Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117219316
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117219316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnom spore žalobcu: BENCONT
COLLECTION a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50
361 368, proti žalovanému: S. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, o zaplatenie 976,89 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti (zamietajúcej časti) rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 12.
marca 2018, č. k. 16Csp/161/2017-73, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 299,28 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 299,28 eura od 25.
04. 2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Posledným výrokom žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g), § 9 ods. 2 písm. j), §

11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, t. j. 16. 05. 2013, § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „nariadenie vlády SR“), § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, 262 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) a uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka,
a.s. žalobou zo dňa 15. 05. 2017, doručenou súdu dňa 19. 05. 2017 požadoval od žalovaného zaplatenie

sumy 976,89 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
dňa 16. 05. 2013 uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 1000 eur. Keďže žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne a dostal sa so splácaním úveru
do omeškania, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uznesením zo dňa 30. 08. 2017, č. k.
16Csp/161/2017-62 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu spoločnosti Poštová banka, a.s.
vstúpila do konania na strane žalobcu spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 26. 01. 2018, k žalobe

sa nevyjadril. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a
žalovaný dňa 16. 05. 2013 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Pri prieskume spotrebiteľskej
zmluvy súd zistil, že právny predchodca žalobcu v zmluve neuviedol správnu výšku celkových nákladov
spojených s úverom, keď matematickým výpočtom počtu splátok 72 a výšky jednotlivej splátky 30,62eura dostaneme sumu 2 204,64 eura, ktorá tak predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť (súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom). Z uvedeného potom vyplýva celková výška nákladov spotrebiteľa spojených

so spotrebiteľským úverom 1 204,64 eura (2 204,64 - 1 000). V zmluve sú uvedené celkové náklady
vo výške 961,97 eura. Uvedenie nesprávnej výšky nákladov spojených s úverom potom spôsobilo, že
RPMN vyčíslená v zmluve (vo výške 30,26%) nie je v správnej výške a táto by bola pri správnom
prepočte vyššia, t. j. RPMN je v zmluve vyjadrená v neprospech spotrebiteľa. Uvedený nedostatok je
v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ sankcionovaný tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. V žalobe je uvedené, že ak je súčasťou zmluvy o úvere ak dohoda strán o poistení schopnosti
splácať úver v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistenie podľa Sadzobníka a v prípade,
ak ide o dobrovoľné poistenie, takéto sa nezapočítava do celkových nákladov úveru. K uvedenému
súd uvádza, že žalobca, resp. jeho právny predchodca žiadnym spôsobom nepreukázal, že poistenie
bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru, a pri formulácii zmluvy, ktorá pri poistená
ponúka len možnosť zaškrtnúť políčko základný súbor poistenia a komplexný súbor poistenia bez

možnosti poistenie odmietnuť je ťažko predstaviteľné, že priemerný spotrebiteľ žiadajúci o poskytnutie
úveru by odmietol označiť jednu z ponúkaných možností a s bankou by "rokoval" o potrebe poistenia.
Hoci je pod týmto možnosťami uvedené, že zvolené poistenie si spotrebiteľ vybral slobodne, bez nákladu
a vyhovuje jeho potrebám na vyššie uvedenom závere to nič nemení, navyše ak toto vyhlásenie je
uvedené menším, takmer nečitateľným písmom a je začlenené v husto písanom texte. Ak by súd

aj pripustil (čo však netvrdí), že by šlo o dobrovoľné poistenie zo sadzobníka poplatkov (čl. 13) pre
uvedený typ úveru vyplýva výška mesačnej splátky poistenia 2,62 eura × 72 splátok = 188,64 eur +
náklady uvedené v zmluve o úvere 961,97 eura = 1 150,61 eura, čo stále nepredstavuje sumu 1 204,64
eura. Žalobca, ako aktívne legitimovaný titulom zmluvy o postúpení pohľadávky pri splnení všetkých
podmienok vyžadovaných zákon č 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

má vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nárok na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým
úverom vo výške 1000 eur a uhradenými platbami 700,72 eura, t.j. na sumu 299,28 eura, ktorú žalobcovi
súd priznal spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 25. 04. 2017 do zaplatenia tak, ako si
ho uplatnil v žalobe, ktorým dňom bol žalovaný už preukázateľne v omeškaní (ku dňu 16. 05. 2014 bola
vyhlásená splatnosť úveru). Ku dňu 16. 05. 2014 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

predstavovala 0,25%, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 %. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 976,89 eura s príslušenstvom priznaná suma 299,28
eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 30,64 % a úspech žalovaného 69,36 % a teda
miera úspechu žalovaného predstavuje 38,72 % (69,36 - 60,64), čo v konečnom dôsledku znamená

právo žalovaného proti žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto
percentom. Keďže mu však žiadne trovy zo súdneho spisu nevyplývajú a ani žiadne nežiadal priznať,
súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov (čl. 4 ods.
2 CSP ) rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

