Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221815
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117221815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Bc. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T., M. U. X, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému: T. Z. L., s.r.o., F. XX, K.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava o primerané finančné
zadosťučinenie 500,- € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
8Csp/249/2017-34 z 07.03.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni

sumu 300,-Eur a v súvisiacom výroku III. o trovách konania s upresnením, že o výške priznanej náhrady
trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2.Svojerozhodnutieprávneodôvodnilustanoveniami§1ods.1,§3ods.3,ods.5(účinnéhodo09.06.13
a od 10.06.13) zák. č. 250/2007Z.z.. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 2, § 262 ods.
1 CSP.

3. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia
primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa

osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený
nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu
spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka,
zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o finančných službách na diaľku a pod.. Účelomtýchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje. Účelom

poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné
nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný,
znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu
neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení
obsiahnutý. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane

spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu
ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Teda už samotné vyvolanie stavu
žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z
predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z.. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne
preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného

zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a
časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia
a pod.).

4. V prejednávanom spore mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na

OS Prešov pod sp. zn. 17Cr/1/2016, si žalobkyňa úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľka, keď
sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu nezohľadnenia povinných náležitostí zmluvy
o úvere a nepreskúmania existencie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom súd jeho návrhu
vyhovel. Rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané v rozpore so všeobecnými predpismi na ochranu práv
spotrebiteľa, ako vyplynulo z konania vedeného pod sp.zn. 17Cr/1/2016. V predmetnom konaní súd

vyhodnotil výšku úrokov v rozpore s dobrými mravmi a dojednanie o poskytovaní služby ako neplatnú. V
súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukázal
na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4
Obdo 45/2012 zo dňa 24.6.2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem

spotrebiteľa“. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto
konanímjeajúčinnáobranaspotrebiteľavkonanízačatomnapodnetdodávateľa.Zuvedenýchdôvodov
je preto nedôvodná a nelogická námietka žalovaného, že žalobca si ako spotrebiteľ neuplatňoval v
žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv.
5. Žalobkyni vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť

jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobkyňa znášala stav právnej
neistoty, nakoľko proti žalobkyni bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým bola zaviazaná zaplatiť
žalovanému sumu 1.980,16 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a ďalšie príslušenstvo. Žalobkyňa
sa obávala o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keď si žalovaný voči nej uplatňoval nároky, na ktoré
nemal nárok. Žalobkyňa bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo strany žalovaného aj tým,

že samotná žalobkyňa musela na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie
na ochranu svojich spotrebiteľských práv (konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedené na
tunajšom súde pod sp. zn. 17Cr/1/2016). Súdne konanie, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou
žalobkyne je samo o sebe stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia.
Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity

zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu, nakoľko žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený 29.01.2016 a objektívnej spôsobilosti
tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobkyne, považoval
súd prvej inštancie právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané
finančné zadosťučinenie považoval sumu 300,- €, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal a v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne,
ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania
žalovaného trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby
závadne konal.

6. Tento rozsudok včas podaným odvolaním, čo do vyhovujúcej časti, napadol žalovaný formálne citujúc
odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/,d/,f/,h/ CSP. Podstatou jeho odvolania
je názor, (i) že z napadnutého rozsudku nevyplýva, o porušenie akého práva by malo ísť a ani to,
na základe akých skutočností preukázaných v konaní súd dospel k záveru o priznaní primeranéhozadosťučinenia v sume 300,-Eur, čo robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným a (ii) že z vykonaného
dokazovania, skutkových zistení a právneho posúdenia nevyplýva, či je splnený zákonný predpoklad
pre vznik nároku na finančné zadosťučinenie, lebo nárok na finančné zadosťučinenie zákon nespája s

postavením osoby ako spotrebiteľa, ale s porušením práva určeného na ochranu spotrebiteľa. Navrhol
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu aj tu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov v
rozsahu 100%.
7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti navrhla
potvrdiť majúc za to, že ten je vecne správny a náležite odôvodnený. Súčasne uplatnila i trovy

odvolacieho konania.

8. Ďalšie podania strán dané neboli.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, s nesprávnym právnym posúdením veci, s
nepreskúmateľnosťou a inou vadou, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,

v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. Žalovaný tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“

následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

13. Žalovaný ďalej tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.

7 Cdo 7/2010).

14. Žalovaný ďalej namietal i nepreskúmateľnosť. Tu odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie
je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane
druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie tu napadnutého rozsudku rešpektuje kautely určujúce
minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.15. Žalovaný ešte namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia

v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len
za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v
posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola.

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Ako už bolo
vyššie spomenuté, z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej.
Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s
prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

17. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd

prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu
jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

18. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

19. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej
národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa

uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

20. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho

významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

21. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako

inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovia ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda

funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

22. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany
na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a
antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a

odradzujúce“.

23. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadošťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

24. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa si svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatňuje
v súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17Cpr/1/2016, v ktorom bola
úspešným žalobcom, keď súd prvej inštancie vyhovel jej žalobe rozsudkom zo dňa 17.05.2017 a zrušil
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, sp. zn. RK-PC-2090/15-MK z 07.03.2016.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozhodcovská zmluva bola formulárovou zmluvou a bola
predloženážalobkynikpodpisuspolushlavnouzmluvouoúvere,kedyjužalobkyňaajpodpísala.Nebola
teda individuálne dojednaná. Okrem toho bola výška úrokov súdom vyhodnotená v rozpore s dobrými
mravmi a dojednanie o poskytovaní služby ako neplatné.

25. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto
vychádzala z ujmy hroziacej žalobkyni v súvislosti s výškou nedôvodne požadovanej sumy žalovaným
(1.980,16Eur s prísl.) na podklade neskôr zrušeného rozhodcovského rozsudku. Priznaná suma
300,-Eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Je potrebné dodať, že ustálenie výšky primeraného

finančného zadosťučinenia je na základe úvahy súdu, ktorý v predmetnej veci svoje myšlienkové
pochody náležite odôvodnil aj čo sa týka uvedeného, pričom odvolací súd nemôže bezdôvodne
vstúpiť do jeho úvahy. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoju obranu proti
dodávateľovi vo vyššie uvedenom konaní. Je bez právneho významu pri uplatňovaní primeraného
finančného zadosťučinenia či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku

takejto ujmy, nemožno sa pri určení výšky finančného zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá
žalobkyni objektívne hrozila. Vzhľadom na porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom, je priznaná výška
finančného zadosťučinenia, určená súdom prvej inštancie vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým
okolnostiam prípadu, primeraná.

26. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej napadnutej časti (výrok I.) ako
vecne správny potvrdil.

27. Pokiaľ ide o vecne správny výrok o trovách konania, odvolací súd poukazuje na to, že výrok o nároku

na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade
trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania
v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným

titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, NS SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016). V zmysle
uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

28. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).