Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118204041
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118204041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: Mgr. H. P., B..

XX.XX.XXXX, bytom Š.H. XX, Veľký Šariš, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.005,61 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.005,61 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14C 169/2014 o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Rozsudok Okresného súdu
Prešov pod sp. zn. 14C 169/2014 zo dňa 06.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zo dňa 28.04.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2016. Poukázala na odôvodnenie

predmetného rozsudku. Uviedla, že svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané
finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva
na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške
1.005,61eura,čozodpovedásume,oktorúsachcelžalovanýnajejúkorobohatiť.Úverjejbolposkytnutý
vo výške 1.000 eur a podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.02.2012 mala zaplatiť 1.520 eur.
V skutočnosti chcel žalovaný od nej prostredníctvom zrážok zo mzdy, podľa neplatnej dohody, získať

sumu 1.625,61 eura, aj keď mu v tom čase už zaplatila 380 eur. Žalovaný mal nárok len na doplatenie
istiny vo výške 620 eur (1.000 eur - 380 eur = 620 eur). Žalovaný sa tak chcel na jej úkor obohatiť o sumu
1.005,61 eur (1.625,61 eura - 620 eur) a v tejto sume požaduje primerané finančné zadosťučinenie.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie
Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 14C/169/2014 zo dňa 28.12.2017, ktorým určil neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy. Má za to, že rozsudok Okresného súdu Prešov má dostatočný sankčný charakter v

zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného
prípaduuplatnenúnáhradufinančnéhozadosťučineniazaneprimeraneprísnuazaloženúnasvojvoľnom
výklade práva zo strany žalobcu. Na právnu úpravu nemajetkovej ujmy spotrebiteľa zakotvenú inštitútom
primeraného finančného zadosťučinenia sa podľa neho primerane vzťahujú ustanovenia náhrady ujmypodľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade, ak osobitný právny predpis,
ktorým je Zákon o ochrane spotrebiteľa neupravuje výšku finančného zadosťučinenia, v prípade ak
vzniku nemajetkovej ujmy, súd je povinný aplikovať ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého výšku náhrady súd určí s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo. Žalobca uplatňuje svoje domnelé právo svojvoľne a zjavne bezúspešne,
nakoľko sám neoznačil podstatné skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci (neuviedol, že
sám bol s plnením istiny dlhodobo v omeškaní). Žalovaný má za to, že opätovné sankcionovanie by
bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. Je toho názoru, že žalobcovi žiadna

ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho
priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa
a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca
uhradil v súlade so splátkovým kalendárom len dve splátky: sumu vo výške 15 eur dňa 14.05.2012 a
sumu vo výške 380 eur dňa 14.05.2012, t. j. dokopy uhradil len sumu vo výške 395 eur v súlade so
splátkovým kalendárom. Žalobca následne prestal uhrádzať splátky, na výzvy a upomienky žalovaného

nereagoval, nemal v úmysle sa mimosúdne dohodnúť, v dôsledku čoho sa dlh zo Zmluvy stal splatným
dňa 22.10.2012. Žalovanému tak vznikli ignoráciou zo strany žalobcu ďalšie náklady na mediačné
konanie, zasielanie výziev a upomienok na úhradu dlhu a tieto pokusy boli taktiež neúspešné. Žalovaný
preto predložil dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola navyše uzatvorená na samostatnom liste papiera,
zamestnávateľovi žalobcu. Žalovaný sa domnieva, že v prípade, ak by tento postup nezvolil (úhrada

dlhu na základe zabezpečovacieho inštitútu), nikdy by zo strany žalobcu nedošlo ani len k úhrade istiny.
Žalobca svojim konaním len preukázal, že nemá v úmysle uhradiť ani len istinu poskytnutého úveru. K
úhrade istiny poskytnutého úveru došlo až dňa 11.02.2014, teda viac ako jeden rok po splatnosti dlhu,
a to na základe zrážok zo mzdy vykonávaných zamestnávateľom (nie dobrovoľne zo strany žalobcu).
Za spornú považuje žalovaný aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobca nijako

relevantneneodôvodnilvýškupožadovanéhofinančnéhozadosťučinenia(odhadomurčené),ktoréurčite
nie je primerané a čo teda považuje za primeranosť. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
nesmie slúžiť na ochranu ľahostajného spotrebiteľa, ktorý si sám neplní svoje zmluvné povinnosti
(neuhradí dobrovoľne ani len istinu). Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, a to
rozsudkomOkresnéhosúduPrešovsp.zn.14C169/2014,opravnýmuznesenímč.k.14C179/2014-113,
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 14Co 9/2016, opravným uznesením sp. zn. 14Co 9/2016,
žiadosťou o zrážky zo mzdy zo dňa 28.12.2012, vyjadrením žalovaného a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 06.11.2015, č.k. 14C 169/2014-77, ktorý nadobudol
právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co 9/2016-99 dňa 03.06.2016,
určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi účastníkmi dňa 03.02.2012 je
neplatná. Súd v rozhodnutí uviedol, že účastníci konania uzatvorili dňa 24.5.2012 úverovú zmluvu a
dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka, na základe

ktorej žalobkyňa súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy vo výške mesačnej splátky 380 eur.
Predmetnou dohodou žalobkyňa ako dlžníčka súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť
zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy. Zároveň bolo preukázané, že zmluva
(rovnako aj dohoda) uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. štandardnou alebo formulárovou
zmluvou a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z výsluchu