2.Rozsudoksúduprvejinštancienapadolvzákonnejlehoteodvolanímžalobcavjehozamietajúcejčasti,
domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie resp., aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného
zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. V dôvodoch odvolania namietal,
že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 odsek 1 písm. a) CSP); že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 odsek 1 písm. b) CSP); že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 odsek 1 písm. d) CSP); že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 odsek 1
písm. e) CSP); že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 odsek 1 písm. f) CSP); že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§
365 odsek 1 písm. g) CSP); a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 odsek 1 písm. h) CSP). Poukázal na to, že nemal možnosť sa procesne v konaní
brániť, keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní a bez toho, aby jeho oboznámil

o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere,
žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Namietal, že súd ho nevyzval na vyjadrenie sa k
otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval podľa § 129 CSP, že súd ho nevyzval
ani podľa § 157 CSP, súd nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa §168 CSP ani podľa§ 177 ods. 1 CSP. Nesúhlasí s tvrdením súdu týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený
nesprávny údaj o celkovej výške nákladov ako aj o výške RPMN. Uviedol, že nie je vôbec jasné, na
základe akých skutočností súd tvrdí, že údaj o celkovej výške nákladov je nesprávny a zároveň výška

RPMN je vypočítaná nesprávne. Súdu zasiela (nezaslal!) listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný
podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN jemu,
resp. jeho právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje
správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 69. splátka úveru bola len vo výške 6,16
eur a 70. - 72. splátka už bola vo výške 0 eur. Namietal aj tvrdenie súdu, že do celkových nákladov je

potrebné zarátať aj poistné, pretože je zjavne nepravdivé, absolútne nelogické a z ničoho ani nevyplýva;
súd sa v tomto neopiera o žiaden dôkaz, ale len o výlučný dohad súdu. Opätovne zdôraznil, že poistenie
úveru nepodmieňovalo poskytnutie úveru a ani ho nijako nezvýhodňovalo alebo neznevýhodňovalo a
žalovaný mal možnosť odmietnuť uzatvorenie poistenia. V danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo
forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ustanovenie § 2 písm.
g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že

ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových
nákladov spojených s úverom. Dodal, že žalovaný si sám vybral v zmluve o úvere možnosť platby v
hotovosti, kde presne (bod?) nešpecifikoval. Nakoľko žalovaný si vybral splácanie úveru v hotovosti,
predmetný poplatok vo výške 0,76 eur predstavuje poplatok za každú takúto realizovanú platbu. Na
základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 1 961,84 eur (68 x 28,76 + 6,16

= 1 961,84 - 1 000 = 961,84 eur), nie 1 204,64 eur, ako si to nesprávne ustálil súd. Rozdiel manuálne
vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-
om. Na základe uvedeného dospel k záveru, že celková výška nákladov ako aj hodnota RPMN bola
vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z vyššie uvedeného dôvodu
posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. V závere odvolania zastal názor, že predmetné rozhodnutie je

vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia,
ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na
argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v
každom súdnom rozhodnutí. Dospel k záveru, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia
porušil jeho súd práva vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, poukazujúc napríklad

na nález Ústavného súdu ČR sp. zn.: IV. ÚS 1551/08, rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/25/2007, nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn.: II. ÚS
85/06 a sp. zn.: II. ÚS 380/2013.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ostatnej, odvolaním nenapadnutej časti nadobudol rozsudok
právoplatnosť.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie ohľadom nesprávnosti výšky celkových
nákladov spojených s úverom s následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti uvedenými v napadnutom

rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a tým aj
preskúmateľné.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd sumarizuje, že v spornej
veci predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca
oprávneného Poštová banka, a.s. ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 15. 05. 2013. V
čase uzatvorenia zmluvy o úvere bol účinný ZoSÚ, ktorý v § 9 uvádza ako jednu z podstatných náležitostizmluvy o spotrebiteľskom úvere, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť. Nedostatok spočívajúci v uvedení nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov
v neprospech spotrebiteľa má za následok, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ sa spotrebiteľský

