniatým,žezobralžalobuspäťpo tom,akosaoboznámilsvýsledkami

znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie však zistil, že žalobca je starobným dôchodcom a jeho
jediným príjmom je dôchodok vo výške 704,20 eur. Pri hodnote sporu 2.529,84 eur by trovy vzniknuté
žalovaným predstavovali viac ako dvojnásobok mesačného príjmu žalobcu. Na základe týchto zistení
mal za to, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie plnej náhrady trov
konania úspešnému žalovanému. Podľa názoru súdu prvej inštancie je spravodlivé žiadať, aby náklady
v rozsahu 75 % vzniknuté v súvislosti s týmto konaním hradil sám žalovaný.

5. Rovnako rozhodol aj o trovách štátu.

6. Proti tomuto uzneseniu a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie
žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý výrok zmenil tak, že prizná žalovanému plnú
náhradu trov konania voči žalobcovi. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podľa odvolateľa súd

prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o priznaní náhrady trov konania žalovanému v rozsahu
25 %. To, že žalobca je prípadom hodným osobitného zreteľa súd zhrnul jediným odsekom, pričommajetkové pomery žalobcu sú nepreskúmateľné a neboli zdokladované. Z dostupnej evidencie katastra
nehnuteľností je zrejmé, že žalobca vlastní viacero nehnuteľností v okrese Košice - okolie. Priemerný
starobný dôchodok sa pohybuje okolo 427 eur, z toho hľadiska dôchodok žalobcu je potrebné považovať

za primeraný až nadpriemerný. Žalovaný postupoval v konaní čo najhospodárnejšie. Žalobca uplatnil
právo bez toho, aby preveril dôvodnosť podanej žaloby.

7.Žalobcavovyjadreníkodvolaniunavrholpotvrdiťuznesenievnapadnutomvýrokuakovecnesprávne.
Poukázal na svoje nepriaznivé sociálne, majetkové a finančné pomery a súčasne na svoj nepriaznivý

zdravotný stav, keď uviedol, že je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom. Priznanie plnej náhrady trov konania žalovanému by bolo pre žalobcu neprimerane
tvrdé, ohrozujúce jeho schopnosť zabezpečovať svoju výživu. Naopak pre žalovaného nepriznanie plnej
náhrady trov konania neznamená zásah do jeho majetkových a sociálnych pomerov, nakoľko ide o
poisťovňu, obchodnú spoločnosť s dlhodobým, stabilným a úspešným pôsobením na trhu.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

9. Uznesenie je vo výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387

ods. 1 C.s.p. potvrdil.

10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či niektorý
z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť jeho
trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať podľa
procesného výsledku. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad, že sa tak stalo z dôvodu správania
žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Preto je

povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

12. V danom prípade z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý zobral žalobu
späť. Preto sa možno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že z procesného hľadiska zavinil
zastavenie konania žalobca a žalovanému z tohto dôvodu vznikol nárok na náhradu trov konania.

13. Odvolací súd sa zhoduje aj s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci boli zistené dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie plnej náhrady trov konania žalovanému.

14. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

15. Vyššie cit. zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady
zavinenia na zastavení konania. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovenia o náhrade trov
konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje

všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a existencia výnimočnosti
prípadu.Tentodôvodjedanýcharakteromkonaniaalebocharakteromprocesnejsituácie.Dôvodyhodné

osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán sporu. Do úvahy treba brať tiež okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

16. Týmto dôvodom sú v danej veci nepriaznivé majetkové a sociálne pomery na strane žalobcu, ktorý
je poberateľom starobného dôchodku vo výške 704,20 eur, ktorý je jeho jediným príjmom. Žalobca

je z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so
sprievodcom. Práve tieto nepriaznivé finančné, sociálne a zdravotné pomery na strane žalobcu podľa
názoru odvolacieho súdu zakladajú dôvod pre nepriznanie plnej náhrady trov konania úspešnému
žalovanému. Úvahy žalovaného o výške priemerného dôchodku nemôžu mať vplyv na rozhodnutie otrovách konania, keďže súd pri rozhodovaní prihliada na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na
okolnosti samotnej veci podľa názoru odvolacieho súdu správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ
žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 25 %.

17. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalovaného, ktorý poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca vlastní
viacero nehnuteľností, k tomu je potrebné uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že by išlo o
také nehnuteľnosti, ktoré by bol žalobca schopný speňažiť a takto zabezpečiť úhradu trov konania
žalovaného.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní voči žalovanému úspech, preto mu súd priznal plnú
náhradu trov konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).