žalobkyne vyplýva, že dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka
bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená podpísať spolu s úverovou zmluvou. Uzatvorením takejto dohody
o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich

vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

5. V rozsudku ďalej uviedol, že úverovou zmluvou zo dňa 3.2.2012 sa žalobkyňa poskytnutý úver vo
výške 1.000 EUR zaviazala vrátiť v celkovej výške 1.520 EUR, čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu
(p.a.)156%,keďžežalobkyňamalaúversplatiťv4mesačnýchsplátkachpo380EUR,pričompriemerná

úroková sadzba pri úveroch splatných do jedného roka bola v čase uzavretia zmluvy 14,1 % ročne.
Ak ide o uvedenú zmluvnú odplatu za poskytnutie úveru, táto zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek
úverovania, ktorá by bola akceptovateľná z hľadiska dobrých mravov a nie je dôvod na iné ako na úžerné
označenie takýchto úrokov. Výška úrokovej sadzby skoro 11-násobne prevyšuje priemernú úrokovúsadzbu za spotrebné úvery poskytované bankami v čase uzatvorenia zmluvy, čo je v rozpore s ust.
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka resp. v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka)
a z uvedeného dôvodu ich neprimeraná výška je väčšinou spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako

odporujúca dobrým mravom a z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je
úverová zmluva v časti úrokov neplatná. V tejto súvislosti súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 5Cdo26/2011, v zmysle ktorého pokiaľ ide o neplatnosť úrokov, tieto sú
neplatné v plnom rozsahu a v danom prípade ich nie je možné modifikovať. Súd v prejednávanej veci
poukázal aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých

obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo
dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou
spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený
uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý

nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému
konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej
súd poukázal na skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá
musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., pričom je
nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza zákon a z tohto dôvodu je táto zmluva neplatná na

základe § 39 Občianskeho zákonníka a keďže je neplatný základný právny vzťah, teda úverová zmluva,
nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá
má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve. Dôsledkom neplatnosti zmluvy je, že zmluvné
strany si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili, pričom totožný záver by vyplynul aj zo skutočnosti, že
zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti (napr. úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN, konečná

splatnosť úveru), čo predstavuje iba základné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom 129/2010
Z.z. v platnom znení a z týchto dôvodov by bol úver bezúročný a bezpoplatkový, pričom dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ),
keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto by bola aj z toho dôvodu neplatná. Súd zároveň
poukázal na argumentáciu žalobkyne v súvislosti s ustanovením § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., pričom

z tohto ustanovenia je v prejednávanej veci potrebné uviesť, že aj keď bola dohoda o zrážkach zo
mzdy uzavretá vo forme osobitnej listiny, z výsluchu žalobkyne jednoznačne vyplynulo, že táto nebola
žiadnym spôsobom poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a ani nemala možnosť odmietnuť ju,
preto je dohoda neplatná aj z dôvodu rozporu s citovaným ustanovením zákona. Z výsluchu žalobkyne
zároveň vyplynulo, že táto nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, preto u nej

zároveň absentuje zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a pre nedostatok vážnosti v
zmysle § 37 ods. 1 OZ je napadnutá dohoda, podľa názoru súdu, aj z tohto dôvodu, absolútne neplatným
právnym úkonom. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi účastníkmi dňa 3.2.2012 je neplatná, pričom pokiaľ žalovaný
poukazoval na nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žalobkyni neboli vykonávané

zrážky zo mzdy, súd poukazuje na to, že žalovaný listom zo dňa 28.12.2012 požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a iba samotná skutočnosť, že k vykonaniu zrážok nedošlo,
nesvedčí o tom, že by nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody, a to aj s
poukazom na to, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zabezpečil sumu 1.000 EUR, ktorú navýšil
o „príslušný poplatok“ 520 EUR, pričom v dohode o zrážkach zo mzdy síce uviedol ako variabilný symbol

č. úverovej zmluvy, avšak žiadnym iným spôsobom nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť
zabezpečený touto dohodou, navyše v dohode uvádza, že sa má jednať o zabezpečenie zmenky, ktorá
však nie je konkrétne špecifikovaná v rámci tejto dohody a v tomto ohľade postráda aj náležitosť určitosti
právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, čo má taktiež za následok neplatnosť právneho
úkonu.

6. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.04.2016, č.k. 14Co 9/2016-99, napadnutý rozsudok
poukazujúc na správne skutkové zistenia zo strany prvostupňového súdu a za správny považoval aj ním
prijatý právny názor o neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy v celom rozsahu pre rozpor s viacerými
ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

7. Z oznámenia žalovaného zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 28.12.2012 vyplýva, že dňa 3.2.2012
uzavreli sporové strany zmluvu o úvere, na základe ktorej bola žalobkyňa povinná splácať poskytnutý
úver a na zabezpečenie jeho splatenia vystavil žalovaný dňa 08.12.2012 vlastnú zmenku, v ktorej sa
dlžník zaviazal na rad žalovaného ako svojmu veriteľovi zaplatiť zmenkovú sumu 1.389,45 eura spoluso zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 22.10.2012 a súčasne v prípade
omeškania platiť zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 13.12.2012. Vzhľadom na to, že
žalobkyňa ako dlžník neplnila svoje záväzky žiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne ako dlžníka

vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka mesačne podľa dohody o zrážkach zo mzdy. Dlžník z celkovej dlžnej
sumy splatil 380 eur. Dlh predstavuje 1.625,61 eura.

8. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že v čase, keď brala úver boli v zložitej situácii. Manžel prišiel o
prácu, ona bola na materskej so štvrtým synom. Následne sa zamestnala ako učiteľka klávesových

nástrojov. Snažila sa takýmto spôsobom zabezpečiť rodinu. Manžel bol naďalej nezamestnaný. Neboli
však schopní splácať úver. Asi po dvoch nesplatených splátkach jej začal žalovaný zrážať zo mzdy
dvojnásobnúvýškusplátky,podľajejnázoruišlooneseriózneriešenie.Bralasomúvervovýškeasi1.000
eur. Do momentu, kým jej boli vykonávané zrážky zo mzdy zaplatila 380 eur, potom jej bola zrazená zo
mzdy suma 1.625,61 eura. Zo strany žalovaného bola kontaktovaná telefonicky, rovnako bol telefonicky
kontaktovaný aj jej zamestnávateľ, hoci som sa to snažila držať ako diskrétnu informáciu.

9. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá

neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

15. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ

porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý

tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

16. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 14C 169/2014, v dôsledku čohobolourčené,žedohodaozrážkachzomzdyazinýchpríjmovuzavretámedziúčastníkmidňa03.02.2012
jeneplatná.Vrozsudkuzodňa06.11.2015,č.k.14C169/2014-77,súdprijalzáver,žepredmetnádohoda
o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“) a zároveň je aj neplatná podľa § 37 a § 39 OZ. Súd v predmetnom rozsudku konštatoval,
že úverová zmluva, ktorá mala byť zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, je v časti úrokov neplatná
z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Žalovaný takýmto spôsobom teda obchádza zákon a z tohto
dôvodu je táto zmluva neplatná na základe § 39 OZ a keďže je neplatný základný právny vzťah, teda
úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo mzdy a z

iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve. Ďalej bolo konštatované
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 OZ, keďže
spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. V
neposlednom rade vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa nemala skutočnú vôľu uzavrieť
dohodu o zrážkach zo mzdy, preto u nej zároveň absentuje zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom

úkone a pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ je napadnutá dohoda aj z tohto dôvodu
absolútne neplatným právnym úkonom. Rozsudok, na základe ktorého si žalobkyňa v tomto konaní
uplatňujesvojnárokbolpredmetompreskúmaniaodvolacímsúdom,ktorýhopotvrdilakovecnesprávny.

17. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný si na základe predmetnej dohody o zrážkach zo

mzdy uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy, pričom súdy (prvoinštančný aj odvolací)
konštatovalineplatnosťtejtodohodyozrážkachzomzdy.Boltosamotnýžalovanýnaformulovalneplatnú
dohodu o zrážkach zo mzdy a takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni. S
ohľadom na to je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný predpoklad uplatneného nároku
na finančné zadosťučinenie a to, že boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa vyplývajúce z

osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

18. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal súd z toho, že finančné zadosťučinenie má
satisfakčnú, sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov.

V danom prípade bolo súdom prihliadnuté na skutočnosť, že žalovaný uplatnením zrážok zo mzdy na
základeneplatnejdohodyvyvolalužalobkynestavprávnejneistoty,ktorýmuselariešiťpodanoužalobou.
Vychádzajúc z konkrétnych okolností tohto prípadu považoval súd za primerané povahe a rozsahu
porušenia práv žalobkyne finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, ktoré zodpovedá svojmu účelu,
teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke dostatočnú satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia

práv spotrebiteľov. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
zamietol s tým, že podľa názoru súdu uplatneným inštitútom nemožno obchádzať inštitút bezdôvodného
obohatenia, a teda ako primerané finančné zadosťučinenie žiadať priznať sumu, o ktorú sa mal
žalovaný údajne obohatiť. Uvedené je potrebné uplatniť v samostatnom konaní, ktorého predmetom
bude preukazovanie naplnenia (odlišných) predpokladov pre priznanie bezdôvodného obohatenia.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2

CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu
trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej
výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad
prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie
o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods.

2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z
výšky súdom priznaného plnenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.