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ZoSÚ považuje ako nevyhnutnú súčasť každej
zmluvy o spotrebiteľskomúvere uvedenie všetkých obligatórnych náležitostí uvedených expressis verbis
v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až y) ZoSÚ, pričom neuvedenie, resp. nesprávne, zmätočné, neúplné
alebo nezrozumiteľné uvedenie niektorej zo zákona požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký
následok vyplývajúci zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 11 ZoSÚ akoby v zmluve takýto údaj nebol

obsiahnutý vôbec.

7. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
nesprávne uvedenú výšku nákladov spojených s úverom, čo následne spôsobilo nesprávne uvedenie
RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, správne vypočítal
vynásobením počtu splátok uvedených v predloženej zmluve (bez príloh) o spotrebiteľskom úvere

(72) a výškou jednotlivých splátok (30,62 eura), čím dostal sumu 2 204,64 eura (súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom). Z
uvedeného potom vyplynula celková výška nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
1 204,64 eura (2204,64 - 1000). V zmluve sú uvedené celkové náklady vo výške 961,97 eura. Uvedenie
nesprávnej výšky nákladov spojených s úverom potom spôsobilo, že RPMN je vyčíslená v zmluve

nesprávne. Žalobca sa v odvolaní obhajoval tým, že 69. splátka úveru bola len vo výške 6,16 eur a 70.
- 72. splátka už bola vo výške 0 eur, a že nakoľko si žalovaný si vybral splácanie úveru v hotovosti, do
celkovej miery nákladov započítaval aj poplatok vo výške 0,76 eura za každú takúto realizovanú platbu,
preto žalobca vypočítal celkové náklady nasledovne: 68 x 28,76 + 6,16 = 1 961,84 - 1 000 = 961,84 eura).
Keďže ale v zmluve o úvere je uvedené, že úver bol poskytnutý vo výške 1 000 eur a výška mesačnej

splátky je 30,62 eura, celková výška nákladov nie je 961,97 eura. Malým písmom je v zmluve uvedené,
že celkovú čiastku Úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.
Pre spotrebiteľa sú rozhodujúce a záväzné údaje uvedené v zmluve, preto ak je v zmluve uvedené, že
zaplatí 72 splátok, každú po 30,62 eura je to preňho záväzné. Ak následne žalobca pri výpočte uvádza,
že spotrebiteľ má reálne zaplatiť len 69 splátok po 30,62 Eur a 70-ta splátka je už len vo výške 6,16 eura,

pričom 71. a 72. splátka sú nulové, je zrejmé, že takouto taktikou žalobcu by bol spotrebiteľ uvedený
do omylu, ak by vôbec žalobca preukázal, že tomu tak bolo (predložením listín uvádzaných v odvolaní,
ktoré pripojené neboli).

8. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe v časti nevyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia

zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že
by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej

časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn. II. ÚS 78/05). Súd prvej inštancie pri predložení zmluvy, s nesporným zmluvným dojednaním a
bez odkazu na inú listinu doplňujúcu zmluvu, nebol povinný žalobcu vyzývať na ďalšie vysvetlenia a

doplňovanie listín.

9. Na základe uvedených skutočností, keďže sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov žalobu žalobcu vo zvyšnej časti na plnenie správne zamietol, odvolací súd preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil. Na tomto právnom

závere nič nemení ani nesúhlas odvolacieho súdu s názorom súdu prvej inštancie o tom, že nebolo
žalobcom žiadnym spôsobom preukázané dobrovoľne poistenie úveru, keďže takáto námietka zo strany
žalovaného uplatnená nebola, nebola predmetom dokazovania súdu a z obsahu zmluvy (listín) toto
nevyplýva (úvaha súdu bez ďalšieho bola neprípustná).

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď
mu síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko žiadne trovy
odvolacieho konania mu nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovaťlen o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli, preto v záujme hospodárnosti, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle
čl. 17 CSP rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba,

jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).